Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-80-2021.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľky O. P., nar. X.X.XXXX, bytom W., N. XXX/X, zastúpená spln. zástupkyňou U. P., nar. XX.X.XXXX, bytom W., N. XXX/X, proti odporcovi P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., O.. A. XXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13Pc/33/2020-42 zo dňa 26.1.2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zo strany otca ako osoby povinnej z výživného. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „I. Z v y š u j e výživné zo strany odporcu na navrhovateľku, stanovené rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 17C/227/2005-34 zo dňa 18.4.2006, zo sumy 33,19 eur mesačne na sumu 100,-- eur mesačne počnúc dňom 9.9.2020, ktoré je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v tom ktorom mesiaci vopred až do doby, kým sa nezmenia pomery. II. Dlžné výživné za obdobie od 9.9.2020 do 31.1.2021 vo výške 236,74 eur sa odporca z a v ä z u j e zaplatiť k rukám navrhovateľky v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 17C/227/2005-34 zo dňa 18.4.2006, okrem iného, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej odporca platil výživné na navrhovateľku v sume 1.000,-- Sk (33,19 eur). Na základe dohody s matkou navrhovateľky asi od roku 2014 odporca platí výživné v sume 50,-- eur mesačne. V čase rozhodovania o výživnom bola navrhovateľka ešte v predškolskom veku a jej matka dosahovala príjem cca 9.000,-- Sk (298,74 eur). Odporca v tom čase dosahoval príjem 8.966,-- Sk (297,60 eur) netto. Navrhovateľka od septembra 2020 je študentkou I. ročníka X. v A., C. B., kde za prihlášku platila poplatok 35,-- eur, zakúpila si niektoré skriptá, za internát má platiť 52,-- eur mesačne, avšak vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu výučba prebieha formou online. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahuje priemerný čistý mesačný príjem cca 470,-- eur. Zvýšené náklady má navrhovateľka v súvislosti so zdravotným stavom, a to jednak na liečbu, keď pravidelne uhrádza poplatky za injekcie a tiež v súvislosti s cestovným, pretože navštevuje pravidelne špecializovanú
ambulanciu vo X.. Odporca dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 659,04 eur. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a má vyživovaciu povinnosť aj k mal. P. P., u ktorého má taktiež zvýšené výdavky vzhľadom na zdravotný stav. Má tiež výdavky na cestovnom do práce a platí splátky na tri úvery v celkovej výške 270,-- eur mesačne. 4. Prijal právny názor, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola ešte v predškolskom veku a v súčasnosti je študentkou vysokej školy, teda podstatným spôsobom vzrástli jej výdavky jednak na zabezpečenie základných životných potrieb a tiež pribudli výdavky v súvislosti so štúdiom. Na základe dohody rodičov navrhovateľky odporca od roku 2014 platí navrhovateľke výživné v sume 50,-- eur mesačne, ale aj v porovnaní s týmto obdobím možno konštatovať na strane navrhovateľky výraznú zmenu pomerov, keďže v tomto období navštevovala ešte len základnú školu. Za uvedené obdobie došlo aj k zmenám v príjmoch oboch rodičov, ktoré vzrástli, pričom výraznejšie vzrástol príjem práve u odporcu, u ktorého ale je potrebné zohľadniť, že mu pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výšky výživného súd vždy musí vychádzať z dvoch základných kritérií, a to z potrieb oprávnenej osoby a možností a schopností povinnej osoby. Z hľadiska odôvodnených potrieb navrhovateľky možno považovať navrhované výživné v sume 100,-- eur za primerané veku navrhovateľky a tomu zodpovedajúcim výdavkom na zabezpečovanie základných potrieb, ako aj ku skutočnosti, že navrhovateľka je študentkou vysokej školy, s čím sú spojené jednorazové výdavky, napr. zakúpenie učebníc, skrípt, prípadne iných pomôcok, ako aj pravidelné výdavky na ubytovanie na internáte, stravu, cestovné a pod. U navrhovateľky tiež nemožno opomenúť zvýšené výdavky, ktoré má v súvislosti so zdravotným stavom. U odporcu súd konštatoval zvýšenie príjmu, keď v súčasnom období priemerný čistý mesačný príjem odporcu je 659,04 eur. Bolo potrebné prihliadnuť aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu a výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním a cestou do zamestnania, avšak pokiaľ ide o ďalšie deklarované výdavky, je potrebné vychádzať z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vzhľadom na preukázané odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti odporcu a jeho majetkové pomery súd dospel k záveru, že zmena pomerov tak, ako ju upravuje ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine bola jednoznačne preukázaná a návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, pričom po zohľadnení všetkých skutočností súd považuje výživné v sume 100,-- eur mesačne za primerané jednak potrebám navrhovateľky, ako aj súčasným možnostiam a schopnostiam odporcu. Z uvedeného dôvodu súd zvýšil výživné na sumu 100,-- eur mesačne počnúc dňom 9.9.2020, kedy bolo začaté konanie na základe doručeného návrhu na začatie konania. 5. Poukázal na ust. 62, ods. 2, 5 , § 75, ods. 1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podal odvolanie otec navrhovateľky ako osoba povinná z výživného. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zvýšil výživné na 75 Eur mesačne. V odvolaní uviedol, že sa mu výrazne zmenila situácia v rámci života, práce, bývania a zdravotného stavu. Súd oboznámil so všetkými jeho výdavkami, zdravotným stavom (chronická Crohnova choroba), potrebou nákupu vitamínov a podporných liekov na liečbu choroby, cesty z domu na lekárske kontroly a prehliadky do O., medzičasom sa mu s terajšou partnerkou narodil spoločný maloletý syn, ktorému diagnostikovali autizmus. S maloletým synom P. pravidelne 2 krát týždenne absolvuje pohybové a psychologické terapie formou cvičení v F., kde musia z domu dochádzať. Žijú v spoločnej domácnosti ešte s dvoma maloletými deťmi z prvého manželstva jeho terajšej partnerky, spoločne sa podieľajú na chode domácnosti, výchove troch detí, zabezpečovaní všetkých životných potrieb a pod. Z dôvodu pandemickcj situácie neprebieha výučba na vysokej škole prezenčnou formou a nefunguje ani internátne ubytovanie. Podľa jeho informácií navrhovateľka už ukončila aj liečbu v X. a za účelom liečby do X. už pravidelne nedochádza. Jeho vzťahy s dcérou ochladli niekedy počas obdobia návštevy strednej školy, dcéra už nemala záujem stretávať sa s ním. 8. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.). 11. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. 12. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 13. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. 14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby uhrádza. 15. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil existenciu vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke. Navrhovateľka, ktorá síce dovŕšila plnoletosť, študuje na vysokej škole mimo miesta svojho bydliska a pripravuje sa na budúce povolanie. Hoci v čase pandemickej situácie prebieha vyučovanie sčasti dištančne, nie je to okolnosť, ktorá by mala vplyv na výšku výživného určeného súdom. V čase poslednej súdnej úpravy výživného bola navrhovateľka v predškolskom veku. Počas celého obdobia jej rastu a dospievania nebolo výživné menené. Bez akýchkoľvek pochýb došlo k nárastu jej bežných výdavkov, nielen výdavkov na cestovné, ubytovanie, stravu a s tým spojené výdavky so štúdiom. 16. Otec v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky výživného nezohľadnil výšku jeho príjmu a jeho výdavky, ktoré má v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom ako aj so zhoršeným zdravotným stavom svojho mal. syna, ktorý má zhoršený zdravotný stav. Odvolací súd rozumie výhradám otca, avšak pripomína, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami. Otec navrhovateľky voči
deťom jeho terajšej manželky, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti nemá vyživovaciu povinnosť, tú majú voči nim ich biologickí rodičia. Otec je zamestnaný v spoločnosti I. C., s.r.o., jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 04/2021 až 10/2021 predstavuje sumu 654 Eur v čistom. Zdravotné problémy v súvislosti s Crohnovou chorobou sú u neho chronické a existovali už v čase predchádzajúcej súdnej úpravy výživného. 17. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 6 - 9 rokov by mala predstavovať 13 - 17 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča a na dieťa vo veku 15 - 17 rokov by mala predstavovať 19 - 25 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča . Vychádzajúc z čistého príjmu otca vo výške 654,15 Eur mesačne, výška výživného na navrhovateľku predstavuje 15,3 % z tohto príjmu, čo je výrazne pod dolnou hranicou rozmedzia. Vzhľadom na okolnosti prípadu, akými sú zhoršený zdravotný stav osoby povinnej z výživného, jeho mal. syna, ktorý má zdravotné problémy, odvolací súd má za to, že takto určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom. 18. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).