Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo O., Q. č. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Repášom, advokátom so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 4, proti žalovanému Mesto Zvolen, IČO: 00320439, so sídlom vo Zvolene, Námestie slobody č. 22, o zaplatenie 5,53562 € denne od 01.08.2015 do právoplatnosti rozsudku z titulu vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. -365 zo dňa 28.09.2020, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 8.896,- € (prvý výrok) a v závislom výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.896,- € do 7 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 72 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady (tretí výrok) a žalovanému uložil povinnosť „zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to do 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov“ (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca je výlučným vlastníkom v celosti pozemku parc. č. Q. XXXX (trvalý trávny porast) o veľkosti XXXX m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. O.; žalobca nadobudol pozemok darovacou zmluvou, na základe ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený dňa 26.07.2013; žalovaný je vlastníkom stavby (reštaurácia a potraviny) súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. Q. XXXX zapísanej na LV č. X pre k.ú. O.; stavba žalovaného zaberá pozemok žalobcu v rozsahu XXX m2; žalovaný stavbu prenajíma tretím stranám za účelom podnikania; znalec S.. J. Z. znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 08.08.2019 v znení dodatku č. 1

zo dňa 15.12.2019 a dodatku č. 2 zo dňa 15.05.2020 stanovil sumu nájmu za užívanie časti pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX (XXX m2) zo strany žalovaného na 1.750,- € ročne.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu v prevažnom rozsahu dôvodná; súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému nevzniklo k pozemku žalobcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa ; žalovaný užíva časť pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX o výmere XXX m2 bez právneho dôvodu, preto mu vznikla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie zaužívanie jeho pozemku bez právneho dôvodu v sume 8.896,- €; súd prvej inštancie vyčíslil bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu tak, že „pokiaľ ide o výšku určeného bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal z dátumu, odkedy požadoval žalobca vydať bezdôvodné obohatenie, týmto bol 01.08.2015 do 31.08.2020; súd vo veci rozhodoval dňa 28.09.2020, kedy žalovaný mal stále ešte pár dní na to, aby žalobcovi vydal bezdôvodné obohatenie za mesiac september 2020; súd vychádzal z výšky ročného nájmu za sporné pozemky v dotknutých výmerách z doplnenia č. 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca S.. J. Z., kde tento určil ročnú výšku nájmu v sume 1.750,- €; za obdobie od 01.08.2015 do 31.12.2015 potom bezdôvodné obohatenie predstavovalo sumu 729,- €, bezdôvodné obohatenie za obdobie rokov 2016, 2017, 2018 a 2019 predstavovala na každý rok sumu 1.750,- € a bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020 predstavovalo sumu 1.167,- €; celkovo potom výška bezdôvodného obohatenia za rozhodné obdobie predstavovala sumu 8.896,- €; podľa právneho názoru a uplatneného nároku žalobcu, tento požadoval vychádzať z výšky ročného nájmu 2.020,- €, kedy v roku 2015 podľa žalobcu vzniklo žalovanému obohatenie v sume 842,- €, za obdobie rokov 2016, 2017, 2018, 2019 v sume 2.020,- € v každom roku a v roku 2020 za obdobie od 01.01.2020 do 31.08.2020 v sume 1.347,- €; úhrnom teda žalobca požadoval zaviazať žalovaného k povinnosti vydania bezdôvodného obohatenia v sume 10.269,- €“; k sporu strán ohľadne povyšujúcich faktorov zohľadnených znalcom súd prvej inštancie uviedol, že „znalec správne, legitímne a spravodlivo použil koeficient povyšujúceho faktoru v hodnote 1,60, kde zohľadnil stagnujúcu, t.j. žalovaným dlhodobo neupravujúcu výšku nájmu v obdobiach, na ktoré znalec poukázal a to aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností, vo všeobecnosti „stúpali smerom nahor“; pokiaľ znalec S.. P. použil povyšujúci faktor vo výške 2,50, tento nebol stanovený v objektívnej výške, pretože pozemok nemožno charakterizovať ako pozemok nachádzajúci sa v lukratívnej časti mesta O., pretože je zastavaný a iný účel využitia, aký v súčasnosti má, nebude v blízkej budúcnosti ani možný; súd nepovažoval lokalitu, kde sú pozemky situované za turisticky nadpriemerne zaujímavú; v tejto časti sa nenachádza žiadna atrakcia, ktorá by bola „magnetom“ turistov; tak jeden znalec, ako aj druhý znalec, situovali sporové pozemky do zóny tak obytnej, ako aj obchodnej; s touto zonáciou pracovali pri vypracovávaní znaleckých posudkov obaja znalci“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobcu v prevažnej časti vyhovel a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia , a ; o trovách konania rozhodol podľa a a po zohľadnení úspechu žalobcu v spore (86 %) a úspechu žalovaného v spore (14 %) priznal pomerne úspešnejšiemu žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %; súd prvej inštancie súčasne rozhodol aj o trovách konania štátu, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že „zároveň rozhodol o povinnosti žalovaného, v spore neúspešného, zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v osobitnom rozhodnutí a to v lehote do 7 dní odo dňa jeho právoplatnosti“.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika ).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 11.11.2020 (č.l. 379-382 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie výslovne napadol v celom rozsahu; vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); v odvolaní v prvom rade argumentoval, že „súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom S.. J. Z., ktorý v znaleckom posudku č. XX/XXXX v záveroch stanovil výšku nájmu za pozemok F. parc. č. XXXX na ročnú výšku nájmu 1.220,- € (po zaokrúhlení); neskôr doplnkom č. 1 zo dňa 15.12.2019 k predmetnému znaleckému posudku stanovil

výšku ročného nájmu v dotknutom pozemku na sumu 1.750,- €; ako z uvedeného vyplýva, znalec navýšil na základe podnetu žalobcu hodnotu pozemku o 43 %; máme za to, že hodnota pozemku bola stanovená neobjektívne, v rozpore s platnými právnymi predpismi, nezohľadňujúc daný skutkový stav; podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo; vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak; z tohoto dôvodu máme za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; žalovaný nesúhlasil s dodatkom k znaleckému posudku, išlo o zohľadnenie námietky právneho zástupcu žalobcu, s čím bol navýšený koeficient redukujúcich faktorov z 0,70 na 1,0; nesúhlasil predovšetkým s argumentáciou znalca, že v zmysle vyhlášky MS SR č. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby, avšak v danom prípade Mesto O. (žalovaný) ako vlastník stavby predmetnú záťaž nespôsobilo, pretože predmetnú nehnuteľnosť získalo zákonným prevodom z vlastníctva štátu; podľa prílohy č. 3 k dotknutej vyhláške uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu; vzhľadom k tomu, že pri vypracovaní znaleckého posudku a jeho doplnenia č. 1 menovaným znalcom neboli dodržané zákonné podmienky v zmysle prílohy č. 3 k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. žiadal žalovaný o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku iným znalcom; s poukazom na uvedené súd opätovne vyzval znalca na vypracovanie ďalšieho doplnku k pôvodnému znaleckému posudku s tým, aby sa vysporiadal jednak s otázkami uvádzanými právnym zástupcom žalobcu J.. J. I., ako aj splnomocneným zástupcom žalovaného; súd sa podľa nášho názoru nevysporiadal s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania a ani žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným; k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené (...), pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností každého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú (relevantnú) námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti); s poukazom na uvedené považujeme rozsudok súdu za arbitrárny“; ďalej argumentoval, že „v rozsudku sa ďalej uvádza, že znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty pozemku uviedol povyšujúci faktor 1,6, tento vyplýval z toho, že jednotkové ceny stavebných pozemkov pre Mesto O., ale aj pre iné lokality boli vyhláškou určené ešte v roku 2004 a za predmetné dlhé obdobie od roku 2004 do roku 2019 ceny stavebných pozemkov išli rapídne smerom hore a preto premietol tento nárast cien za obdobie rokov 2004 - 2019 práve do jednotkovej ceny pozemku, ktorej hodnotu navýšil koeficientom 1,6 majúc za to, že tento koeficient vyjadruje nárast cien stavebných pozemkov za rozhodné obdobie; súd však na základe takto vypracovaného posudku priznal žalobcovi náhradu za bezdôvodné obohatenie za roky 2016 až 2018 nielen za rok 2019“; nakoniec poukázal na skutočnosť, že „keďže na prvom výroku rozsudku sú závislé aj ostatné výroky rozsudku, s poukazom na vyššie uvedené navrhuje preskúmať aj tieto“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „zaviaže žalovaného zaplatiť výšku náhrady za bezdôvodné obohatenie na základe nového znaleckého posudku alebo v zmysle znaleckého posudku S.. J. Z. č. XX/XXXX v pôvodnom znení bez jeho následných doplnkov“ alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.12.2020 (č.l. 392-393 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny a odvolanie žalovaného za účelové; vyjadril názor, že súd prvej inštancie preskúmal všetky dôkazy a objektívnym spôsobom stanovil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného, ku ktorému nepochybne došlo; poukázal na skutočnosť, že žalovaný mal možnosť na pojednávaní vzniesť námietky proti znaleckému posudku a položiť otázky znalcovi, čo však neurobil, pričom žalovaný len opätovne poukázal na ; na základe uvedeného navrhol „odmietnutie odvolania“ proti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobcu doručil súd prvej inštancie žalovanému dňa 13.01.2021 (č.l. 394 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika ).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika ).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa len v rozsahu odvolania podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe žalobcu (prvý výrok) podľa a ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.3 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

4.4.1 Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o vyhovení žalobe (prvý výrok) nie je dôvodné.

4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu (prvý výrok), v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ; ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok ( ).

4.4.3 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 8.896,- € z titulu bezdôvodného obohatenia; z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynul záver, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva časť pozemku žalobcu parc. č. Q. XXXX v k.ú. O. o výmere XXX m2, na ktorom je umiestnená stavba žalovaného súp. č. XXXX; nakoľko predmetná stavba žalovaného slúži na podnikateľské účely (reštaurácia a potraviny), nevzniklo v prospech žalovaného vo vzťahu k pozemku žalobcu ani vecné bremeno podľa a ( ), pretože v zmysle nie je podstatné, či stavbu na cudzom pozemku využíva na podnikanie samotný vlastník stavby alebo tretia osoba a rozhodujúci je len faktický stav, že stavba slúži na podnikateľské účely, čo v prejednávanom spore bolo splnené; aplikácia je preto v prejednávanom spore vylúčená, právo zodpovedajúce vecnému bremenu k pozemku žalobcu v prospech žalovaného podľa a nevzniklo; pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného produkovanú v konaní po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, v rámci ktorej žalovaný spochybnil uvedený záver odvolacieho súdu v podstate tvrdením, že na predmet podnikania v podobe prenájmu stavby na podnikanie tretím subjektom by nezískal živnostenské oprávnenie, v tomto smere odvolací súd pre úplnosť ( prvá veta ) udáva, že podnikanie ( a ) je širší pojem ako živnostenské podnikanie podľa o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (každá živnosť je podnikaním, ale nie každé podnikanie predstavuje živnosť), preto samotná skutočnosť, že na prenájom stavby súp. č. XXXX by žalovaný nezískal živnostenské oprávnenie nevylučuje záver, že prenájom uvedenej stavby tretím osobám za účelom

podnikania predstavuje podnikanie žalovaného ( a ); pokiaľ ide o samotnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nad rozsah odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ( ) udáva ( druhá veta ), že žalovaný primárne spochybnil závery ustanoveného znalca ohľadne stanovenia výšky ročného nájmu v sume 1.750,- € za užívanie spornej časti pozemku žalobcu žalovaným; žalovaný v tomto smere v podstate argumentoval, že znalec pri hodnotení redukujúcich faktorov v rámci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku nesprávne neprihliadol na zaťaženie sporného pozemku spôsobené stavbou, pretože „žalovaný ako vlastník stavby predmetnú záťaž nespôsobil, nakoľko predmetnú nehnuteľnosť (stavbu) získal zákonným prevodom z vlastníctva štátu“; v tomto smere odvolací súd udáva, že podľa prílohy č. 3 bod E.3.1.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška MS SR č. “), pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku na účely vyporiadania vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku sa pri hodnotení redukujúcich faktorov neprihliada na záťaže spôsobené vlastníkom stavby (napríklad stavba na cudzom pozemku a pod.); z uvedeného je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že prípadné „zavinenie“ na zaťažení posudzovaného pozemku nemá vplyv na prípadné zohľadnenie redukujúcich faktorov a súčasne predmetný postup neprichádza do úvahy v prejednávanom spore, pretože predmetom konania nebolo vyporiadanie vlastníckych práv k pozemku medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku; naopak podľa odvolacieho súdu prihliadnutie na zaťaženie pozemku žalobcu stavbou žalovaného by bolo voči žalobcovi nespravodlivé, pretože tento nemôže v dôsledku existencie stavby žalovaného realizovať úžitkovú hodnotu pozemku, preto táto skutočnosť nemôže pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného vyznieť v neprospech žalobcu; postup znalca a súdu prvej inštancie bol preto v tomto smere podľa odvolacieho súdu správny a táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná; žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku nesprávne zohľadnil koeficient funkčného využitia; v tomto smere odvolací súd udáva, že podľa prílohy č. 3 bod E.3.1.1 vyhlášky MS SR č. , „uplatnenie hodnoty koeficientu funkčného využitia územia sa posudzuje podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu; hodnota koeficientu v jednotlivých intervaloch sa určuje v nadväznosti na atraktivitu posudzovanej lokality a zastavovacie podmienky“; v znaleckom posudku č. 34/2019 v znení jeho doplnkov znalec zohľadnil koeficient funkčného využitia územia s hodnotou 1,50 nakoľko územie vyhodnotil ako zmiešané územie s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty); podľa prílohy č. 3 bod E.3.1.1 vyhlášky MS SR č. možno koeficient funkčného využitia územia pri stanovení hodnoty pozemku metódou polohovej diferenciácie v prípade zmiešaného územia s prevahou občianskej vybavenosti (obchodná poloha a byty) zohľadniť v intervale od 1,20 do 1,50; z uvedeného je zrejmé, že znalec pri zohľadnení tohto koeficientu neprekročil prípustný interval; súčasne žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorá by spochybňovala zaradenie sporného pozemku do kategórie zmiešaného územia s prevahou občianskej vybavenosti podľa územnoplánovacej dokumentácie platnej k rozhodnému dátumu (t.j. k posudzovanému obdobiu), keď v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní žiadnu relevantnú územnoplánovaciu dokumentáciu nepredložil; z popisu posudzovaného pozemku žalobcu a jeho polohy v rámci mesta v samotnom znaleckom posudku tiež nevyplýva zjavný logický rozpor vo vzťahu k zaradeniu pozemku na účely zohľadnenia koeficientu funkčného využitia územia; postup znalca a súdu prvej inštancie bol preto v aj tomto smere podľa odvolacieho súdu správny a ani táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná; z uvedeného dôvodu nemôže byť dôvodná ani odvolacia námietka žalovaného ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov zo strany súdu prvej inštancie (návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania), pretože predložený znalecký posudok nevykazuje znaky logických rozporov a protirečení, znalec dostatočne ozrejmil svoje úvahy pri stanovení výšky nájomného za užívanie sporného pozemku žalobcu a vyjadril sa k vzneseným námietkam; odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že užívaním sporného pozemku žalobcu bez právneho dôvodu sa žalovaný na úkor žalobcu v žalovanom období bezdôvodne obohatil ( ) a preto vznikla žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie ( ), ktoré súd prvej inštancie aj správne vyčíslil na podklade podaného znaleckého posudku v znení dodatkov k nemu; súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil aj skutočnosť, že uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepredstavuje opakujúce sa dávky ( ), preto ho možno priznať len ku dňu vyhlásenia rozsudku (v podrobnostiach bod 7.3 odôvodnenia uznesenia č.k. -119 zo dňa 28.03.2018); nakoniec pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že znalec povyšujúci faktor vo výške 1,60 pre rok 2019 vo vzťahu k cene pozemku uplatnil z dôvodu nárastu cien za obdobie od 2004 do 2019 a následne „súd na základe takto vypracovaného znaleckého posudku priznal žalobcovi

náhradu za bezdôvodné obohatenie za roky 2016 až 2018 nielen za rok 2019“ v tomto smere ide o skutkové tvrdenie, ktoré podľa obsahu spisu žalovaný nevzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie a prvý krát ho uplatnil až v podanom odvolaní; ide pritom o skutkové tvrdenie, na preukázanie pravdivosti ktorého (t.j. že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného sa v priebehu žalovaného obdobia menila) by bolo nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie; predmetné skutkové tvrdenie však žalovaný neuplatnil včas ( ; ), preto ide o tzv. novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie ktorej však neboli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky ( ); podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (a) sa týkajú procesných podmienok, (b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo (d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; z uvedeného vyplýva, že možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzená, pretože odvolacia argumentácia založená na nových skutkových tvrdeniach je prípustná len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok; prostriedky procesnej obrany v podobe nových skutkových tvrdení ( ) tak mohol žalovaný v odvolacom konaní prvýkrát uplatniť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení až d) ; žalovaný v podanom odvolaní ani netvrdil, že by sa nové skutkové tvrdenia mali týkať procesných podmienok ( ), resp. vylúčenia zákonného sudcu súdu prvej inštancie ( ), tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu, preto na týchto dôvodoch nemožno založiť ich prípustnosť; žalovaný v podanom odvolaní tiež ani len netvrdí, že by predmetné nové skutkové tvrdenia nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ), preto ani na tomto dôvode nemožno založiť ich prípustnosť; nakoniec žalovaný v podanom odvolaní síce vychádza z názoru, že predmetnými novými skutkovými tvrdeniami poukazuje na vadu konania pred súdom prvej inštancie, týmto skutkovým tvrdením však nemá (nemôže) byť preukázané, že v konaní došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), pretože uvedený dôvod prípustnosti sa týka prostriedku procesnej obrany v podobe návrhu na vykonanie dôkazov podľa (arg. „má byť nimi preukázané“) nakoľko samotným skutkovým tvrdením nemožno preukazovať tvrdenú skutočnosť; z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol na nové skutkové tvrdenie žalovaného pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadať a podrobiť ho odvolaciemu prieskumu; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe žalobcu (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

4.4.4 Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Žalovaný podal odvolanie výslovne aj proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) je potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Odmietnutie odvolania vyjadruje procesnú situáciu, v ktorej sa odvolací súd vôbec nezaoberá obsahom napadnutého rozhodnutia, pretože zistí niektorý z dôvodov, ktorý viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu; k odmietnutiu odvolania dochádza v prípade oneskorene podaného odvolania, odvolania podaného neoprávnenou osobou, ak odvolanie voči rozhodnutiu nie je prípustné alebo ak odvolanie nemá stanovené náležitosti a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť začaté len na návrh; podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania (strany). Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorý možno účinne podať po splnení zákonom určených podmienok. V prípade riadnych opravných prostriedkov právna teória rozlišuje (1) objektívne podmienky prípustnosti a (2) subjektívne podmienky prípustnosti, ktoré dávajú odpovede na otázky, čo môže byť predmetnom opravného prostriedku a kto má oprávnenie opravný prostriedok podať; (1) objektívnou (zákonnou) podmienkou prípustnosti odvolania v civilnom sporovom konaní je existencia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré ešte nenadobudlo právoplatnosť, pokiaľ to zákon nevylučuje; (2) subjektívna podmienka prípustnosti odvolania v civilnom sporovom konaní sa spája s pojmom účastníctva v spore; opravný prostriedok je prejavom nespokojnosti s obsahom rozhodnutia toho, kto je stranou sporu (účastníkom konania), t.j. napadnuté rozhodnutie sa ho týka; príčina nespokojnosti musí smerovať proti výroku rozhodnutia, ktorý musí znieť v neprospech toho, kto opravný prostriedok podáva; z uvedeného vyplýva, že odvolanie môže podať strana sporu (účastník konania), v neprospech ktorého napadnuté rozhodnutie vyznelo, t.j. kto bol v konaní neúspešný tým, že súd jeho návrhu nevyhovel; subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa teda viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie, t.j. či je u neho daný

dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie; pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti odvolania treba vziať na zreteľ, či odvolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999); subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je teda skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa; neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre odvolateľa ujmu; rozhodujúcim je pritom výrok rozhodnutia súdu, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska; pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie strany sporu (účastníka konania), ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia; v odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach. Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska výroku a odôvodnenia napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) absentuje na strane žalovaného subjektívna podmienka prípustnosti odvolania, pretože napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie nebolo týmto výrokom žiadnym spôsobom zasiahnuté do procesného postavenia alebo pomerov žalovaného; napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok) nebola žalovanému spôsobená žiadna ujma; absencia subjektívnej prípustnosti odvolania žalovaného v tomto rozsahu vyplýva aj zo skutočnosti, že odvolanie žalovaného obsahovo vôbec nereaguje na výrok a odôvodnenie napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby žalobcu v prevyšujúcej časti (druhý výrok); na základe uvedeného odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku napadnutého rozsudku podľa odmietol ako podané neoprávnenou osobou bez jeho vecného posúdenia.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta ).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta ).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci vo vzťahu k vyhoveniu žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 8.896,- € sú však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalovanému nepodarilo spochybniť (body 4.4.2 a 4.4.3 odôvodnenia); odvolací súd nezistil ani porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces v dôsledku tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a nenariadením kontrolného znaleckého dokazovania (bod 4.4.3 odôvodnenia); odvolací súd nezistil ani žiadnu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení žalobe žalobcu (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil. Súd prvej inštancie síce bez osobitného odôvodnenia určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie prisúdenej sumy ( ), žalovaný však v podanom odvolaní túto skutočnosť nenapadol.

8.1 Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok ( ) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok), pričom dospel k záveru o jeho vecnej správnosti a preto ho tiež ako vecne správny potvrdil ( a ); súd prvej inštancie v zmysle správne podľa pomeru úspechu strán v spore priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie pomerne úspešnejšiemu žalobcovi v rozsahu 72 % (samotný výpočet pomeru úspechu a neúspechu strán v spore nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože ho žalovaný v podanom odvolaní osobitne nespochybnil); súd prvej

inštancie správne výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie formuloval do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalobcu pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd prvej inštancie síce bez osobitného odôvodnenia určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie ( ), žalovaný však v podanom odvolaní túto skutočnosť nenapadol.

8.2 Odvolací súd na základe podaného odvolania a súčasne ako závislý výrok ( ) preskúmal aj výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu (štvrtý výrok), pričom dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zrušenia ( ); rozhodovanie o trovách konania štátu je prípustné aj za účinnosti (R 75/2018); v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť „zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu vo výške, ktorá bude špecifikovaná v písomnom vyhotovení rozhodnutia a to do 7 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov“; písomné vyhotovenie rozhodnutia pritom predstavuje už napadnutý rozsudok (č.l. 365-374 spisu) a žiadne ďalšie „písomné vyhotovenie rozhodnutia“ nebude nasledovať; výrok napadnutého rozsudku o trovách konania štátu je preto v tejto podobe nevykonateľný a porušuje právo žalovaného na spravodlivý proces, pretože sa z neho žalovaný nedozvedel presnú povinnosť, ktorá mu bola uložená; preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (štvrtý výrok) podľa zrušil a podľa v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v ďalšom konaní ( ) súd prvej inštancie uznesením ( ) rozhodne najskôr o nároku štátu na náhradu trov konania a následne po jeho právoplatnosti osobitným uznesením o ich výške ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.