Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/89/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jankou Gibaľovou v spore žalobcu: Česká spořitelna, a.s. so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, IČO: 45 244 782, Česká republika, zast.: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom Fazuľová 1, 811 07 Bratislava proti žalovanému: S., o zaplatenie 3.102,94 CZK s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.102,94 CZK spolu so úrokom z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 2.569,- CZK od 11.08.2021 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.08.2021 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.102,94 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % p.a. zo sumy 2.569,- CZK od 11.08.2021 do zaplatenia, pričom uviedol, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.569,- CZK v zmysle zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej so žalovaným dňa 04.07.2018. Vzhľadom k tomu, že žalovaný povinnosti vyplývajúce zo zmluvy porušil, vznikol mu voči žalobcovi dlh, ktorého výška ku dňu 10.08.2021 predstavuje sumu vo výške 3.102,94 CZK (istina vo výške 2.569,- CZK, poplatky vo výške 0,00 CZK, zmluvné úroky vo výške 0,00 CZK, úrok z omeškania vo výške 533,94 CZK). Dlžná suma sa ďalej úročí v zmysle zmluvy a to až do úplného zaplatenia pohľadávky.

2. Žalobca na preukázanie svojho nároku k žalobe pripojil tieto listinné dôkazy: podací hárok zo dňa 20.08.2020, predžalobnú výzvu zo dňa 17.08.2020, prehľad ku dňu 24.06.2021, Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s., výpis z obchodného registra žalobcu, výpis z osobného účtu žalovaného, výpis poplatkov, výpis z účtu, poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 11.10.2019 a rámcovú zmluvu o finančných službách zo dňa 04.07.2018.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.09.2021 žalobca k uplatnenému nároku uviedol, že záväznosť nariadení Európskych spoločenstiev a ich prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky od 01.05.2004 vyplýva pre súd z ustanovení druhej vety článku 7 ods. 2 a a tiež z čl. 2 a 58 Aktu o podmienkach pristúpenia okrem iných krajín i Českej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii platnej od 01.05.2004. Otázku rozhodného práva pre daný zmluvný záväzok, kedy sa použije české právo, žalobca odôvodňuje nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. V zmysle čl. 5 v spojitosti s článkom 3 ods.1 nariadenia zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia

účastníci zmluvy. V danej veci si účastníci vo Všeobecných obchodných podmienkach bod 8.6 zvolili dohodu, podľa ktorej právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sa riadia právom Českej republiky. V danej veci je nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. Obchodníka zákonníka, ktorá je zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľském úvěru. Sadzba 10 % úroku z omeškania vyplýva z ustanovenia § 2 nařízení vlády č. 351/2013 Sb., teda ročnej výšky repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Nakoľko sa žalovaný v zmysle výzvy žalobcu zo dňa 11.10.2019 dostal do omeškania od 10.10.2019 (dňa 09.09.2019 došlo k zosplatneniu), rozhodné obdobie pre určenie úroku z omeškania je daný dátum, kedy bola repo sadzba Českej národnej banky 2 body a úroková sadzba vlády 8 percentuálnych bodov, t.j. vo výške 10 %.

4. Okresný súd Lučenec vydal dňa 09.09.2021 platobný rozkaz č.k. -76, ktorým uložil žalovanému, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 3.102,94 CZK s príslušenstvom, alebo aby v rovnakej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto súd uznesením č.k. -88 dňa 21.10.2021 platobný rozkaz zrušil.

5. Súd bezúspešne zisťoval aktuálny pobyt žalovaného lustráciou v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni, prostredníctvom Zboru väzenskej a justičnej stráže a prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Lučenec. Oznámenie o podanej žalobe súd v zmysle zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu a vyzval žalovaného na vyjadrenie k podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o konanie v jeho neprítomnosti. Preto súd v zmysle vec prejednal bez prítomnosti strán sporu.

7. Súd po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca Česká spořitelna, a.s. uzatvoril so žalovanými dňa 04.07.2018 „Rámcovou smlouvu o finančních službách“, na základe ktorej ku dňu 04.07.2018 bude žalobca viesť pre žalovaného základný účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v korunách českých. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.569,- CZK. Žalovaný svoje zmluvné povinnosti porušil a vznikol mu voči žalobcovi záväzok vo výške 3.102,94 CZK (z toho istina 2.569,- CZK a úrok z omeškania 533,94 CZK).

9. Z výpisu z účtu za obdobie od 01.07.2019 do 30.09.2019 vyplýva, že už v mesiaci júl 2019 mal žalovaný na účte evidované nepovolené prečerpanie vo výške - 2.569 CZK, pričom následne došlo k účtovnému vyrovnaniu a účtovému prevodu pohľadávky vo výške 2.569,- CZK na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ktoré boli vyčíslené ako celkový záporný zostatok na účte žalovaného.

10. Poslednou výzvou pred podaním žaloby zo dňa 11.10.2019 žalobca oznámil žalovanému, že napriek niekoľkým upomienkam, ktoré mu zaslal, dosiaľ nedošlo k vyrovnaniu nepovoleného prečerpania na účte. Dňa 10.10.2019 preto pohľadávku z účtu previedol na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Ku dňu prevodu bola celková dlžná čiastka 2.624,22 CZK, ktorá pozostávala z nepovoleného prečerpania 2.569,- CZK a riadnych úrokov a zákonných úrokov z omeškania 55,22 CZK. Žalobca žiadal o bezodkladné vyrovnanie dlžnej čiastky, inak bude nútený vymáhať dlžnú čiastku súdnou cestou, čím sa môžu značne zvýšiť trovy súdneho a exekučného konania. Nepovolené prečerpanie je úročené zákonným úrokom z omeškania vo výške 10 %.

11. Predžalobnou výzvou zo dňa 17.08.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky vo výške 2.847,47 CZK v lehote 5 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 20.08.2020.

12. V predmetnej veci ide o spor s tzv. cudzím prvkom, keď na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, a preto bolo potrebné posúdiť právomoc tunajšieho súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť. Čo sa týka otázky právomoci tunajšieho súdu, v zmysle čl. 4 bod 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Žalovaný má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a preto je na konanie a rozhodnutie v predmetnej právnej veci daná právomoc tunajšieho súdu ako súdu Slovenskej republiky.

13. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, vychádzal súd z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

14. Podľa čl. 1 bod 1 nariadenia Rím I, toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci.

15. Podľa čl. 3 bod 1 nariadenia Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

16. Podľa čl. 6 bod 1 nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

17. Podľa čl. 6 bod 2 nariadenia Rím I, bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

18. Súd aplikoval ustanovenia čl. 3 bod 1 nariadenia, podľa ktorého zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. V danom prípade si zmluvné strany zvolili vo Všeobecných obchodných podmienkach (bod 8.6) použitie právneho poriadku Českej republiky. Rozhodným právom, podľa ktorého je potrebné posúdiť uplatnený nárok žalobcu, je preto právny poriadok Českej republiky, konkrétne ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.

19. Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákoník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“), smlouvou o úvěru se úvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

20. Podľa o spotřebitelském úvěru (ďalej len „“), spotřebitelským úvěrem je odložená platba, peněžitá zápůjčka, úvěr nebo obdobná finanční služba poskytovaná nebo zprostředkovaná spotřebiteli.

21. Podľa , pro účely tohoto zákona se rozumí věřitelem poskytovatel nebo osoba, která nabyla pohledávku za spotřebitelem ze smlouvy o spotřebitelském úvěru.

22. Podľa , pro účely tohoto zákona se rozumí celkovými náklady spotřebitelského úvěru veškeré náklady včetně úroků, provizí, daní, poplatků nebo jiných obdobných peněžitých plnění a veškerých dalších plateb, které spotřebitel musí zaplatit v souvislosti se spotřebitelským úvěrem a které jsou poskytovateli známy, s výjimkou nákladů na notáře.

23. Podľa § 513 Obč. zák., příslušenstvím pohledávky jsou úroky, úroky z prodlení a náklady spojené s jejím uplatněním.

24. Podľa § 1968 Obč. zák., dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.

25. Podľa § 1970 Obč. zák., po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají- li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená.

26. Podľa § 2 nařízení vlády České republiky č. 351/2013 Sb., kterým se určuje výše úroků z prodlení a nákladů spojených s uplatněním pohledávky, určuje odměna likvidátora, likvidačního správce a člena orgánu právnické osoby jmenovaného soudem a upravují některé otázky Obchodního věstníku, veřejných rejstříků právnických a fyzických osob a evidence svěřenských fondů a evidence údajů o skutečných majitelích, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů.

27. Súd posúdil zmluvu zo dňa 04.07.2018 ako zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú v zmysle zákona č. 89/2012 Sb. o spotřebitelském úvěru, nakoľko žalobca ako dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca viedol pre žalovaného bankový účet. Žalovaný z účtu čerpal prostriedky nad rámec prostriedkov, ktoré mal k dispozícii, dostal sa do nepovoleného prečerpania, ako to preukazujú aj výpisy z účtu. Žalovaný bol v konaní nečinný a nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval, preto súd považuje nárok žalobcu za nesporný. Z toho dôvodu súd uplatnený nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny úveru vo výške 3.102,94 CZK.

28. Tým, že žalovaný nevrátil žalobcovi dlžnú sumu v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Vo vyjadrení zo dňa 08.09.2021 žalobca uviedol, že žalovaný sa v zmysle výzvy zo dňa 11.10.2019 dostal do omeškania od 10.10.2019 (dňa 09.09.2019 došlo k zosplatneniu). Keďže v žalobe si však žalobca uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 11.08.2021 (odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby), kedy už bol žalovaný s plnením svojho dlhu nepochybne v omeškaní, súd žalobcovi v súlade so zásadou non ultra petita priznal úrok z omeškania vo výške 10 % od 11.08.2021. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v zmysle § 2 nařízení vlády České republiky č. 351/2013 Sb, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako výška repo sadzby Českej národnej banky v prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, ktorá repo sadzba predstavovala 2 %.

29. Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa , pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a . Žalobca mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

34. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).