Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15S/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: FALO EVENTS s. r. o., so sídlom Čiklova 637/13, Nusle, 128 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 027 63 427, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, so sídlom Jelenecká 49, 950 38 Nitra, IČO: 00 398 551, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-47-42-2.4/ P-A24,28-19 zo dňa 22. 02. 2019 v znení dodatku č. 1 k protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-47-42-2.4/P-A28-19 zo dňa 06. 03. 2019, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Správny súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého opatrenia (protokolu o výsledku inšpekcie práce v spojení s dodatkom č. 1)

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného (protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-47-42-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 22. 02. 2019 v znení dodatku č. 1 zo dňa 06. 03. 2019), zistil nasledovné skutočnosti:

2. Žalovaný vykonal u žalobcu ako zamestnávateľa a kontrolovaného subjektu inšpekciu práce podľa o inšpekcii práce (ďalej len „“).

3. Žalovaný z vykonanej inšpekcie práce podľa a , a vyhotovil protokol o výsledku inšpekcie práce č. INA-47-42-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 22. 02. 2019 (ďalej len „protokol“). Z podstatného obsahu protokolu vyplývajú nasledovné skutočnosti: Žalovaný vykonal inšpekciu práce u kontrolovaného subjektu - žalobcu ako zamestnávateľa. Inšpekcia bola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijatia služby podľa ustanovení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dodržiavanie o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov a dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov ustanovujúcich povinné základné obsahové náležitosti v uzatvorených písomných pracovných zmluvách a v dohodách o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovaný v protokole uviedol zoznam kontrolovaných dokladov, ktoré mu žalobca predložil. Kontrolovanými zamestnancami boli C. R., G. H., H. F., C. J., E. L.. Inšpekcia bola vykonaná dňa XX. XX. XXXX na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X., M. XX, X.. Poukázal na to, že žalobca napriek výzve nepredložil požadované doklady, a to registračné listy FO - prihlášky do Sociálnej poisťovne SR kontrolovaných fyzických osôb preukazujúce si splnenie povinnosti prihlásiť kontrolovaných zamestnancov najneskôr do začatia kontroly (do XX. XX. XXXX o XX.XX hod.) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa o sociálnom poistení, resp. osvedčenia - formuláre PD A1 preukazujúce uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia kontrolovaných zamestnancov (v Českej republike) v súlade s nariadením EP a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadením EP a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadením EP a Rady (EÚ) č. 1231/210, evidenciu pracovného času kontrolovaných fyzických osôb za február 2019 do XX. XX. XXXX, doklad preukazujúci splnenie povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce SR údaje v súlade s o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Inšpektor práce pri vypracovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce prihliadal na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom počas výkonu inšpekcie do prerokovania protokolu. V danom prípade bolo zistené, že dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. do XX.XX hod. vykonávali na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X., M. XX, X. pre žalobcu osobne závislú prácu promotéra štyri fyzické osoby, a to C. R., G. H., H. F., C. J. a E. L. vykonával prácu koordinátora promotérok. Prihlásením do systému sociálneho zabezpečenia SR inšpektor práce zistil, že v čase výkonu inšpekcie kontrolované fyzické osoby neboli prihlásené žalobcom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou Slovenskej republiky. Na kontrolovanom pracovisku dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. E. L. predložil inšpektorom práce dohodu o provedení práce bez dátumu uzatvorenia s C. R., dohodu o provedení práce bez dátumu uzatvorenia s H. F., dohodu o provedení práce zo dňa 01. 01. 2019 s E. L.. Dňa 13. 02. 2019 na kontrolovanom pracovisku predložil E. L. doplnenú dohodu o provedení práce s C. R., dohodu o provedení práce s H. F., dohodu o provedení práce s G. H., dohodu o provedení práce s C. J., uzatvorené písomne po začiatku výkonu inšpekcie práce, ako to vyplýva aj zo zápisníc s kontrolovanými fyzickými osobami. Dňa 13. 02. 2019 žalobca prevzal oznámenie o začatí inšpekcie práce - výzva na predloženie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce. Dňa 19. 02. 2019 žalobca poskytol informáciu žalovanému, že v danom prípade ide o tzv. koncernové vyslanie zamestnancov, ktorí poskytli služby spoločnosti F. H., s. r. o., P. XXA, L., IČO: XX XXX XXX, ktorá je jediným spoločníkom žalobcu. Uvedená informácia je v rozpore s informáciou poskytnutou dňa 13. 02. 2019, kedy bola predložená Smluva o zajištení akce zo dňa 31. ledna 2019, uzatvorená medzi žalobcom ako poskytovateľom cezhraničnej služby a OC R. s. r. o., M. XX, X., IČO: XX XXX XXX ako prijímateľom cezhraničnej služby. V zápisniciach kontrolované fyzické osoby poskytli inšpektorom práce informáciu, že v Českej republike pre žalobcu nikdy nepracovali (okrem E. L.) a žalobca nepredložil na výzvu osvedčenie - formuláre PD A1 preukazujúce uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia (v Českej republike) všetkých kontrolovaných zamestnancov. Na základe uvedeného inšpektor práce zistil, že v prípade kontrolovaných zamestnancov C. R., G. H., H. F. a C. J. nejde o vyslanie zamestnancov na výkon práce pri poskytovaní cezhraničnej služby podľa , keďže kontrolované fyzické osoby nikdy pre žalobcu v Českej republike bežne nepracovali. Bolo konštatované, že ide o cezhraničné poskytovanie služby žalobcom prostredníctvom výkonu závislej práce kontrolovaných fyzických osôb spoločnosti OC R. s. r. o., M. XX, X.. Z dohôd o provedení práce predložených dňa 13. 02. 2019 vyplýva, že zmluvné strany si nezvolili rozhodné právo pre individuálnu pracovnú zmluvu - dohodu a voľba nie je urobená výslovne a jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy - dohody a okolnosťami prípadu, preto sa dohody spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky (dohoda o vykonaní práce podľa a ), v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na dohodu. Naviac, z celkovej situácie je zrejmé, že

dohoda má užšiu väzbu so Slovenskou republikou, ako s Českou republikou a uplatní sa preto právny poriadok Slovenskej republiky, a to , čím sa zamestnanec nezbaví ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia , od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré je v prípade absencie voľby rozhodným (v Českej republike nemusí platiť zamestnávateľ sociálne odvody do poisťovne do 10 000 Kč, čím je zamestnanec zbavený sociálnej ochrany v Českej republike). V časti protokolu týkajúceho sa zistených nedostatkov (časť B protokolu), žalovaný v rámci bodov 1 až 4 uviedol: Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby G. H., C. J., ktoré vykonávali prácu promotérok na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X. v rámci poskytovania cezhraničnej služby, služby poskytnutej prijímateľovi cezhraničnej služby OC R., s. r. o., so sídlom M. XX, X., IČO: XX XXX XXX, usadenému v Slovenskej republike a nemal s kontrolovanými fyzickými osobami založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa ustanovení (do dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod.), čím porušil v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby C. R., H. F., ktoré vykonávali prácu promotérok a E. L., ktorý vykonával prácu koordinátora promotérok na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X. v rámci poskytovania cezhraničnej služby poskytnutej prijímateľovi cezhraničnej služby OC R., s. r. o., so sídlom M. XX, X., IČO: XX XXX XXX, usadenému v Slovenskej republike, mal dňa 12. 02. 2019 založený písomný pracovnoprávny vzťah dohodu o provedení práce a nesplnil si povinnosť prihlásiť kontrolovaných zamestnancov najneskôr do začatia kontroly (do XX. XX. XXXX o XX.XX hod.) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pretože kontrola nezačala po siedmych dňoch od uplynutia lehoty (pred začatím výkonu činnosti zamestnanca) podľa osobitného predpisu na prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa o sociálnom poistení, čím porušil v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod., pričom bola zistená dohodnutá odmena v sume 4 eurá, okrem E. L., u ktorého bola zistená odmena v sume 400 Kč/hod. Žalobca v dohode o vykonaní práce (dohoda o provedení práce) uzatvorenej písomne s fyzickou osobou C. R. dňa 07. 02. 2019, s G. H. dňa 12. 02. 2019, s H. F. dňa 06. 02. 2019, s Adrianou Péčiovou dňa 12. 02. 2019, s E. L. dňa 01. 01. 2019, nedohodol rozsah práce, ktorý nevyplynul priamo z vymedzenej pracovnej úlohy, úlohy promotéra, čím porušil . Žalobca neposkytol žalovanému na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie, a to informačné karty o vzniku/skončení pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovanými fyzickými osobami alebo o vyslaní na výkon práce občana EÚ uvedené v o službách zamestnanosti, nepredložil doklad preukazujúci splnenie povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce SR údaje v súlade s o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, čím došlo k porušeniu o inšpekcii práce. Žalobca najneskôr v deň vyslania (06. 02. 2019) kontrolovaného zamestnanca E. L. v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe neoznámil Národnému inšpektorátu práce svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené a register, v ktorom je zapísaný, predpokladaný počet vyslaných zamestnancov, meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca E. L., deň začatia a skončenia vyslania, miesto výkonu práce, druh práce vykonanej zaslaným zamestnancom počas vyslania, názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike, meno, priezvisko, adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky, čím porušil o cezhraničnej spolupráci. Inšpektori práce ďalej podľa uložili žalobcovi povinnosť:

- prijať do budúcna také organizačné opatrenia na predchádzanie zistených porušení predpisov a ich príčin tak, aby sa nedostatky konštatované v tomto protokole neopakovali,

- doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. V závere protokolu bol žalobca poučený o práve vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote 10 dní od doručenia tohto protokolu. Obsah protokolu bol podľa jeho záverečnej časti prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 22. 02. 2019, ktorý ho v tento deň aj prevzal, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom v protokole.

4. Dňa 14. 03. 2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu k uvedenému protokolu o výsledku inšpekcie práce, v ktorom žalobca navrhol, aby žalovaný kontrolu zastavil. Namietal, že žalovaný neuviedol, na základe čoho odvodil svoju právomoc, pričom žalobca nespĺňa definíciu podnikateľa podľa , keďže nemá na území Slovenskej republiky zriadenú organizačnú zložku a nie je zapísaný v živnostenskom registri SR. Žalobca síce legálne dočasne poskytol služby v rámci smernice EP a Rady o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES zo dňa 12. 12. 2006, avšak uvedené ho ešte nerobí podnikateľom pre účely tohto zákona. Povinnosť registrovať zamestnancov do registrov Sociálnej poisťovne má iba zamestnávateľ v zmysle definície v nadväznosti na tohto zákona, čo žalobca nespĺňa. Pre vylúčenie pochybností priložil dodatky k dohodám o provedení práce, podľa ktorých sa pracovnoprávne vzťahy riadia právom Českej republiky. Český zákonník pritom nevyžaduje písomnú formu dohody o provedení práce, ale pracovný pomer vzniká momentom začatia výkonu práce. Žalovaný tak konal nad rámec právomoci, čo robí nesprávnymi závery v časti protokolu nelegálne zamestnávanie. Závery žalovaného označil za predčasné, keďže nebolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či zamestnanci boli vyslaní, resp. kde je obvyklé miesto činnosti zamestnávateľa. Na strane jednej žalovaný tvrdí, že všetci zamestnanci boli nelegálne zamestnávaní, ale na druhej strane vytýka nesplnenie povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní pracovníkov, preto zistenia v bodoch 2 a 4 (5) sa vylučujú.

5. V nadväznosti na to žalovaný dňa 06. 03. 2019 podľa vyhotovil dodatok č. 1 k uvedenému protokolu o výsledku inšpekcie práce (ďalej len „dodatok č. 1“, „dodatok č. 1 k protokolu“). Z podstatného obsahu dodatku k protokolu vyplývajú nasledovné skutočnosti: Žalovaný uviedol, že inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu (dňa 22. 02. 2019). V prípade zistených nedostatkov uvedených v protokole vychádzal inšpektor práce zo zistení v čase začatia inšpekcie dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. v prípade bodu 1 a 2, v prípade bodu 3 z dokladov predložených dňa 13. 02. 2019 (do uvedeného času voľba práce v dohodách nebola dohodnutá), v prípade zistenia v bode 4 z lehoty na prevzatie výzvy a v prípade zistenia bodu 5 z lehoty do začatia výkonu inšpekcie práce pred začiatkom vyslania len štátneho príslušníka Českej republiky. Preto neprihliadal na dodatočne predložené dodatky č. 1 k dohodám kontrolovaných fyzických osôb po prerokovaní protokolu. Zistenia v bode 1 vychádzajú z nezaloženia písomného pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovanými osobami do začiatku výkonu inšpekcie práce, v bode 2 z nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prihlásiť zamestnancov do registra Sociálnej poisťovne v SR, ak sa neuplatňuje výnimka prostredníctvom predloženia formulára PD A1 o uplatňovaní sociálneho systému v Českej republike kontrolovanými fyzickými osobami, v bode 4 z nesplnenia povinnosti zamestnávateľa predložiť informáciu Inšpektorátu práce Nitra požadovanú dňa 13. 02. 2019 v prevzatej výzve a v bode 5 sa týka len kontrolovaného štátneho príslušníka Českej republiky, pri ktorom inšpektor práce neidentifikoval vyslanie, na rozdiel od štátnych príslušníkov Slovenskej republiky. Žalovaný neskúmal, či žalobca niečo spĺňa, ale požadoval predloženie registračných listov a dokumentov PD A1, ktoré kontrolovaný subjekt nepredložil a ani nepredložil informáciu. Podľa čl. 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a RADY 883/2004 z 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne vykonáva svoju činnosť, a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov, a že táto osoba tam nie vyslaná, aby nahradila inú vyslanú osobu. Uvedené sa preukazuje predložením PD A1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. 12. 2006 o službách na vnútornom trhu bola transponovaná do o službách na vnútornom trhu, ktorý v ods. a) definuje službu ako akúkoľvek samostatne zárobkovú činnosť priemyselnej, výrobnej, obchodnej alebo

remeselnej povahy alebo činnosť v oblasti slobodných povolaní, ktorá je príjemcovi služby poskytovaná spravidla za odplatu, činnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. V danom prípade bolo inšpekciou práce zistené, že žalobca je právnickou osobu a nie SZČO. Podľa sa za zamestnávateľa na účely výkonu inšpekcie práce

- kontroly dodržiavania právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, považuje aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nelegálne zamestnáva fyzickú osobu. Podľa v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Novelou sa taxatívne vymedzuje pojem závislá práca. Podľa žalovaného bola inšpekcia práce vykonaná v súlade so zákonom, boli zdokumentované všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré boli dostatočne a zrozumiteľne zaznamenané v protokole, pričom nebol povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože a ani iný všeobecne záväzný právny predpis takúto povinnosť neukladá. Skutkové zistenia nie sú založené na hodnotení dôkazov, tieto vychádzajú z posúdenia kontrolovaným subjektom predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce. Námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení označil za nedôvodné, nemajúce oporu v aplikovanej právnej úprave. Z uvedených dôvodov ponechal žalovaný znenie uvedených nedostatkov v protokole bez zmien. Dodatok podľa jeho záverečnej časti bol zaslaný splnomocnenému zástupcovi žalobcu do vlastných rúk poštou.

II. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu

6. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 05. 04. 2019 domáhal vo veci samej zrušenia napadnutého opatrenia žalovaného v znení dodatku č. 1 označených v záhlaví a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca svoju žalobu založil na nasledovných žalobných dôvodoch:

6.1 Žalobca mal za to, že postupom žalovaného boli priamo dotknuté jeho práva a právom chránené záujmy. Poukázal najmä na to, že zápisom žalobcu do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ako aj prípadné uloženie pokuty žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení , je priamym zásahom do žalobcových práv a právom chránených záujmov.

6.2 Namietal, že žalovaný neuviedol, na základe čoho odvodil svoju právomoc vykonávať kontrolu nelegálnej práce u žalobcu. stanovuje, že inšpekcia práce vykonáva dohľad nad zamestnávateľmi, pričom neobsahuje definíciu tohto pojmu, ale odkazuje na osobitné predpisy, napr. na zákon o nelegálnej práci. Na druhej strane ale zákon o nelegálnej práci nepracuje s pojmom zamestnávateľ, ale podnikateľ. Ustanovenie zákona o nelegálnej práci stanovuje, že „nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom“. Rovnako v ustanovení zákona o nelegálnej práci je stanovené, že „nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu“. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a na . V zmysle je podnikateľom osoba zapísaná v obchodnom registri; osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia; osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov; fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu. V ustanovení je definované podnikanie zahraničných osôb, pričom rovnako ako pri podnikaní slovenských osôb sa pre ich podnikanie vyžaduje zápis v obchodnom registri pri zápise podniku alebo jeho organizačnej zložky. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že žalobcu nie je možné podradiť alebo definovať ako „podnikateľa“ v zmysle uvedených predpisov, a teda nie je možné, aby sa dopustil porušenia zákona o nelegálnej práci. Žalobca nespĺňa definíciu podnikateľa v zmysle zákona o nelegálnej práci alebo zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení. Z tohto dôvodu neexistuje zákonné ustanovenie, od ktorého by bolo možné odvodiť právomoc žalovaného vo vzťahu k žalobcovi pri skúmaní nelegálnej práce. Žalobcovi tak nevznikla povinnosť prihlásiť kontrolovaných zamestnancov najneskôr do začatia kontroly do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia.

6.3 Je nesporné, že medzi žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami bol založený pracovnoprávny vzťah v zmysle českého . Žalobca uvedené preukázal tým, že predložil písomne uzavreté dohody o provedení práce, ako aj dodatky k týmto dohodám. V zmysle dodatkov je zrejmé, že vzájomné práva a povinnosti žalobcu a jeho zamestnancov sa spravujú českým právom, a to primárne zákonom č. 262/2006 Sb. Zákoník práce. Dohody o provedení práce spĺňajú všetky zákonné požiadavky zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce (napr. rozsah práce definovaný „max. 300 hodín v roce“ v zmysle ustanovenia zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce). S poukazom na uvedené žalobca považoval zistenia žalovaného týkajúce sa aplikácie ustanovení slovenského na pracovnoprávne vzťahy medzi žalobcom a kontrolovanými fyzickými osobami za bezpredmetné a rozporuje, že by sa dopustil porušení konštatovaných v protokole, a to porušenia ustanovenia zákona o nelegálnej práci t. z., že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že s kontrolovanými osobami nemal založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa ustanovení do začiatku výkonu inšpekcie práce, ako aj porušenie ustanovenia .

6.4 V zmysle bodov 4 a 5 protokolu mal žalobca porušiť povinnosť predložiť žalovanému doklady potrebné na výkon inšpekcie práce, čím sa dopustil porušenia ustanovenia . Žalobca podľa protokolu porušil ustanovenie zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov neoznámením skutočností Národnému inšpektorátu práce. S poukazom na predchádzajúce vyjadrenia žalobca považoval konštatovanie uvedených porušení za predčasné. Žalovaný vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu toho, či zamestnanci boli vyslaní na miesto výkonu práce, ale nevykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu toho, či žalobca vyslal zamestnancov do iného členského štátu, ak v tomto členskom štáte (t. j. štáte vyslania) obvykle nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako žalobca poukázal na zmätočnosť tejto časti protokolu, nakoľko ak žalobca nelegálne zamestnával na Slovensku, tak nemohol pracovníkov vyslať z Českej republiky a naopak, ak ich vyslal z Českej republiky na prácu na Slovensko, tak ich nemohol na Slovensku nelegálne zamestnávať a ide iba o porušenie oznamovacích povinností.

6.5 Podľa názoru žalobcu výsledkom inšpekcie, počas ktorej boli zistené nedostatky, je autoritatívne uloženie opatrení kontrolovanému subjektu na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Napriek tomu, že nejde o sankciu, uloženie opatrení v zmysle ustanovenia predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako kontrolovaného subjektu. Preto aj takéto uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave a musí byť odôvodnené, a to nielen s poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz na výsledky inšpekcie, či úkony vykonané v rámci kontroly. Samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne, t. j. musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. ; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 10. 2018, sp. zn. ). Uložené opatrenia nemajú svoj základ v riadne zistenom skutkovom stave, nie sú odôvodnené a nespĺňajú požiadavky materiálnej vykonateľnosti. Uvedené má za následok nepreskúmateľnosť protokolu pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť. Ďalším zásahom do práv a právom chránených záujmov je postup žalovaného s ohľadom na tú skutočnosť, že žalobcovi nebude vydané potvrdenie pre účely účasti vo verejnom obstarávaní a taktiež evidencia v zozname nelegálnych zamestnávateľov negatívne ovplyvňuje jeho dobré meno.

6.6 S poukazom na uvedené sú závery žalovaného uvedené v protokole a dodatku nezrozumiteľné a nepresvedčivé. Zistenia žalovaného uvedené v protokole si dokonca navzájom odporujú, keď žalovaný na jednej strane konštatuje nelegálne zamestnávanie a na strane druhej tvrdí, že žalobca sa dopustil porušenia zákonných povinností súvisiacich s vyslaním zamestnancov. Z protokolu a jeho dodatku nemožno zistiť, z akých dôvodov žalovaný rozhodol tak ako rozhodol. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, keďže je nezrozumiteľné, nejasné a logicky protirečivé. Uvedené zakladá žalobný dôvod podľa ustanovenia (ďalej len „“).

6.7 Žalovaný sa dostatočne nezaoberal jeho námietkami a právnou argumentáciou, pričom žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá žalobný dôvod podľa ustanovenia .

6.8 Z podkladov a dokumentov, ktoré v konaní pred žalovaným predložil, vyplývajú skutkové zistenia, ktoré žalovaný do posúdenia veci nezahrnul, ako napríklad, že dohody o provedení práce a k nim príslušné dodatky sa spravujú českým právnym poriadkom, čo zakladá nedostatky v skutkových zisteniach žalovaného, čo zakladá žalobný dôvod podľa ustanovenia .

II. b/ Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného

7. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K nedôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov uviedol nasledovné:

7.1 V zmysle o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. Pokiaľ neobsahuje špeciálnu úpravu, ktorá by stanovovala, koho možno považovať za zamestnávateľa na účely , je potrebné vychádzať z definície zamestnávateľa v zmysle . Žalobca si nesprávne vykladá , podľa ktorého je nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu. Žalobca nemá postavenie fyzickej osoby - podnikateľa, ale právnickej osoby, a to spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda je osobou, ktorá je zapísaná v obchodnom registri. Ďalej žalovaný poukázal aj na , podľa ktorého je podnikateľom osoba zapísaná v obchodnom registri. Žalovaný má teda postavenie podnikateľa. Kontrola nelegálneho zamestnávania a na to nadväzujúce sankčné mechanizmy sú otázkou verejného záujmu, keď štát má záujem, aby každý zamestnávateľ vrátane zahraničného riadne zamestnával svojich zamestnancov vykonávajúcich prácu na jeho území (napr. na území Slovenskej republiky) a riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu z práva sociálneho zabezpečenia. Pri sa uplatňuje teritoriálna pôsobnosť, v dôsledku čoho mu podliehajú všetci zamestnanci vykonávajúci prácu na území SR a prostredníctvom nich ich zahraniční zamestnávatelia. Žalovaný mal zákonné oprávnenie na vykonanie inšpekcie práce u žalobcu.

7.2 Podľa § 7 ods. 1 písm. c) bod 2 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa sa pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami vykonávajúcimi prácu na území SR a zahraničným zamestnávateľom spravujú týmto zákonom, ak predpisy o medzinárodnom práve súkromnom neustanovujú inak. o medzinárodnom práve súkromnom upravuje možnosť voľby práva, teda možnosť zamestnávateľa a zamestnanca sa dohodnúť, akým právnym poriadkom sa bude riadiť ich pracovnoprávny vzťah. Pokiaľ však ide o systém sociálneho zabezpečenia, účastníci si nemôžu zvoliť právo, ktorému budú podliehať. Jednoznačne ho určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 11 tohto nariadenia zamestnanec podlieha systému a predpisom sociálneho zabezpečenia toho štátu, v ktorom má miesto výkonu práce. Výnimky upravuje čl. 12 až 16 tohto nariadenia. V čl. 1 písm. l) nariadenia sú „právne predpisy“ definované ako zákony, nariadenia a iné povinné ustanovenia a všetky ostatné vykonávajúce opatrenia týkajúce sa odvetví sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa uplatňuje čl. 3 ods. 1. Čl. 3 ods. 1 uvádza, že nariadenie sa vzťahuje na tie právne predpisy, ktoré upravujú v ňom vymenované dávky (napr. nemocenské, dávky v invalidite a pod.) Podľa odseku 2 sa čl. 3 nariadenia uplatňuje na všeobecné a osobitné systémy sociálneho zabezpečenia, či už príspevkové alebo nepríspevkové a na systémy týkajúce sa povinností zamestnávateľa. To znamená, že zamestnanec podlieha systému a predpisom sociálneho zabezpečenia toho štátu, v ktorom má miesto výkonu práce. V predložených dohodách o provedení práce bolo určené ako miesto výkonu práce v Českej republike, avšak zamestnanci reálne pracovali na území SR a neboli zamestnávateľom vyslaní (okrem E. L.). Na základe vyššie uvedeného bol žalobca povinný podľa čl. 11 nariadenia prihlásiť zamestnancov do Sociálnej poisťovne a splniť si povinnosť v zmysle

7.3 Žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nepreukázal, že kontrolované fyzické osoby boli prihlásené v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Inšpektor práce prihlásením sa do systému sociálneho zabezpečenia SR zistil, že kontrolované fyzické osoby nie sú žalobcom prihlásené v tomto registri. Žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nepredložil ani formuláre PD A1 preukazujúce uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia kontrolovaných zamestnancov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, teda že by boli kontrolované fyzické osoby registrované v systéme sociálneho zabezpečenia v Českej republike. V tomto prípade preto bolo konštatované porušenie podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

7.4 Uviedol, že kontrolované fyzické osoby G. H. a C. J. v zápisniciach o podaní informácie spísaných v priebehu inšpekcie práce jasne, bez pochybností a autenticky, uviedli, že so žalobcom nepodpisovali žiadnu zmluvu ani dohodu. Inšpektor práce preto neakceptoval predložené dohody o provedení práce. Po ukončení inšpekcie práce boli predložené aj dodatky k týmto dohodám, ktoré však neboli predložené do prerokovania protokolu a inšpektor preto na ne neprihliadal. V priebehu inšpekcie práce žalobca tvrdil, že ide o koncernové vyslanie. Inšpektor práce však v zmysle o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb identifikoval vyslanie kontrolovaných zamestnancov, pričom zistil, že nejde o vyslanie zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní cezhraničnej služby podľa , a to z dôvodu, že kontrolované fyzické osoby nikdy nepracovali bežne v Českej republike (okrem E. L.) pre žalobcu. V zmysle vyslaný zamestnanec je a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo ísť o vyslanie tak, ako to uvádzal žalobca už v priebehu inšpekcie práce. Na účely posúdenia, či zamestnanec bežne pracuje v štáte, z ktorého bol vyslaný, je dôležité posúdenie podmienok, ktoré sú uvedené v o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

7.5 Podľa názoru žalovaného neukladá inšpektorovi práce povinnosť navrhnúť konkrétne opatrenia v zmysle . Zákon dáva inšpektorovi práce oprávnenie navrhnúť opatrenia na zlepšenie zisteného stavu. Je teda na zvážení inšpektora práce, či v protokole navrhne opatrenia na základe výsledkov inšpekcie práce. Zákon však zároveň ustanovuje, že inšpektor práce uloží opatrenia. Keďže v tomto prejednávanom prípade sa zistené nedostatky už dodatočne zo strany žalobcu nedali odstrániť, inšpektor práce uložil žalobcovi prijať opatrenia, aby sa zistené nedostatky v budúcnosti neopakovali. Nikde v príslušnom ustanovení sa neuvádza, že inšpektor práce má vyriešiť za účastníka konania spôsob, ako odstrániť zistený protiprávny stav, resp. aké má prijať opatrenia na predchádzanie zisteného nedostatku do budúcna. Takýmto výkladom zákona by dochádzalo k narušeniu dispozičných práv s majetkom účastníka konania, nakoľko nariadením napríklad iného spôsobu odstránenia zisteného nedostatku, ktorý by stanovil účastník konania, by obmedzil konkrétnym spôsobom jeho nakladanie s vlastným majetkom a vstúpil by do jeho sféry oprávnení vlastníka. Úlohou správneho orgánu je kontrola, či použitý spôsob neodporuje právnym predpisom a či jeho výsledkom je odstránenie protiprávneho stavu. Predmetom výkonu inšpekcie práce je kontrola širokého záberu (pracovnoprávne predpisy, sociálna legislatíva v doprave, právne predpisy, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právne predpisy, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, osobitný predpis o doplnkovom dôchodkovom sporení, osobitný predpis, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, osobitný predpis, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb), pri ktorých nariaďovanie odstránenia zistených nedostatkov konkrétnym spôsobom by mohlo neúmerne organizačne, finančne a personálne zaťažiť kontrolovaný subjekt a z toho dôvodu je na ňom, aký vhodný spôsob odstránenia zisteného porušenia právneho predpisu si vyberie. Určením konkrétneho opatrenia by mohol žalovaný obmedzovať žalobcu pri výbere čo najúčinnejšieho opatrenia, pričom jednostranným určením konkrétneho opatrenia by mohol spôsobiť nevykonateľnosť opatrenia zo strany žalovaného. S uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Nitre v konaní pod sp. zn. - 153 z 22. 05. 2017. V tomto smere poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018.

7.6 Záverom dodal, že v priebehu inšpekcie práce zisťoval, či kontrolované fyzické osoby nie sú vyslané, pričom zistil, že v prípade štyroch fyzických osôb nejde o vyslanie, keďže pre kontrolovaný subjekt, ktorý má sídlo v Českej republike, tieto osoby nikdy nepracovali. Uvedené bolo zistené zo zápisníc o podaní informácie. Inšpektor práce v protokole konštatoval porušenie len vo vzťahu k fyzickej osobe E. L., nakoľko vo vzťahu k nemu zistil, že bol žalobcom vyslaný. Preto námietka žalobcu o rozpore protokolu neobstojí. Vyjadrenie žalobcu, ako aj stanovisko inšpektora práce je obsiahnuté v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 06. 03. 2019 tak, ako to požaduje .

II. c/ Podstatné zhrnutie žalobnej repliky

8. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca žalobnú repliku. Zotrval v nej na žalobnom návrhu uvedenom v správnej žalobe a v rámci obsahu žalobnej repliky, ktorý nebol založený len na zopakovaní obsahu už uvedeného v správnej žalobe, žalobca v podstatných častiach uviedol:

8.1 Je pravdou, že žalobca je zapísaný v obchodnom registri, avšak nie v obchodnom registri s pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. Žalobca je právnickou osobou so sídlom v Českej republike, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Městského soudu v Prahe pod č. 223553. Aplikácia ustanovení živnostenského zákona je v tomto smere nepodstatná. Podľa ustanovenia , aby sa za podnikateľa podľa považovala aj zahraničná právnická osoba, musí byť táto zapísaná do slovenského obchodného registra. Túto náležitosť žalobca nespĺňa, žalovaný ani netvrdí opak, preto žalobcu nemožno považovať za podnikateľa podľa ustanovení , a teda ani za podnikateľa za účelom zákona o nelegálnom zamestnávaní.

8.2 Žalobca legálne poskytoval svoje služby na území Slovenskej republiky v zmysle smernice EP a Rady o službách na vnútornom trhu 2006/123/ES z 12. decembra 2006, ako aj nadväzujúceho o službách na vnútornom trhu, preto nemusel byť registrovaný ako podnikateľ na území SR. Z nevyplýva právomoc žalovaného nad vykonaním inšpekcie, pretože ako to tvrdí žalovaný vo svojom ďalšom texte, zákon o nelegálnej práci má teritoriálnu pôsobnosť, tzn. je uplatniteľný len na území Slovenskej republiky, avšak v oboch zákonoch nie je exaktne vymedzené, že sa táto pôsobnosť vzťahuje aj na zahraničné subjekty, ktoré nie sú v zmysle zapísané v príslušnom obchodnom registri. V opačnom prípade by išlo o značne extenzívny výklad ustanovenia , ktorý by spôsobil porušenie .

8.3 Podľa názoru žalobcu nie je splnená ani podmienka v podobe povinnosti poskytovať fyzickej osobe príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom zabezpečení. Zamestnanci žalobcu boli preukázateľne zamestnaní na základe práva platného v ČR, nie je daná pôsobnosť slovenských predpisov o sociálnom zabezpečení, a teda žalobca naďalej trvá na svojej argumentácii, že povinnosť prihlásiť kontrolovaných zamestnancov do registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového sporenia mu nevznikla. Ostatná argumentácia žalovaného vo vzťahu k predmetnému nariadeniu, ako aj vykonávaciemu nariadeniu č. 987/2009 je z dôvodov osobitných výnimiek podľa čl. 12 ods.1 nariadenia č. 883/2004 irelevantná. Z predmetného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 totiž nevyplýva povinnosť žalobcu predložiť registračné formuláre PD A1. Nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť pracovnoprávneho vzťahu uzavretého v Českej republike, pričom je potrebné zdôrazniť, že česká správa sociálneho zabezpečenia odmieta vydávať tieto potvrdenia pre zamestnancov, ktorí sú v ČR oslobodení od povinnosti platiť sociálne odvody, čo je aj prípad zamestnancov žalobcu. Napriek tomu žalobca o tento formulár požiadal a žalovaný si túto skutočnosť mohol overiť v rámci medzinárodnej spolupráce a najmä v rámci zásady správneho konania úplne zistiť skutkový stav a spravodlivo ho posúdiť.

8.4 Pokiaľ išlo o pracovnoprávny vzťah s G. H. a C. J., riadi sa českým právnym poriadkom, ktorý pripúšťa, aby ekvivalent dohody o vykonaní práce podľa slovenského , nazvaný v Čechách ako dohoda o provedení práce, mohol byť uzatvorený aj ústne. Túto skutočnosť žalovaný doposiaľ nespochybnil a nevyvrátil. V správnom konaní boli žalovanému predložené aj písomné dohody o provedení práce. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého právneho predpisu vyžadoval písomné podanie informácie od kontrolovaných osôb, čo robí závery z takýchto podaní nepreskúmateľné a účelové. Žalobca má za to, že tieto podania informácii od uvedených kontrolovaných osôb boli vykonané pod nátlakom zo strany zamestnancov žalovaného. Uvedené tvrdenie podporuje žalobca oznámením o

skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 20. 06. 2019, ktoré podal v súvislosti s následnou „náhodnou“ opakovanou inšpekciou žalovaného na Okresnú prokuratúru v Nitre.

8.5 Záver o „nevyslaní“ zamestnancov považoval žalobca za ničím nepodložený, keď si žalovaný nepreveril, či v Českej republike nemajú prechodné bydlisko, či tam sú registrovaní v systéme sociálneho zabezpečenia a pod. Takýto postup žalovaného preto nemá oporu v zákone a dôkazy získané nezákonným spôsobom je nutné považovať za nezákonné v celom rozsahu. Odhliadnuc od týchto významných skutočností, akékoľvek dôkazy v správnom konaní získané pod hrozbou psychického nátlaku, prípadne pod vyhrážkou spôsobilou zasiahnuť do osobnostnej alebo majetkovej sféry účastníka konania (ako to bolo aj v tomto prípade, kde sa inšpektori žalovaného vyhrážali kontrolovaným osobám privolaním polície a vyvodením konzekvencií voči nim bez akýchkoľvek dôkazov, čo vyplýva z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 20. 06. 2019), sú v súdnom, ako aj správnom konaní nepoužiteľnými dôkazmi a správny orgán a ani súd na ne nemôžu prihliadať.

8.6 Žalovaný sa snaží zbaviť zodpovednosti za nepreskúmateľnú časť predmetného protokolu tvrdením, že ako orgán verejnej správy nemôže ukladať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Je povinnosťou žalovaného, aby jeho konanie v podobe uloženia opatrení na odstránenie zistených nedostatkov naplnilo aj svoj účel, t. j. aby uložené opatrenia dali jasný a zrozumiteľný návod pre kontrolovaný subjekt ako postupovať, resp. čo vykonať, aby sa zistené nedostatky odstránili a už pri ďalšej inšpekcii neobjavili. Ide o princíp materiálnej vykonateľnosti výroku rozhodnutia správneho orgánu, ku ktorej sa bližšie vyjadruje aj súdna prax v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 10. 2018, sp. zn. . Pokiaľ išlo o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, v tomto prípade skutková stránka kontroly bola založená na úplnej inej situácii.

8.7 Tvrdenie žalovaného, že porušenie ustanovení vo vzťahu k vyslaniu zamestnancov bolo konštatované len voči E. L., nemôže obstáť, pretože podľa bodu 2 časti B na strane č. 7 a 8 je jasne vo vzťahu k osobe E. L. konštatované porušenie v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

II. d/ Podstatné zhrnutie žalobnej dupliky

9. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný žalobnú dupliku.

9.1 Uviedol, že pod rozsah inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. K takýmto predpisom patrí predovšetkým zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri aplikovaní ktorého sa uplatňuje jeho teritoriálna pôsobnosť. Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu. Zákon v tomto prípade odkazuje len príkladom na a na živnostenský zákon. Poznámky pod čiarou k príslušným odkazom nie sú súčasťou právneho predpisu a majú len informatívnu hodnotu. Žalovaný neuviedol, že žalobca má postavenie podnikateľa, ale že je právnickou osobou a netvrdí, že musí byť registrovaný ako podnikateľ na území SR. Zákonodarca používa všeobecne pojem právnická osoba a odkazuje len príkladom na a živnostenský zákon. V danom prípade bola daná právomoc kontrolovať u žalobcu dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania.

9.2 Žalobca nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo nie sú splnené podmienky na posudzovanie príjmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, pričom práve § 3 ods. 3 zákona o sociálnom poistení odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V zmysle čl. 11 vyššie uvedeného nariadenia zamestnanec podlieha systému a predpisom sociálneho zabezpečenia toho štátu, v ktorom má miesto výkonu práce. Žalobca predložil inšpektorom práce dohody o provedení práce, v ktorých bolo určené ako miesto výkonu práce Česká republika, avšak zamestnanci reálne pracovali na území Slovenskej republiky a neboli zamestnávateľom, resp. žalobcom vyslaní. Pre uplatnenie výnimky v zmysle čl. 12 nariadenia by musela byť splnená jedna z podmienok, a to, aby bol zamestnanec zamestnávateľom (žalobcom) vyslaný do iného členského štátu. Pokiaľ ide o systém sociálneho zabezpečenia, účastníci si nemôžu zvoliť právo, ktorému budú podliehať. Jednoznačne

ho určuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Žalobca bol povinný prihlásiť kontrolované fyzické osoby v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou. V čase výkonu inšpekcie práce však kontrolované fyzické osoby neboli v tomto registri prihlásené. Žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nepredložil ani formuláre PD A1 preukazujúce uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia kontrolovaných zamestnancov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004.

9.3 V zmysle je fyzická osoba povinná poskytnúť inšpektorovi práce na požiadanie informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania odôvodniť svoju prítomnosť na pracovisku. Na základe získaných informácií možno požiadať konkrétny kontrolovaný subjekt o predloženie potrebných dokladov. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 20. 06. 2019, avšak v tomto prípade išlo o inú kontrolu, ktorá nemá súvis s podanou žalobou, čo je v tomto prípade irelevantné. Naviac, ide o subjektívny názor žalobcu o vyvíjaní nátlaku na kontrolované fyzické osoby.

9.4 Žalovaný poznamenal, že na výkon inšpekcie práce sa nevzťahuje Správny poriadok, a preto zápisnice o podaní informácie nie sú dôkazmi, ktoré boli získané v priebehu správneho konania. Nejde preto o výsluch svedkov, ale o podanie informácií potrebných pre riadny výkon inšpekcie práce. Fyzické osoby boli počas kontroly nelegálneho zamestnávania poučené v súlade so , ktorý nedáva možnosť odoprieť výpoveď a obsah zápisníc na znak ich pravdivosti a hodnovernosti potvrdili svojimi podpismi (viď rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 28. 03. 2019).

9.5 Žalovaný na identifikáciu vyslania nepotreboval dožadovať príslušný orgán Českej republiky. Kontrolované fyzické osoby uviedli, že pre žalobcu nikdy nepracovali bežne v Českej republike. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nešlo o vyslaných zamestnancov.

9.6 Protokol obsahuje špecifikáciu porušenia právnych predpisov, ktorých sa žalobca dopustil. Je na žalobcovi vybrať si najúčinnejšie opatrenie, ktoré bude zodpovedať jeho možnostiam. Rozsudok Najvyššieho súdu pod sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018 sa zaoberal protokolom, ktorý sa týkal vyšetrenia príčin vzniku pracovného úrazu, avšak aj v tomto protokole bolo konštatované porušenie zo strany zamestnávateľa, pričom inšpektorátom práce neboli uložené konkrétne opatrenia.

9.7 Na základe informácií zistených v priebehu inšpekcie práce a predložených dokladov bolo zistené, že vo vzťahu k E. L. sa dopustil žalobca porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Zamestnanec žalobcu bol vyslaný na územie SR, pričom pri vyslaní zamestnanca plynú žalobcovi povinnosti v zmysle , ktoré si však žalobca nesplnil, a preto bolo v protokole konštatované aj porušenie , ktoré porušenia si navzájom neodporujú.

III. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

10. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12. 10. 2021, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu, že žalobca bude súdom formou uznesenia vyzvaný, aby v lehote 7 dní zaslal splnomocnenie na svoje zastupovanie v tomto konaní.

11. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15. 10. 2021 oznámil, že berie žiadosť o prejednanie veci na pojednávaní späť a súčasne doložil plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní.

12. Keďže žalobca zobral žiadosť o prejednanie veci samej na pojednávaní späť a žalovaný v konaní nepožiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní, pričom v prejednávanej veci neboli naplnené dôvody prejednania veci na pojednávaní, správny súd rozhodol vo veci bez pojednávania ( ).

13. Správny súd dňa 30. 11. 2021 verejne vyhlásil tento rozsudok podľa veta druhá vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol podľa zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke krajského súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením.

IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

14. Správny súd vec právne posudzoval a o nej rozhodoval primárne podľa nasledovných ustanovení:

14.1 Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14.2 Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.3 Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

14.4 Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

14.5 Podľa a , (1) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

14.6 Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14.7 Podľa o inšpekcii práce v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie práce u žalobcu (ďalej len „“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

14.8 Podľa , zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

14.9 Podľa , , na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

14.10 Podľa , v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

14.11 Podľa , protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14.12 Podľa , v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14.13 Podľa , inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

14.14 Podľa , fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14.15 Podľa , o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie práce u žalobcu) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmych dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

14.16 Podľa , právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

14.17 Podľa , fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a) preukázať totožnosť, b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

14.18 Podľa v znení účinnom do 28. 02. 2019, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa , okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa , na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní

od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

14.19 Podľa čl. 11 bod 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“), osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

14.20 Podľa čl. 11 bod 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004, s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.

14.21 Podľa čl. 12 bod 1 nariadenia č. 883/2004, osoba, ktorá vykonáva činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojim zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu.

14.22 Podľa v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie u žalobcu, vyslaním zamestnanca na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné a) vyslanie pod vedením a na zodpovednosť vysielajúceho zamestnávateľa na základe zmluvy medzi vysielajúcim zamestnávateľom ako cezhraničným poskytovateľom služby a príjemcom tejto služby, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, b) vyslanie medzi ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi ovládanými osobami, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah, alebo c) dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah.

14.23 Podľa v znení účinnom v čase vykonania inšpekcie u žalobcu, vyslaný zamestnanec je a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie, b) domáci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v inom členskom štáte Európskej únie pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v Slovenskej republike.

14.24 Podľa o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 29. 07. 2020, hosťujúci zamestnávateľ je povinný najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce a) svoje obchodné meno a sídlo, ak ide o právnickú osobu, a svoje obchodné meno alebo meno a priezvisko, ak sa líši od obchodného mena, a miesto trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, b) svoje identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, a register, v ktorom je zapísaný c) predpokladaný počet vyslaných zamestnancov d) meno, priezvisko, dátum narodenia, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo vyslaného zamestnanca, e) deň začatia a skončenia vyslania, f) miesto výkonu práce a druh práce vykonávanej vyslaným zamestnancom počas vyslania g) názov služby alebo služieb, ktoré bude hosťujúci zamestnávateľ poskytovať prostredníctvom vyslaného zamestnanca v Slovenskej republike, h) meno, priezvisko a adresu osoby poverenej na doručovanie písomností, ktorá sa počas vyslania bude nachádzať na území Slovenskej republiky (ďalej len „kontaktná osoba“).

14.25 Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 30. 06. 2019, zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občana členského

štátu Európskej únie, jeho rodinných príslušníkov alebo štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a, poskytuje písomne úradu údaje na formulári, ktorého vzor určí ústredie, najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania. Ak ide o zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. u), ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu, najmenej na obdobie zamestnania. Povinnosť podľa prvej vety má aj informujúca organizácia, ku ktorej sú vysielaní štátni príslušníci tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. l), m), w) až z), najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa skončenia vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 23a ods. 1 písm. w), prílohou k formuláru podľa prvej vety je aj a) doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania, ktoré spĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu,23aa) najmenej na predpokladané obdobie vyslania, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nepodlieha vízovej povinnosti podľa osobitného predpisu, b) kópia osvedčenia o uplatniteľných právnych predpisoch, ak bolo poskytnuté, c) kópia dokladu o pobyte na území členského štátu, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny bežne pracuje, ak sa povolenie na pobyt vyžaduje podľa právnych predpisov štátu, z ktorého je vyslaný.

15. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetom súdneho prieskumu je opatrenie žalovaného inšpektorátu práce ( ), ktorým je protokol žalovaného o výsledku inšpekcie práce v znení dodatku č. 1 vyhotovený podľa . Predmetom súdneho prieskumu však nie je tento protokol v znení dodatku č. 1 v celom rozsahu, ale len v častiach, v ktorých inšpektor práce nariadil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu podľa v nadväznosti na prijať opatrenia na predchádzanie zistených porušení predpisov a ich príčin, aby sa nedostatky konštatované v protokole neopakovali. Len v týchto častiach totiž žalovaný zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže viesť k uloženiu sankcie podľa .

16. Vychádzajúc z týchto východísk, správny súd pristúpil k preskúmaniu zákonnosti opatrenia žalovaného v medziach jednotlivých žalobných dôvodov.

17. Z protokolu zo dňa 22. 02. 2019 vyplýva, že hlavnou činnosťou žalobcu je výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona, čo bolo zistené výpisom z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe oddiel C, vložka 223553 s tým, že predmet činnosti realizuje prostredníctvom svojich zamestnancov v počte 5. Ďalej je ním preukázané, že žalobca dňa XX. XX. XXXX o XX.XX hod. využíval závislú prácu fyzických osôb G. H. a C. J., ktoré vykonávali prácu promotérok na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X. v rámci poskytovania cezhraničnej služby, služby poskytnutej prijímateľovi cezhraničnej služby OC R., s. r. o., so sídlom M. XX, X., IČO: XX XXX XXX, usadenému v Slovenskej republike a nemal s kontrolovanými fyzickými osobami založený písomný pracovnoprávny vzťah podľa ustanovení (do XX. XX. XXXX o XX.XX hod.). Kontrolované fyzické osoby G. H. a C. J. v zápisniciach o podaní informácie spísaných v priebehu inšpekcie práce jednoznačne uviedli, že so žalobcom nepodpisovali žiadnu zmluvu ani dohodu. Inšpektor práce preto neakceptoval následne predložené dohody o provedení práce a tieto nezohľadnil. Ďalej vo vzťahu k fyzickým osobám C. R. a H. F., ktoré vykonávali prácu promotérok a E. L., ktorý vykonával prácu koordinátora promotérok na pracovisku kontrolovaného subjektu OC H. X. v rámci poskytovania cezhraničnej služby poskytnutej prijímateľovi cezhraničnej služby OC R., s. r. o., so sídlom M. XX, X., IČO: XX XXX XXX, usadenému v Slovenskej republike, u ktorých písomný pracovnoprávny vzťah bol založený dohodami o provedení práce, bolo zistené, že kontrolovaní zamestnanci neboli prihlásení najneskôr do začatia kontroly (do XX. XX. XXXX o XX.XX hod.) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Ďalej z protokolu vyplýva, že žalobca neposkytol žalovanému na požiadanie všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie, a to informačné karty o vzniku/ skončení pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovanými fyzickými osobami alebo o vyslaní na výkon práce občana EÚ uvedené v o službách zamestnanosti, doklad preukazujúci splnenie povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa najneskôr v deň vyslania v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe oznámiť Národnému inšpektorátu práce SR údaje v súlade s o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb.

18. Žalobca na výzvu žalovaného zo dňa 13. 02. 2019 predložil dohody o vykonaní práce (dohoda o provedení práce) uzatvorené písomne s C. R. dňa 07. 02. 2019, s G. H. dňa 12. 02. 2019 (ktorá sa počas inšpekcie vyjadrila, že k XX. XX. XXXX o XX.XX hod. žiadnu zmluvu ani dohodu nemá uzatvorenú), s H. F. dňa 06. 02. 2019, s C. J. dňa 12. 02. 2019 (ktorá sa počas inšpekcie vyjadrila že k 12. 02. 2019 o XX.XX hod. žiadnu zmluvu ani dohodu nemá uzatvorenú), s E. L. dňa 01. 01. 2019. Následne žalobca k vyjadreniu k protokolu doložil dodatky k týmto dohodám, podľa ktorých sa pracovnoprávne vzťahy riadia právom Českej republiky. Z predložených dodatkov vyplýva, že dátum uzatvorenia dodatku č. 1 k dohode o provedení práce s C. R. je 07. 02. 2019, dátum uzatvorenia dodatku č. 1 k dohode o provedení práce s G. H. je 12. 02. 2019, dátum uzatvorenia dodatku č. 1 k dohode o provedení práce s H. F. je 06. 02. 2019, dátum uzatvorenia dodatku č. 1 k dohode o provedení práce s C. J. je 12. 02. 2019, dátum uzatvorenia dodatku č. 1 k dohode o provedení práce s E. L. je 01. 01. 2019. Správnemu súdu nie je zrejmé, prečo žalobca nepredložil predmetné dodatky k dohodám v lehote určenej žalovaným vo výzve zo dňa 13. 02. 2019, v ktorej bol vyzvaný, okrem iného, aj na doloženie dokladov preukazujúcich pracovnoprávne vzťahy kontrolovaných fyzických osôb (R., H., F., J., L.). V prípade dodatkov č. 1 k dohodám išlo o dokumenty, ktorými s ohľadom na ich dátum vystavenia musel žalobca disponovať a žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo tieto doklady boli žalovanému predložené dodatočne k vyjadreniu k protokolu zo dňa 14. 03. 2019. Žalovaný preto správne vychádzal zo skutočností zistených na základe vykonanej inšpekcie a z dokladov doložených k výkonu inšpekcie. V prípade kontrolovaných fyzických osôb G. H. a C. J. žalovaný neakceptoval ani žalobcom predložené dohody o provedení práce, keďže v zápisniciach o podaní informácie spísaných v priebehu inšpekcie práce bolo z ich strany jednoznačne uvedené, že so žalobcom nepodpisovali žiadnu zmluvu ani dohodu. Záver žalovaného, že pri kontrolovaných fyzických osobách C. J. a G. H. nebol so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa , čím žalobca porušil v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, považuje správny súd za správny a zodpovedajúci zistenému skutkovému stavu.

19. V súvislosti s povinnosťou poskytnúť informácie inšpektorovi práce na požiadanie správny súd poukazuje na , podľa ktorého je fyzická osoba a právnická osoba na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Okrem toho v prípade fyzických osôb je v zmysle zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní daná povinnosť kontrolnému orgánu odôvodniť prítomnosť na pracovisku. V tomto prípade ide o podanie informácií potrebných pre výkon inšpekcie, a preto nemožno uvedené podanie informácií zo strany kontrolovaných fyzických osôb považovať za výsluchy svedkov. Žalobca tvrdil, že zo strany inšpektora práce išlo o nátlak na kontrolované fyzické osoby, čo má preukazovať aj podané oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu zo dňa 20. 06. 2019 adresované Okresnej prokuratúre Nitra. Správny súd poukazuje na to, že uvedené oznámenie sa týka inej kontroly zo strany žalovaného, preto súvislosť s týmto konaním nie je daná. Žalobca okrem uvedeného oznámenia týkajúceho sa inej kontroly nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali ním tvrdené skutočnosti o nátlaku a vyhrážkach zo strany inšpektora práce voči kontrolovaným fyzickým osobám. Žalobca bol povinný doložiť všetky relevantné doklady, a to najneskôr v lehote určenej žalovaným vo výzve zo dňa 13. 02. 2019 a pokiaľ tak neurobil, nemožno konštatovať nedostatočné zistenie skutkového stavu a potrebu vykonávania dokazovania zo strany žalovaného, a to najmä za situácie, keď išlo o dokumenty, ktoré s ohľadom na dátum ich vystavenia mal mať vo svojej dispozičnej sfére.

20. Žalovaný ďalej zistil, že v prípade kontrolovaných zamestnancov - R., F., J. a H., nejde o vyslanie zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní cezhraničnej služby podľa , a to z dôvodu, že kontrolované fyzické osoby nikdy nepracovali bežne v Českej republike (okrem E. L.) pre žalobcu. V zmysle vyslaný zamestnanec je a) hosťujúci zamestnanec, ktorým je zamestnanec, ktorý počas určitej doby vykonáva prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo ísť o vyslanie tak, ako to uvádzal žalobca už v priebehu inšpekcie práce. Na účely posúdenia, či zamestnanec bežne pracuje v štáte, z ktorého bol vyslaný, je dôležité posúdenie podmienok, ktoré sú uvedené v o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Zo žalobcom predložených dohôd o provedení práce vyplýva, že miestom výkonu práce je Česká republika, avšak kontrolovaní zamestnanci reálne pracovali na území Slovenskej republiky a neboli zamestnávateľom, resp. žalobcom vyslaní.

21. Žalovaný následným preverovaním dotknutých zamestnancov v registri poistencov Sociálnej poisťovne zistil, že kontrolovaní zamestnanci R., F., J., H. nie sú prihlásení zamestnávateľom do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a tiež, že zamestnávateľ (žalobca) nepreukázal príslušnosť zamestnancov k českému systému sociálneho zabezpečenia formulármi PD A1 preukazujúcimi uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia zamestnancov Českej republiky v súlade s nariadením EP a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V tomto smere správny súd poukazuje na čl. 11 ods. 1 a ods. 3 písm. a) nariadenia EP a Rady (ES) č. 883/2004, podľa ktorého osoby, na ktoré sa nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu s tým, že osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu s výhradou článkov 12 a 16 nariadenia (ES) č. 883/2004, pričom výnimkou z uplatnenia týchto pravidiel je disponovanie formulárom PD A1 vydaným príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný. V rámci nedostatkov bolo zistené nelegálne zamestnávanie dotknutých zamestnancov, ktorí sú slovenskými občanmi, títo vykonávali pre žalobcu závislú prácu na základe dohody o provedení práce podľa ustanovenia a nasl. zákona č. 262/2006 Sb. Zákoník práce, pričom si žalobca nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu ( ), čím porušil ustanovenie v nadväznosti na Nelegálne zamestnávanie bolo u žalobcu zistené dňa 12. 02. 2019, žalobca nepredložil prihlášky kontrolovaných osôb do registra poistencov sociálneho a dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne na území SR alebo formuláre PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ. Vo vyjadrení k protokolu žalobca potvrdil, že predmetní zamestnanci sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o provedení práce uzatvorenej podľa ustanovenia a nasl. zákona č. 262/2006 Sb., čo znamená, že individuálne pracovné zmluvy sa spravujú právnym poriadkom Českej republiky. V dôsledku uvedeného zastával názor, že nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na V správnom konaní však nebola zo strany žalobcu prezentovaná žiadna argumentácia a ani predložený dôkaz, ktorým by prijatý záver správnych orgánov, že sa žalobca dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k dotknutým kontrolovaným fyzickým osobám, mohol byť vyvrátený alebo aspoň relevantne spochybnený.

22. Správny súd poukazuje na nezanedbateľný fakt, že dohody o provedení práce uzatvorené s C. R. a H. F. predložené dňa 12. 02. 2019, boli bez dátumu uzatvorenia a v prípade kontrolovaných fyzických osôb G. H. a C. J. neboli predložené žiadne dohody, pričom tieto sa jasne vyjadrili, že žiadnu uzatvorenú ani nemajú a až následne dňa 13. 02. 2019 žalobca predložil doplnené dohody, a to dohodu o provedení práce s C. R., H. F., G. H. a C. J.. Z doplnených dohôd vyplýva, že tieto mali byť uzatvárané v mimoriadne krátkom časovom predstihu pred skutočným začiatkom výkonu práce na území Slovenskej republiky. Podľa názoru správneho súdu už len táto skutočnosť vylučuje, aby na uvedené fyzické osoby bolo možné nahliadať ako na zamestnancov žalobcu bežne (obvykle) pracujúcich v sídle žalobcu v Českej republike.

23. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zamestnanci J., H., F. a R. mali status tzv. vyslaných zamestnancov, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalobca ani v rámci správneho súdneho konania nepreukázal svoje tvrdenie, že dotknutí zamestnanci boli vyslaní na územie Slovenskej republiky, pričom status vyslaného zamestnanca má zamestnanec iba za podmienky, že prácu na území členského štátu, do ktorého bol vyslaný, nevykonáva viac ako 24 mesiacov (čl. 12 bod 1 nariadenia č. 883/2004), pričom inšpekcia práce bola vykonaná dňa 12. 02. 2019. Žalobca mal možnosť toto svoje tvrdenie preukázať, avšak žiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že zamestnanci boli vyslaní na územie Slovenskej republiky, nepredložil. Správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom žalovaného, ktorý vyplýva z čl. 12 bod 1 nariadenia č. 883/2004, že na účely priznania statusu vyslaného zamestnanca sa vyžaduje, aby zamestnanec najskôr vykonával činnosť v členskom štáte zamestnávateľa a až následne bol vyslaný na územie iného členského štátu. V čase inšpekcie práce však bolo zistené, že dotknutí zamestnanci vykonávali na základe dohôd uzatvorených krátko pred dňom začatia výkonu práce, prácu len na území Slovenskej republiky. Z dôvodu, že nebol preukázaný tzv. status vyslaných zamestnancov v predmetnej veci, vzťahovali sa na ich právne postavenie v oblasti sociálneho zabezpečenia právne predpisy Slovenskej republiky podľa čl. 11 bod 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004, a preto mal žalobca zákonnú povinnosť prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že išlo o zamestnancov, ktorí boli sociálne poistení v Českej republike, a že išlo o vyslaných zamestnancov. Pokiaľ takýto doklad neexistuje, žalovaný vec správne právne posúdil, keď skutočnosť, že zamestnanci neboli registrovaní

v Sociálnej poisťovni a ani nebol predložený doklad o tom, že išlo o vyslaných zamestnancov, posúdil tak, že išlo o nelegálne zamestnávané osoby.

24. Pokiaľ zamestnávateľ z iného členského štátu Európskej únie zamestnáva zamestnanca na pracovisku na území Slovenskej republiky, vzťahujú sa na neho povinnosti zamestnávateľa podľa V tomto smere správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, keďže podľa žalobcu nespĺňa definíciu pojmu podnikateľa a ani zamestnávateľa v zmysle príslušných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky. Správny súd je toho názoru, že nie je potrebné vysvetľovať územnú pôsobnosť zákonov Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky. Podľa , bod 2 , zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa a a právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v a a a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred bezpochyby spĺňal. Kontrola nelegálneho zamestnávania a nato nadväzujúce sankčné mechanizmy sú otázkou verejného záujmu, keď štát má záujem, aby každý zamestnávateľ vrátane zahraničného, riadne zamestnával svojich zamestnancov vykonávajúcich prácu na jeho území (napr. na území Slovenskej republiky) a riadne plnil povinnosti vyplývajúce mu z práva sociálneho zabezpečenia. Pri sa uplatňuje jeho teritoriálna pôsobnosť, a preto mu podliehajú všetci zamestnanci vykonávajúci prácu na území SR a prostredníctvom nich ich zahraniční zamestnávatelia. Žalovaný mal zákonné oprávnenie na vykonanie inšpekcie práce u žalobcu. Žalobca ako zamestnávateľ mal povinnosti podľa , ktoré si podľa zistení inšpekcie práce nesplnil. Výnimku z plnenia povinností podľa pre zamestnávateľa z iného členského štátu Európskej únie upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej nariadenie), ktoré sa vecne vzťahuje podľa článku 3 bod 1 na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: a) nemocenské dávky; b) dávky v materstve a rovnocenné dávky v otcovstve; c) dávky v invalidite; d) dávky v starobe; e) pozostalostné dávky; f) dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania; g) podpora pri úmrtí; h) dávky v nezamestnanosti; i) preddôchodkové dávky; j) rodinné dávky) a osobne na osoby štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých (článok 2, bod 1 nariadenia). Uvedenú výnimku nariadenie č. 883/2004 upravuje v článku 12, podľa ktorého bodu 1 osoba, ktorá vykoná činnosť ako zamestnanec v členskom štáte v mene zamestnávateľa, ktorá zvyčajne tam vykonáva svoju činnosť a ktorá je svojím zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam vykonávala prácu v mene zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto práce nepresahuje 24 mesiacov a ak daná osoba tam nie je vyslaná, aby nahradila inú osobu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a u kontrolovaných zamestnancov J., R., F., H. zistené, že títo zamestnanci nikdy nevykonávali pre žalobcu prácu mimo územia Slovenskej republiky, a preto ich nie je možné považovať za vyslaných zamestnancov v zmysle vyššie citovaného nariadenia. Žalobca ničím nepreukázal, že o takýchto zamestnancov išlo, a preto nemohlo byť preukázané ani tvrdenie, že v oblasti sociálneho zabezpečenia kontrolovaní zamestnanci podliehajú právnej úprave platnej v ČR. Žalobca nepreukázal, že zamestnanci spadali pod zákon o sociálnom zabezpečení platný v Českej republike. Dodatky k dohodám, ktoré mali upraviť rozhodné právo Českej republiky, žalovaný nezohľadnil, keďže tieto boli žalobcom predložené až dodatočne, pričom žalobcovi nič nebránilo tieto predložiť spolu s dohodami o provedení práce. Preto žalobný dôvod podľa neobstojí.

25. Vo vzťahu k zamestnancovi E. L. bolo žalovaným zistené, že žalobca najneskôr v deň vyslania (06. 02. 2019) tohto zamestnanca v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe uvedenú skutočnosť neoznámil Národnému inšpektorátu práce, a to v rozsahu údajov vyžadovaných podľa o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca nepreukázal, že si v prípade tohto zamestnanca, ktorý bol vyslaný na územie Slovenskej republiky, splnil svoje povinnosti v zmysle , a preto bolo v protokole správne konštatované aj porušenie o cezhraničnej spolupráci.

26. Žalobca ďalej namietal, že v protokole uložené opatrenia nespĺňajú požiadavku materiálnej vykonateľnosti, keďže z nich nie je zrejmé, aké konkrétne úkony od neho žalovaný požaduje vykonať. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na súdnu prax Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu, ktorá je v tejto právnej otázke v posledných dvoch rokoch pomerne ustálená a jednotná. Príkladmo možno odkázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 20. marca 2019 vo veci FREMACH TRNAVA, s. r. o., podľa ktorého nemožno považovať za neurčité (a teda nepreskúmateľné) uloženie povinnosti kontrolovanému subjektu v protokole o výsledku inšpekcie práce podľa prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby kontrolovaný subjekt do budúcna trvale dodržiaval konkrétne ustanovenia právnych predpisov. Totožné právne závery konštatoval Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. z 30. mája 2018 a následne ich zopakoval napr. aj v rozsudku sp. zn. z 29. apríla 2020.

27. Z protokolu o výsledku inšpekcie práce vyplýva, že žalovaný prostredníctvom inšpektorov práce, ktorí vykonávali u žalobcu inšpekciu, podľa uložil žalobcovi ako kontrolovanému zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. V prejednávanej veci žalovaný jasne opísal nedostatky zistené pri inšpekcii práce a jasne špecifikoval v príslušnej časti protokolu o výsledku inšpekcie práce, v čom konkrétne spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu a toto odôvodnenie konkretizoval aj v dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce v reakcii na vyjadrenie žalobcu k protokolu. Pokiaľ žalovaný poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov uvedených v protokole uložil žalobcovi uvedené opatrenia, nemožno konštatovať ich neurčitosť, nezrozumiteľnosť či nevykonateľnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na vyššie uvedenú judikatúru kasačného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), z ktorého súčasne vyplýva, že žalovaný nie je povinný žalobcovi ani uvádzať všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy spôsobu odstránenia zistených nedostatkov, keďže povinnosť žalovaného je splnená už tým, že žalobcovi určí cieľ, ktorý sa má dosiahnuť (nie konkrétne opatrenia, ktorými sa tento cieľ má dosiahnuť a už vôbec nie všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy týchto opatrení).

28. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodný aj žalobný dôvod podľa , keďže nebolo možné konštatovať nepreskúmateľnosť a zmätočnosť protokolu v znení jeho dodatku. Z opatrenia žalovaného je zrejmé, z akých skutočností žalovaný vychádzal, aké právne závery prijal a v dostatočnej miere uvádza aj dôvody, na základe ktorých konštatoval zistené nedostatky. Vyjadrenie žalobcu a aj stanovisko inšpektora práce tvoria súčasť dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 06. 03. 2019, čo aj explicitne vyžaduje.

29. Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného - protokolu o výsledku inšpekcie práce č. INA-47-42-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 22. 02. 2019 v znení dodatku č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 06. 03. 2019 zistil, že nie je naplnený žiadny dôvod na jeho zrušenie ( a contrario ), teda ani tých, ktoré žalobca vymedzil ako žalobné dôvody v správnej žalobe, a ktorými je správny súd viazaný ( ), ale ani tých, na ktoré správny súd prihliada ex offo ( a v spojení s a ), správny súd podanú žalobu podľa ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s a contrario tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

31. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , .

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.