Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcov: 1. M.. Y. U., P.. XX.XX.XXXX, N. E. XX, XXX XX E., 2. D.. G. U., P.. XX.XX.XXXX, N. E. XX, XXX XX E., v konaní obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., IČO: 51 913 984, so sídlom Masarykova č. 16, 080 01 Prešov, proti žalovaným: J. Y. N. P. E. Y. I. H.. Č.. XXXX J. A.Ý. Ú. E. - U. A. P. O. Č.. XXXX E. U.. Ú.. E., U. D. V. X. E. Č.. X, J. U. V. V. V. H., N..H.. J. XX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX, právne zastúpený PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., s sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO 36 854 581, o určenie neplatnosti písomného hlasovania, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. -160 zo dňa 29. mája 2020 v spojení s opravným uznesením sp.zn. -212 zo dňa 3.februára 2021 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením.

Žalobcovia majú nárok vo vzťahu k žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že

„ I. Výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 06.10.2017 do 15.10.2017 a predmetom ktorého bolo zníženie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov tohto bytového domu, z r u š u j e.

II. U r č u j e, že pravidelný mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv sa pre vlastníkov nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., znižuje na úroveň 50 % výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv platného pre vlastníkov bytov tohto bytového domu. III. Žalobcovia m a j ú voči žalovaným n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd vec právne posúdil okrem iného podľa ustanovenia , , , , , , , , , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“), Čl. 8, Čl. 15 odsek 1, 2, , , , , , (ďalej len „“), , , , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.11.2017 sa domáhali, aby súd rozhodol, že výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 06.10.2017 do 15.10.2017 a predmetom ktorého bolo zníženie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov tohto bytového domu, sa zrušujú. Zároveň, aby súd určil, že pravidelný mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržba opráv sa pre vlastníkov nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. E., na ulici E. P. X - XX v E., znižuje na úroveň 50 % výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv platného pre vlastníkov bytov tohto bytového domu.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom rozhodol rozsudkom č. k. -97 zo dňa 11.12.2018 a to tak, že zrušil výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov ktoré sa uskutočnilo v dňoch 06.10.2017 do 15.10.2017 a určil výšku pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov dotknutého bytového domu na úroveň 50 % pravidelného mesačného príspevku.

5. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. -135 zo dňa 27. februára 2020 odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nedostatočne odôvodnené rozhodnutie bolo potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K odvolacej námietke žalovaných, že súd nie je oprávnený rozhodnúť o výške príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv a námietke, že nie je možné súdnou cestou žiadať zrušenie slobodného rozhodnutia vlastníkov bytového domu odvolací súd poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2013 spisovej značky -28. K námietke žalovaných o zrušení písomného hlasovania odvolací súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že súd prvého inštancie neuviedol dôvody, pre ktoré zrušil výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nebolo možné zistiť právny záver súdu, či písomné hlasovanie prebehlo v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov alebo nie či, tiež skutočnosť či vlastníci nebytových priestorov boli prehlasovaní a či to má za následok neplatnosť hlasovania. Súd prvej inštancie nedal odpoveď, prečo bolo potrebné písomné hlasovanie zrušiť. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia odvolací súd uviedol, že nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti, dôkazy považoval súd prvej inštancie za rozhodujúce a ktoré nie.

6. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav, podľa ktorého z listu vlastníctva č. XXXX okres E., obec E., k.ú. E., na ktorom je zapísaný bytový dom súp. č. XXXX mal súd zistené, že žalobcovia sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nebytového priestoru č. X - E., nachádzajúci sa v stavbe súp. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX, vlastnícke právo zapísané pod pol. B XX a B XXX v 1 -ici. Uvedené nebytové priestory sa nachádzajú v bytovom dome na ul. E. P. číslo vchodu X - XX v E. (ďalej len „bytový dom“). Správu uvedeného bytového domu vykonáva správca, ktorým je obchodná spoločnosť H., a.s. E., so sídlom: J. XX, XXX XX E., M.: XX XXX XXX. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici E. nám. X - XX v E. konanej dňa 20.07.2017 o 17.00 hod. na B. V.. mal súd zistené, že v programe bolo okrem iného v bode 10. 5 prerokovanie požiadavky žalobcu 2. rade o zníženie tvorby do fondu prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca v 2. rade navrhol výšku tvorby na m2 tak, aby bola pre nebytové priestory o 50 % nižšia ako tvorba do fondu na m2 pre byty. Podľa výsledkov hlasovania bol počet hlasujúcich za predložený návrh 33 a proti boli 2 z celkového počtu hlasujúcich 35, v závere bolo konštatované, že vzhľadom na nízku účasť vlastníkov na domovej schôdzi k tomuto bodu správca pripraví písomné hlasovanie. Podľa výsledkov a vyhlásenia overovateľov písomného hlasovania (č.l. spisu 38 ) zo dňa 16. 10. 2017, dňa 29. 9. 2017 bolo vyvesené oznámenie o písomnom hlasovaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 6. 10. 2017 do 15. 10. 2017 od 15.00 hod. do 20.00 hod. k bodom programu na hlasovacích lístkoch, ktoré mali k dispozícii všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome počet bytov 112, počet nebytových priestorov 4. Na otázku, či súhlasia so znížením tvorby do fondu prevádzky, údržby a opráv pre nebytové priestory vždy o 50 % oproti tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv pre byty vyjadrili písomný súhlas 4 hlasy, nesúhlasilo 79 hlasov a nehlasovalo 33 hlasov. V závere bolo konštatované, že návrh nebol prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

7. V danom prípade súd prvej inštancie prejednával návrh žalobcov, ktorí sa obrátili na súd v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy namietali porušenie princípov hlasovania o znížení tvorby do fondu opráv pre nebytové priestory o 50 % oproti príspevkom do fondu opráv pre byty v zmysle ustanovenia Súd prvej inštancie považoval za potrebné zdôrazniť, že podľa doslovného znenia (ale aj zhodné ustanovenie a ), ktoré predpokladá, že súd má „vo veci rozhodnúť“. Rozhodnutie vo veci znamená meritórne vyriešenie spornej otázky medzi spoluvlastníkmi. Prichádzajú tu do úvahy napríklad určovacie výroky, že spoluvlastníci nemajú právo vykonať určité úkony, zdržovacie žaloby (povinnosť zdržať sa určitých úkonov), ale napr. aj žaloby o to, aby spoluvlastníci trpeli určitý spôsob hospodárenia s vecou, uzavretie určitej zmluvy, vykonanie určitých úkonov a pod. (porovnaj v tomto smere napr. príklady v judikáte R 54/1973). Z výsledkov a vyhlásenia overovateľov písomného hlasovania, ktoré sa uskutočnilo od dňa 06.10.2017 do 15.10.2017 vyplynulo, že žalobcovia boli prehlasovaní vlastníci a vzniklo im právo na podanie žaloby na usporiadanie práv a povinností.

8. V danej právnej veci súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že vlastníci nebytových priestorov - žalobcovia bez užívania spoločných priestorov s vlastníkmi bytov ako aj ďalších zariadení v bytovom dome (napr. nevyužívajú výťahy inštalované v predmetnom bytovom) sa v rovnakom rozsahu ako vlastníci bytov podieľajú na úhrade nákladov na upratovanie, údržbu, osvetlenie a vykurovanie spoločných priestorov bytového domu a rovnako, tak aj na úhrade nákladov na prevádzku, údržbu, spoločných priestorov daného bytového domu. Vlastníci nebytových priestorov znášajú tieto náklady aj napriek tomu, že v súvislosti s týmito úhradami neobdržia žiadne protiplnenie. Sporné nebolo, že obnova bytového domu nepočíta s nebytovými priestormi.

9. Súd prvej inštancie mal preukázané z vykonaných dôkazov a to z technickej správy (č.l. spisu 49 až 54), že plánovaná rekonštrukcia predmetného bytového domu nepočíta so zateplením obvodových múrov na prízemí bytového domu, kde sa nebytové priestory nachádzajú a zateplené majú byť len obvodové múry vo vyšších nadzemných podlažiach (uvedené žalovaný ani nepopieral), že práve takáto situácia ako predpokladal autor zákona, vychádzajúc z predloženej sumarizácie zo strany žalobcov, ktorú žalovaní nespochybnili, vyplynulo, že v roku 2015 bolo z fondu prevádzky, údržby a opráv čerpané celkom 16 773,33 eur, pričom mimo nebytových priestorov bolo čerpané 10 668,22 eur, čo predstavuje 63,60 %, v roku 2016 bolo čerpaných celkom 14 707,69 eur a čerpaných mimo nebytové priestory bolo 8906,65 eur, čo predstavuje 60,50 %, v roku 2017 bolo čerpaných 31 366,83 eur, čerpanie mimo nebytových priestorov bolo vo výške 26 824,30 eur, čo predstavuje 85,50 %. z doplneného dokazovania taktiež súd mal preukázané, že potrebná mesačná tvorba, podľa plochy bytov a nebytových priestorov počítala s maximálnym úverom vo výške 1.200.000 eur, čo následne po prepočte na podlahovú plochu predstavuje sumu potrebnú do fondu 0,78 eur za 1 m2, schválený bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vo výške 0,85 eur, súd mal za to, že danom prípade je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcov, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje, a je možné súhlasiť s tým, že zníženie preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov, neohrozí splátky úveru.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 06.10.2017 do 15.10.2017 nezohľadnili mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov v dome, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov (v znení účinnom v čase od 06.10.2017 do 15.10.2017), preto súd zrušil výsledky z tohto písomného hlasovania a následne vzhľadom na vyššie uvedené aj meritórne rozhodol o spornej otázke.

11. Súd vo veci opätovne poukázal na to, že novela č. doplnila do ust. (ako poslednú) vetu, ktorou sa však spôsob prispievania do fondu nezmenil. Od 1. októbra 2014 stanovil vlastníkom bytov a nebytových priestorov pri určení preddavkov do fondu povinnosť zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov a garáží. Zákonodarca však nestanovil absolútne žiadne kritériá, na základe ktorých by sa miera využívania spoločných častí a spoločných zariadení mala zohľadniť.

12. Súd vo veci poukázal na to, že vlastníci bytov, ktorí pri počte hlasov tvoria väčšinu pri úprave príspevkov do fondu opráv, ktorý je využívaný okrem potreby na finančné pokrytie bežných opráv najmä na získanie finančných prostriedkov na plánovanú rekonštrukciu nezohľadnili - vlastníkov nebytových

priestorov, zjednodušene povedané vyžadujú od vlastníkov nebytových priestorov - žalobcov, aby prispievali preddavkovo do fondu opráv prevádzky údržby a opráv, tak ako iní vlastníci bytov bytového domu a na druhej strane sa z týchto finančných zdrojov nimi užívané priestory, nerekonštruujú (resp. len nepriamo). Vlastníci bytov im neposkytli, ako to vyplynulo z výpovede žalobcu 2/ žiadnu protihodnotu, čo je čiastočne diskriminačné.

13. Je nepochybné, že rekonštrukcia strechy resp. fasády bytového domu, či aj zateplenie bytov nachádzajúcich sa nad nebytovými priestormi žalobcov prinesú čiastočný osoh aj samotným žalobcom, avšak nebytové priestory žalobcov majú vlastný vstup a teda okrem obvodových múrov neužívajú ostatné spoločné priestory (výťahy, schody, či samotné vchody), vyžaduje si zohľadniť túto mieru nevyužívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu. Navyše súd vo veci poukazuje na tom, že preddavok do fondu opráv pred zamýšľanou rekonštrukciou predstavoval sumu 0,30 eur na 1 m2 a po jeho zvýšení 0,85 eur na 1 m2 teda aj po 50 % -nom znížení naďalej sa na samotnej rekonštrukcii žalobcovia v 1. a 2/ rade budú podieľať, pretože budú prispievať 0,42 eur na m2.

14. Vzhľadom na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie rozhodnutím riadne nezdôvodnil z akých dôvodov zrušil výsledky písomného hlasovania, opätovne súd poukázal na to, že výsledky písomného hlasovania zrušil, nie z dôvodu neplatnosti hlasovania (pretože formálne náležitosti ani namietané neboli, to nebolo predmetom sporu), ale z dôvodu porušenia ustanovenia § 10 ods. 1 poslednej vety zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda ako súvisiaci výrok. Z uvedených záverov je zrejmé, že požadované zníženie mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov daného bytového domu o 50 % je primerané a zohľadňuje individuálne špecifiká predmetného bytového domu.

15. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ,

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní včas, dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ). Právny záver súdu prvej inštancie, že výsledky písomného hlasovania zrušil, nie z dôvodu neplatnosti hlasovania, ale z dôvodu porušenia ustanovenia poslednej vety , považujú žalovaní za nesprávny a nezákonný. Bytový dom je jedna stavba v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sa na tvorbe fondu opráv podieľajú podľa svojich spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach. Akákoľvek diferenciácia platieb fondu opráv je bezpredmetná, pretože aj vlastníci nebytových priestorov sú spoluvlastníkmi obnovených balkónov, okien, brán i schodísk tak, ako aj ostatných spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Skutočnosť, že tieto spoločné časti a zariadenia každý deň vlastník nebytového priestoru nevyužíva, je však irelevantná z hľadiska znášania nákladov na ich údržbu, opravy a obnovu, ktoré sú závislé od ich vlastníctva a nie od ich reálneho užívania. Vlastníci nebytových priestorov - žalobcovia majú skutočný a reálny úžitok aj z obnovy týchto spoločných častí a zariadení bytového domu (konkrétne napr. zníženie nákladov na teplo, zvýšenie hodnoty nebytových priestorov, zvýšenie estetického vzhľadu objektu - žalobcovia využívajú svoj nebytový priestor dlhodobo na podnikateľské účely a majú v ňom zriadenú kaviareň Y. X.). Týmto dochádza k zhodnocovaniu aj majetku vlastníkov nebytových priestorov - žalobcov, a to z titulu existencie akcesorických spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu (ust. a )

17. Žalovaní namietali aj záver súdu prvej inštancie, že vlastníci nebytových priestorov bez užívania spoločných priestorov s vlastníkmi bytov ako aj ďalších zariadení v bytovom dome (napr. nevyužívajú výťahy inštalované v predmetnom bytovom dome) sa v rovnakom rozsahu ako vlastníci bytov podieľajú na úhrade nákladov na upratovanie, údržbu, osvetlenie a vykurovanie spoločných priestorov bytového domu a rovnako, tak aj na úhrade nákladov na prevádzku, údržbu, spoločných priestorov daného bytového domu, tieto náklady znášajú aj napriek tomu, že v súvislosti s týmto úhradami neobdržia žiadne protiplnenie. V danom prípade súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil a spojil dva rôzne pojmy, resp. inštitúty, a to vlastnícke právo k bytu/nebytovému priestoru, s ktorým je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu (ust. a ), a užívacie právo k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, ktorého mieru (teda rozsah) majú vlastníci zohľadniť v rozhodnutí o výške príspevku do fondu opráv. Je nepochybné, že užívacie právo patrí pod jedno zo základných vlastníckych práv, ktorým je

právo vlastníka užívať predmet vlastníctva (tzv. ius utendi) v zmysle ust. , v kontexte teda ide o mieru využívania celého bytového domu, resp. jeho spoločných častí a spoločných zariadení jednotlivými vlastníkmi. Podľa názoru žalovaných určenie tejto miery je bez stanovenia zákonných kritérií objektívne nemerateľná veličina. Žalovaní poukázali na názor ústavného sudcu L. Mészárosa z jeho odlišného stanoviska k nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. , z 3. júla 2013, ktoré vyriešilo dlhodobo spornú otázku ústavnej súladnosti súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov k realizácii vstavieb a nadstavieb v bytových domov. Podstatu inštitútu vlastníctva bytov a nebytových priestorov zhrnul L. Mészáros v tomto náleze takto: „Užívateľnosť a funkčnosť prízemného bytu v bytovom dome závisí rovnako od podlahy bytu nad ním a v konečnom dôsledku od funkčnej strechy a oporných múrov, ktoré ju držia, ako existencia, bezpečnosť a užívateľnosť podkrovného bytu závisí od riadnych základov a funkčných oporných múrov, ktoré ho držia. Všetky priestory domu tak v zásade slúžia každému bytu a nebytovému priestoru v ňom, preto je dôležité, aby mal vlastník každého z nich svoje práva vo vzťahu k týmto priestorom.“

18. Žalovaní ďalej poukázali na tú právne významnú skutočnosť, že miera využívania niektorých spoločných častí a spoločných zariadení domu sa má, podľa ust. , zohľadniť prioritne v stanovení inej výšky zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, než majú vlastníci bytov v dome. Inak povedané výšku preddavkov za služby spojené s užívaním spoločných častí a zariadení domu, môže správca alebo spoločenstvo upraviť v mesačnom zálohovom predpise aj tak, že určité položky zníži alebo úplne vypustí na základe ust. alebo zmluvy o výkone správ a zmluvy o spoločenstve. Platby do fondu opráv sú tak z povahy veci viazané výlučne na vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení a nie na mieru ich využívania. Premietnutím ústavného príkazu „vlastníctvo zaväzuje“ do , v kontexte s dôvodovou správou dospeli k záveru, že každý vlastník bytu a nebytového priestoru má povinnosť starať sa o svoje vlastníctvo a zákonom stanoveným spôsobom prispievať do fondu opráv. V žiadnom prípade nemožno uvedenú normu interpretovať ako povinnosť zohľadniť konkrétnu mieru využitia spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov.

19. Rozhodovanie na schôdzi vlastníkov, ako aj v písomnom hlasovaní o akejkoľvek otázke je jednoznačne výkonom hlasovacieho práva a nie povinnosťou. Z toho je zrejmé, že nikto, ani zákonodarca „silou zákona“ nemôže vlastníkov bytov a nebytových priestorov nútiť, aby hlasovali a prijali rozhodnutie, ktorým zohľadnia konkrétnu mieru „zľavy“ z príspevku do fondu opráv pre vlastníkov nebytových priestorov v porovnaní s výškou stanovenou pre vlastníkov bytov. V prípade, ak by sa citovaná právna norma mala interpretovať ako kogentná povinnosť zohľadniť konkrétnu výšku, ktorú požaduje vlastník nebytového priestoru, išlo by o výklad v rozpore s inými ustanoveniami zákona, a to predovšetkým s ust. a nasl. , so základnými princípom hlasovania, ako aj s ústavným princípom zmluvnej autonómie (Čl. 2 ods. 3 SR).

20. V podanom odvolaní žalovaní ďalej namietali, že v normatívnom texte in fine účinnom do 31. októbra 2018 použil zákonodarca slovné spojenie „vlastníci sú povinní“ (v rozpore s dôvodovou správou), avšak ústavno - konformným výkladom dospejeme jednoznačne k záveru, že ide o právo a nie povinnosť vlastníkov bytov, opačný výklad je výklad v rozpore s ust. a nasl. , so základnými princípmi hlasovania, ako aj ústavným princípom zmluvnej autonómie ( SR). Napadnutým rozsudkom došlo k neodôvodnenému zásahu do súkromnoprávnych vzťahov vlastníkov a do platnej a účinnej zmluvy o výkone správy a k diskriminácii určitej skupiny vlastníkov, nakoľko v prípade ust. 10 ods. 1 však rovnosť obsahu vlastníckeho práva zachovaná nie je, lebo vlastníci rovnakej veci (bytového domu) nemajú rovnaký obsah vlastníckeho práva. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. K odvolaniu žalovaných žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že uznávajú, že v zmysle platnej právnej úpravy sa pri hospodárení so spoločnou vecou uplatňuje princíp majorizácie, avšak ani tento princíp neplatí absolútne. Ustanovenie je potrebné vykladať vo svetle uvedenej zásady ochrany menšinových spoluvlastníkov ako prostriedok, ktorý má zabrániť diskriminácii vlastníkov nebytových priestorov alebo túto diskrimináciu aspoň zmierniť. K zhodnoteniu majetku žalobcov v dôsledku obnovy bytového domu žalobcovia poukázali na skutočnosť, že predmetná rekonštrukcia sa len veľmi okrajovo dotýka nebytových priestorov. Vlastníci nebytových priestorov z rekonštrukcie bytového domu nebudú profitovať v rovnakej miere oproti vlastníkom bytových

jednotiek. Opätovne zdôraznili, že samotnú rekonštrukciu bytového domu nenamietajú, avšak jej realizácia v zmysle schváleného zámeru a v schválenom rozsahu jasne demonštruje postavenie vlastníkov nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a potvrdzuje ohrozenie ich vlastníckeho práva.

22. Poukázali na skutočnosť, že pri posudzovaní otázky ohľadom určenia miery využívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu je potrebné prihliadnuť predovšetkým na konkrétne pomery konkrétneho bytového domu. Všetky nebytové priestory dotknutého bytového domu majú samostatné vchody prístupné z verejného priestranstva a vlastníci nebytových priestorov ani fyzicky nemajú prístup ku spoločným priestorom daného bytového domu a rovnako tak fyzicky nemôžu využívať podstatnú časť spoločných zariadení bytového domu.

23. K námietke žalovaných, že platby do fondu opráv sú z povahy veci viazané výlučne na vlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení a nie na mieru ich využívania sa žalobcovia nestotožňujú, nakoľko v zmysle ust. prvá veta je povinnosť uhrádzať príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv viazaná na vlastníctvo bytu/nebytového priestoru. Avšak v zmysle ust. a ust. má mať miera využívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu vlastníkmi nebytových priestorov vplyv na konkrétnu výšku a/ alebo rozúčtovanie týchto príspevkov.

24. K námietke žalovaných, že napadnutým rozsudkom došlo k nedôvodnému zásahu do súkromnoprávnych vzťahov vlastníkov a do platnej a účinnej zmluvy o výkone správy žalobcovia uviedli, že nemôže ísť o neodôvodnený zásah do súkromnoprávnych vzťahov vlastníkov, ak samotná právna úprava obsiahnutá v ingerenciu súdu na podnet prehlasovaného vlastníka výslovne umožňuje.

25. Vzhľadom na konkrétne pomery v predmetnom bytovom dome práve využitím mechanizmu hlasovania vlastníkov na schôdzi vlastníkov dlhodobo dochádza k diskriminácii vlastníkov nebytových priestorov. S poukazom na a je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj vlastnícke právo má svoje limity, ktoré sú v tomto prípade určené ust. a v neposlednom rade tiež platí, že vlastníctvo zaväzuje a teda vlastníctvo má aj zložku povinností. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. K podanému vyjadreniu sa vyjadrili žalovaní. Žalovaní práve s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia nevlastnia nebytový priestor - garáž, ale vlastnia nebytový priestor - kaviareň, bar (ďalej len „Y. X.“), vyjadrili hlasovaním svoj nesúhlas s tým, aby bola výška príspevku do fondu opráv, údržby a obnovy pre žalobcov znížená o 50 %. Žalovaní sa rozhodli slobodne tak ako to považovali za správne, pričom však nie je možné iný (riadne prejavený väčšinový názor spoluvlastníkov bytového domu) považovať za názor v rozpore s dobrými mravmi a už vôbec nie za ignorovanie oprávnených požiadaviek žalobcov. Uviedli, že aj žalobcovia majú skutočný a reálny úžitok z obnovy spoločných častí a zariadení bytového domu. Avšak aj napriek citovanej úvahe žalobcov, podľa platí, že každý vlastník je povinný vykonávať úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Rozhodné kritérium teda nie je rozsah alebo spôsob užívania daných priestorov a častí, ale existencia spoluvlastníctva vyplývajúca z vlastníctva jednotky (bytu alebo nebytového priestoru). Popretím tohto princípu a zavedením povinného zohľadnenia miery užívania sa totiž vytvára do budúcnosti precedens, keď sa aj jednotliví vlastníci bytov medzi sebou budú dožadovať určenia rôznej výšky príspevkov (preddavkov) do fondu prevádzky, údržby a opráv na základe zriedkavejšieho užívania alebo neužívania niektorých spoločných častí alebo zariadení (napr. výťahov). Zákonodarca ani len príkladmo neustanovil žiadne kritéria, na základe ktorých by sa miera využívania mala zohľadniť. Ide teda o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. o právnu normu, ktorej hypotéza nie je priamo ustanovená právnym predpisom, ale ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám pri aplikácii vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Určiť preto na účely tvorby fondu opráv spravodlivo mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení z pohľadu vlastníkov nemožno, keďže tento druh právnej normy s relatívne neurčitou hypotézou obsahuje pojmy istého stupňa abstraktnosti. Toto určenie miery vlastného „využívania“, resp. nevyužívania spoločných častí a spoločných zariadení domu nemôže určiť svojvoľne sám vlastník nebytového priestoru.

27. Prijatú výnimku zohľadňovania miery užívania (a aj to iba pri niektorých priestoroch) z celkovej koncepcie uhrádzania príspevkov do fondu prevádzky, údržby a opráv na základe veľkosti spoluvlastníckeho podielu považujú za nesystémovú, ťažko realizovateľnú a narúšajúcu vzťahy v bytovom dome. V súvislosti so zavedením povinnosti zohľadniť mieru užívania spoločných častí a zariadení je prehliadanie skutočnosti, že táto miera sa má zohľadňovať iba voči vlastníkom nebytových priestorov a garáží, v rozpore s dobrými mravmi. Na základe tohto ustanovenia sa teda nemôžu dožadovať inej výšky príspevku napríklad vlastníci bytov na prízemí alebo prvom poschodí z dôvodu nepoužívania výťahu alebo vlastníci bytov nevyužívajúci spoločnú kočikáreň alebo pivnicu. Navrhli, aby odvolací súd žalobu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

28. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že určenie miery užívania spoločných častí a spoločných zariadení vyplýva z konkrétnych a objektívne merateľných skutočností, ako napr. poloha nebytových priestorov v dome, prístup do nebytových priestorov a pod. Dôrazne sa ohradili proti tvrdeniu žalovaných, že žalobcovia svojvoľne určovali mieru užívania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Ako prehlasovaní spoluvlastníci sa v súdnom konaní zákonným spôsobom domáhajú ochrany svojich práv pred nespravodlivým a diskriminačným rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov v predmetnom bytovom dome. Vzhľadom na aktuálnu platnú právnu úpravu je rozhodnutie o tejto otázke ponechané na voľnú úvahu súdu a to najmä s prihliadnutím na konkrétne pomery predmetného bytového domu.

29. Uvedená koncepcia vo svetle ochrany práv menšinového spoluvlastníka predstavuje jediné možné systémové riešenie zabezpečujúce rovnováhu vzťahov medzi menšinovými vlastníkmi a nebytových priestorov a väčšinovými vlastníkmi bytových jednotiek v bytovom dome. Žalobcovia v 1. a v 2. rade zotrvávajú v celom rozsahu na všetkých svojich tvrdeniach a stanoviskách prezentovaných v doterajšom priebehu súdneho konania. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

30. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

31. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

32. Podľa ustanovenia účinného v čase písomného hlasovania, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25 % z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy. Pri určení preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome.

Podľa odseku 3, z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí

nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv.

Podľa odseku 6, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

33. Podľa ust. , , s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Spoluvlastníci spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku sa nemôžu dožadovať zrušenia spoluvlastníctva podľa .

34. Podľa ustanovenia § 14 odsek 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v čase písomného hlasovania, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o zmluve o úvere a o každom dodatku k nej, o zmluve o zabezpečení úveru a o každom dodatku k nej, o zmluve o nájme a kúpe veci, ktorú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome užívajú s právom jej kúpy po uplynutí dojednaného času užívania a o každom dodatku k nej, o zmluve o vstavbe alebo nadstavbe a o každom dodatku k nim, o zmene účelu užívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a o zmene formy výkonu správy; ak sa rozhoduje o nadstavbe alebo o vstavbe v podkroví alebo povale, vyžaduje sa zároveň súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na najvyššom poschodí. Súhlas všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa vyžaduje pri rozhodovaní o prevode spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo priľahlého pozemku alebo ich častí. Ak sa rozhoduje písomným hlasovaním podľa tohto odseku, podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome môže overiť aj notár alebo obec.

Podľa odseku 8, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu.15a) Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba.

35. Podľa ustanovenia , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa odseku 2, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa odseku 3, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

36. V prejednávanej veci sa žalobcovia v 1. a v 2. rade žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhali, aby súd zrušil výsledky písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov

bytového domu súp.č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. E., na ulici E. P. č. X-XX, E., uskutočnené v dňoch 6.10.2017 - 15.10.2017 predmetom ktorého bolo zníženie príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov bytového domu a zároveň žiadali, aby súd určil, že pravidelný mesačný príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv sa pre vlastníkov nebytových priestorov predmetného bytového domu znížil na úroveň 50 % výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv. 37. Žalovaní poukázali na názor ústavného sudcu L. Mészárosa z jeho odlišného stanoviska k nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. , z 3. júla 2013, ktoré vyriešilo dlhodobo spornú otázku ústavnej súladnosti súhlasu 2/3 väčšiny vlastníkov k realizácii vstavieb a nadstavieb v bytových domov. Podstatu inštitútu vlastníctva bytov a nebytových priestorov zhrnul L. Mészáros v tomto náleze takto: „Užívateľnosť a funkčnosť prízemného bytu v bytovom dome závisí rovnako od podlahy bytu nad ním a v konečnom dôsledku od funkčnej strechy a oporných múrov, ktoré ju držia, ako existencia, bezpečnosť a užívateľnosť podkrovného bytu závisí od riadnych základov a funkčných oporných múrov, ktoré ho držia. Všetky priestory domu tak v zásade slúžia každému bytu a nebytovému priestoru v ňom, preto je dôležité, aby mal vlastník každého z nich svoje práva vo vzťahu k týmto priestorom.“ Nepochybne nebytové priestory sú neoddeliteľnou súčasťou bytového komplexu a tak ako vlastníci nebytových priestorov nevyhnutne potrebujú strechu a ochranný plášť obvodových múrov, tak aj vlastníci bytov sú odkázaní na obvodový múr, základ a podlahu vlastníkov nebytových priestorov. Bytový dom tvorí jeden komplex, ktorý nemôže byť oddelený. Podstatné pre tento prípad bolo posúdenie otázky, či je spravodlivé požadovať od vlastníkov nebytových priestorov vzhľadom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z konkrétneho bytového domu zohľadňujúc zámer vlastníkov bytov pri realizovanej rekonštrukcii, aby sa podieľali rovnakou výškou príspevku do fondu aj keď spoločné časti a spoločné zariadenie bytového domu v rovnakej miere ako vlastníci bytov nevyužívajú a za svoje príspevky nedostávajú primerané protiplnenie.

38. Z ust. vyplýva obligatórna povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov uhrádzať príspevky do fondu, pričom výšku príspevkov si určujú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome väčšinou na jeden rok dopredu. Novelou č. sa určila povinnosť zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov. Vlastníkom nebytových priestorov touto novelou bolo umožnené podieľať sa na tvorbe fondu inou výškou preddavku ako vlastníkom bytov, ktorá tiež vychádza z veľkosti podlahovej plochy nebytového priestoru. Od 1. novembra 2018 vlastníci bytov a nebytových priestorov majú už priamo z dikcie zákonného ustanovenia len právo (a nie povinnosť) zohľadniť uvedenú mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení vlastníkmi nebytových priestorov. Miera využívania niektorých spoločných častí a spoločných zariadení domu sa má, podľa ust. , zohľadniť prioritne v stanovení inej výšky zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, než majú vlastníci bytov v dome. Zohľadnením miery užívania využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi nebytových priestorov a garáží v dome, môže dôjsť k zníženiu platieb, nie je však možné, aby došlo k úplnému pozastaveniu týchto platieb. Inak povedané, výšku preddavkov za služby spojené s užívaním spoločných častí a zariadení domu môže správca alebo spoločenstvo upraviť v mesačnom zálohovom predpise aj tak, že určité položky zníži alebo úplne vypustí na základe ust. alebo zmluvy o výkone správy a zmluvy o spoločenstve.

39. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládané súkromné právo a je pre toto právne odvetvie typické. Rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome predstavuje vytváranie vôle v určitej veci a deje sa vnútri určitého subjektu (in concreto spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome) zákonom upraveným spôsobom. Ide tak o rozhodovací proces určitej skupiny oprávnených subjektov formou hlasovania, ktorému predchádza určitý formálny postup upravený v však takúto možnosť zásahu predpokladá a upravuje. Z doslovného znenia ust. účinného v čase hlasovania vlastníkov bytov vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.

40. Námietka žalovaných, že súd nemôže zasahovať do zmluvnej autonómie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je v súlade s ust. . Odvolací súd poukazuje na právny názor vyjadrený v komentári k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov cit.: „K

samotnému rozhodovaniu súdu o žalobe prehlasovaného menšinového spoluvlastníka podľa ust. ZoOVB138 (teraz ust. ) Luby139 uvádzal, že ten nerozhoduje len o tom, či je rozhodnutie väčšiny v súlade so štatútom, ale aj o účelnosti rozhodnutia z hľadiska záujmu všetkých spoluvlastníkov. Preto nerozhoduje len o tom, či sa uznesenie prijaté väčšinou má zachovať v platnosti, alebo nie, ale v prípade, ak rozhodnutie väčšiny nepovažuje za správne, pozmení ho alebo nahradí, alebo rozhodne, že nie je potrebné žiadne opatrenie. Tým možno predísť ďalším sporom v tejto veci, a tým sa tiež umožňuje urobenie opatrení, ktoré sú potrebné. Rozhodnutie majoritných spoluvlastníkov môže byť podľa českej judikatúry v rozpore s dobrými mravmi, aj keď bolo prijaté v súlade s ustanovením (rozsudok NS ČR, sp. zn. ). V každej jednotlivej veci, ktorá je predmetom hlasovania, je nevyhnutné striktne posudzovať, či naozaj ide o rozpor s dobrými mravmi aj vzhľadom na ústavnoprávnu ochranu vlastníckeho práva a ochranu práv tretích osôb, s ktorými väčšinový spoluvlastník vstúpi do právneho vzťahu.“ (Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, 1. vydanie, 2012: M. Valachovič)

41. Právna norma obsiahnutá v tomto ustanovení predstavuje jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní. Žalobcovia ako vlastníci nebytových priestorov predstavujú v porovnaní s vlastníkmi bytov pomerne malú menšinu a poskytnutie takejto ochrany menšinovým spoluvlastníkom vyplýva nie len z , ale práve zo , ktorý je lex specialis k . Ochrana menšinovým spoluvlastníkom nepochybne vyplýva aj zo a .

42. Podľa názoru odvolacieho súdu je požiadavka žalobcov na zníženie výšky príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv opodstatnená. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v roku 2015 bolo z fondu prevádzky, údržby a opráv čerpané celkom 16 773,33 eur, pričom mimo nebytových priestorov bolo čerpané 10 668,22 eur, čo predstavuje 63,60 %, v roku 2016 bolo čerpaných celkom 14 707,69 eur a čerpaných mimo nebytové priestory bolo 8906,65 eur, čo predstavuje 60,50 %, v roku 2017 bolo čerpaných 31 366,83 eur, čerpanie mimo nebytových priestorov bolo vo výške 26 824,30 eur, čo predstavuje 85,50 %. Z uvedeného vyplýva, že pre potreby vlastníkov nebytových priestorov sa ročne použije približne 30 %.

43. Z doplneného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že potrebná mesačná tvorba, podľa plochy bytov a nebytových priestorov počítala s maximálnym úverom vo výške 1.200.000 eur, čo následne po prepočte na podlahovú plochu predstavuje sumu potrebnú do fondu 0,78 eur za 1 m2, schválený bol vlastníkmi bytov a nebytových priestorov vo výške 0,85 eur, súd mal za to, že danom prípade je potrebné súhlasiť s argumentáciou žalobcov, s ktorou sa v plnom rozsahu stotožňuje, a je možné súhlasiť s tým, že zníženie preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv pre vlastníkov nebytových priestorov, neohrozí splátky úveru. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rekonštrukcia bytového domu sa vlastníkov nebytových priestorov dotkla len okrajovo. Žalobcovia v konaní preukázali aj tú skutočnosť, že pokiaľ by došlo k úprave výšky príspevku do fondu tak, ako to navrhovali v žalobe na úroveň 50 % schváleného preddavku do fondu, celkový výpadok by predstavoval približne 3,5 % ročne.

44. Je pravdou, že pre určenie miery využívania spoločných častí a spoločných zariadení zákonodarca nestanovil žiadne kritéria. Posúdenie tejto otázky zostalo na úvahe súdu. Súd prvej inštancie sa pri určovaní výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv na základe vykonaného dokazovania stotožnil s návrhom žalobcov. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, má oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených dôkazov a zohľadnil mieru využívania prostriedkov pre účely nebytových priestorov a zároveň zohľadnil aj dopad zníženia príspevku do fondu pre vlastníkov nebytových priestorov na plnenie si záväzkov z poskytnutého úveru a jeho splácanie. Za tohto stavu sa odvolaciemu súdu javí spravodlivé, aby výška príspevku do fondu opráv pre vlastníkov nebytových priestorov bola znížená o 50 % výšky pravidelného mesačného príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv platného pre vlastníkov bytov predmetného bytového domu.

45. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ust. a ust. , , tak že v odvolacom konaní úspešní žalobcovia majú nárok vo vzťahu k žalovaným na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).