Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_36Cbi-5-2021.pdf
PDF · 69.96 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/5/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: ENEX GROUP, s.r.o., so sídlom Letná 48, Piešťany, IČO: 36 278 017, právne zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, IČO: 47 235 616 proti žalovanej: Ing. Miriam Šefčíková, PhD., so sídlom kancelárie: Podjavorinskej 37/1, Trnava, IČO: 45 014 159, správca úpadcu: B.N.L., s.r.o., so sídlom Winterova 62, Piešťany, IČO: 35 834 315, právne zastúpená: Stentors advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2021 domáhal určenia, že pohľadávka proti podstate v celkovej výške 122.037,86 eur uplatnená žalobcom podaním zo dňa 07.05.2021 v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 36K/5/2019 je nesporná čo do výšky 122.037,86 eur.
2. Dňa 08.11.2021 žalobca doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.
7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, R 28/1974).
8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)
12. Niet pochýb o tom, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, ktorý vzal žalobu späť v plnom rozsahu bez uvedenia dôvodu späťvzatia. Pokiaľ ide o účelnosť vynaložených trov konania, dospel súd k názoru, že od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať, aby sa spoliehala na to, že žalobca vezme žalobu späť. V tomto ohľade nemožno preto hovoriť o neúčelne vynaložených trovách konania zo strany žalovanej.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a žalobcu ako stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.