Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-52-2021.pdf
PDF · 104.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, proti otcovi navrhovateľky P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., G. XXXX/XXX, právne zastúpeného JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou so sídlom Považská Bystrica, Železničná 90/12, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky a otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. júla 2021, č.k. 13Pc/15/2020-97, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky P. T., nar. XX.XX.XXXX voči navrhovateľke dcére W. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur na sumu 150 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné bude otec poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky s účinnosťou od 01.07.2021. Týmto sa zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 11P/704/2005-20 zo dňa 28.08.2006 a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 17.12.2020 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného od otca zo sumy 70 eur na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 03.11.2020. V návrhu uviedla, že otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti v sume 50 eur mesačne, po nástupe na druhý stupeň ZŠ jej otec platil sumu 70 eur mesačne a od apríla 2020 jej zasiela 100 eur. Od roku 2018 je navrhovateľka študentkou Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici, čím sa jej podstatne zmenili a zvýšili náklady spojené so štúdiom, výdavkami na zdravotnú starostlivosť (nosenie okuliarov a šošoviek, strojček na zuby) a inými vzdelávacími aktivitami (kurz autoškoly). Okrem výživného jej otec neprispieva žiadnymi financiami, ani ju inak nepodporuje a odmieta s ňou komunikovať. Celú starostlivosť jej zabezpečuje matka. Otec pracuje ako taxikár a o výške jeho príjmov navrhovateľka nemá znalosť. Otec navrhovateľky nesúhlasil s návrhom, nakoľko navrhovateľke posiela zvýšené výživné 100 eur mesačne od roku 2020 a navrhol zvýšiť výživné sumu 100 eur mesačne z dôvodu, že momentálne nemá finančné prostriedky na to, aby bolo zvýšené výživné vo vyššej výške. Ekonómovi platí 400 eur ročne a čo sa týka finančnej pomoci zo štátu, túto dostal v mesiacoch október - december vo výške 810 eur mesačne.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti rozhodoval Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 11P/704/2005-20 zo dňa 28.08.2006, v zmysle ktorého otcovi zvýšil výživné na maloletú W. (navrhovateľku) zo sumy 1 000,- Sk na sumu 1
500,- Sk mesačne od 01.01.2006, ktoré výživné mal zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 26.08.2020 je zrejmé, že navrhovateľka bola v školskom roku 2020/2021 žiačkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici. Z daňových priznaní otca navrhovateľky za rok 2017 je zrejmé, že jeho príjmy zo živnosti boli vo výške 9.663,18 eur a jeho výdavky vo výške 9.308,46 eur. V roku 2018 boli jeho príjmy zo živnosti vo výške 14.053,84 eur a výdavky vo výške 9.785,82 eur. V roku 2019 boli jeho príjmy zo živnosti vo výške 5.318,37 eur a výdavky vo výške 5.031,14 eur. V roku 2020 boli príjmy otca navrhovateľky zo živnosti vo výške 781,58 eur a jeho výdavky 0 eur. Z dohody č. 21/11/54E/1018 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ zo dňa 31.03.2021 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi ÚPSVaR Považská Bystrica a otcom navrhovateľky a jej účelom bolo poskytovanie finančného príspevku v súvislosti s pandémiou COVID-19. Dňa 14.12.2020 zaslal otec navrhovateľky prostredníctvom poštového poukazu navrhovateľke výživné v sume 100 eur, čo preukazuje predložený poštoví preukaz. Navrhovateľka žije s matkou v rodinnom dome vo vlastníctve jej starej matky, otec začal dobrovoľne posielať navrhovateľke od marca 2020 výživné vo výške 100 eur mesačne a uviedla svoje náklady na lektorov z dôvodu návštevy anglickej triedy vo výške 40 eur týždenne, kontaktné šošovky vo výške 104 polročne, strojček na zuby vo výške 320 eur, v súvislosti s ktorým má výdavky na výmenu gumičiek v strojčeku 10 eur každé tri mesiace a výmenu oblúku vo výške 60 eur každých 9 mesiacov. Ďalej uviedla výdavky na autoškolu vo výške 750 eur, na psychologičku vo výške 35 eur za sedenie, pričom okrem výživného jej otec neprispieva žiadnym iným spôsobom a jej matka je momentálne nezamestnaná. Otec navrhovateľky uviedol, že pracuje ako SZČO v taxislužbe, jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 200 eur, nakoľko taxíky síce fungujú, avšak nemajú prácu a bol mu poskytnutý finančný príspevok v súvislosti s pandémiou COVID-19 vo výške 2.400 eur. Otec navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi vo výške 100 eur mesačne a mesačné výdavky uviedol na byt vo výške 110 eur, leasing na auto vo výške 230 eur, výživné vo výške 200 eur, strava vo výške 100 eur.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Navrhovateľka preukázala, že jej pomery sa oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti v roku 2006 zmenili v tom zmysle, že začala navštevovať strednú školu (Obchodnú akadémiu) a jazykovú triedu, v súvislosti s ktorou sa jej zvýšili výdavky na vzdelanie a lektorov vo výške cca 40 eur týždenne. Navrhovateľke sa zvýšili aj výdavky spojené s jej zdravím, a to výdavky na psychológa vo výške 35 eur za sedenie, ktorého navštevuje v Trenčíne za účelom zvládnutia situácie s jej otcom. Ďalej sa jej zvýšili náklady na okuliare a šošovky, ktoré uhrádza vo výške 104 eur na pol roka a na zubný strojček vo výške 320 eur s následným menením komponentov strojčeka v priebehu 2 rokov. Zároveň navrhovateľka preukázala, že momentálne má zvýšené náklady vo výške 750 eur s kurzom na vodičský preukaz. Pokiaľ ide o zvýšenie výživného na navrhovateľku vo výške 300 eur mesačne, súd v tomto prípade musel prihliadať na možnosti a schopnosti otca navrhovateľky, ako povinného z vyživovacej povinnosti, nakoľko vzhľadom na súčasnú pandémiu COVID-19, ktorá nepriaznivo ovplyvnila jeho podnikanie (taxislužbu), nie je v súčasnej dobe v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné v požadovanej výške 300 eur mesačne, čo mal súd za preukázané aj z predložených daňových priznaní otca za roky 2017 až 2020. Vzhľadom na uvedené je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné vo výške 150 eur mesačne, čo je podľa názoru súdu v záujme navrhovateľky ako plnoletého dieťaťa ako aj povinného z vyživovacej povinnosti a táto požiadavka je aj v súlade so zmenou pomerov na jej strane. Navrhovateľka v konaní preukázala, že sa jej nástupom na strednú školu zmenili finančné pomery tak, že sa jej zvýšili výdavky na vzdelávanie ako aj zdravotnú starostlivosť a zároveň preukázala, že nie je schopná si tieto výdavky zabezpečovať sama prostredníctvom brigádnickej činnosti. Uvedené zvýšené výdavky nie je možné požadovať od matky navrhovateľky, keďže tá navrhovateľke kompletne platí výdavky spojené s ubytovaním, stravovaním, oblečením či hygienou. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec navrhovateľke mimo vyživovacej povinnosti nijakým spôsobom neprispieva. Súd zohľadnil nepriaznivú finančnú situáciu otca v tom, že rozhodol o platení zvýšeného výživného s účinnosťou od 01.07.2021, a nie od podania návrhu, nakoľko by momentálne nemal finančné prostriedky na úhradu zameškaného výživného. Súd zároveň poukazuje aj na tie skutočnosti, že otec navrhovateľky je v produktívnom veku, podniká a podľa názoru súdu vyživovacie povinnosti otca v celkovej výške 245 eur mesačne (150 eur navrhovateľka + 95 syn otca) nebudú pre neho likvidačné, nakoľko pandémia COVID-19 je na ústupe a ekonomika sa postupne uvoľňuje a zároveň sám otec navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že sa jeho podnikanie opäť rozbieha. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/704/2005 - 20 zo dňa 28.08.2006. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP a stanovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľka a otec navrhovateľky. 6. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že poštový poukaz zo dňa 14.12.2020 jej nebol doručený a výživné za mesiac december 2020 jej nebolo vyplatené, kedy suma 100 eur bola vrátená na adresu firmy TAXI SLUŽBA T.. Súhlasila s výživným vo výške 150 eur mesačne, ale žiadala, aby odvolací súd priznal zvýšenie výživného s účinnosťou od 03.11.2020, nakoľko sa otec nezúčastnil pojednávania v januári 2021 a ďalšie pojednávania boli odročené. Za mesiace júl 2021 a august 2021 po vydaní napadnutého rozsudku, otec poslal navrhovateľke len výživné vo výške 100 eur, preto žiadala o doplatenie výživného v plnej výške za mesiace júl a august 2021 vo výške 100 eur. Navrhovala, aby odvolací súd uložil otcovi navrhovateľky doplatiť výživné v celkovej sume 600 eur, a to za mesiac november 2020, január 2021 až jún 2021 vo výške 350 eur (7 x 50 eur), december nevyplatené výživné vo výške 150 eur, júl 2021 a august 2021 vo výške 100 eur (2 x 50 eur). 7. Otec navrhovateľky v odvolaní žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bude povinný platiť výživné vo výške 120 eur mesačne. Nepopieral, že súd ustálil zmenu pomerov na strane navrhovateľky, pričom výživné vo výške 150 eur mesačne je neprimerane vysoké, keď ďalšia vyživovacia povinnosť na syna je vo výške 100 eur mesačne. Keď žil v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a matkou, prerobil celý byt a po odchode zo spoločnej domácnosti nežiadal žiadne finančné prostriedky. S navrhovateľkou mal dobrý vzťah, stretávali sa, avšak od minulého roka sa narušili ich vzťahy, matka navrhovateľky predala byt a má vedomosť, že matka z predaja nič neodložila navrhovateľke. Rešpektuje rozhodnutie navrhovateľky nestretávať sa s ním, ale verí, že časom sa vzťahy napravia. Sám zvýšil výživné na navrhovateľku o 20 eur mesačne, keď začala chodiť na strednú školu, vždy riadne plnil výživné, avšak pri príležitosti menín a narodenín neobdržal žiaden pozdrav zo strany navrhovateľky. Jeho finančná situácia sa v súvislosti s Covid-19 opatreniami zhoršila, síce mu bol vyplatený finančný príspevok vo výške 2.400 eur, ale bolo mu doručené rozhodnutie o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok. Nebráni sa zvyšovaniu výživného, avšak suma 150 eur mesačne je vysoká. Hoci z pohľadu navrhovateľky je táto suma nedostatočná, každé dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, kedy jeho životná úroveň mu nedovoľuje platiť výživné v určenej výške. Pokiaľ sa jeho finančná situácia zlepší, nebráni sa zvýšeniu výživného. Žiadal jeho odvolaniu vyhovieť. 8. Otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že na pojednávaní predložil za december 2020 doklad o tom, že navrhovateľke poukázal výživné a pokiaľ by bola platba vrátená, nemá problém túto platbu opätovne odovzdať. Je to znak toho, že výživné si neprevzala a nechýbalo jej. V ostatnom sa pridržiava podaného odvolania. 9. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu otca písomne nevyjadrila 10. Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolania boli podané v lehote, majú predpísané náležitosti, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP prihliadnuc na prípadné vady konania podľa § 67 CMP a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1CSP dospel k záveru, že toto je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom.
14. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Pre posúdenie schopnosti, možnosti rodičov v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové, prípadne majetkové pomery, ale reálne zárobkové a majetkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery možno vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením príjmov, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane, či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine
15. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti z dôvodu, že je študentkou strednej školy a zvýšili sa jej tak náklady spojené so štúdiom a zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane navrhovateľky ako oprávnenej osoby a na strane otca ako povinnej osoby. Správne potom v konečnom dôsledku rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 80 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2021.
16. Odvolací súd preskúmaním veci dospel teda zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že o vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k navrhovateľke naposledy rozhodol Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom 11P/704/2005-20 zo dňa 28.08.2006, v zmysle ktorého otcovi zvýšil vyživovaciu povinnosť na maloletú Kristínu (navrhovateľku) zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 1.500,- Sk mesačne, s účinnosťou od 01.01.2006. Aktuálne navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti spolu s matkou v rodinnom dome vo vlastníctve starej matky. Navrhovateľka je študentkou 3. ročníka Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici, v zmysle čoho má výdavky na anglického lektora vo výške 40 eur týždenne, nakoľko navštevuje anglickú triedu. Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, navrhovateľka má zvýšené výdavky na kontaktné šošovky vo výške 104 eur polročne, strojček na zuby vo výške 320 eur, v súvislosti s ktorým sú ďalšie náklady na výmenu gumičiek v strojčeku vo výške 10 eur každé tri mesiace a výmenu oblúku vo výške 60 eur každých 9 mesiacov, ďalej kurz autoškoly vo výške 750 eur a 35 eur za jedno sedenie u psychologičky. Otec navrhovateľky je živnostníkom v taxislužbe, mesačný príjem uviedol vo výške 200 eur a v čase pandémie covid-19 mu bol vyplatený finančný príspevok vo výške 2.400 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému synovi vo výške 95 eur mesačne a výdavky uviedol na byt vo výške 110 eur mesačne, leasing na auto vo výške 230 eur mesačne a strava vo výške 100 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku ubehlo 15 rokov a je nepochybné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa pomery na strane navrhovateľky podstatne zmenili, pretože v súčasnosti má 19 rokov a je študentkou tretieho ročníka Obchodnej akadémie v Považskej Bystrici a v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom nemala ani 4 roky. Je zrejmé, že nastala podstatná zmena pomerov na strane navrhovateľky, a to s ohľadom na celkový vývoj životných nákladov a zabezpečenie odôvodnených potrieb navrhovateľky, keď jednak navštevuje strednú odbornú školu, čím sa nesporne zásadne zvýšili jej náklady na anglických lektorov, keď navštevuje anglickú triedu, pričom sa jej zvýšili náklady nielen v súvislosti so školskými pomôckami, ale aj so stravou, oblečením, obuvou, hygienou, mimoškolskými aktivitami a ďalšími odôvodnenými potrebami. Došlo tak k zvýšeniu výdavkov navrhovateľky jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov (cien tovarov a služieb) a jednak zo subjektívnych dôvodov, a to fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu, keď je navrhovateľka plnoletá, došlo u nej k fyzickému rastu, dospievaniu, ktoré býva spojené nielen s nákladmi na stravu, bežné ošatenie, mimoškolské aktivity a ďalšie potreby, ale ktoré sa prejaví aj vo zvýšených nákladoch na výživu. Už len tieto osvedčené skutočnosti sú dôvodom pre zvýšenie výživného zo strany otca. V neposlednom rade je nevyhnutné poukázať na zvýšené náklady navrhovateľky spojené so zdravotnou starostlivosťou, a to v súvislosti so strojčekom na zuby a kontaktnými šošovkami. Zmena štúdia je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti a výdavky spojené so vzdelaním, na ktorom by mal mať aj otec, ako osoba povinná výživou, prioritný záujem, sú natoľko zrejmou položkou, že na ne treba bezpochyby prihliadať. Vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke ako plnoletému dieťaťu, ktoré sa pripravuje štúdiom na strednej škole na svoje budúce povolanie, teda dieťaťu, ktoré nie je schopné sa
samo živiť, tak naďalej trvá. Pokiaľ ide o pomery na strane otca navrhovateľky, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol živnostníkom pracujúcim v taxislužbe, pričom neobstoja odvolacie námietky otca, že nie je schopný platiť výživné navrhovateľke vo výške 150 eur mesačne, nakoľko jeho životná úroveň nedovoľuje platiť výživné v danej výške a dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle daňových priznaní za rok 2019 otec navrhovateľky mal zo živnosti príjmy vo výške 5.318,37 eur (výdavky 5.031,14 eur) a za rok 2020 príjmy vo výške 781,58 (výdavky 0 eur), podľa svojich tvrdení otec navrhovateľky dosahoval mesačný príjem vo výške 200 eur a mesačné náklady uviedol celkovo vo výške 640 eur, preto je zrejmé, že určitý (vyšší) príjem musel dosahovať, či už z podnikania, inak by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť svoje mesačné výdavky celkovo vo výške 640 eur. Mesačný príjem otca navrhovateľky vo výške 200 eur je s vysokou pravdepodobnosťou priznaný len oficiálne na výplatnej páske, pričom z bežnej praxe je verejne známe, že pozícia taxikára je oveľa viac platená pozícia ako len 200 eur mesačne. Pokiaľ by otec navrhovateľky nedosahoval pracovné výkony v rámci fungovania taxislužby, ako sám tvrdil, mohol si nájsť inú prácu s poukazom na zistené voľné pracovné miesta na trhu práce za prihliadnutia dosiahnutého vzdelania a pracovných skúseností otca. V súvislosti s pandémiou Covid-19 bol otcovi navrhovateľky vyplatený finančný príspevok na podporu vo výške 2.400 eur, pričom pokiaľ otec namietal, že mu bolo doručené rozhodnutie o povinnosti vrátiť poskytnutý finančný príspevok, žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie a nepredložil dané rozhodnutie. Vzťahy medzi navrhovateľkou a jej otcom sú narušené, nestretávajú sa. Bolo preukázané, že síce súdom určené (v roku 2006) výživné na navrhovateľku vo výške 80 eur mesačne otec platí, od marca 2020 dobrovoľne platí na navrhovateľku výživné vo výške 100 eur mesačne, nad rámec daného výživného nijakým spôsobom neprispieva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je v možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne s poukazom na jej odôvodnené a nevyhnutné životné potreby, kedy bola v neposlednom rade zohľadnená aj ďalšia vyživovacia povinnosť otca k maloletému synovi vo výške 95 eur mesačne. 17. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o zvýšení výživného na navrhovateľku s účinnosťou od 03.11.2020 a nie s účinnosťou od 01.07.2021, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku za neopodstatnenú. V prvom rade je nutné konštatovať, že navrhovateľka podala návrh na súd dňa 17.12.2020, pričom žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od 03.11.2020. V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine v prípade, ak súd uzná, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže maloletému oprávnenému priznať výživné spätne aj tri roky predo dňom podania návrhu. Ide o výnimku z ust. § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine, ktorá striktne pre plnoletého oprávneného zabezpečuje právo na výživné najskôr odo dňa podania návrhu. Plnoletý oprávnený dokonca nemôže ani žiadať, aby mu bolo priznané výživné skôr len o pár dní, napríklad k 1. dňu kalendárneho mesiaca, v ktorom bol návrh podaný. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľke nebolo možné vyhovieť a zvýšiť výživné zo sumy 80 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od 03.11.2020, keď je možné plnoletému dieťaťu (oprávnenému) priznať výživné len od podania návrhu, resp. len od 17.12.2020. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď zvýšil výživné na navrhovateľku s účinnosťou od 01.07.2021. Je zrejmé, že u otca došlo k poklesu zárobkovej činnosti z dôvodu nepriaznivej situácie, keď mu bol počas pandémie Covid-19 na podporu vyplatený finančný príspevok. Vzhľadom na túto nepriaznivú finančnú situáciu otca navrhovateľky počas pandémie Covid-19, za prihliadnutia ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi, bolo odôvodnené rozhodnutie o zvýšení výživného na navrhovateľku s účinnosťou od 01.07.2021, kedy boli opatrenia v súvislosti s pandémiou Covid-19 uvoľnené, ekonomická situácia sa zlepšila ako aj pracovné možnosti a nepochybne sa aj otcovi navrhovateľky zvýšil mesačný príjem. Pokiaľ ide o výživné za mesiac 2020, otec navrhovateľky preukázal, že dňa 14.12.2020 zaslal prostredníctvom poštového poukazu navrhovateľke výživné v sume 100 eur. 18. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.