Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoPr-5-2021.pdf
PDF · 114.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobkyne O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, XXX XX C., zastúpená Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti žalovanému M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. R. XXXX/X, XXX XX W., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Landlom, so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 2 263,47 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18Cpr/2/2021-136 zo dňa 16. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2 263,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465,10 € od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 485,02 € od 01.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 1 313,35 € od 01.09.2020 do zaplatenia, zaplatiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 122,29 € a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % od troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov. Podľa dôvodov rozhodnutia si žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2021 uplatnila voči žalovanému mzdové nároky pozostávajúce z nevyplatenej mzdy za kalendárne mesiace máj, jún, júl 2020, odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku po skončení pracovného pomeru. Úroky z omeškania požadovala žalobkyňa odo dňa splatnosti tej ktorej pohľadávky. Za náklady spojené s uplatnením pohľadávky označila odmenu patriacu advokátovi za úkon právnej služby uskutočnený pred začatím súdneho konania. 1.1 Súdom prvej inštancie zistený skutkový stav možno zhrnúť tak, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na základe pracovnej zmluvy z 2. apríla 2013 ako servírka - obsluha v reštaurácii s miestom výkonu práce O. u B.. V pracovnej zmluve bola dojednaná mzda vo výške 340,- € mesačne so splatnosťou do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Dňa 28.04.2020 adresoval žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj „Zákonník práce“) s ukončením pracovného pomeru po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby 31.07.2020. Priamo vo výpovedi bolo uvedené, že žalobkyni vznikol nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Žalobkyňa doložila do súdneho spisu žalovaným vyhotovené výplatné pásky za obdobie od 5/2020 do 07/2020, podľa ktorých žalobkyni prináležala mzda za mesiac 5/2020 vo výške 465,10 € netto, za mesiac 6/2021 (správne 6/2020 - poznámka odvolacieho
súdu) vo výške 485,02 € netto, za mesiac 7/2020 vo výške 1 313,35 € netto (v čom bola vyplatená aj jednorázová odmena a čerpanie dovolenky 11,5 dní). Žalovaná pohľadávka tvorí súhrn týchto nárokov. Výzvou z 29.09.2020 vyzvala žalobkyňa žalovaného na úhradu nevyplatenej mzdy za obdobie 5/2020 až 7/2020, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného, výzvu prevzal žalovaný 05.10.2020. 1.2 Žalovaný v konaní výšku nárokov žalobkyne nerozporoval. Jeho obrana bola založená na tom, že spoločne s ním za záväzky z pracovného pomeru voči žalobkyni zodpovedá aj M. G., s ktorým žalovaný uzavrel Zmluvu o vzájomnej spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 31.12.2014, ktorá nadväzovala na Zmluvu o združení podľa § 829 a nasledujúce Občianskeho zákonníka uzavretú 10.12.2002, v ktorej sa zmluvné strany dohodli o spoločnom prevádzkovaní O. u B. a A. u B., v zmysle ktorej práva a povinnosti voči tretím osobám z tejto spoločnej činnosti oprávňovali a zaväzovali účastníkov zmluvy o vzájomnej spolupráci spoločne a nerozdielne. Žalovaný tvrdil nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane z dôvodu, že stranou sporu popri ňom mal byť aj druhý účastník zmluvy o vzájomnej spolupráci, keďže ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“). S poukazom na uzavretú pracovnú zmluvu dňa 2. apríla 2013 súd prvej inštancie uzavrel, že zamestnávateľom žalobkyne bol žalovaný, žalobkyňa nebola v žiadnom vzťahu k účastníkom združenia uvádzaného žalovaným a žalovaný je sám v spore vecne pasívne legitimovaný. 1.3 Peňažný nárok žalobkyne spochybňovall žalovaný s tým, že jeho priznaním by došlo k porušeniu ústavnej zásady reciprocity, keď si žalovaná uplatňuje svoj nárok bez toho, aby zaň poskytla adekvátne protiplnenie vo forme výkonu práce. Tvrdil, že si žalobkyňa uplatňuje mzdové nároky v rozpore s dobrými mravmi, keď od marca 2020 nevykonávala svoju prácu podľa pracovnej zmluvy. Súd prvej inštancie odmietol takto vznesené námietky s tým, že žalobkyňa podľa vlastnej výpovede v rozhodnom období čiastočne dochádzala do zamestnania, na základe pokynov zamestnávateľa vykonávala upratovacie práce aj napriek tomu, že nepatrili do náplne jej práce. Neobstojí ani námietka žalovaného, že prevádzkovanie motorestu musel ukončiť na základe záväzných právnych predpisov a nariadení orgánov verejnej moci z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19. Uzavretie prevádzky žalovaného na pokyn orgánov verejnej moci s dôsledkom pre zamestnancov, že nemohli vykonávať dohodnutú prácu sa považuje za prekážku na strane zamestnávateľa a počas obdobia trvania prekážok na strane zamestnávateľa patrí zamestnancom náhrada mzdy podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Zákonník práce rozlišuje medzi mzdou a náhradou mzdy, čo je uvedené v § 118 ods. 2 Zákonníka práce a za mzdu sa nepovažuje ani odstupné pri skončení pracovného pomeru. Pokiaľ si žalobkyňa uplatňuje svoje zákonné nároky, ktoré jej priznáva Zákonník práce, nemôže v takom prípade dôjsť k porušeniu princípu reciprocity ani o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu je zakotvená v § 118 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý nadväzuje na § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce upravujúceho vo všeobecnosti povinnosti zamestnávateľa odo dňa vzniku pracovného pomeru. Mzda sa podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak (§ 129 ods. 1 Zákonníka práce) a osobitnú úpravu o splatnosti mzdy pri skončení pracovného pomeru obsahuje § 129 ods. 3 Zákonníka práce (deň skončenia pracovného pomeru, ak sa účastníci pracovnoprávneho vzťahu nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru). Ustanovenia § 129 až § 131 Zákonníka práce sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca, ak ide o ich splatnosť. 1.4 Výšku nárokov žalovaný nerozporoval. Žalobkyňa si uplatnila nároky podľa výpočtu mzdy, náhrady mzdy a odstupného uskutočneného žalovaným vo výplatných páskach za rozhodné obdobie plniac si tým povinnosť podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce vydať pri vyúčtovaní mzdy zamestnancovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním. 1.5 Pri výpovedi z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce vzniká zamestnancovi podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nárok na odstupné vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov. Zákonník práce v § 76 ods. 6 určuje aj splatnosť odstupného na najbližší výplatný termín určený zamestnávateľom na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. 1.6 Zákonník práce v § 116 ods. 3 nepripúšťa vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú základnú výmeru dovolenky v trvaní štyroch týždňov s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol zamestnanec vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
1.7 Nároky uplatnené žalobkyňou považoval súd prvej inštancie za plne dôvodné, vrátane úroku z omeškania žiadaného žalobkyňou len odo dňa prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli mzdové nároky splatné. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vyvodil súd prvej inštancie z ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ich výšku určil v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2. V odvolaní proti tomuto rozsudku s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku žalovaný tvrdil, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že s podstatnými argumentami vznesenými žalovaným v rámci procesnej obrany (napríklad Zmluva o vzájomnej spolupráci medzi žalovaným a M. G. z 31.12.2014) sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal, resp. sa s nimi nevysporiadal dostatočne. Popritom v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít a Európskeho súdu pre ľudské práva je odôvodnenie súdneho rozhodnutia jednou z jeho najdôležitejších súčastí, v ktorom musí súd ku každému tvrdeniu v právnej argumentácii strany sporu, ktorá má v konkrétnej veci právnu relevanciu uviesť svoj názor aspoň v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, prečo na ne neprihliadol. Žalovaný opakoval, že podľa zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretej s M. G. mali byť v spore žalovaní obaja ako nerozluční spoločníci, na ktorých sa musí vzťahovať rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani argumentáciu žalovaného o „vyššej moci“ a nárokoch žalobkyne v rozpore s princípom spravodlivosti a reciprocity, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie neodpovedal, prečo na túto argumentáciu neprihliadol, resp. prečo ju považoval za nesprávnu. Ak žalobkyňa za žalovaného spolu s ním neoznačila aj druhého účastníka združenia M. G., mal súd prvej inštancie žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie predstavuje takú vadu konania, ktorou sa mal súd prvej inštancie zaoberať ex offo, t. j. mal sa pokúsiť túto vadu odstrániť alebo žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nebola zmluvnou stranou zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretej 31.12.2014 medzi žalovaným a Jozefom Košútom a z tohto dôvodu by neobstála argumentácia žalovaného, že záväzky voči žalobkyni by mali plniť spolu s Jozefom Košútom, každý v jednej polovici. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vyjadrila súhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie vydanom po správne zistenom skutkovom stave so správnym právnym posúdením. V odôvodnení rozhodnutia vyhodnotil súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom argumentáciu žalovaného. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o vzájomnej spolupráci uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je vlastne zmluvou o združení podľa § 829 a nasledujúce Obchodného zákonníka, nemá pre prejednávanú vec žiadnu relevanciu, nakoľko združenie ako také nemá hmotnoprávnu ani procesnoprávnu subjektivitu a preto nemôže byť zamestnávateľom. Zamestnávateľom môžu byť jednotliví členovia daného združenia a záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu si môže plniť len zamestnávateľ. V konaní bolo nesporne zistené, že žalobkyňa vykonávala prácu pre žalovaného výlučne ako závislú prácu v pracovnom pomere a nie v inom zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu uzatvorenom podľa osobitných predpisov. Nesprávny je názor žalovaného, že účastníci združenia tvoria v súdnom konaní nerozlučné procesné spoločenstvo. Podľa § 835 ods. 2 Občianskeho zákonníka majú účastníci združenia postavenie solidárnych dlžníkov, na plnenie záväzkov sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a v prípade solidárnych dlžníkov je pasívne vecne legitimovaný ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Účastníci združenia netvoria nerozlučné, ale samostatné spoločenstvo v konaní. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015 už len z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorých alebo od všetkých solidárnych dlžníkov. Rovnaký názor k pasívnej vecnej legitimácii žalovaného zaujal v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. S poukazom na uvedené považuje žalobkyňa konanie žalovaného za účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu zákonných nárokov svojich zamestnancov. Žalobkyňa navrhuje zamietnuť nedôvodné odvolanie žalovaného a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
4. Žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd názor žalovaného nezdieľa, z tohto dôvodu na prejednanie odvolania nenariadil odvolacie pojednávanie, ktoré podľa § 385 ods. 1 C. s. p. musí nariadiť len, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní vyžaduje dôležitý verejný záujem. Odvolanie žalovaného smeruje proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, čo oprávňuje odvolací súd na preskúmanie rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), avšak iba z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom, ktorými je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný. Bez námietky odvolateľa prihliada odvolací súd podľa § 380 ods. 2 C. s. p. iba na vady týkajúce sa procesných podmienok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené s odkazom na vykonané dôkazy a právnu úpravu vzťahujúcu sa na vec, ktorú súd prvej inštancie správne aplikoval za vecne správne a zákonné, z tohto dôvodu ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil, v plnom rozsahu sa stotožňujúc nielen s výrokom, ale aj dôvodmi prvoinštančného rozhodnutia, ktorých správnosť konštatuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd odpovie na námietky odvolateľa vznesené v odvolaní.
5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku dáva žalovaný do súvisu s odôvodnením rozhodnutia, o ktorom tvrdí, že nie je dostatočne presvedčivé a neodpovedá na žalovaným prednesenú procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný konkretizuje, že súd prvej inštancie neuviedol v dôvodoch rozhodnutia, prečo neobstojí jeho obrana proti povinnosti zaplatiť žalobkyni uplatnené nároky spočívajúca v tvrdení, že prácu nemohol prideľovať žalobkyni pre pandémiu spôsobenú vírusom COVID-19 a žalobkyňa si od neho nárokuje peňažné plnenie za „prácu“, ktorú neodviedla a že pokiaľ by žalovanému vznikla povinnosť vyplatiť mzdu, náhradu mzdy a odstupné žalobkyni, tak iba v rozsahu 50 % skutočných nárokov z dôvodu, že podľa zmluvy o vzájomnej spolupráci uzavretej medzi ním a M. G. dňa 31.12.2014 za záväzky súvisiace s prevádzkou O. u B. zodpovedá aj jeho spoločník M. G..
6. Tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie nedal odpoveď na ním prednesenú argumentáciu v rámci procesnej obrany nie sú pravdivé. 6.1 Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotil s odkazom na ustanovenie § 7 ods. 1 a § 11 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré definujú, kto je zamestnávateľom (zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobných pracovných vzťahoch a zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch alebo obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu). Súd prvej inštancie poukázal na uzavretú pracovnú zmluvu medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.04.2013, na výpoveď z 28.04.2020 adresovanú žalobkyni len od zamestnávateľa - žalovaného, ktorý sa za zamestnávateľa vo výpovedi sám označil. Označenie zamestnávateľa vyplýva aj z výplatných pások vyhotovených žalovaným za obdobie od mája do júla 2020 a po podrobnom oboznámení sa so zmluvou o vzájomnej spolupráci uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 31.12.2014 medzi žalovaným a M. G. a posúdení charakteru práce vykonávanej žalobkyňou pre žalovaného v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce v bode 20 odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol svoj skutkový a právny záver, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného a v bode 22 odôvodnenia podrobne rozviedol okresný súd svoje úvahy a právne posúdenie vo vzťahu k žalovaným tvrdenej pasívnej vecnej legitimácii M. G. a žalovaného v tomto spore. 6.2 Súd prvej inštancie neopomenul vyhodnotiť obranu žalovaného, že k pozastaveniu činnosti prevádzky v O. u B., ktoré bolo miestom výkonu práce žalobkyne došlo v súvislosti s prijatými opatreniami zo strany vlády a ďalších orgánov verejnej moci rozhodnutiami, v zmysle ktorých sa mimoriadna situácia dostala až do fázy núdzového stavu a neoponoval žalovanému vo vzťahu k tvrdeniu, že išlo o ním nezavinenú situáciu. Okresný súd sa vyjadril aj k postoju žalovaného, ktorý odmietal plniť svoje peňažné záväzky voči bývalým zamestnancom s poukazom na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal pre uposlúchnutie príkazu uzavrieť gastroprevádzku a nedostatočnú kompenzáciu zo strany štátu. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno akceptovať postoj žalovaného, ktorý chcel presunúť ťarchu pandemickej situácie len na žalobkyňu (svojich zamestnancov) a sám by žiadnym spôsobom neparticipoval na následkoch pandemickej situácie, i keď v čase vzniku nárokov žalobkyne disponoval dostatočným rozsahom majetku, ktorý v rozhodnom období prevádzal na svoju manželku, hoci Zákonník práce zdôrazňuje ochrannú funkciu zamestnanca ako slabšej zmluvnej strany v pracovnoprávnych vzťahoch. Súd prvej inštancie záveroval, že žalovaný nepreukázal, že ukončenie podnikateľskej činnosti necelé dva mesiace po vzniknutí mimoriadne situácie v dôsledku pandémie vyvolanej vírusom COVID-19 bolo krokom nevyhnutým. 6.3 Rovnako v bode 20 odôvodnenia odpovedal súd prvej inštancie aj na žalovaným prednesenú otázku, či priznanie mzdových nárokov žalobkyni nebude v rozpore so zásadou reciprocity a dobrými mravmi, keď žalobkyňa v období, za ktoré si uplatňuje mzdové nároky u žalovaného, prácu podľa
pracovnej zmluvy nevykonávala. V tomto bode odôvodnenia rozlíšila zákonná sudkyňa nároky na mzdu a náhradu mzdy zamestnanca a výslovne uviedla, že ak orgány verejnej moci nariadili uzavrieť prevádzku žalovaného, táto okolnosť sa považuje v zmysle Zákonníka práce za prekážku na strane zamestnávateľa, pri existencii ktorej musí zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce poskytnúť náhradu mzdy. 6.4 Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo odôvodnené, poskytuje odpoveď na všetky pre spor relevantné otázky, zodpovedá ustanoveniu § 220 C. s. p. Porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, do ktorého patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolací súd nezistil.
7. Odvolacia námietka podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku o inej vade konania sa vzťahuje opäť len k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ku ktorej zaujal súd prvej inštancie názor v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného a s druhým účastníkom zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorú uzavrel žalovaný s M. G., nebola žalobkyňa v žiadnom právnom vzťahu. V bode 22 odôvodnenia súd prvej inštancie sám konštatoval, že pasívnu vecnú legitimáciu strany sporu musí skúmať ex offo a keď žalobkyňa nevystupovala ako veriteľ vo vzťahu k účastníkom zmluvy o vzájomnej spolupráci, či zmluvy o združení, svoj nárok si správne uplatnila výlučne voči žalovanému, ktorý bol jediný ako zamestnávateľ žalobkyne v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.
8. Skutkový stav, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal bol podložený listinnými dôkazmi. Na č. l. 10 spisu sa nachádza kópia pracovnej zmluvy uzavretej 2. apríla 2013 medzi M. O. (žalovaným) a žalobkyňou ako zamestnankyňou, za tým nasleduje výpoveď zamestnávateľa M. O. z pracovného pomeru adresovaná žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1. Zákonníka práce (zrušenie zamestnávateľa) s trojmesačnou výpovednou dobou, zánikom pracovného pomeru dňom 31.07.2020 a s priznaným nárokom na odstupné vo výške dvojnásobku mesačnej priemernej mzdy. Z výplatných pások vyhotovených žalovaným ako zamestnávateľom na č. l. 12 spisu je zistiteľné, že v mesiaci máj 2020 žalobkyňa nepracovala pre dva sviatky a prekážky na strane organizácie, za čo jej podľa vyčíslenia zamestnávateľa patrí náhrada mzdy za sviatok, náhrada za iné prekážky na strane zamestnávateľa v celkovej výške 562,70 brutto po odpočte odvodov 465,10 € netto, ktoré sa vykazujú ako zrážky a výplata v hotovosti 0,- V mesiaci jún 2020 odpracovala žalobkyňa 12 hodín, čerpala 1 deň dovolenky a nepracovala pre prekážky na strane organizácie. Náhrada mzdy za dovolenku bola vyčíslená v sume 26,94 €, náhrada za prekážky na strane zamestnávateľa 525,30 €, spolu hrubá mzda 591,79 € a po vykonaní odvodov a zrážok v zmysle zákona bola čistá mzda vyčíslená na 485,02 €, ktorá podľa mzdového listu nebola vyplatená žalobkyni ani čiastočne. V mesiaci júl 2020 vykazuje zamestnávateľ u žalobkyni zostatok dovolenky a len prekážky na strane zamestnávateľa. Z výplatnej pásky za mesiac júl 2020 nie je zistiteľné, z čoho pozostáva zložka mzdy označená ako „jednorázová odmena 1 159,36 €“, je možné sa len domnievať, že ide o náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v zostatku 11,5 dňa a odstupné. Z hrubej mzdy 1 772,64 € po vykonaní odvodov mal žalovaný vyplatiť žalobkyni 1 313,35 €, ktoré žalobkyni nevyplatil. Žalovaná pohľadávka 2 263,47 € je žalovaným uvedená v rekapitulácii výplatných pások za mesiace 5/2020 až 7/2020. 8.1 V odvolaní žalovaného nie je žiadna zmienka o tom, že by súd prvej inštancie priznal žalobkyni peňažné plnenia, na ktoré jej nevznikol nárok. Výšku pohľadávky nerozporoval ani v priebehu konania na súde prvej inštancie, jej uspokojeniu sa bránil iba tým, že ak žalobkyňa nepracovala, nemá nárok na mzdu, hoci z uplatnenej pohľadávky nárok na mzdu činí iba 39,55 € brutto za 12 odpracovaných hodín v mesiaci 6/2020 a zvyšok náhrada mzdy za prekážky na strane organizácie podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, ako uzavrel súd prvej inštancie vo výške jej priemerného zárobku a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku plus odstupné. Žalovaný podriadil nároky žalobkyne podľa výplatných pások pod totožné zákonné ustanovenia ako súd prvej inštancie. Pracovný pomer žalobkyne skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, z tohto dôvodu jej vznikol podľa § 76 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce nárok na odstupné vo výške dvojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť aj výšku priznanej pohľadávky.
9. Podrobne odôvodnil prvoinštančný súd aj svoje rozhodnutie o priznanom príslušenstve pohľadávky, na ktoré vzniklo žalobkyni nárok podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (aplikácia na pracovnoprávne vzťahy vyplýva z § 1 ods. 4 Zákonníka práce) už odo dňa splatnosti jednotlivých zložiek mzdy. Súd prvej inštancie je v individuálnom pracovnoprávnom spore viazaný žalobou a z tohto dôvodu
mohol žalobkyni priznať úroky z omeškania len odo dňa, ako si nárok žalobkyňa uplatnila, i keď bol žalovaný v omeškaní so splnením peňažného dlhu od skoršieho dátumu.
10. K právnemu posúdeniu veci patrí aj priznanie nároku na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka rovnajúce sa odmene za úkon právnej služby spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej hodnoty podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ktorú si právny zástupca žalobkyne nemohol uplatňovať z titulu náhrady trov konania z dôvodu, že podľa § 251 C. s. p. sa za trovy konania považujú len odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní (nie pred jeho začatím) v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (porovnaj nález I. ÚS 207/2019 z 26.09.2019 a uznesenie IV. ÚS 536/2020 z 28.10.2020).
11. Odvolanie žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, čo viedlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu nielen vo veci samej, ale aj v závislom výroku o trovách konania, ktorý zodpovedá ustanoveniu § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že vzhľadom na úspech žalobkyne v odvolacom konaní v plnom rozsahu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C. s. p. plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške plnenia rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu je žalovanému uložená povinnosť plniť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.