Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-42-2021.pdf
PDF · 133.62 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/42/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: E. V., nar. XX. XX. XXXX a L. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: E. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/X, L. M., zastúpenej splnomocneným zástupcom JANČI & Partners, s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, a otca: E. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, G. Z., Česká republika, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Janou Šmihulovou Jakabovičovou, advokátkou so sídlom Z. XX, L. M., o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/141/2020-75 zo dňa 08. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k maloletému E. V. A. potvrdzuje.
II. Rozsudok okresného súdu vo vzťahu k maloletému L. M. A. mení tak, že návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného na maloletého L. M. A. zamieta.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 1P/141/2020-75 zo dňa 08. 04. 2021 zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/195/2016-88 zo dňa 09. 03. 2017 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. V. A. sumou 140,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc dňom 31. 08. 2020 a na výživu maloletého L. M. A. sumou 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc od 31. 08. 2020 (výrok I.). Zameškané výživné na maloletého E. V. A. vo výške 140,65 eura a na maloletého L. M. A. vo výške 70,32 eur povolil otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po 10,- eur na každé maloleté dieťa, spolu s bežným výživným, počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol (výrok III.). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). 2. V odôvodnení konštatoval, že návrhom podaným dňa 31. 08. 2020 sa matka maloletých detí domáhala zvýšenia výživného na maloletého E. V. A. na sumu 180,- eur mesačne a na maloletého L. M. A. na sumu 160,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/195/2016 zo dňa 09. 03. 2016 došlo k podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie výživného pre maloleté deti. Maloletý E. V. A. nastúpil od 02. 09. 2020 do 1. ročníka základnej školy, maloletý L. M. navštevuje
materskú školu. Deťom sa na základe uvedeného podstatným spôsobom zvýšili výdavky stravného, ošatenia, dopravy, rôznych pomôcok a podobne. 3. Otec maloletých detí s návrhom matky nesúhlasil, namietajúc, že matka nepripojila žiadne doklady preukazujúce jej tvrdenia o podstatnom zvýšení výdavkov na deti, spojených s návštevou základnej školy a materskej školy, neuviedla údaje o jej zamestnaní a neobjasnila bližšie svoje osobné pomery. Uviedol, že jeho majetkové a zárobkové pomery mu neumožňujú prispievať na synov zvýšeným výživným. Uviedol, že prispieva na ošatenie, obuv, na nákup kníh, hračiek, v súvislosti s nástupom do školy staršieho syna poslal matke 120,- eur a okrem toho v roku 2020 nakúpil deťom veci v hodnote minimálne 500,- eur. 4. Súd mal preukázané, že naposledy bolo rozhodované o výživnom na maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/1/2018-102 zo dňa 03. 09. 2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Cop/27/2019-195 zo dňa 31. 07. 2019, ktorým súd rozhodol o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného z dôvodu, že na strane matky a maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na strane matky došlo k zvýšeniu príjmov zo zamestnania, a tiež k vyplateniu príspevku za starostlivosť o maloletého L. M. A. v období jeho návštevy jaslí. U otca bola konštatovaná zásadná zmena pomerov, ktorý mal v danom období nezavinene nižší príjem než v minulosti, a v auguste 2018 mu pribudla vyživovacia povinnosť. 5. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/195/2016, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého E. V. sumou 120,- eur mesačne a na maloletého L. M. sumou po 100,- eur mesačne, počnúc od 01. 08. 2016. V čase uvedeného rozhodovania bol príjem matky v spoločnosti Tradecom v októbri 2016 nulový, v novembri 2016 až februári 2017 bol jej príjem 20,- eur mesačne. Za obdobie od októbra do konca roka 2016 mala matka úhrn zúčtovaných príjmov zo závislej činnosti spoločnosti Newton Media, a. s., príjem 4.025,- Kč, úhrn skutočne zrazenej dane bol v sume 603,- Kč. Za november 2016 bola výplata matky 2.499,- Kč v spoločnosti Newton media, a. s., v decembri 2016 vo výške 923,- Kč, v januári 1.190,- Kč. Deti trpeli atopickým ekzémom, matka im kupovala kozie mlieko, mala zvýšené výdavky na nákup mäsa od súkromného dodávateľa. Materskú školu navštevoval v tom čase len starší syn, výdavky na školné prestavovali pravidelné poplatky 12,- eur mesačne, stravné 28,- eur mesačne, každého pol roka 15,- eur príspevok materskej škole, každého pol roka platila príspevok na hygienické potreby vo výške 10,- eur. Výdavky na bývanie mala 250,- eur mesačne, za internet 10,- eur mesačne. Výdavky na oblečenie, stravu a obuv pre deti boli bežné. Otcov priemerný čistý mesačný príjem v období od mája 2016 do januára 2017 predstavoval sumu 23.000,- Kč. Býval v rovnakom byte ako v súčasnosti, splácal hypotekárny úver čerpaný na kúpu bytu, bol slobodný, vyživovaciu povinnosť mal len ku synom. Platil zálohy za elektrinu 2.500,- Kč mesačne, v súčasnosti uhrádza v spoločnej domácnosti zálohy po 4.000,- Kč mesačne. Do fondu opráv a nájom platil 1.613,- Kč mesačne, v súčasnosti 2.072,- Kč mesačne. Platby internetu sa mu zvýšili zo sumy 250,- Kč mesačne na sumu 267,- Kč mesačne. Platil si úrazovú poistku 600,- Kč mesačne, v súčasnosti platí za rodinnú poistku 1.100,- Kč mesačne. V čase ostatného rozhodovania otec disponoval firemným vozidlom. V súčasnosti je priemerný čistý mesačný príjem otca vyšší o sumu 6.701,- Kč (rozdiel medzi súčasným priemerným čistým mesačným príjmom 29.701,- Kč a priemerným čistým mesačným príjmom v období posledného určenia o výživnom vo výške 23.000,- Kč). Priemerný čistý mesačný príjem matky u zamestnávateľa COOP LC SEVER Liptovský Mikuláš je v súčasnosti vo výške 700,81 eur. Okrem tohto príjmu matka na pojednávaní doplnila i údaj o príjme rodičovského príspevku vo výške 275,90 eur mesačne, poberá prídavky na dve maloleté deti a čerpá daňový bonus. Celkový peňažný príjem matky, bez otcom plateného výživného, predstavuje sumu najmenej 1.027,71 eur mesačne. Príjem matky zo zamestnania sa oproti obdobiu, kedy bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/1/2018, zvýšil o sumu 100,- eur až 200,- eur, v závislosti na dosahovaní osobného ohodnotenia. Príjem otca je od doby posledného určenia výživného v roku 2017 vyšší o 231,42 eur. V prechodnom období, v čase rozhodnutia o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, bol príjem otca nižší o 3.000,- Kč mesačne, oproti obdobiu posledného určenia výživného. 6. Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), majúc za to, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Preukázané bolo, že na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného určenia výživného, kedy maloletý E. V. A. je starší o viac ako 6 rokov a maloletý L. M. A. o viac ako 5 rokov. Starší zo synov nastúpil v septembri 2020 do 1. ročníka základnej školy, s čím sú všeobecne zvýšené výdavky súvisiace so školskými i mimoškolskými aktivitami, ošatením, obuvou, školskými pomôckami a učebnicami, školskými poplatkami a pod. Maloletý L. M. A. je žiakom materskej školy s pravidelnými platbami školného v sume 20,- eur mesačne a stravného v
sume 31,- eur mesačne, došlo u neho k miernemu zvýšeniu poplatkov. Primerane zvýšenému veku sa zvýšili poplatky na stravu, ošatenie, obuv a hygienu. Matka má stále, rovnako ako v minulosti, výdavky spojené s liečbou atopického ekzému detí, maloletý L. M. sa podrobil operácii nosných mandlí, obidve maloleté deti potrebujú na spriechodnenie dýchacích ciest spreje. Celkovo súd zhodnotil, že výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletých sa čiastočne zvýšili, podľa vyjadrenia matky, platí celkovo približne 25,- eur mesačne spolu. V súčasnosti sa matka vyjadrila, že s výnimkou lekárskej starostlivosti má výdavky na deti bežné, v minulosti poukazovala na zvýšené výdavky na osobitné stravovanie detí. 7. Oproti minulosti súd konštatoval podstatné zvýšenie životnej úrovne maloletých detí, keď žijú v zrekonštruovanom byte, na prerábanie ktorého matka čerpala pôžičku takmer 30.000,- eur. Podstatným spôsobom sa zvýšila i životná úroveň matky v renovovanej domácnosti, ktorá je navyše vybavená novými, modernými elektrospotrebičmi (chladnička spojená s mrazničkou v cene 1.125,45 eur, konvektomat za cca 700,- eur, kávovar v cene 353,99 eur, ďalší televízor za sumu 200,- eur + konzola na jeho umiestnenie na stenu za sumu 39,90 eur). Matka zabezpečila v byte nové zariadenie v obývacej izbe, izbe svojej matky, v kuchyni, deťom kúpila nové postele s úložným priestorom. Celkovo súd konštatoval zásadne vyššiu životnú úroveň bývania matky a synov v porovnaní s otcom a jeho rodinou. 8. U otca súd rovnako konštatoval zásadnú zmenu pomerov oproti obdobiu, kedy bolo naposledy určené výživné, keď v auguste 2018 sa mu narodilo ďalšie dieťa, maloletá Q. A.. Manželka otca je na materskej dovolenke. 9. Prihliadajúc na prevažujúci rozsah osobnej starostlivosti poskytovanej maloletým synom matkou, na výrazne zvýšený príjem matky a životný štandard synov a matky, na čiastočne zvýšené výdavky maloletého syna pri nástupe do základnej školy, na úhrade ktorých sa podieľal i otec, tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, jeho čiastočne zvýšený príjem, súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného na maloletého E. V. A. o sumu 20,- eur mesačne a na maloletého L. M. A. o sumu 10,- eur mesačne, vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. 10. Súd zároveň rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca predchádzajúceho dňu rozhodovania na staršieho syna vo výške 140,65 eur a na mladšieho syna vo výške 70,32 eur, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur na každé dieťa, spolu s bežným výživným, k rukám matky, majúc zato, že takto určené splátky zodpovedajú zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca tak, aby sa nedostal do finančnej insolventnosti a neohrozil plynulé uspokojovanie potrieb detí a svojej rodiny. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
12. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku okresného súdu spočívajúcej v zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu. 13. Otec detí súhlasil so záverom súdu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí aj rodičov, avšak mal za to, že po dôkladnom porovnaní obsahu a rozsahu zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov je potrebné dospieť k záveru, že preukázaná zmena pomerov účastníkov konania neodôvodňuje zvýšenie výživného. 14. Posledné výživné bolo určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 03. 2017, kedy bola schválená rodičovská dohoda, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 09. 2018 bol zamietnutý návrh matky na zvýšenie výživného. V porovnaní s obdobím marca 2017 a septembra 2018 na strane detí došlo k zmene pomerov len v súvislosti so zlepšením ich životnej úrovne v dôsledku rekonštrukcie bytu a so zvýšeným vekom, kedy syn E. V. navštevuje 1. ročník základnej školy a mladší syn L. M. materskú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd síce konštatoval aj zmenu vo zvýšených výdavkoch na zdravotnú starostlivosť synov, avšak podľa jeho názoru k zmene v tomto smere nedošlo, keď matka počas výsluchu dňa 08. 04. 2021 uviedla, že celkovo platí približne 25,- eur mesačne pre obe deti, avšak v konaní sp. zn. 1P/1/2018 bolo preukázané, že výdavky na zdravotnú starostlivosť pre deti sú 20,- eur až 30,- eur mesačne, teda v rovnakej výške ako v súčasnosti. U oboch detí pretrváva atopický ekzém, inak im nepribudli zdravotné problémy odôvodňujúce ďalšie pravidelné výdavky. Deti tiež pre pandémiu nenavštevujú mimoškolské krúžky. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb maloletých detí. 15. Na strane matky došlo k zvýšeniu jej celkového mesačného príjmu, celkový peňažný príjem matky, bez výživného, súd ustálil na sumu najmenej 1.027,71 eur mesačne. Matke sa tak oproti predchádzajúcemu obdobiu výraznejšie zvýšil príjem zo zamestnania (v roku 2018 mala dohodnutú mzdu vo výške 510,- eur s možnosťou osobného ohodnotenia do výšky 100,- eur mesačne) a suma
rodičovského príspevku (103,20 eur v marci 2017 a 214,70 eur v septembri 2018). Na strane matky sa výrazne zlepšila jej životná úroveň, matka dokáže pravidelne mesačne sporiť finančné prostriedky pre obe deti a pre seba. Realizovala tiež rozsiahlu nadštandardnú rekonštrukciu bytu, na ktorú si požičala takmer 30.000,- eur od brata, pričom nepreukázala, že byt nadobudne do svojho vlastníctva, čo súd správne vyhodnotil ako rizikovú finančnú transakciu. Poukázal tiež na to, že matka je popri zamestnaní evidovaná ako živnostník a nemá pozastavenú živnosť, i keď sa vyjadrila, že v skutočnosti nevykonáva podnikateľskú činnosť. Matka tiež nevedela vysvetliť dôvod, prečo je vedená v zozname dlžníkov Finančnej správy s dlhom vyše 1.900,- eur, keď v decembri 2019 bol ukončený konkurz voči jej osobe. Uvedené vyvoláva dôvodné pochybnosti o starostlivom hospodárení matky s finančnými prostriedkami. 16. Poukázal na to, že matka na pojednávaní na otázku či zvláda splácať pôžičky svojej rodine uviedla, že preto žiada o zvýšenie výživného, pretože aj tá prerábka sa bude musieť zaplatiť. Matka teda zdôvodňuje potrebu zvýšenia výživného tým, že musí splácať splátky pôžičky rodine za rekonštrukciu bytu, ktorý jej nepatrí a za kúpu nadštandardných spotrebičov. To je však v priamom rozpore s účelom výživného a súd musí túto okolnosť zohľadniť pri rozhodovaní o výživnom. 17. Na jeho strane došlo k úprave príjmu tak, že v marci 2017 mal príjem vo výške 23.000,- Kč, v septembri 2018 ho mal znížený na sumu 19.074,- Kč, v súčasnosti je vo výške 29.701,- Kč. Okrem príjmu zo zamestnania iný príjem nemá, jeho manželka poberá rodičovský príspevok. V auguste 2018 mu pribudla vyživovacia povinnosť k dcére Q.. 18. Porovnávajúc celkové príjmové pomery oboch rodičov má matka príjem vo výške 1.027,71 eur mesačne (s výživným 1.247,71 eur) a on vo výške 1.140,- eur (po odpočítaní výživného to je 920,- eur). Po zaplatení výživného mu zostane disponibilný príjem 920,- eur a matke 1.247,71 eur, aktuálne platí zvýšené výživné podľa rozhodnutia súdu, preto mu ostane disponibilný príjem 890,- eur a matke vo výške 1.277,71 eur. Z hľadiska štruktúry bolo preukázané, že platí len výdavky v nevyhnutnom rozsahu, nemá žiadne úspory, na konci mesiaca končí v mínuse a napriek tomu zvažuje, že v prípade ušetrených finančných prostriedkov by tieto vynaložil na sporenie pre deti. Navyše podľa potreby prispieva kúpou vecí pre deti nad rámec vyživovacej povinnosti. Tiež poukázal na to, že hoci v konaní sp. zn. 1P/1/2018 boli zistené okolnosti, ktoré by v tom čase odôvodňovali zníženie výživného, návrh na zníženie výživného nepodal. 19. I keď v konaní boli zistené okolnosti, ktoré odôvodňujú úpravu výživného, porovnávajúc zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov je názoru, že neprevažujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, preto je návrh matky na zvýšenie výživného nedôvodný.
20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca, ako aj v následných vydreniach k jednotlivým podaniam rodičov maloletých detí, navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, nakoľko priamoúmerne veku sa zvyšujú aj potreby detí.
21. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rovnako rozsudok okresného súdu potvrdiť. 22. Nestotožnila sa s odvolaním otca. Uviedla, že samotná podstata zvýšenia výživného na maloleté deti môže byť určená nielen samotnými skutočnosťami dokázanými na pojednávaní, ale aj skutočnosťami všeobecne známymi. Najobjektívnejším dôvodom na zvýšenie výživného na maloleté deti je čas, resp. doba od posledného zvýšenia. Pokiaľ otec detí poukázal na posledné rozhodovanie o výške výživného v roku 2018, kedy bol návrh zamietnutý, možno usúdiť, že ak po roku od posledného určenia výživného neboli splnené objektívne dôvody na zvýšenie výživného (ani na zníženie), možno predpokladať, že po ďalších troch rokoch je dostatočné plynutie času na objektívne zvýšenie výživného na maloleté deti, opierajúc sa najmä o infláciu a zvýšenie potrieb detí vplyvom rastu. Podstatná ja aj skutočnosť, že samotným objektívnym dôvodom na zvýšenie výživného je zmena druhu štúdia u mal. E. V.. Druhé maloleté dieťa, L. M., je v predškolskej výchove, a teda krátko po rozhodovaní o zvýšení výživného sa pomery rovnako zmenia nástupom aj druhého maloletého dieťaťa do povinnej školskej dochádzky, s čím budú spojené ďalšie výdavky. 23. Nesúhlasila ani s porovnávaním príjmov, najmä v období viac ako 12 mesiacov pred pojednávaním, nakoľko takéto porovnávanie nie je objektívne pre posúdenie súčasného stavu a do budúca, keď konanie o zvýšenie výživného je rozhodnutím na úpravu najmä do budúcna. Súčasné príjmy otca sú dostatočne vysoké na objektívne zvýšenie vyživovacej povinnosti ako je určené v rozsudku. Otec maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má príjem, a s tým sú spojené znížené náklady na spoločnú domácnosť, ako aj starostlivosť o ďalšie maloleté dieťa otca, na ktorej sa podieľajú rodičia spoločne. I
keď má otec príjem 1.140,- eur mesačne, porovnávajúc príjem všetkých osôb v domácnosti je možné predpokladať tento príjem ďaleko vyšší. 24. V súvislosti s poukazom na jej zápis v živnostenskom registri uviedla, že nevykonáva žiadnu inú činnosť, jediným zdrojom jej príjmov sú tie, ktoré uviedla na pojednávaní. 25. Poukázala tiež nato, že počas minulého obdobia bol objektívne znemožnený styk otca s deťmi, ona musela vykonávať osobnú starostlivosť o deti, pričom pravidelnosť stretávania sa otca s deťmi bola jednou z okolností rozhodujúcich o nezvýšení výživného v roku 2018.
26. Otec maloletých detí v replike (vyjadrení k vyjadreniu matky) a vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa nestotožňuje s názorom, že uplynutie času je samo osebe dostatočným dôvodom na zvýšenie výživného. Súd musí vždy túto právnu skutočnosť hodnotiť spolu s ďalšími relevantnými skutočnosťami, aby dospel k záveru, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje úpravu vyživovacej povinnosti. Nesúhlasil ani s názorom matky, že je potrebné zohľadniť tiež to, že mladší syn nastúpi v budúcnosti do školy, pretože takýto postup by bol v rozpore so zásadou, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Výživné určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/195/2016 zo dňa 09. 03. 2017 vo výške 100,- eur a 120,- eur dostatočne pokrýva odôvodnené potreby maloletých detí. Vzhľadom na vek detí a majetkové pomery rodičov je takto určená výška výživného skôr nadštandardná, pričom zdôraznil, že deti sú stále len v predškolskom a nižšom školskom veku. 27. Nesúhlasil s názorom matky, že súd sa nemá zaoberať príjmami rodičov spred viac ako 12 mesiacov, keď na to, aby súd dokázal vyhodnotiť, či skutočne došlo k zmene pomerov, je nevyhnutné porovnávať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania. Ohľadne príjmových pomerov rodičov bolo v súdnom konaní jednoznačne preukázané, že každý mesiac končí s dlhom voči banke, nedokáže pravidelne sporiť pre seba a rodinu a na druhej strane matka dokáže pravidelne mesačne sporiť sebe a obom deťom. 28. Pokiaľ ide o zníženie výdavkov v dôsledku nestretávania sa so synmi, uviedol, že sa mal s deťmi stretnúť na jeseň 2020 a tiež na Vianoce 2020, ale matka mu to neumožnila z dôvodu obáv spojených so šírením koronavírusu s prísľubom, že mu stratený čas vynahradí v lete 2021. V lete 2020 deti u neho strávili 5 týždňov, s čím mal spojené výdavky a matke v tom čase platil aj výživné. 29. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že súhlasí s tým, že zvýšenie výživného je vo všeobecnosti v záujme maloletých detí, ale nie je to tak za každých okolností, najmä ak zvýšenie výživného má nepriaznivý ekonomický vplyv na situáciu povinného rodiča a jeho rodiny, vrátane maloletej dcéry, kedy na konci mesiaca končí v mínuse a nemá už žiadny priestor na ušetrenie finančných prostriedkov na rozdiel od matky.
30. Matka v duplike (vyjadrení k replike) a vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zotrvala na tom, že samotnou kvalifikovanou podstatou zvýšenia výživného je plynutie času, bez ohľadu na šetrenie či sa zmenili majetkové pomery účastníkov konania a najmä potreby maloletých detí. Bolo preukázané, že otec maloletých detí toho času zvýšil svoj príjem, má tiež možnosť zabezpečiť si aj iný ako je hlavný príjem tak, aby zabezpečil svoj životný štandard, a tým štandard maloletých detí. Určené výživné nie je nadštandardné v pomere k jeho príjmu, ktorý má spoločne so svojou manželkou. 31. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, s týmto sa matka stotožnila.
32. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a rozsudok okresného súdu vo vzťahu k mal. E. V. A. podľa § 387 C. s. p. potvrdil, vyhodnotiac odvolanie otca ako nedôvodné, vo vzťahu k mal. L. M. rozsudok okresného súdu, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zamietol.
33. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
34. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
35. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
37. Výživné v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine predstavuje prostriedky potrebné na uspokojovanie všetkých životných potrieb osoby, ktorej je výživné poskytované (v danom prípade maloletého dieťaťa) v súvislosti s jej všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na jej nadanie (schopnosti), spôsob prípravy na budúce povolanie a pod. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je preto potrebné skúmať odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú dané vekom, zdravotným stavom, spôsobom prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy maloletého dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb detí pritom vyžaduje, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné potreby a pod.). Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné je súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné (v danom prípade rodičov), t. j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.
38. V prejednávanej veci sa matka podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného určeného rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/195/2016-88 zo dňa 09. 03. 2017 v časti výživného na maloleté deti.
39. V zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine právoplatné rozhodnutie o výživnom možno zmeniť (len) keď dôjde k zmene pomerov, a to či už na strane výživou oprávneného alebo výživou povinného, prípadne na oboch stranách. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane výživou povinného či oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Takouto zmenou môže byť napr. strata či nadobudnutie zamestnania (pričom v prípade straty zamestnania je potrebné skúmať príčiny tejto straty), dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej či zánik existujúcej vyživovacej povinnosti, zmena majetkových pomerov, zmena schopností, možností poskytovať výživné, nástup do predškolského zariadenia a následne nástup školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školskej dochádzky, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva a pod. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce aj pre určenie príslušného druhu výživného.
40. Odvolací súd uvádza, že pre rozhodnutie o zmene výživného nie je rozhodujúci čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia, ale to, či v tomto období došlo k zmene pomerov na strane či už výživou oprávnenej alebo povinnej osoby, ktorá odôvodňuje zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v dobe skoršieho a nového rozhodovania. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných pomerov, ktoré nastali, s pomermi, z ktorých súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti. Pre určenie výšky výživného sú následne rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane maloletého E. V. došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu výživného na maloletého, pokiaľ však ide o maloletého L. M., u tohto odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že oproti času posledného rozhodovania o výživnom na strane maloletého nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu dosiaľ určeného výživného.
42. Odvolací súd uvádza, že i keď výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/195/2016-88 zo dňa 09. 03. 2017, naposledy bolo o výživnom na maloleté deti rozhodované v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 1P/1/2018, v ktorom okresný súd na základe návrhu matky maloletých detí na zvýšenie výživného na maloleté deti po preskúmaní, či na strane maloletých detí a ich rodičov došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloleté deti, návrh matky na zvýšenie výživného zamietol z dôvodu, že na strane matky a maloletých detí nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Keďže v uvedenom konaní súd skúmal pomery maloletých detí a ich rodičov, bolo potrebné pri rozhodovaní o návrhu matky v prejednávanej veci vychádzať z pomerov v čase tohto posledného rozhodovania. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí síce vymedzil rozhodujúce okolnosti tak v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/195/2016, ako aj v konaní vednom pod sp. zn. 1P/1/2018, pri ustálení stavu veci však dôsledne neprihliadal na (všetky) rozhodujúce skutočnosti, čo malo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo vzťahu k mal. L. M..
43. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane maloletého E. V. došlo od posledného rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1P/1/2018) k zmene pomerov tým, že od 01. 09. 2020 začal navštevovať prvý ročník základnej školy, teda prešiel na vyšší stupeň vzdelávania oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy navštevoval materskú školu. Nepochybne túto okolnosť možno vyhodnotiť ako zmenu pomerov na strane maloletého. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že dieťa prejde z materskej do základnej školy je potrebné vyhodnotiť ako zmenu pomerov, ktorá má vplyv na určenie výšky výživného. Nie je potrebné osobitne dokazovať skutočnosti, že nástupom dieťaťa do základnej školy vznikajú výdavky na prvotné zabezpečenie všetkých školských potrieb (taška, peračník, školské potreby, prezúvky, atď.), lebo ide o všeobecne známu skutočnosť. V súvislosti s uvedenými výdavkami je však potrebné poukázať na to, že otec maloletých detí sa na týchto výdavkoch podieľal, keď v súvislosti s nástupom maloletého E. V. na základnú školu prispel matke na úhradu týchto nákladov sumou 120,- eur. Uvedená skutočnosť však nič nemení na závere odvolacieho súdu, že nástupom dieťaťa do základnej školy dochádza u neho k zmene pomerov, a to zvýšeniu nákladov na odievanie a obuv (oblečenie do školy, na doma, na telesnú výchovu, prezúvky), na stravu (dieťaťu je potrebné osobitne zabezpečovať desiate, prípadne olovranty), rovnako vznikajú výdavky na zabezpečovanie aj priebežne školských pomôcok, kníh, príspevky na školské akcie, záujmovú činnosť a pod.
44. Reflektujúc na všetky tieto skutočnosti je, podľa názoru odvolacieho súdu, právny záver okresného súdu, že zistený skutkový stav odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého E. V. správny. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou súdom prvej inštancie určeného výživného, keď vzhľadom na majetkové pomery rodičov maloletých detí, ako ich zistil a vyhodnotil súd prvej inštancie, považoval zvýšenie výživného na maloletého E. V. o 20,- eur za primerané a súdom určené výživné zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine.
45. Určená výška výživného je zodpovedajúca v konaní zisteným majetkovým a zárobkovým pomerom na strane otca, keď jeho majetkové pomery umožňujú takto určené výživné platiť, čo napokon vyplýva i z vyjadrenia otca, že mal v úmysle maloletým deťom zriadiť sporenie, na ktoré by prispieval sumou cca 20,- eur mesačne. Odvolací súd pri tomto závere vychádzal i zo zistenia, že otcovi maloletých detí sa od posledného rozhodovania o výživnom zvýšil príjem (v konaní sp. zn. 1P/1/2018 súd konštatoval zníženie príjmu otca oproti konanie vedenému pod sp. zn. 1P/195/2016, v ktorom bol konštatovaný príjem otca 23.000,- Kč), ktorý mu umožňuje platiť takto určené výživné, a to i s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej dcére Q., nar. XX. XX. XXXX.
46. Pokiaľ otec v odvolaní v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného poukazoval na majetkové pomery matky a nadštandardnú domácnosť maloletých detí a ich matky, ktorá zvyšuje životnú úroveň
maloletých detí, samotné majetkové pomery matky, pokiaľ sú nadštandardné, nemajú zásadný vplyv na vyživovaciu povinnosť otca. Uvedená skutočnosť by mala význam v prípade, ak by s výchovou a výživou maloletých detí boli spojené (nadštandardné) výdavky, ktoré by síce, vzhľadom na životnú úroveň niektorého z rodičov bolo možné považovať za dôvodné (zakupovanie značkového oblečenia, návšteva súkromnej školy či škôlky, nákladná záujmová činnosť a pod.), avšak ich náhradu by nebolo možné požadovať do rodiča, ktorého životná úroveň úhradu týchto nákladov neumožňuje. Pri určení vyživovacej povinnosti sú totiž rozhodujúce i možnosti a schopnosti rodiča, o ktorého vyživovacej povinnosti súd rozhoduje. V danom prípade výživné určené súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za primerané bežným, nie nadštandardným, výdavkom maloletého dieťaťa, a to aj pri porovnaní životnej úrovne otca detí. U matky maloletých detí zároveň súd zohľadňoval skutočnosť, že táto naďalej, vzhľadom na vek maloletých detí, čiastočne kompenzuje vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloletých.
47. Ako dôvodné však odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca detí vo vzťahu k maloletému L. M., u ktorého odvolací súd nezistil zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného. Okresný súd zmenu pomerov u tohto maloletého, odôvodňujúcu zvýšenie výživného, videl v nástupe maloletého do materskej školy. Ako však vyplýva z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1P/1/2018-102 zo dňa 03. 09. 2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8CoP/27/2019-195 zo dňa 31. 07. 2019, maloletý L. M. už v čase posledného konania o výživnom navštevoval najskôr jasle, následne materskú školu, napriek tomu okresný súd uvedenú skutočnosť nevyhodnotil ako zásadnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie výživného na maloletého. Z uvedeného je zrejmé, že na strane maloletého L. M. od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s návštevou materskej školy k zmene pomerov nedošlo. I keď v porovnaní s posledným rozhodovaním o výživnom došlo k zvýšeniu príjmu otca, toto nepredstavuje podľa odvolacieho súdu samo osebe (pri absencii zmeny na strane maloletého dieťaťa) dôvod pre zvýšenie výživného na mal. L. M., keď otec maloletého má okrem maloletých detí i ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Q. A..
48. Vychádzajúc z uvedených skutočností a záverov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo vzťahu k mal. E. V. podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo vzťahu k mal. L. M. podľa § 388 C. s. p. zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého L. M. ako nedôvodný zamietol.
49. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
50. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)