Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-60-2021.pdf
PDF · 127.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6P/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľky - matky: H. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Katarína Galová, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany proti manželovi, ktorý návrh nepodal - otcovi: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Zora Podolská Vinceková, so sídlom Rázusova 9, Piešťany, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: G., nar. XX.XX.XXXX a Š., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, obe v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. G., A.. L., nar. XX.XX.XXXX a G. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V., vo zväzku H.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletému G. G.É. a maloletému Š.B. G. na čas po rozvode manželstva nasledovne:
Maloleté deti G. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletý Š. G., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.
III. Otec je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého G. vo výške 100 eur mesačne a na maloletého Š. výživné vo výške 97 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletému G. a k maloletému Š.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzatvorila manželstvo XX.XX.XXXX, u oboch ide o prvé manželstvo a z manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn G. a dňa XX.XX.XXXX syn Š.. Inú vyživovaciu povinnosť ani jeden z manželov nemá. Obaja sú štátnymi občanmi SR a ich posledné spoločné bydlisko bolo v L. XX. Manželstvo uzavreli po 3 ročnej známosti. Po uzavretí manželstva žili u rodičov druhého manžela cca 5 rokov. Spoločný rodinný dom skolaudovali v roku 2015. Prvotní problémy v manželstve sa začali objavovať už v začiatkoch manželstva. Druhý manžel väčšinou voľného času trávil v pohostinských zariadeniach, požíval v neprimeranej miere alkohol, v dôsledku čoho sa nevenoval navrhovateľke, deťom, rodine ako
takej a z toho dôvodu dochádzalo a dochádza medzi nimi k častým hádkam. Rozvrat v manželstve nastal nielen z dôvodu požívania alkoholu druhým manželom a nevenovaním sa rodine, ale aj v dôsledku nevery druhého manžela v roku 2020. Potom, ako sa navrhovateľka dozvedela o mimomanželskom vzťahu druhého manžela, žiadala ho, aby tento vzťah ukončil a začal riešiť problémy s alkoholom a nenavštevoval pohostinstvá. Druhý manžel navrhovateľke sľúbil, že neveru ukončí a že bude riešiť problémy s alkoholom, avšak sľuby nesplnil. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ich manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka je presvedčená, že niet nádeje a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a to aj z dôvodu, že manželia sa citovo odcudzili. Navrhovateľka nie je schopná a ani nemá záujem zotrvať v tomto manželskom zväzku. Maloletý G. je žiakom 6. ročníka ZŠ a mal. Š. je žiakom 2.ročníka ZŠ a navštevuje výtvarný krúžok, s čím je spojený poplatok 5 eur mesačne. Obaja sa venujú futbalu a v V. navštevujú futbalový klub. Navrhovateľka je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca 900 eur. Druhý manžel je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom cca 1000 -1100 eur. Navrhla, aby boli obe deti na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti, aby obaja rodičia deti zastupovali a spravovali ich majetok, aby bol otec zaviazaný výživným na mal. G. 150 eur a mal. Š. 120 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku a aby sa styk otca s deťmi neupravil.
2. Manžel, ktorý návrh nepodal - otec sa k návrhu písomne vyjadril. Uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru miera rozvratu manželstva nie je taká vážna a trvalá, aby manželstvo nemohlo plniť svoj účel a nemohlo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Chce sa pokúsiť o obnovenie manželského spolužitia, má záujem na trvaní manželstva. Nepopiera, že vzájomné vzťahy s manželkou sú čiastočne narušené, ale je presvedčený, že sa ešte možno pokúsiť o ich nápravu. Mal mimomanželský vzťah avšak zistil, že aj manželka mala mimomanželský vzťah a keďže si uvedomil svoju chybu, mimomanželský vzťah ukončil a navštívil aj psychologičku, kam mal záujem ísť aj s manželkou, ktorá to odmietla. Príčinou jeho konania, ktoré vyústilo do nevery bolo správanie navrhovateľky, ktorá sa k nemu správala odmietavo v intímnej sfére. Nie je pravda, že by v nadmernej miere požíval alkoholické nápoje. Je zamestnaný, pracuje na stavbách a skutočnosť, že sa po práci zastaví na jedno dve pivá nemožno považovať za požívanie alkoholu v neprimeranej miere. Naposledy boli v auguste 2021 všetci spoločne na dovolenke v Chorvátsku. Navrhovateľka dňa 4.10.2021 bez jeho vedomia zobrala oboch synov a odsťahovala sa z ich spoločného domu H. L. do prenajatého bytu v V.. Navrhol, aby po vykonanom dokazovaní súd návrh manželky zamietol a v prípade, ak by sa preukázalo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, bude sa snažiť dohodnúť na úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, manžela, ktorý návrh nepodal, oboznámením s obsahom listinných dôkazov predložených účastníkmi ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní dňa 25.11.2021 uviedla, že žiada, aby súd manželstvo rozviedol, keďže už manželovi neverí a nemá záujem obnoviť manželský vzťah, už k manželovi nič necíti. Spoločnú domácnosť opustila v októbri 2021 s úmyslom sa už nevrátiť. Príčinou rozvratu ich vzťahu bol manželova nevera, pričom jeho mimomanželská známosť stále trvá. Maloleté deti žijú s ňou v prenajatom byte, nájom platí 400 eur mesačne a sú v tom aj energie, je zamestnaná, jej čistý mesačný zárobok predstavuje čiastku 960 eur, iný príjem nemá. Maloletý G. má 11 rokov, je žiakom 6. triedy ZŠ, zvýšené nároky na výživu nemám. Maloletý Š. bude mať 8 rokov, navštevuje 2. triedu ZŠ, chodí na výtvarný krúžok čo strojí 5 eur mesačne, navštevuje družinu, na čo má výdavok vo výške 10 eur mesačne a strava v škole predstavuje čiastku 20 eur mesačne. Obe deti navštevujú futbal a s tým sú spojené výdavky na výstroj. Nakoľko sa mal. G. nestravuje v škole ale doma, musí každý deň variť, čo je tiež finančne náročné. Aktuálne sa deti s otcom stretávajú za jej prítomnosti, avšak k otcovi sa správajú odmerane a to len z toho dôvodu, že v minulosti boli častokrát svedkami pre nich stresujúcich situácii, kedy sa otec pokúšal siahnuť si na život a pred ich očami sa chcel otráviť, zjedol lieky a keď mu išla z úst pena zavolala záchranku. Častokrát bol pred deťmi na ňu agresívny pod vplyvom alkoholu. Podľa jej názoru nezvláda psychicky situáciu, že ju podviedol.
5. Manžel, ktorý návrh nepodal pri výsluchu na pojednávaní 25.11.2021 uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí, chcel by napraviť vzťah s navrhovateľkou, ale vidí, že ona nechce. Priznal svoju mimomanželskú známosť z dôvodu, že manželka chodila unavená z práce a odmietala s ním intímny styk a vždy sa na niečo vyhovárala. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti od 03.10.2021, ani
manželské spolužitie neobnovili. Uviedol, že momentálne nemá žiaden iný vzťah, nemá pohlavný styk a nie je pravdou, že by niekto iný chodil do domu. Aktuálne sa s deťmi stretáva na základe dohody s manželkou, teda vtedy keď to vyhovuje jej, pričom so svojimi deťmi by bol rád v častejšom kontakte, aspoň 2x do týždňa, uvedomuje si však, že deti stratili k nemu vzťah aj vďaka minulosti, asi ho už nemajú radi, ale on by to rád napravil. Je pravdou, že sa v minulosti dopustil aj pred očami detí kolíznych situácii, ktoré nezvládol. Je zamestnaný v R., zarába 985 eur. Má výdavky v súvislosti s platením hypotéky 240 eur, elektriny 60 eur, za telefón 40 eur, poistky štvrťročne za dom 60 eur a v súvislosti so stravovaním v R. cca 160 eur mesačne. Iné výdavky nemá. Okrem spoločného rodinného domu s manželkou iný majetok vyššej hodnoty nevlastní.
6. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne v záverečnom vyjadrení uviedla, že v konaní boli preukázané dôvody rozvratu manželstva a že niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. V časti úpravy rodičovských práv povinností na čas po rozvode rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu v časti zverenia mal. detí do osobnej starostlivosti matky, zastupovania a spravovania majetku oboma rodičmi, a rovnako sa rodičia dohodli na tom, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje. Sporná zostala otázka výšky výživného. Navrhovateľka má za to, že z vykonaného dokazovania je odôvodnená navrhovateľkou požadovaná výška výživného, ktorú v priebehu konania upravila a to vo výške 150 eur mesačne na staršieho syna a 100 eur mesačne na mladšieho syna. Túto výšku považuje za odôvodnenú s ohľadom na všetky hľadiská, ktoré sa uplatňujú v rámci určenia vyživovacej povinnosti rodiča k mal. deťom, a to s ohľadom na príjem otca, jeho životnú úroveň, na vývoj životných nákladov, ktorá v dnešnej dobe je za posledných 8 rokov najvyššia, ako aj s ohľadom na to, že niektoré výdavky, ktoré otec uviedol a označil v priebehu konania, nie je nevyhnutné vynaložiť. Navrhovateľka žiada, aby súd uzatvorenú rodičovskú dohodu v príslušnej časti schválil a aby určil vyživovaciu povinnosť otca 150 eur na staršieho syna a 100 eur na mladšieho syna.
7. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa manžela, ktorá návrh nepodal k rozvodu manželstva uviedla, že manžel priznal neveru s tým, že túto pred štyrmi mesiacmi ukončil. Čo sa týka nevery treba skúmať aj príčinu, prečo k nej došlo a touto príčinou bol odmietavý postoj manželky v intímnej sfére. Manžel je zdravý mladý muž, v jeho veku je aj toto dôležitý aspekt manželského života. Manželka spolu s deťmi bývala s manželom v spoločnej domácnosti až do začiatku októbra tohto roka. K excesom, ktoré manželka uvádzala zo strany manžela malo dôjsť ešte v marci 2021 a hoci tvrdila, že maloleté deti sa z tohto dôvodu údajne otca boja, naďalej zotrvala spolu s deťmi bývať v spoločnej domácnosti a až v čase, keď vedela, že je už vytýčený termín pojednávania na november, sa účelovo odsťahovala spolu s mal. deťmi začiatkom októbra, aby jednak preukázala, že už nežije s manželom v spoločnej domácnosti a jednak aby preukázala, že má výdavky na bývanie. Napriek tomu, že uviedla, že k manželovi už nič necíti, ešte v auguste 2021 s ním absolvovala ako aj s deťmi spoločnú dovolenku v Chorvátsku. Na základe uvedeného je manžel presvedčený, že nebol dostatočne preukázaný rozvrat manželstva, on má záujem o obnovenie manželského spolužitia ku ktorého prerušeniu došlo ešte len v októbri 2021 a preto zotrváva na svojom postoji a navrhuje návrh o rozvod manželstva zamietnuť. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že manželstvo je tak vážne narušené a trvalo narušené, že nemôže dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia a je teda potrebné manželstvo rozviesť a zároveň upraviť pomery manželov k ich mal. deťom, čo sa týka dohody rodičov o úprave časti pomerov rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, k tomuto sa bližšie nevyjadruje vzhľadom na to, že rodičia sa spoločne dohodli a táto dohoda nie je v rozpore so záujmami mal. detí. Čo sa týka spornej časti pomerov k mal. deťom na čas po rozvode, a to výživného, poukázala na príjem otca, ktorý je vo výške 985 eur mesačne. Výdavky otca čo sa týka úveru za účelom zabezpečenia bývania, elektriny, internetu, dane, vodného, poplatku za komunálne odpady, nákupu dreva vo výške 150 eur na rok, teda po korigovaní sumy, keďže suma 300 eur pripadala na dva roky, ďalej poistky na dom, stravného a ešte poplatku za vývoz žumpy, ktorá je 50 eur na 3 mesiace, teda cca 16,66 eur na mesiac, výdavok na mobil vo výške 40 eur, ktoré výdavky sú ako to vyplýva z praxe súdov akceptované, tak len výdavky na dom predstavujú sumu 488,70 eur a spolu s ostatnými výdavkami predstavujú sumu 745,30 eur, pričom do tejto sumy nezapočítali náklady otca na obuv, ošatenie, hygienické potreby a stravu na psíka, ktorý bol mimochodom darčekom matky malol. G. a ktorého matka nechala napospas osudu, otcovi na pleciach, o ktorého sa otec musí tiež postarať. Teda po odpočte súdom akceptovateľných výdavkov zostane otcovi suma 239,70 eur. Čo sa týka príjmu matky tento príjem je vo výške 966 eur mesačne, ku ktorému matka pozabudla ešte pripočítať rodinné prídavky vo výške 25,50 eur na každé dieťa. Čo sa týka jej výdavkov, výdavok na bývanie a to nájomné 2-izb. bytu vo výške 400 eur mesačne nemôže byť súdom v plnej výške akceptovaný, pretože podľa praxe súdov, ak je matka spolu s otcom doposiaľ bezpodielovým spoluvlastníkom rodinného domu,
takže má právo túto nehnuteľnosť využívať na bývanie, nič jej nebráni, aby tak robila. Náklady spojené s bývaním v tomto rodinnom dome hradil a hradí otec, a to aj za matku. Tento dom je veľký, poschodový, má 5 samostatných izieb, na prízemí ako aj na poschodí sa nachádza samostatná kúpeľňa s WC, takže matka spolu s deťmi by mali k dispozícii každý samostatnú izbu a ešte by aj jedna samostatná izba zostala navyše. Napriek tomu sa matka tlačí s mal. deťmi v malom 2-izb. byte, kde deti majú len jednu spoločnú izbu a za toto platí 400 eur mesačne. Za všetkých týchto okolností si nemôže matka legitímne nárokovať výdavky na bývanie vo väčšom rozsahu než v 1-ici z mesačných nákladov na prevádzku rodinného domu v BSM, teda vo výške 244,35 eur. Čo sa týka matkinho spotrebného úveru na osobný automobil, spotrebné úvery súdmi nebývajú akceptované ako nevyhnutný výdavok, rovnako tak nebýva akceptované ani životné poistenie, ktoré matka uvádzala, takže keď zhrnieme výdavky matky, 244,35 eur na bývanie, 250 eur cca na stravné spolu s mal. deťmi, keďže sa stravujú spoločne a matka nevedela uviesť presnú ani približnú sumu, ktorú vynaloží na stravné, sumu 40 eur na mobil, tak jej celkové výdavky sú vo výške 570 eur max. 600 eur mesačne aj s maloletými deťmi spoločne. Čo sa týka mal. detí, obe maloleté deti sú žiakmi ZŠ. Výdavky na mal. G. matka neuviedla žiadne, okrem sporenia bo výške 30 eur mesačne, ktoré však súdmi rovnako nebýva akceptované ako nevyhnutný výdavok na výživu dieťaťa, pretože v danom prípade sa nejedná o tvorbu úspor, na základe rozhodnutia súdu, kde prístup k účtu a peniazom má rodič len so súhlasom súdu, avšak v prípade tohto sporenia má rodič prístup k účtu a môže s ním voľne disponovať. Preto považujeme sumu 150 eur vzhľadom na to, že matka mal. G. nepreukázala absolútne žiadne výdavky na mal. G. okrem bežných výdavkov za neprimeranú. Čo sa týka mal. Š. tento má oproti G. podľa tvrdenia matky zvýšené výdavky, a to na výtvarný krúžok, družinu a stravu v škole, celkom vo výške 35 eur mesačne, napriek tomu matka na mal. Š. požaduje nižšie výživné, ako na mal. G.. Právna zástupkyňa poukázala na rozhodovaciu prax KS v Trnave, v zmysle ktorého sa na mal. deti ktoré sú žiakmi ZŠ určuje výživné v rozpätí 15-20 % z priemerného netto príjmu povinného rodiča ( napr. rozsudok KS Trnava sp. zn. 23Cop/44/2020 zo dňa 28.09.2021, z ktorého uvedené vyplýva a z ktorého vyplýva aj to, že súdna prax vychádza zo všeobecnej skúsenosti, že výdavky na staršie deti časom narastajú a je potrebné nechať aj priestor na prípadné zvýšenie výživného do budúcna, keď deti pôjdu na strednú, príp. vysokú školu, ďalej rozsudok KS Trnava sp. zn. 11Cop/218/2017 zo dňa 28.03.2018, kde sa opäť poukazuje na výšku obvyklého výživného v rozpätí 15 až max. 20% pri žiakovi ZŠ a celý rad ďalších rozhodnutí KS Trnava). Práve toto rozpätie 15 až max. 30 % pre určenie výživného je dané s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa, ktoré sú v prípade dieťaťa v predškolskom veku nižšie ako žiaka ZŠ, ktorý má zase nižšie výdavky oproti študentovi strednej školy a najvyššie výdavky sú na študenta vysokej školy. V danom prípade sa jedná pri oboch deťoch o žiakov ZŠ, preto podľa zaužívanej súdnej praxe by malo byť výživné určené v rozpätí 15 až 20 % z priemerného netto príjmu povinného rodiča, čo je v danom prípade príjem 985 eur a teda výživné by v danom prípade by malo byť určené v rozpätí od 148 až do 197 eur, pričom túto sumu je potrebné vždy deliť počtom vyživovacích povinností povinného rodiča, čo tiež vyplýva zo zaužívanej súdnej praxe. Rozhodovanie v súlade s ustálenou judikatúrou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty a účastníci konania legitímne očakávajú, že ich vec bude rozhodnutá za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. Preto navrhla, aby výživné aj v tomto prípade bolo určené v súlade so zaužívanou súdnou praxou a to v spomínanom rozpätí, ktoré výživné považuje za primerané vzhľadom na potreby mal. detí, ako aj vzhľadom na zárobkové, majetkové pomery oboch rodičov.
8. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
11. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine, ods. 1 súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, ods. 2 súd prvá veta zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada, ods. 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia rodiny a na druhej strane i jej harmonického fungovania, pričom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), nemožno nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva, pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.
13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva účastníkov. V konaní mal súd preukázané z výsluchu manžela a manželky, že aktuálne manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ani intímne spolu nežijú. Navrhovateľka už k manželovi nič necíti, neverí mu, opustila spoločnú domácnosť s úmyslom sa do nej nevrátiť a nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky potvrdil rozvrat v ich vzťahu v dôsledku jeho nevery, avšak mimomanželskú známosť už ukončil a rád by sa pokúsil o nápravu. Napriek tejto manželom prezentovanej snahe a jeho prejaveného nesúhlasu s rozvodom manželstva, nemožno nechať bez povšimnutia nezáujem navrhovateľky obnoviť vzťah, ktorý ona už považuje za beznádejne rozvrátený a teda ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť zotrvať v nefunkčnom zväzku len preto, že druhý manžel je opačného názoru. Jej citový vzťah k manželovi je narušený, vážne je narušená jej dôvera k nemu a ťažko si možno predstaviť, že v budúcnosti by sa vzťah medzi manželmi napravil a obnovili by sa funkcie manželstva bez vôle navrhovateľky. S tvrdením manžela, že prerušenie manželského spolužitia trvá len od októbra 2021 a teda nebol dostatočne preukázaný rozvrat manželstva sa nemožno stotožniť, pretože súd zastáva názor, že nie je dôležitá dĺžka oddeleného spolužitia, ale intenzita narušenia citových väzieb, ktorá je nezmeniteľná a nenapraviteľná.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
15. Podľa ustanovenia § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (4).
17. S odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenie bolo potrebné upraviť pomery manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to G. K. Š.. Rodičia sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k obom deťom dohodli tak, že maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Styk otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť. Na výške výživného sa však nevedeli dohodnúť. Matka žiadala určiť výživné na maloletého G. 150 eur mesačne a na maloletého Š. 100 eur mesačne, otec navrhoval výživné maximálne vo výške 200 eur mesačne na obe maloleté deti.
18. Súd preskúmal prednesenú rodičovskú dohodu a dospel k záveru, že táto je v záujme maloletých detí. Rodičia sa dohodli, že maloleté deti budú zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zo zhodných skutkových tvrdení rodičov vyplynulo, že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s matkou, výchovu maloletých detí zabezpečuje matka, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a otec so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil. Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach budú obaja rodičia, keď dôvod na obmedzenie tohto práva zo strany ani jedného rodiča súdom zistený nebol.
19. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
20. Styk otca s maloletými deťmi rodičia žiadali neupraviť, nakoľko na tomto sa vedia dohodnúť.
21. Po preskúmaní rodičovskej dohody vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že rodičovská dohoda je v záujme maloletých detí, preto ju schválil.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5). Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (5).
23. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
24. Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.
27. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
28. Pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú, ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku, je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného člena rodiny.
29. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Preto je potrebné pri vyhodnocovaní dokazovania výslovne uviesť koľko vyživovacích povinností má otec (rovnako i matka). Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec býva v rodinnom dome, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Výdavky na bývanie za energie platí vo výške 56,50 eur mesačne. Za telefón platí otec 40 eur mesačne, splátky úveru predstavujú sumu 236,74 eur mesačne, poplatok za internet 16,60 eur mesačne, ročné výdavky má v súvislosti s nákupom dreva v sume 150 eur, za vývoz žumpy platí 50 eur štvrťročne a ostatné výdavky má bežné (strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.). Otec je zdravý, za lieky nedopláca, iné vyživovacie povinnosti nemá. Je zamestnaný, podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 985,47 eur. Matka býva s
maloletými deťmi v prenajatom byte. Okrem nehnuteľnosti v BSM, iné nehnuteľnosti nevlastní. Mesačné výdavky má matka v súvislosti s nájmom vo výške 400 eur mesačne, bežné výdavky so zabezpečovaním jej potrieb a výdavky spojené s potrebami maloletých detí. Mal. G. zabezpečuje stravovanie doma, mal. Š. sa stravuje v školskej jedálni čo predstavuje sumu 20 eur mesačne, navštevuje aj školský klub čo stojí 10 eur mesačne a výtvarný krúžok 5 eur mesačne. Matka je zdravá, zvýšené výdavky nemá, ani iné vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje sumu 960 eur. Maloletý G. má 11 rokov, navštevuje 6. ročník ZŠ. Je zdravý, zvýšené výdavky nemá, za krúžky nedopláca. Maloletý Š. bude mať 8 rokov, navštevuje 2. ročník ZŠ. Výdavky má vo výške 35 eur. Je zdravý, zvýšené výdavky nemá.
31. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania s odkazom na ustálenú súdnu prax, s prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 985,47 eur a teda z tejto sumy určil výživné vo výške 20 %, čo je suma 197 eur. Túto sumu rozdelil pre mal. G. 100 eur a pre mal. Š. 97 eur. Podľa názoru súdu takto určené výživné spolu s prídavkom na dieťa a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby maloletých detí, pričom takto stanovené výživné zodpovedá aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca.
32. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany.
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, resp. návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa Štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku - Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, t.j. v konaniach pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.