Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoPr-2-2021.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoPr/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Q. W., nar. XX. E. XXXX, trvale pobytom J. XXXX/XXX, Q., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Silvia Gašparíková, so sídlom advokátskej kancelárie Športová 2298/58, Sereď, proti žalovanému: SiSi sped, s.r.o., IČO: 44 829 809, so sídlom Seredská 9423/255E, Trnava, o zaplatenie 881,09 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany z 20. septembra 2021, č.k. 20Cpr/37/2020-77 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 274 a § 277 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že vo veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na deň 17. mája 2021, na ktoré žalovaného riadne predvolal, predvolanie obsahovalo poučenie o následku nedostavenia sa bez kvalifikovaného ospravedlnenia. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil emailovým podaním doručeným súdu prvej inštancie 18. mája 2021 (jeden deň po pojednávaní), ako dôvod nedostavenia sa na pojednávanie uviedol, že v rozhodnom čase sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky (v Rumunsku), pričom si navyše pomýlil dátum, domnieval sa, že pojednávanie bolo nariadené na 19. mája 2021. Súd prvej inštancie na nariadenom pojednávaní dňa 17. mája 2021 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č. k. 20Cpr/37/2020-64. V návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie opätovne poukázal na rovnaké dôvody nedostavenia sa na pojednávanie, namietal nesplnenie procesných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Dodal, že svoju neúčasť nemohol ospravedlniť včas pre skutočnosti, ktoré sa udiali na pracovnej ceste v Rumunsku, ktoré bližšie nešpecifikoval. S poukazom na skutočnosti uvádzané žalovaným súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci bola splnená podmienka podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v lehote 15 dní odo dňa, od kedy sa žalovaný dozvedel o vydaní rozsudku pre zmeškanie (rozsudok bol žalovanému doručený 3. júna 2021, pričom návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie bol doručený súdu prvej inštancie 11. júna 2021). Nebola však splnená podmienka preukázania ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal účasť na pojednávaní. Žalovaný vedel o prebiehajúcom konaní, v dostatočnom predstihu mal vedomosť o termíne pojednávania, pričom dôvody, ktoré uviedol (zahraničná cesta, omyl v dátume pojednávania) nie sú ospravedlniteľnými dôvodmi, ktoré odôvodňujú zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Mal za to, že dôvody, pre ktoré vydal súd prvej inštancie rozsudok pre zmeškanie boli nesprávne interpretované a nie je možné, aby žalovaný nemal možnosť zrealizovať ospravedlnenie neúčasti. Dodal, že v čase
pojednávania sa nachádzal na pracovnej ceste mimo územia Slovenska, preto sa pojednávanie nielen nemohol zúčastniť, ale ani riadne ospravedlniť. Nie vinou žalovaného sa nedostavil na pojednávanie, vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného považuje za „ohýbanie práva v neprospech žalovaného“. Poukazuje na to, že z pracovnej cesty nemal možnosť splnomocniť advokáta. O služobnej ceste vedel vopred, nevedel však, že sa nebude môcť zúčastniť pojednávania, a to z technických príčin. Navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a pokračovať v konaní.
3. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného nebolo podané.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. h) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 356 písm. b) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Predmetom prvoinštančného konania pod sp. zn. 20Cpr/37/2020 je žaloba žalobcu, ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi nárok vo výške 881,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 881,09 eur od 1. augusta 2020 do zaplatenia, a to titulom nevyplatenia zostatkovej dovolenky v sume 854,74 eur a náhrady mzdy v sume 102,23 eur (po odčítaní zrážok zo mzdy vo výške 78,23 eur), to všetko na základe pracovnej zmluvy z 31. mája 2012 uzatvorenej žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom.
7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť právnu a vecnú správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vydaného v zmysle § 274 CSP zamietol pre absenciu preukázania ospravedlniteľného dôvodu nedostavenia sa na nariadené pojednávanie dňa 17. mája 2021.
8. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 17. mája 2021, na ktoré riadne predvolal obe sporové strany. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené 7. januára 2021, žalovanému dňa 30. decembra 2020. Obe strany boli teda na pojednávanie riadne a včas predvolané, v predvolaní boli zároveň poučené o následkoch nedostavenia sa, ako aj následkoch včasného neospravedlnenia svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, rovnako tiež o možnosti rozhodnúť tzv. kontumačným rozsudkom (rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP).
9. Zo zápisnice z pojednávania vykonaného 17. mája 2021 vyplýva, že žalovaný sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, pričom doručenie predvolania mal riadne vykázané. S poukazom na neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného, žalobca výslovne navrhol, aby súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného v zmysle žalobného petitu (zápisnica z pojednávania č.l. 61). Súd prvej inštancie konštatoval splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, v dôsledku čoho vyhlásil rozsudok.
10. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany, a to nielen žalobca, ktorý iniciuje konanie a má záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, ale aj žalovaný, ktorý ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK 2016, str. 1001). Je pravdou, že bremeno tvrdenia leží na žalobcovi, na druhej strane žalovaný
je rovnako subjektom zaťaženým procesnou diligenciou, t.j. zodpovednosťou za priebeh sporu, pretože v kontradiktórnom konaní je procesná zodpovednosť za vedenie sporu na sporových stranách. Ak teda strana nerešpektuje súdom uložené povinnosti (v tomto prípade ide o povinnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní), zodpovedá tomu i forma rozhodnutia (skončenia sporu tzv. kontumačným rozsudkom).
11. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
12. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
13. Vyššie citované ustanovenie § 274 CSP upravuje podmienky, ktorých kumulatívne naplnenie znamená rozhodnutie sporu súdom prvej inštancie formou rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Ak je teda predmetom sporu splnenie určenej povinnosti a žalobca (jeho zástupca) navrhne vzhľadom na absenciu žalovaného (alebo jeho zástupcu) rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, súd musí vyhodnotiť, či žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, či bol riadne poučený o následkoch nedostavenia sa, a či svoju neprítomnosť adekvátne ospravedlnil, t.j. včas a vážnymi okolnosťami.
14. V nadväznosti na citované ustanovenia, odvolací súd konštatuje, že sa možno stotožniť so všeobecnými právnymi východiskami, ohľadne povahy kontumačného rozsudku, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, a preto len v stručnosti stačí poznamenať, že tento spôsob skončenia sporu má byť sankciou za procesnú pasivitu sporovej strany. Pokiaľ sa týka procesnej pasivity, túto treba posudzovať tak, že žalovaný subjektívne aj napriek tomu, že mohol, vo veci bez ospravedlniteľného dôvodu nekoná, z ktorého dôvodu je na mieste sankcionovať ho rozsudkom pre zmeškanie. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu vyplýva, že okresný súd mal splnené formálne zákonné podmienky predpokladané ustanovením § 274 CSP na to, aby spor ukončil rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, pretože v prejednávanej veci išlo o žalobu v zmysle § 137 písm. a) CSP; žalobca navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného; žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný a poučený o možnosti rozhodnutia takýmto spôsobom, pričom svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Súd prvej inštancie teda mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, čo odvolací súd konštatuje vedomý si toho, že nie je v tomto štádiu predmetom posúdenia splnenia zákonných predpokladov pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale len toho, či žalovanou stranou uvedené okolnosti možno alebo nemožno považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní.
15. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na termín „zmeškanie pojednávania“, t.j. takú situáciu, kedy strana sporu má záujem zúčastniť sa nariadeného pojednávania, o ktorom má vedomosť, avšak určitý náhly nepredvídaný dôvod mu objektívne zabránil pojednávania sa zúčastniť.
16. Z ustanovenia § 277 ods. 2 CSP vyplýva, že podmienkou zrušenia rozsudku pre zmeškanie je ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. Vzhľadom na to, že pojem „ospravedlniteľný dôvod“ v zmysle § 277 ods. 2 CSP nie je právnou normou definovaný, je iba na úvahe súdu, ktoré okolnosti v intenciách konkrétneho prípadu posúdi ako okolnosti hodné ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní.
17. Vychádzajúc z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 277 ods. 2 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Musí ísť o okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnil. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti, t.j. toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť. (porovnaj judikát R 53/2020).
18. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaným uvádzaný dôvod - pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky nepredstavuje ospravedlniteľný dôvod jeho neúčasti na pojednávaní. Žalovaný opakovane poukazoval na „nepredvídané okolnosti“, ktoré počas jeho pracovnej cesty nastali, ktoré mu nielen neumožnili dostaviť sa na pojednávanie, ale ani svoju neúčasť včas ospravedlniť. Okrem odkazu na „nepredvídané okolnosti“ žalovaný neuviedol v čom tieto mali spočívať, z akého dôvodu mu mali zabrániť včas ospravedlniť neúčasť na pojednávaní, kedy k takýmto okolnostiam došlo a kedy dôvod nemožnosti ospravedlniť sa odpadol. Samotná pracovná cesta mimo územia Slovenska a jeho prítomnosť na inštitúcií cudzieho štátu ešte sama o sebe nepostačuje na kvalifikovanie jeho neúčasti ako neúčasti ospravedlnenej. Pokiaľ ide o žalovaným predloženú listinu Ministerstva financií Rumunskej republiky (č.l. 75) v cudzom jazyku bez riadneho prekladu, navyše datovanú 3. februára 2021, táto je pre posúdenie jeho návrhu irelevantná, tento dôkaz nijako neverifikuje tvrdenia žalovaného. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené v dostatočnom predstihu (takmer 5 mesiacov pred termínom pojednávania), žalovaný tak mal dostatočný časový priestor, aby si svoje pracovné aktivity upravil tak, aby sa mohol nariadeného pojednávania riadne zúčastniť. Pokiaľ mal vedomosť o zahraničnej pracovnej ceste, nič mu nebránilo splnomocniť inú osobu na zastupovanie v konaní, resp. včas svoju neúčasť ospravedlniť a požiadať o odročenie pojednávania. Žalovaný zaslal súdu prvej inštancie ospravedlnenie až dňa 18. mája 2021, t.j. jeden deň po nariadenom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čím okrem nepreukázania ospravedlniteľného dôvodu nesplnil ani požiadavku na včasné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, keď uvádzal, že si termín pojednávania pomýlil, domnieval sa, že pojednávanie bude až dňa 19. mája 2021, túto obranu odvolací súd neprijal. Pokiaľ by aj došlo k omylu v dátume pojednávania, ide o výlučne subjektívnu okolnosť na strane žalovaného, ktorú nemožno pričítať na ťarchu súdu ani druhej strane sporu. Odvolaciemu súdu sa však takáto obrana žalovaného javí ako účelová, a to aj s poukazom na pandemické opatrenia v čase údajnej pracovnej cesty žalovaného a jeho následného návratu na územie Slovenskej republiky (viď webový portál V., pandemické opatrenia platné do 17. mája 2021 do 24. mája 2021), kedy pri návrate na územie Slovenska bolo potrebné absolvovať 10 dňovú izoláciu, alebo podstúpiť PCR-test na vylúčenie ochorenia COVID-19, a to najskôr na piaty deň od príchodu na územie Slovenska, v dôsledku čoho by sa nariadeného pojednávania logicky zúčastniť nemohol, o čom musel mať vedomosť, čo v konečnom dôsledku nasvedčuje tendenčnosti jeho obrany.
19. Ani skutočnosť, že žalovaný bol v doterajšom priebehu konania aktívny (podal odpor proti platobnému rozkazu, vyjadril sa k žalobe žalobcu, reagoval na výzvu súdu na predloženie listín) nie je pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní podľa § 274 CSP rozhodujúca. Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§ 274 CSP) vydanie kontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav dispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť, čo vyplýva zo zákonného znenia tohto ustanovenia „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe...“.
20. Záverom odvolací súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012).
21. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti v zhode so záverom súdu prvej inštancie uzatvára, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného správne, správne vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
22. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného postupom podľa § 277 CSP zamietol pre absenciu preukázania ospravedlniteľného dôvodu, takéto rozhodnutie bolo správne.
23. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva:
24. Podľa § 316 ods. 1 a ods. 2 CSP, individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. (ods. 1) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom. (ods. 2)
25. Podľa § 321 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.
26. Primárne je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci ide o tzv. individuálny pracovnoprávny spor (§ 316 a nasl. CSP), ktorý je systematicky zaradený do III. dielu, II. hlavy CSP do kategórie „Sporov s ochranou slabšej strany“. Spory s ochranou slabšej strany zaviedol Civilný sporový poriadok za účelom vyváženia procesnej nerovnosti sporových strán v sporoch s ochranou slabšej strany (napr. spotrebiteľa, zamestnanca, diskriminovanej osoby) z dôvodu, že prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu na určité subjekty nebudú žiaduce. Cieľom je kompenzácia hmotnoprávnej aj procesnoprávnej nerovnosti sporových strán uplatnením osobitných procesných postupov, ktoré sa odlišujú od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, tak, aby došlo k naplneniu účelu sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv. Kategória sporov s ochranou slabšej strany vykazuje špecifiká, spočívajúce Pri primeranosti aplikácie všeobecných ustanovení musí súd vždy vychádzať z povahy prejednávanej veci ako aj z podstaty typu sporu ako takého a zvýšenej miery potreby protektivity voči slabšiemu subjektu. Osobitná právna úprava vo vzťahu k individuálnym pracovnoprávnym sporom spočíva najmä v odlišnostiach, a síce príslušnosti súdov v individuálnych a kolektívnych pracovnoprávnych sporoch; zastúpení; manudukčnej (poučovacej) povinnosť súdu; dokazovaní (príklon k vyšetrovaciemu princípu); vylúčení kontumačných rozsudkov v neprospech zamestnanca.
27. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vydal na návrh žalobcu (ako zamestnanca) rozsudok pre zmeškanie žalovaného (zamestnávateľa) v zmysle § 274 CSP, ktorým vyhovel jeho žalobe v celom rozsahu. Vydanie takéhoto rozsudku nebolo učinené v neprospech zamestnanca, ale zamestnávateľa (žalovaného), preto z procesného hľadiska bol postup súdu prvej inštancie aj v tomto smere správny.
28. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí a preto vzhľadom na citované zákonné ustanovenie žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).