Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/62/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. p. XXX, XXX XX P., Česká republika, zastúpeného: ULC Čarnogurský s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému v 1. rade: Ing. G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. č. XXX, XXX XX V. C., žalovanému v 2. rade: Ing. V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X. XXXX/XX, XXX XX L., žalovanému v 3. rade: Ing. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX X. - mestská časť L., žalovanej v 4. rade: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX X. a žalovanému v 5. rade: Ing. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX O., Česká republika; žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade zastúpení: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti Uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. - 389 zo dňa 31.05.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. - 389 zo dňa 31.05.2021 potvrdzuje.

II. Odvolací súd priznáva žalovaným v 1. až 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Topoľčany dňa 08.05.2021 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd v jeho prospech zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade v katastrálnom území V. C. zapísané na LV č. XXXX, na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 3. rade v katastrálnom území G. zapísané na LV č. XXXX, LV č. XXXXX, LV č. XXXXX a v katastrálnom území G. zapísané na LV č. XXXX a taktiež na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 4. rade v katastrálnom území P. zapísané na LV č. XXXX, na zabezpečenie svojej pohľadávky vo výške 2.574.937 Kč s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. XXXXX vystavenej spoločnosťou Arca Investments, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 975 041 (ďalej len „Arca Investments, a.s.“) „bez protestu“ dňa 30.07.2020 a na zabezpečenie jej práv pri nároku vyplývajúceho zo žaloby o neúčinnosť právneho úkonu žalovanej v 4. rade k nehnuteľnostiam v jej vlastníctve, a to kúpnej zmluvy V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020. Okrem toho sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo forme záložného práva na akcie žalovaných v 1. a 2. rade ako akcionárov v spoločnosti Arca Investments, a.s. na zabezpečenie svojej pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedenej zmenky č. 20565. Zároveň sa žalobca domáhal nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by bolo žalovanému v 1. rade uložené zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami v katastrálnom území V. C. a rovnako tak žalovanému v 3. rade s nehnuteľnosťami v katastrálnom území G. a v katastrálnom území G. a žalovanej v 4. rade s nehnuteľnosťami v katastrálnom území P.. Proti žalovanému v 5. rade sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa tento zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v jeho prospech na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P.

zapísaných na LV č. XXXX a proti žalovaným v 1. a 2. rade nariadenia neodkladných opatrení, ktorými by im bola uložená povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s ich akciami v spoločnosti Arca Investments, a.s.

2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že ako fyzická osoba investoval finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments, a.s., ktorá je súčasťou finančnej skupiny Arca Capital a ktorej predsedom predstavenstva a zároveň akcionárom je žalovaný v 1. rade, pričom je zároveň vlastníkom nehnuteľného majetku v katastrálnom území V. C., pričom žalobca na základe rámcovej zmluvy poskytol spoločnosti Arca Investments, a.s. peňažné prostriedky vo výške 2.500.000 Kč a uvedená spoločnosť mu vystavila vlastnú zmenku č. 20565 dňa 30.07.2020, podľa ktorej jej mala byť vyplatená zmenková suma vo výške 2.574.937 Kč s dátumom splatnosti 29. októbra 2020. Z uvedeného je podľa neho nesporné, že žalobca má pohľadávku voči Arca Investments, a.s. vo výške 2.574.937 Kč titulom nevyplatenia zmenkovej sumy zo zmenky, čo uvedená spoločnosť nerozporuje, a teda existuje medzi nimi právny vzťah. Spoločnosť Arca Investments, a.s. ale aj celá finančná skupina Arca Capital má podľa neho finančné problémy, a preto je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy a prehlásenia tejto spoločnosti svedčia o tom, že nemá na úhradu nesporného nároku žalobcu prostriedky a nechce ho uhradiť. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že spoločnosť Arca Investments, a.s. v roku 2019 hospodárila so stratou cca 9,5 milióna eur a verejne dostupné informácie ohľadne skupiny Arca Captial, tiež preukazujú zlú finančnú situáciu tejto finančnej skupiny. Podľa žalobcu z predložených dôkazov vyplýva, že Arca Investments, a.s. zavádza svojich veriteľov, neuspokojuje ich, ale uspokojuje spriaznené spoločnosti na úkor svojich veriteľov. Arca Investments, a.s. podľa žalobcu nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, a teda existuje obava, že žalobca si nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku priamo z jej majetku. Uvedenej spoločnosti hrozí konkurz, pričom podľa žalobcu členovia predstavenstva nekonali s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti Arca Investments, a.s. a jej akcionárov. Keďže žalobca si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments, a.s., tak mieni uplatňovať pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej členmi predstavenstva v sume 2.574.937 Kč i priamo voči členom predstavenstva v zmysle ustanovenia . Žalovaný v 1. rade je predsedom predstavenstva spoločnosti Arca Investments, a.s. a zároveň akcionárom tejto spoločnosti a žalovaný v 2. rade je členom dozornej rady a rovnako tak akcionárom. Žalovaný v 3. rade je bývalý člen predstavenstva tejto spoločnosti a vlastníkom nehnuteľného majetku v katastrálnom území G. a G.. Žalovaná v 4. rade je vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území P. zapísaných na LV č. XXXX, ktoré na ňu previedol žalovaný v 1. rade kúpnu zmluvou V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 a zároveň záložnou zmluvou V-24923/2020 zo dňa 08.10.2020 bolo na tieto nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 5. rade, ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca, a teda zjavne mal podľa žalobcu vedomosť o verejne dostupných informáciách o žalovanom v 1. rade a skupine Arca. Žalobca mieni podať žalobu na odporovateľnosť právnych úkonov, ktorými žalovaný v 1. rade previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 4. rade ako osobu blízku, a ktorými bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 5. rade. Podľa názoru žalobcu existuje reálna a dôvodná obava, že v prípade nakladania žalovaných s dotknutým majetkom alebo právami, by exekúcia vo veci vymoženia dôvodného nároku žalobcu titulom nároku na náhradu škody a žaloby o neúčinnosti právnych úkonov bola ohrozená.

3. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladných a zabezpečovacieho opatrenia a žalovaným v 1. až 5. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

a) žalobca neosvedčil, že spoločnosť Arca Investments, a.s. sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, zníženú hodnotu, ale i to, že poskytuje nevýhodné pôžičky. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť pritom reálne a musí hroziť bezprostredne. Opodstatnenosť obavy, že budúca exekúcia bude zmarená pripadá do úvahy vtedy, keď dlžník robí úkony smerujúce k zníženiu jeho majetku natoľko, že to má negatívny vplyv na jeho majetkové pomery, čo v danom prípade nebolo podľa súdu prvej inštancie žalobcom osvedčené. Pre osvedčenie dôvodnosti návrhu nie sú podľa súdu prvej inštancie postačujúce ani medializované správy o neschopnosti plnenia záväzkov spoločnosti Arca Investments, a.s.;

b) pokiaľ ide o tvrdený nárok na náhradu škody voči žalovaným v 1. až v 3. rade v zmysle a , žalobca podľa súdu prvej inštancie neosvedčil svoje tvrdenie, že žalovaní v 1. až v 3. rade, ako členovia predstavenstva Arca Investments,

a.s. nekonali s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti a jej akcionárov. Vo veci nebolo podľa neho osvedčené zbavovanie sa majetku spoločnosti Arca Investments, a.s. a záväzok voči veriteľom nemôže byť dôvodom tvrdenia, že exekúcia by bola ohrozená. Žalobca ničím nekonkretizoval konania žalovaných v 1. až v 3. rade, ktorými by porušili svoje zákonné povinnosti ako členovia predstavenstva spoločnosti Arca Investments, a.s. pri výkone pôsobnosti členov predstavenstva;

c) k tvrdenej hrozbe reštrukturalizácie Arca Investments, a.s. súd prvej inštancie uviedol, že podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie je legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu ekonomickej situácie spoločnosti a nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor veriteľa. Ide vlastne o snahu dlžníka veriteľov uspokojiť pomerne podľa výšky, druhu a charakteru pohľadávok. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácií majetku na úkor veriteľov dlžníka, ktorí sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, zaručujúci zákonom o konkurze a reštrukturalizácií. Zámer dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie neosvedčuje dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia;

d) vo vzťahu k žalovaným v 1. až v 3. rade žalobca podľa súdu prvej inštancie neosvedčil nakladanie s ich nehnuteľnosťami, resp. akciami, prípadne že plánujú s týmito nakladať tak, aby došlo k poškodeniu žalobcu, neosvedčil, že títo vyvíjajú činnosť smerujúcu k zbaveniu sa majetku napríklad predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za nevýhodných podmienok. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca uviedol ako ukracujúci úkon zbavenie sa majetku, a to nehnuteľností, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej v 4. rade (bod 1.3. uznesenia) na základe uzatvorenia kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020; z návrhu ani z listinných dôkazov však podľa neho nevyplýva, že by išlo o úkon ukracujúci jeho veriteľov. Žalobca tak podľa súdu prvej inštancie neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie;

e) z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nemal za preukázané, že žalovaný v 3. rade sa zbavuje svojho majetku, a to jeho predajom za nízku cenu, darovaním, alebo zámenou za iné veci nižšej hodnoty, pričom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný sa zbavuje takýmto spôsobom svojho majetku, prípadne v blízkej budúcnosti k tomu pristúpi, čo by viedlo k ohrozeniu exekúcie;

f) vo vzťahu k žalovaným v 4. a v 5. rade žalobca preukazoval svoj nárok titulom odporovania právneho úkonu podľa a nasl. , domáhajúc sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v 4. rade na zabezpečenie jeho nároku v dôsledku žaloby o neúčinnosti právneho úkonu žalovanej k nehnuteľnostiam vedených v jej vlastníctve, nadobudnutých, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1. rade. Z rozhodovacej praxe súdov však podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť v súvislosti s odporovateľnou žalobou, pretože zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a nemožno ho nahradiť za účelom nepeňažného, a teda určovacieho, nároku. Preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v 4. rade nepovažoval za dôvodný a z rovnakého dôvodu i voči žalovanému v 5. rade, ako záložnému veriteľovi, vo vzťahu k nehnuteľnostiam, vlastnícky patriacich žalovanej v 4. rade. Rovnako tak i pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej v 4. rade zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami v jej vlastníctve. Žalobca však podľa súdu prvej inštancie neosvedčil nakladanie s uvedenými nehnuteľnosťami tak, aby došlo k poškodeniu jeho práv. Vo vzťahu k žalovanému v 5. rade podľa neho neosvedčil úkony smerujúce k výkonu záložného práva zriadeného v prospech nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej v 4. rade.

4. Zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu žalobca odvolaním a rozhodnutie navrhol zmeniť tak, že odvolací súd návrhu v celom rozsahu vyhovie. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody, žalobca namietal, že

a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ];

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ];

c) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ];

d) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ];

e) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené [ ];

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

5. Podľa žalobcu vo svojom návrhu riadne a dostatočne opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa musí poskytnúť ochrana, preto podľa neho naplnil základné a zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho zaťažené viacerými zásadnými vadami, najmä v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu.

6. Žalobca v odôvodnení odvolania uviedol, že je podľa neho nepochybné, že (i) spoločnosť Arca Investments, a.s. nespochybňuje nespornú a splatnú pohľadávku žalobcu vo výške 2.574.937 Kč s príslušenstvom titulom zmenky, (ii) je preukázané, že celá finančná skupina Arca Capital má finančné problémy, (iii) spoločnosť Arca Investments, a.s. je v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy, (iv) spoločnosť Arca Investments, a.s. má záväzok voči veriteľom vo výške 35.005.289 eur a dosiahla stratu za rok 2019 viac ako 9,5 milión eur, čo preukazuje ohrozenie vymoženia pohľadávky žalobcu. Tieto skutočnosti podľa žalobcu zakladajú dôvodné podozrenie, že uspokojenie jeho pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, a.s. bude zmarené. Na základe toho má žalobca ako veriteľ podľa neho proti členom predstavenstva tejto spoločnosti nárok vyplývajúci z ust. a ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

7. Ďalej je podľa žalobcu preukázané, že žalovaný v 1. rade v čase verejne známych informácií previedol nehnuteľnosti (rodinný dom s pozemkami v X.) na blízku osobu, z čoho je podľa neho nepochybné a nesporné, že sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky. Podľa žalobcu už samotné neuspokojenie jeho pohľadávky riadne a včas z majetku Arca Investments, a.s. zakladá dôvodné podozrenie, že uspokojenie pohľadávky z majetku Arca Investments, a.s. bude zmarené, a to v dôsledku konania členov predstavenstva Arca Investments, a.s. a to aj žalovaného v 1. rade, ktorým porušili zásady odbornej starostlivosti a pri ktorom nekonali v dobrej viere v záujme Arca Investments, a.s.

8. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu žalobca odôvodnil tým, že zo skutkového stavu je podľa neho nepochybné a nesporné, že sa žalovaný v 1. rade zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Podľa neho je preukázané, že žalovaný v 1. rade v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, previedol nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky v X.). Navyše je uvedeným bezpochyby preukázané nakladanie žalovaného v 1. rade s nehnuteľným majetkom, ktorý podlieha exekúcií. Majetok žalovaného v 1. rade je podľa žalobcu ohrozený aj tým, že český súd poveril v insolvenčnom konaní vedenom proti žalovanému v 1. rade predbežného správcu na zistenie a zaistenie jeho majetku a žalovaný v 1. rade má kontrolu nad úkonmi vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., čoho dôkazom sú osoby, ktoré podľa žalobcu realizovali odporovateľné úkony. Berúc do úvahy plombu na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., je preukázané, že žalovaná v 4. rade, resp. žalovaný v 5. rade už s nehnuteľnosťami nejakým spôsobom nakladajú, preto je potrebné ďalšiemu nakladaniu zamedziť a je potrebné ochrániť ohrozené právo žalobcu a zamedziť ďalšiemu ohrozeniu exekúcie. Podľa názoru žalobcu existuje reálna a dôvodná obava, že žalovaný v 1. rade prevedie aj podiely na nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. V. C., ktorej hodnota je zjavne nízka, resp. tento majetok bude postihnutý v insolvenčnom konaní v K. republike, čím sa žalobca dostane do situácie, že vymoženie jeho pohľadávky môže byť zmarené, čiže exekúcia je ohrozená. Vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade sa vytvorí stav právnej istoty a zabezpečí sa plnenie pre prípad exekúcie dôvodného nároku žalobcu titulom odporovateľnosti

právnych úkonov realizovaných k nehnuteľnému majetku žalovaného v 1. rade evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. P., kde sa bude žalobca domáhať neúčinnosti právnych úkonov (pozn. kúpnej zmluvy pod V-23171/2020 zo dňa 21.08.2020 a záložnej zmluvy pod V-24923/2020 zo dňa 08.10.2020), keďže neúčinnosť právneho úkonu sa voči veriteľovi prejaví tak, že na uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky možno vykonať exekúciu, napr. predajom veci tak, ako by k zmene vlastníctva z dlžníka na iný subjekt (t. j. na žalovaného v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nebolo došlo. Vzhľadom na nepriaznivú majetkovú situáciu žalovaného v 1. rade vyplývajúcu z verejne dostupných zdrojov je podľa neho celkom zrejmé, že tieto osoby môžu vykonať úkony s cieľom zbaviť sa ďalších aktív. Žalobcovi podľa neho vznikla a vzniká ujma v dôsledku toho, že napriek tomu, že investoval rozsiahly majetok, Arca Investments, a.s. ani čiastočne neuspokojila jeho splatnú nespornú pohľadávku vo výške 2.574.937 Kč s prísl. titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky vystavenej Arca Investments, a.s., čo bolo podľa neho zjavne v dôsledku konaní 34 členov predstavenstva a ovládajúcej osoby, teda aj žalovaného v 1. a 2. rade, ktorý nemajú dostatočný majetok na uspokojenie dôvodného nároku žalobcu na náhradu škody. S ohľadom na povahu tejto veci, kde je reálna hrozba, že popri žalovanom v 1. rade v dohľadnej dobe skončí v konkurze Arca Investments, a.s. ako aj zámer a ciele zákonodarcu, je podľa jeho názoru zrejmé, že je potrebné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, resp. neodkladné opatrenie na neurčitý čas a nepodmieňovať ho podaním žaloby vo veci, pretože vymáhanie predmetnej nespornej pohľadávky na súde, by len navýšilo stratu žalobcu.

9. K neosvedčeniu existencie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaných žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade mal kontrolu nad úkonmi vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. P., čoho dôkazom sú osoby, ktoré realizovali odporovateľné úkony, či už ide o žalovanú v 4. rade ako blízku osobu žalovaného v 1. rade, resp. žalovaného v 5. rade, ktorý pôsobil v spoločnosti zo skupiny Arca. Poukázal na predložené dôkazy, a to článok v hlavnydennik.sk, podľa ktorého žalovaná v 4. rade ako blízka rodina partnerky žalovaného v 1. rade, ako aj to, že žalovaný v 5. rade, ktorý je záložným veriteľom vo vzťahu k nehnuteľnému majetku evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. P., bol členom predstavenstva spoločnosti Arca Aviation a.s., IČO: 28 504 861, pričom ide o spoločnosť v ktorej pôsobil aj žalovaný v 1. rade v rovnakom čase ako žalovaný v 5. rade. Na základe uznesenia Mestského súdu v Prahe, č. k. MSPH98INS22345/2020-A-17 zo dňa 19.11.2020, bol v insolvenčnom konaní vedenom v K. republike proti žalovanému v 1. rade predbežným opatrením ustanovený predbežný správca, ktorého úlohou je zistenie a zaistenie majetku žalovaného v 1. rade, pričom uvedené rozhodnutie (str. 2 záver ods. 1) tiež konštatuje, že žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľný majetok - rodinný dom a pozemky v X. v k.ú. P.. V tomto bode súd opomenul, že majetok žalovaného v 1. rade je ohrozený aj tým, že český súd poveril v insolvenčnom konaní vedenom proti žalovanému v 1. rade predbežného správcu na zistenie a zaistenie majetku žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade je toho času v Slovenskej republike iba podielovým spoluvlastníkov ornej pôdy v okrese O., ktorej hodnota zjavne nepostačuje na uspokojenie nároku žalobcu, preto je potrebné pre účely zabezpečenia nároku žalobcu skúmať úkony žalovaného v 1. rade, ktorými nakladal s jeho majetkom v čase, keď už bolo zrejmé, že Arca Investments, a.s. a celá skupina Arca má značné finančné problémy. Z vyššie uvedeného je podľa žalobcu preukázané, že žalovaný v 1. rade v čase verejne známych informácií o problémoch skupiny Arca, ako aj Arca Investments, a.s. previedol nehnuteľnosti (rodinný dom a pozemky v X.) a tento majetok je aj zaťažený záložným právom v prospech žalovaného v 5. rade. Žalobca ďalej poukázal na vyjadrenie žalovaného v 1. rade, ktorý v článku zverejnenom na Denníku N dňa 21.12.2020 s názvom „Veritelia Arcy nebudú mať vrátenie polovice dlhov isté. Jej líder Velič čoraz viac rozpráva o oddlžení v Česku“ je nepochybný najzásadnejší zásah do práv žalobcu, pretože hlavný akcionár Arcy a jej predstaviteľ, Ing. G. P. (žalovaný v 1. rade) de facto potvrdil, že ani žalobca ako veriteľ Arcy nebude mať vrátenú ani polovicu dlhu, ako aj to, že Arce reálne hrozí konkurz. Pohľadávka žalobcu nebude zjavne uspokojená z majetku Arca Investments, a.s., nakoľko samotná spoločnosť Arca Investments, a.s. pri neúspešnom insolvenčnom návrhu a žiadosti o reorganizáciu, ktorú špekulatívne iniciuje v K. republike, deklaruje iba 50 % návratnosť pohľadávok veriteľov, čo je preukázané listom Arca Investments zo dňa 04.01.2021. Uvedené podľa žalobcu len preukazuje, že súd opomína, že na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia stačí len osvedčenie, teda nie dokázanie skutočností. Podľa žalobcu je potrebné poukázať aj na najnovšie informácie, podľa ktorých Okresný súd Bratislava I začal konkurzné konanie voči dlžníkovi: Arca Investments, a.s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava č. k. -154. Súd zatiaľ nerozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (Arca Investments, a.s.), avšak je zrejmé, že v blízkej budúcnosti dôjde aj k vyhláseniu konkurzu na majetok Arca Investments, a.s. a v dôsledku konkurzu aktíva Arca Investments, a.s. nebudú mať takú hodnotu, ako by mali, keby konkurz nebol. Dňa 22.12.2020 spoločnosť Arca Investments, a.s., IČO:

35 975 041, so sídlom V Celnici 1031/4, Nové Mesto, 110 00 Praha 1 (ďalej len „Arca Investments Praha“), podala na seba insolvenčný návrh s ohľadom na to, že je v úpadku, a teda nie je schopná plniť peňažné záväzky svojim veriteľom. Spoločnosť Arca Investments Praha súčasne podala návrh na povolenie reštrukturalizácie v zmysle českého insolvenčného zákona. Z uvedeného jasne vyplýva, že finančná skupina Arca nie je schopná uspokojiť svojich veriteľov. Mestský súd v Prahe uznesením dňa 11.05.2021 rozhodol o insolvenčnom návrhu Arca Investments a začal miestne insolvenčné konanie ktoré sa týka majetku Arca Investments na území Českej republiky podľa článku 3 ods. 2 a 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2015/848.

10. K neosvedčeniu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade až žalovanej v 4. rade poukázal žalobca na ust. , z ktorého podľa neho vyplýva zákaz pre také správanie sa členov predstavenstva, ktoré okrem spôsobenia škody spoločnosti, môže viesť k spôsobeniu škody spoločnosti, resp. k ohrozeniu záujmov spoločnosti a jej akcionárov. Zákon bližšie nevymedzuje záujmy spoločnosti a všetkých jej akcionárov, ktoré sú právnou normou chránené, ale konanie predstavenstva musí rešpektovať zákaz zneužívania práva a musí byť v súlade s poctivým obchodným stykom. Správanie členov predstavenstva musí byť zároveň vždy v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. V tejto súvislosti zákon explicitne zakazuje predovšetkým uprednostňovanie záujmov členov predstavenstva pred záujmami spoločnosti, ale rovnako zakazuje uprednostňovanie záujmov len niektorých akcionárov pred záujmami spoločnosti. V zmysle ustanovenia Obch. zák., nároky spoločnosti na náhradu škody voči členom predstavenstva môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú primerane. Nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči členom predstavenstva správca konkurznej podstaty. Vzhľadom na skutočnosť, že nesporná pohľadávka žalobcu, ktorá je aj zabezpečená zmenkou vystavenou Arca Investments, a.s., ktorú Arca Investments, a.s. nerozporuje a ktorá je určená na výplatu, nebola uhradená, je podľa žalobcu zrejmé, že si nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments, a.s. Pohľadávka žalobcu nebude podľa neho zjavne uspokojená z majetku Arca Investments, a.s. nakoľko samotná spoločnosť pri neúspešnom insolvenčnom návrhu a žiadosti o reorganizáciu, ktorú špekulatívne iniciuje v Českej republike, deklaruje iba 50 % návratnosť pohľadávok veriteľov. Keďže z majetku spoločnosti Arca Investments, a.s. pohľadávka žalobcu nebola uhradená vôbec, je potrebné podľa neho uviesť, že zákon nevyžaduje absolvovanie a ukončenie exekučného alebo obdobného konania voči spoločnosti dlžníka, iba konštatuje potrebu nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti dlžníka. Samotné neuspokojenie pohľadávky žalobcu riadne a včas z majetku Arca Investments, a.s. zakladá podľa neho dôvodné podozrenie, že bude uspokojenie pohľadávky z majetku Arca Investments, a.s., a to v dôsledku konania členov predstavenstva Arca Investments, a.s. ktorí porušili zásady odbornej starostlivosti a pri ktorom nekonali v dobrej viere v záujme Arca Investments zmarené. Aj z uvedených dôvodov žalobca v návrhu uviedol, že si preto vo svojom mene a na vlastný účet bude prostredníctvom súdu uplatňovať pohľadávku z titulu náhrady škody spôsobenej predsedom predstavenstva Arca Investments, a.s. v sume 2.574.937 Kč i priamo voči predsedovi predstavenstva Arca Investments, a.s. v zmysle ustanovenia Obch. zák., a to konkrétne voči žalovanému v 1. rade. Uvádzané dôvody podľa žalobcu preukazujú, že je vysoko pravdepodobné, že Arca Investments, a.s. neuhradí pohľadávku žalobcu ani v budúcnosti, nakoľko v dôsledku konania členov predstavenstva je Arca Investments, a.s. v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz, čo je následkom skutočnosti, že členovia predstavenstva nekonali z odbornou starostlivosťou. Porušovanie povinností žalovaného v 1. rade ako predsedu predstavenstva Arca Investments, a.s. preukazujú aj ukracujúce úkony, ktorými zvýhodňoval veriteľa - B., tiež možno konštatovať aj zodpovednosť žalovaného v 1. rade aj za stav spoločnosti Arca Capital Slovakia. Žalobca uviedol, že preukázanie škody, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade ako štatutár Arca Investments, a.s. bude predmetom konania vo veci samej a bude na žalovanom v 1. rade, aby preukázal, že škodu spoločnosti Arca Investments, a.s. nespôsobil, nakoľko dôkazné bremeno leží na jeho strane. Zdôraznil, že ust. predpokladá, že členovia predstavenstva nekonali s odbornou starostlivosťou a nekonali v dobrej viere, a to až do okamihu, kým nepreukážu opak. Do dnešného dňa žalovaný v 1. rade ako predseda predstavenstva Arca Investments, a.s. opak nepreukázal, inak by nesporná pohľadávka žalobcu titulom zmenky bola po lehote jej splatnosti podľa nej aspoň čiastočne uhradená, alebo inak zabezpečená.

11. K neosvedčeniu peňažnej pohľadávky voči žalovanému v 3. rade a Arca Investments, a.s. žalobca poukázal opäť na ust. ako aj na . Správanie členov predstavenstva musí byť zároveň vždy v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov, avšak podľa žalobcu je nepochybné, že vzhľadom na stav Arca Investments, a.s. a celej skupiny Arca, žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade ako štatutári Arca Investments, a.s. porušili , pričom toho času je nesporné, že porušili , a je zrejmé, že vklady klientov Arca Investments, a.s. sú významným spôsobom ohrozené. V krátkosti by sa dalo podľa žalobcu bez prílišnej abstrakcie zhrnúť konanie predstavenstva Arca Investments, a.s. ako riskantné premrhanie majetku jej investorov. Dodnes nie je podľa neho známe, či členovia predstavenstva a najmä žalovaný v 1. a 3. rade konali s odbornou starostlivosťou pri získavaní investícií od žalobcu a ďalších osôb, ktoré investovali do finančnej skupiny Arca, pretože je zjavné, že aj prostriedky žalobcu boli zrejme použité na pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca, a teda neboli primárne použité v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s., ale zrejme na sanovanie zlej finančnej situácie spriaznených spoločností, v dôsledku čoho, členovia predstavenstva zjavne nevykonali zmierňujúce opatrenia, ale docieli stav, že spoločnosti Arca Investments, a.s. hrozí konkurz. V prípade konkurzu, exekúcie majetku Arca Invesments, a.s. jej aktíva nebudú mať takú hodnotu, akú by mali, keby nedošlo k poskytnutiu dodatočného zabezpečenia pohľadávky B. voči Arca Investments, a.s., ktorá je vo výške 663.909.108, 26 Kč. Porušovanie povinností žalovaného v 1. a 3. rade ako členov predstavenstva Arca Investments, a.s. preukazujú aj ukracujúce úkony, ktorými zvýhodňoval veriteľa - B., tiež možno konštatovať aj zodpovednosť žalovaného v 1. a 3. rade aj za stav spoločnosti Arca Capital Slovakia. Za ďalšie ich porušenie povinností možno považovať, že Arca Investments, a.s. poskytovala pôžičky/výpomoci aj svojmu štatutárovi, čiže žalovanému v 1. rade a zvýhodňovala aj svoju blízku osobu, a to žalovanú v 4. rade. Za konanie v rozpore so záujmami spoločnosti Arca Investments, a.s. je podľa žalobcu možné tiež považovať, že sa zbavila rozsiahleho nehnuteľného majetku, ako aj finančných prostriedkov, pričom v uvedených prípadoch sa jedná zároveň o porušenie zásad odbornej starostlivosti členmi predstavenstva, v dôsledku ktorých spoločnosti Arca Investments, a.s. vznikla škoda a možno dôvodne predpokladať, že v spoločnosti Arca Investments, a.s. neboli chránené jej oprávnené záujmy, nebolo ochránené jej finančné zdravie a boli ohrozené jej vlastné zdroje.

12. K osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči žalovaným žalobca uviedol, že zastáva názor, že ochrana pohľadávky žalobcu proti Arca Investments, a.s. sa môže rozširovať na žalovaných, pričom poukázal na právnu literatúru, podľa ktorej predmet, ktorý môže byť zabezpečovaný zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v a ods. 2 , ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Spôsobilým predmetom môže byť aj obchodný podiel a pod. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1157 s.). Podľa žalobcu je nepochybné, že predmetom zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj záložné právo k nehnuteľnému majetku žalovaných v 1., 3. a 4. rade a záložné právo na akcie žalovaného v 1. rade ako akcionára spoločnosti Arca Investments, a.s. ako aj záložné právo na akcie žalovaného v 1. rade ako akcionára spoločnosti Arca Investments, a.s. v zmysle návrhu.

13. Odvolací súd doručil žalovaným napadnuté uznesenie, odvolanie žalobcu ako aj návrh žalobcu spolu s prílohami podľa ust. , druhá veta .

14. Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade sa k návrhu žalobcu, k napadnutému uzneseniu a odvolaniu žalobcu vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu, tak že navrhli napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdiť a priznať im nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K jednotlivým dôvodom uvedeným žalobcom v odvolaní uviedli:

a) vo vzťahu k pohľadávke na náhradu škody ako základnému predpokladu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedli, že žalobca neosvedčil existenciu tejto pohľadávky, keďže na jej vznik neboli podľa nich splnené zákonné predpoklady podľa a . Podľa nich by na vznik tejto pohľadávky museli byť splnené nasledovné podmienky, k čomu podľa nich nedošlo:

(i) osvedčenie existencie pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Investments, a.s. - v tejto súvislosti podľa žalovaných nebol zo strany žalobcu predložený originál zmenky, ale len úradný záznam o jej uložení na Okresnom súde Bratislava V, pričom v tomto úradnom zázname nie je zmenka dostatočne špecifikovaná;

(ii) osvedčenie porušenia zákonných povinností žalovaného v 1. rade ako predsedu predstavenstva spoločnosti Arca Investments, a.s. pri výkone pôsobnosti funkcie - žalobca v návrhu podľa žalovaných neuviedol žiadne konkrétne porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade, ktorého by sa mal ako predseda predstavenstva dopustiť, pričom jeho argumentácia sa obmedzuje len na všeobecné tvrdenia o porušení zásad konania s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami akcionárov spoločnosti, odkazom na nepriaznivú finančnú situáciu spoločnosti Arca Investments, a.s. a zníženie jej majetku, čo podľa nich nepostačuje na vyvodenie záveru o porušení povinností žalovaného v 1. rade;

(iii) osvedčenie vzniku škody spoločnosti Arca Investments, a.s. - žalobca uviedol len tvrdenia o nepriaznivej finančnej situácii spoločnosti Arca Investments, a.s., ktoré opiera o novinové články, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nekvantifikoval škodu, ktorá spoločnosti mala vzniknúť;

(iv) osvedčenie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaného v 1. rade - vzhľadom na neexistenciu škody ako aj neexistenciu porušenej povinnosti, nemôže byť podľa žalovaných daná ani príčinná súvislosť medzi týmito dvomi predpokladmi vzniku nároku na náhradu škody;

(v) osvedčenie nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Arca Investments, a.s. - podľa žalovaných sú tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti zavádzajúce, keďže podľa nich je pre možnosť uspokojenia pohľadávky rozhodujúca výška majetku spoločnosti (podľa účtovnej závierky za rok 2019 vo výške 713.7566.382 eur) a nie jej hospodársky výsledok (strata za rok 2019 vo výške 9.586.945 eur); hodnota majetku spoločnosti niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu (vo výške cca 100.450 eur), a je vyššia aj ako hodnota záväzkov spoločnosti voči ostatným veriteľom (vo výške 35.005.289 eur). Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené zbavovanie sa majetku na účtoch spoločnosti (vychádzala z účtovnej závierky za rok 2019), žalovaní považujú toto tvrdenie za tendenčné, ktoré nezohľadňuje skutočnosť, že hoci došlo k zníženiu majetku na účtoch spoločnosti na konci roka 2019 s porovnaním s koncom roka 2018, došlo zároveň k zvýšeniu majetku na položke „Dlhodobý finančný majetok súčet“ (z 531.408.843 eur na 700.409.174 eur), na položke „Výnosy z finančnej činnosti spolu súčet“ (z 50.055.598 eur na 76.094.367 eur) a položke „Spolu majetok“ (z 566.537.327 eur na 713.553.472 eur); podľa žalovaných si tak žalobca vyberá pri svojej argumentácii tendenčne len tie položky, ktoré mu vyhovujú a neposudzuje údaje z účtovnej závierky komplexne.

b) Pokiaľ žalobca odôvodnil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia hrozbou, že spoločnosť Arca Investments, a.s. skončí v konkurze, žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade uviedli, že konkurz je legitímnym nástrojom na uspokojenie pohľadávok veriteľov voči dlžníkovi a samotné vyhlásenie konkurzu nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku dlžníka na úkor svojho veriteľa. Preto podľa žalovaných nemôže byť hrozba konkurzu dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keďže inštitút zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia má chrániť veriteľov pred konaním, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku, čo nemožno stotožniť s hrozbou vyhlásenia konkurzu.

c) Žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade tiež uviedli, že tvrdenie žalobcu o nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, a.s. je predčasné, keďže žalobca sa ešte ani nepokúsil o vymoženie tejto pohľadávky a v tejto súvislosti poukázali na názor vyplývajúci z právnej doktríny, že stav nemožnosti uspokojenia pohľadávky „nie je spojený len so štádiom konkurzu spoločnosti, resp. reštrukturalizácie, ale aj so stavom neúspešnej exekúcie a pod.“ Z daného podľa žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade vyplýva, že konštatovanie o nemožnosti uspokojenia pohľadávky by bolo možné až v prípade, ak by pohľadávka nebola uspokojená v konkurze, reštrukturalizácii alebo exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti Arca Investments, a.s.

d) Pokiaľ ide o údajnú pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade, žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade poukázali na ust. a tvrdenie žalobcu, že žalovaný v 2. rade vlastní 12 kusov akcií v spoločnosti Arca Investments, a.s. Ak by to bola podľa nich pravda,

žalovaný v 2. rade by vlastnil akcie v súhrnnej menovitej hodnote 9.960 eur, čo by zodpovedalo 10 %-mu podielu na hlasovacích právach v spoločnosti, a teda by v žiadnom prípade nemohol mať na hlasovacích právach väčšinový podiel a nemohol by byť považovaný za ovládajúcu osobu v zmysle .

e) Vo vzťahu k existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na majetok žalovaného v 1. a 2. rade odôvodnenej zbavovaním sa osobného majetku zo strany žalovaného v 1. rade na žalovanú v 4. rade (prevod nehnuteľností v k. ú. P. evidovaných na LV č. XXXX) a zriadením záložného práva v prospech žalovaného v 5. rade, žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade uviedli, že nie každú dispozíciu s majetkom možno považovať za takú, ktorá predstavuje hrozbu zmarenia exekúcie. Podľa nich bol prevod uskutočnený za primeranú protihodnotu, za odplatu, ktorá bola vyššia ako hodnota stanovená znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v 5. rade, k tomu došlo až po prevode vlastníctva, a teda nie zo strany žalovaného v 1. rade, t. j. nemôže byť úkon žalovaného v 1. rade považovaný za zbavovanie sa majetku. Podľa žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade tak žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé aspoň osvedčiť pravdepodobnosť skutočností tvrdených v návrhu či odvolaní.

f) Vo vzťahu k primeranosti hodnoty zabezpečovanej pohľadávky žalobcu k hodnote majetku, ktorý má byť zaťažený záložným právom žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade uviedli, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil hodnotu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, hodnotu akcií žalovaného v 1. rade v spoločnosti Arca Investments, a.s. ani hodnotu akcií žalovaného v 2. rade v spoločnosti Arca Investments, a.s. Majú však za to, že vzhľadom na hodnotu majetku spoločnosti, hodnota majetkových podielov žalovaného v 1. a 2. rade v spoločnosti Arca Investments, a.s. výrazne presahuje hodnotu pohľadávky žalobcu, a preto nie je dodržaná zásada proporcionality.

g) Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladných opatrení, žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade uviedli, že žalobca neosvedčil existenciu škody a odporovateľných právnych úkonov vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade. Podľa nich boli nehnuteľnosti na žalovanú v 4. rade prevedené za primeranú odplatu (dokonca vyššiu ako bola hodnota stanovená znaleckým posudkom) a záložné právo bolo v prospech žalovaného v 5. rade zriadené až po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto nemôže ísť o odporovateľné právne úkony. Ďalej uviedli, že žalobca neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu z ohrozenia exekúcie na nehnuteľnosti, ktoré mala žalovaná v 4. rade nadobudnúť z údajného odporovateľného úkonu.

h) Zároveň žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade tiež namietli tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade podľa nich neexistuje pohľadávka žalobcu na náhradu škody, keďže na jej vznik neboli splnené zákonné predpoklady a žalobca v návrhu ani v odvolaní jej existenciu neosvedčil. Vo vzťahu k žalovaným v 4. a 5. rade podľa nich neexistujú ani odporovateľné právne úkony, ktorých existenciu žalobca tiež neosvedčil. Keďže podľa nich niet pohľadávok žalobcu voči žalovaným, nemôže byť daná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaných.

i) Záverom žalovaní v 1., 2., 4. a 5. rade poukázali na viacero súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých súdy zamietli návrhy na nariadenie zabezpečovacích a neodkladných opatrení.

15. Žalovaný v 3. rade si zásielku neprevzal v odbernej lehote, a preto sa k návrhu, uzneseniu a odvolaniu nevyjadril.

16. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

23. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

24. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

26. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

27. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

28. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a po zohľadnení vykonaného dokazovania, odvolaní žalobcu a vyjadrení žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade, viazaný rozsahom odvolania, dospel k záveru, že uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaných v 1., 3. a 4. rade, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k akciám žalovaných v 1. a 2. rade v spoločnosti Arca Investments, a.s. a na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaných v 1., 3. a 4. rade, na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k výkonu záložného práva žalovaným v 5. rade a na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k nakladaniu s akciami žalovaného v 1. rade je potrebné podľa ako vecne a právne správne potvrdiť. Odvolací súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie (viď najmä bod 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto v zmysle na tieto poukazuje a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné:

29. V zmysle právnej doktríny (Števček a kol., . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1092) podmienkami, ktoré súd posudzuje pri nariadení neodkladného opatrenia sú:

a) existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami;

b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti);

c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti);

d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav;

e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality);

f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

30. Zároveň sú v uvedenom komentári vymedzené nasledovné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia:

a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh;

b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty;

c) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku;

d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

31. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacích opatrení odvolací súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu peňažných pohľadávok voči žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade. K jednotlivým návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd uvádza nasledovné:

a) podľa petitu návrhu žalobcu voči žalovanému v 1. a 3. rade mala byť zabezpečená nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva pohľadávka voči spoločnosti Arca Investments, a.s. vo výške 2.574.937 Kč s príslušenstvom titulom zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 20565. Je teda zrejmé, že sa nejedná o pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom uvedeným v komentári k , na ktoré poukázal žalobca, že nemožno vylúčiť ani nariadenie neodkladného (a analogicky aj zabezpečovacieho) opatrenia voči tretej osobe, avšak uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu možné iba, ak je zároveň preukázaná aj existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (v tomto prípade medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade). V danom prípade však žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil (a teda náležite neosvedčil), prečo by malo byť nariadené zabezpečovacie opatrenie vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného v 1. a 3. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Arca Investments, a.s. je kapitálovou spoločnosťou, ktorej členovia štatutárneho orgánu (t.j. aj žalovaný v 1. rade ako člen predstavenstva a žalovaný v 3. rade ako bývalý člen predstavenstva) a členovia dozorného orgánu (žalovaný v 2. rade ako člen dozornej rady) nezodpovedajú za záväzky spoločnosti, a teda ani za záväzok zo zmenky. Žalobca žiadnym spôsobom rozumne nezdôvodnil, ako by sa mohla jeho pohľadávka zo zmenky prípadne uspokojiť z majetku žalovaného v 1. a 3. rade, keďže právnu povinnosť zo zmenky nie je možné bez ďalších právnych úkonov alebo právnych skutočností previesť zo spoločnosti Arca Investments, a.s. na žalovaného v 1. a 3. rade. V tejto časti preto považoval odvolací súd návrh žalobcu za nedôvodný a nepovažoval za potrebné zaoberať sa v odôvodnení ďalšími predpokladmi na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými žalobca dôvodil v návrhu či odvolaní, keďže na jeho nariadenie musia byť splnené kumulatívne všetky vyššie uvedené podmienky. Odvolací súd nad rámec odôvodnenia konštatuje, že ak by aj žalobca v návrhu navrhoval zabezpečiť pohľadávku na náhradu škody (vo výške 2.574.937 Kč), ktorú odôvodňuje porušením povinností členov predstavenstva a poukazom na ust. v spojení s , odvolací súd má za to, že ani v tomto prípade by nebolo možné návrhu vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobca neosvedčil dostatočne existenciu tejto pohľadávky. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou žalovaných v 1., 2., 4. a 5. rade, podľa ktorej nebola

žalobcom osvedčená existencia škody na strane spoločnosti Arca Investments, a.s. v zmysle § 196 ods. 6 písm. a) až i) ani príčinná súvislosť medzi škodou a porušením povinnosti členov predstavenstva (súčasných či bývalých) alebo členov dozorného orgánu. Čo sa týka porušenia povinností členov predstavenstva, odvolací súd tiež konštatuje, že toto porušenie žalobca zatiaľ neosvedčil, ale najmä nepreukázal (listiny predložené žalobcom nepovažoval súd za spôsobilé osvedčiť náležite tvrdené porušenie povinností). Najmä sa však odvolací súd stotožňuje s názorom, že tvrdenie žalobcu o nemožnosti uspokojenia pohľadávky z majetku spoločnosti Arca Investments, a.s. je predčasné a je rovnako názoru, že konštatovanie o nemožnosti uspokojenia pohľadávky by bolo možné až v prípade, ak by pohľadávka nebola uspokojená v konkurze, reštrukturalizácii alebo exekučnom konaní vedenom na majetok spoločnosti Arca Investments, a.s.

b) odôvodnenie predchádzajúceho odseku [pod písm. a)] sa primerane vzťahuje na návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorými malo byť zriadené záložné právo na akcie v ich vlastníctve v spoločnosti Arca Investments, a.s. Nad rámec odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že žalobca neosvedčil dostatočne ani spôsobilý predmet záložného práva ako jeden z predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia; žalobca v návrhu uvádza, že žalovaný v 1. rade vlastní 72 ks kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 830 eur a žalovaný v 2. rade 12 ks kmeňových listinných akcií na meno v menovitej hodnote jednej akcie vo výške 830 eur, pričom túto skutočnosť preukazuje listinou prítomných akcionárov ako prílohy zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Arca Investments, a.s. zo dňa 10.08.2020. Odvolací súd chápe, že z pozície veriteľa, ktorý nie je akcionárom spoločnosti je pomerne náročné preukázať vlastníctvo konkrétnej osoby k listinným akciám na meno, avšak na druhej strane, súd nemôže zriadiť záložné právo na veci, práva či iné majetkové hodnoty, pokiaľ nemá hodnoverne preukázané, že tieto existujú a že ich vlastní osoba, proti ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať;

c) vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej v 4. rade, ktorým má byť zriadenie záložného práva na zabezpečenie práv žalobcu pri jeho nároku v dôsledku žaloby o neúčinnosť právnych úkonov žalovanej, odvolací súd konštatuje, že záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením môže zabezpečovať iba peňažnú pohľadávku. Žalobca v návrhu žiadnym spôsobom neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky z titulu odporovateľnosti právneho úkonu. V návrhu sa obmedzil iba na citovanie zákonných ustanovení a judikatúru v tejto problematike, avšak žiadnym spôsobom neosvedčil ani základné predpoklady, ktoré by odôvodňovali existenciu pohľadávky či už voči žalovanému v 1. rade ako účastníkovi právneho úkonu (kúpnej zmluvy) alebo žalovanej v 2. rade (tiež ako účastníčke kúpnej zmluvy a zároveň súčasnej vlastníčke nehnuteľností). V návrhu žalobca sám konštatuje, že sa len mieni domáhať odporovateľnosti právnych úkonov. Hoci je tento záver dostatočným dôvodom na zamietnutie tohto čiastkového návrhu, odvolací súd konštatuje, že tento nebolo možno podrobiť pre jeho nedostatočnú špecifikáciu ani ďalšiemu prieskumu z hľadiska splnenia predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (napr. z hľadiska proporcionality, keďže nie je možné kvantifikovať prípadnú pohľadávku žalobcu). Žalobca vo vzťahu k tomuto čiastkovému návrhu ani len neuviedol (nieto osvedčil) skutočnosti, ktoré by odôvodňovali existenciu obavy z budúceho zmarenia alebo ohrozenia exekúcie tejto pohľadávky. Odvolací súd má tiež za to, že petit návrhu tak, ako ho navrhol žalobca by ani nebol vykonateľný, keďže nie je vôbec zrejmé, o aké „práva pri jej nároku v dôsledku žaloby o neúčinnosť právnych úkonov“ má ísť (žalobca v tejto súvislosti nekonkretizoval, o aké vedľajšie práva pri nároku, ktorý by mu vyplynul v prípade úspechu v odporovacej žalobe by mohlo ísť). Preto odvolací súd nevidel dôvod na vyhovenie ani tomuto čiastkového návrhu.

32. Vo vzťahu k všetkým čiastkovým návrhom na nariadenie neodkladných opatrení voči žalovaným v 1. 2., 3., 4. a 5. rade, odvolací súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému v 1. a 2. a 3. rade ako členom predstavenstva a členovi dozornej rady spoločnosti Arca Investments, a.s. či pohľadávku vyplývajúcu z odporovacích právnych úkonov žalovanej v 4. rade a žalovaného v 5. rade, odvolací súd poukazuje na svoje odôvodnenie v predchádzajúcich odsekoch, podľa ktorých žalobca neosvedčil náležite existenciu týchto pohľadávok.

33. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu voči napadnutému uzneseniu tiež uvádza, že sa pomerne obšírne vyjadruje k jednotlivým predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, najmä k existencii obavy z ohrozenia exekúcie, potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, avšak

pochybnosť o existencii pohľadávok a hmotnoprávneho vzťahu medzi sporovými stranami nerozptýlil. Opätovne k tejto podmienke uviedol všeobecné predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa , avšak neosvedčil ani jeden predpoklad pre tento nárok (škoda, porušenie povinnosti, kauzálny nexus). Zároveň možno hovoriť o zmätočnej argumentácii, keď na jednej strane uvádza, že spoločnosť Arca Investments, a.s. sa snaží o reštrukturalizáciu, ktorej výsledkom by malo byť uspokojenie veriteľov v rozsahu 50 % ich pohľadávok, na strane druhej si mieni uplatňovať náhradu škody v celej výške jeho pohľadávky. Opätovne odvolací súd poukazuje aj na svoj záver o predčasnosti nároku na náhradu škody, keďže žalobca ho bude môcť kvantifikovať až v okamihu, keď nebude uspokojený či už v reštrukturalizačnom, konkurznom alebo exekučnom konaní. Žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na zlú finančnú situáciu spoločnosti Arca Investments, a.s. ako aj celej skupiny Arca, pričom je podľa neho nepochybné porušenie povinnosti žalovaného v 1. a 3. rade ako štatutárov spoločnosti; žalobca však žiadnym spôsobom toto porušenie nekonkretizuje, ale iba uvádza, že za tento zlý stav skupiny Arca a jej jednotlivých spoločností môžu žalovaný v 1. a 3. rade. Odvolací súd má však za to, že hoci sú štatutárne orgány zodpovedné za chod spoločnosti, takéto zovšeobecnenie pre nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nepostačuje, a to zvlášť v prípade veľkej finančnej skupiny. Ak sa mieni žalobca domáhať náhrady škody voči žalovaným, musí byť schopný uviesť konkrétne dôvody a konkrétne skutočnosti, ktorými zo strany žalovaných došlo k porušeniu ich povinnosti a tieto skutočnosti aspoň v základnej miere osvedčiť; v opačnom prípade nebude v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia úspešný.

34. Samotný žalobca tiež uvádza, že preukázanie škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný v 1. rade bude predmetom konania vo veci samej, avšak ani pre účely nariadenia zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia neosvedčil tvrdené skutočnosti v takej miere, ktoré by odôvodňovali ich nariadenie, čo odvolací súd konštatuje pri vedomosti, že v rámci rozhodovania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení sú kladené nižšie nároky pre osvedčenie tvrdených skutočností ako pri dokazovaní vo veci samej.

35. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Vo vzťahu k výroku o trovách odvolacieho konania odvolací súd konštatuje, že postupoval v súlade so zásadou úspechu, v zmysle ktorej ( ) patrí nárok na náhradu trov konania tej sporovej strane, ktorá bola v konaní úspešná. Keďže v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - 423 ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.