Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sžsk-37-2021.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sžsk/37/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu: F. F., narodený XX. C.Á. XXXX, bytom A. W. XXX, XXX XX A. W.a, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo 7. septembra 2017, číslo 51424-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2018, č.k. 28Sa/16/2017-68, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. júna 2018, č.k. 28Sa/16/2017-68 mení tak, že rozhodnutie žalovanej číslo 51424-2/2017-BA zo 7. septembra 2017 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania na krajskom súde a trovy kasačného konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 5. júna 2018, č.k. 28Sa/16/2017-68 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 51424-2/2017-BA zo dňa 7. septembra 2017 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie). Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen, č. 9322-14/2017-ZV z 19. júna 2017, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu zo dňa 22. januára 2016, z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonné kritériá statusu poškodeného a teda mu nevznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), keďže v čase úrazu nebol, ani nemal byť prihlásený do úrazového poistenia ako zamestnanec živnostníka U. X..
2. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesprávne právne posúdenie krajského súdu dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania (podľa názoru žalobcu) jednoznačne vyplynulo, že medzi žalobcom ako zamestnancom a U. X. ako zamestnávateľom existoval pracovný pomer, avšak krajský súd dospel k opačnému názoru, vychádzajúc primárne „z chyby uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a v zaškrtnutí nesprávnej kolónky.“. Žalobca považoval rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne, prekvapivé a nenapĺňajúce základné požiadavky zákonnosti
a žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť, prípadne zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/90/2018 z 25. septembra 2019 vo veci rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť, ako nedôvodnú, podľa § 461 SSP zamietol a nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. V podstatnom kasačný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že krajský súd vychádzal iba z chyby v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti a poukázal na body 7 až 13 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, konštatujúc, že sú v nich uvedené skutočnosti, z ktorých krajský súd vychádzal.
4. Proti rozsudku najvyššieho súdu podal žalobca ústavnú sťažnosť, o ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) rozhodol nálezom č. k. III. ÚS 135/2021-28 z 13. mája 2021 tak, že konštatoval porušenie základného práva žalobcu na súdnu ochranu a práva žalobcu na spravodlivý proces rozsudkom najvyššieho súdu, pričom tento rozsudok najvyššieho súdu ústavný súd zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
5. V podstatnom ústavný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že považoval za arbitrárny a neudržateľný záver krajského súdu, podľa ktorého je „dohoda o provedení práce“ z 20. januára 2016 dohodou, ktorá právne neexistuje. Naopak, ústavný súd dospel k záveru, že „ ... je potom nesporné, že sťažovateľ utrpel úraz pri práci, ktorá bola určená v dohode uzavretej s U. X. a v čase po nástupe na takto dohodnutú prácu.“ Vo vzťahu k postupu prvostupňového správneho orgánu dospel ústavný súd k záveru, že „pobočka Sociálnej poisťovne nepostupovala v zmysle § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné podklady na rozhodnutie.“. V tejto súvislosti teda ústavný súd uzavrel, že „považuje záver krajského súdu o tom, že všetky zhromaždené dôkazy preukazujú, že U.A. X. nebol zamestnávateľom sťažovateľa, za arbitrárny, predčasný a založený na nezohľadnení selektívneho prístupu Sociálnej poisťovne pri dokazovaní.“.
6. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach. Najvyšší správny súd teda ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) po vrátení veci ústavným súdom, v intenciách nálezu ústavného súdu, opätovne preskúmal kasačnú sťažnosť a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná a teda je potrebné zmeniť rozsudok krajského súdu tak, že sa rozhodnutie žalovanej zrušuje a vec sa žalovanej vracia na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP.
7. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je v ďalšom postupe najvyšší správny súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v uvedenom náleze. Tiež je viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
8. Ústavný súd považoval záver, ktorý prijala žalovaná a ktorý bol potvrdený krajským súdom a kasačným súdom, za predčasný a zistený skutkový stav za nedostatočný pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. Vzhľadom na to kasačný súd v súlade s názorom ústavného súdu zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
9. V ďalšom konaní Sociálna poisťovňa opätovne posúdi nárok žalobcu, pričom je povinná umožniť žalobcovi pracovný úraz v relevantnej forme preukázať. V prípade podania žaloby o určenie, či žalobcov úraz bol pracovným úrazom, na príslušný okresný súd, konanie až do právoplatného skončenia konania o podanej žalobe preruší. Nové rozhodnutie o žalobcovom nároku náležite odôvodní zohľadniac pritom právny názor vyjadrený v náleze ústavného súdu.
10. Keďže žalobca mal v kasačnom konaní plný úspech, kasačný súd mu podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 136 veta druhá, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania a konania pred krajským súdom. O výške priznanej náhrady trov rozhodne krajský súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 467 ods. 2 a § 175 ods. 2 SSP.
11. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.