Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-401-2021.pdf
PDF · 88.4 KB
Case nature
Subarea
11CoP/401/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci nevydatej matky (ďalej len „navrhovateľka"): K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. 4, XXX XX O., zastúpenej JUDr. Margarétou Chlebovou, advokátkou so sídlom Pod Vtáčnikom 3, 831 01 Bratislava, IČO: 44 604 556, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej len „povinný"): H.. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zastúpený In Medias Res, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 36 863 351, v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II č.k. 11Pc/35/2021-27, zo dňa 02.09.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. č.k. 11Pc/35/2021-27, zo dňa 02.09.2021, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnému povinnosť prispievať navrhovateľke výživným vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia a to až do 13.06.2022 alebo do právoplatného skončenia konania vo veci samej, podľa toho, ktorá z týchto právnych skutočností nastane skôr, vo výroku II. vo zvyšnej časti návrh zamietol, vo výroku III. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 1, § 2 ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 74 ods. 1, Zákona o rodine, a vecne tým, že dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu, považujúc nárok navrhovateľky na príspevok zo strany povinného za daný. Vychádzal z osvedčenia vzťahu medzi povinným ako otcom dieťaťa, za ktorého navrhovateľka - matka dieťaťa nie je vydatá. Účastníci konania po tom, čo povinný opustení spoločnej domácnosť dňa 10.06.2021, spolu nežijú, osobnú starostlivosť o spoločné dieťa, maloletého I. O., nar. XX.XX.XXXX, zabezpečuje iba navrhovateľka. Konštatoval, že na tamojšom súde je vedené pod sp. zn. 11Pc/34/2021 konanie vo veci samej, konanie o návrhu navrhovateľky - matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (sp.zn. 27P/120/2021) a konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp.zn. 27P/124/2021). Vysvetlil účel inštitútu neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP a dôvodil osvedčenými skutkovými okolnosťami, že navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke s maloletým dieťaťom (vo veku 15 mesiacov), ktorému poskytuje nepretržitú osobnú starostlivosť a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa vo výške 25,50 eur mesačne. Zohľadnil navrhovateľkou deklarované a aj osvedčené náklady na maloletého v sume 220 eur (60 eur, plienky a kozmetika - 50 eur, strava - 90 eur, vitamíny a lieky - 10 eur, hračky, knihy a hry - 10 eur), považujúc ich
za primerané, na jej osobné potreby v celkovej výške 200 eur mesačne (ošatenie - 30 eur, kozmetika
- 20 eur, strava - 140 eur, vitamíny a lieky - 10 eur), a výdavky na bývanie a domácnosť 545 eur mesačne, vrátane splátky úveru (celkové náklady na bývanie (hypotéka + nájom) - 460 eur, elektrina
- 30 eur, internet, TV, mobil - 30 eur, náklady na MHD - 10 eur, čistiace prostriedky, drogéria - 15 eur). Lustráciou v Sociálnej poisťovni mal za osvedčené, že otec bol od 01.10.2018 do 31.07.2020 zamestnaný v spoločnosti X. s.r.o., kde jeho vymeriavací základ za obdobie od XX/ XXXX do 07/2020 dosahoval priemerne 2.081,44 eur mesačne. Uviedol, že povinný je SZČO a podľa vyjadrenie navrhovateľky v čase ich spolužitia dosahoval príjem minimálne 1.000 eur netto mesačne, má príjem asi 200 eur mesačne aj z prenájmu svojho bytu v Leviciach. Súd prvej inštancie z obsahu návrhu a pripojených listín mal za dostatočne osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom smere, keď navrhovateľka v aktuálnom období má obmedzenú možnosť v dôsledku celodennej osobnej starostlivosti o maloletého si vlastnou prácou zabezpečiť adekvátny príjem na uspokojenie svojich základných životných potrieb, na ktoré jej povinný ani čiastočne neprispieva. Výšku dočasne určeného príspevku na výživu navrhovateľky 150 eur mesačne, považoval za nevyhnutnú pre zabezpečenie jej výživy, spĺňajúcu kritériá § 366 CMP a vo zvyšku návrh zamietol. Uviedol, že predbežne určené výživné nemusí zodpovedať aktuálnym pomerom povinného, ale jeho platenie je reálne s poukazom na jeho predbežne osvedčené príjmové a majetkové pomery. Takáto suma pokryje nevyhnutné výdavky a potreby navrhovateľky až do rozhodnutia vo veci samej alebo do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa, podľa toho, ktorá z týchto dvoch právnych skutočností nastane skôr. Uviedol, že zisťovanie a preukazovanie zákonných kritérií pre určenie výživného v merite veci bude predmetom dokazovania v konaní sp.zn. 11Pc/34/2021. Pri určení výšky výživného vychádzal aj zo sumy životného minima určeného na plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného zákona (t.č. 218,06 eur/mes.), zohľadňujúc aj skutočnosť, že časť nákladov navrhovateľky je krytá rodičovským príspevkom. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie povinný, navrhujúc uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že navrhovateľka za účelom opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov argumentovala nepodloženými tvrdeniami. Súd prvej inštancie takto rozhodol napriek absencii preukázania naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, argumentáciu navrhovateľky zhrnul v bode 25 uznesenia keď uviedol, že táto nedokáže zo svojho terajšieho príjmu zabezpečiť pre seba a dieťa základné životné potreby a ocitla sa v núdzi. Uznesenie však neobsahuje úvahu súdu, na základe čoho dospel k tomuto svojmu predčasnému záveru. Pokiaľ súd dôvodí tým, že môže nariadiť neodkladné opatrenie i bez preukazovania tvrdených skutočností, tento záver neobstojí v kontexte príslušnej zákonnej úpravy a ustálenej judikatúry, keď súd musí mať v čase svojho rozhodovania aspoň s vyššou mierou pravdepodobnosti preukázanú naliehavosť požadovaného nároku. Na základe navrhovateľkou predložených listín a lustrácie vykonanej súdom k jeho osobe, nemožno bez ďalších pochybností dospieť k záveru, že bez dočasnej úpravy pomerov je reálne ohrozená životná úroveň navrhovateľky. Súd prvej inštancie neskúmal reálny majetkový stav navrhovateľky (priebeh a dobu zamestnania navrhovateľky v minulosti do dňa podania návrhu) a nekriticky sa stotožnil s jej verziou udalostí. Skutočnosť, že bol v období od 10/2018 do 07/2020 zamestnaný v spoločnosti X.., je pre toto konanie neaktuálna. Súd prvej inštancie opomenul akékoľvek preskúmanie jeho skutočných príjmových možností v súčasnosti a to aj v kontexte jeho preukázateľne vynaložených výdavkov. Z predloženého výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že je od 15.01.2021 vedený ako SZČO, pričom jeho celkový príjem doposiaľ tvorí sumu 3.306 eur a príjem z prenájmu v sume 200 eur je minulosťou z dôvodu ukončenia nájomnej zmluvy ku dňu 31.03.2021. Navrhovateľka zjavne vedome v návrhu neuviedla, že po odchode zo spoločnej domácnosti (od júna 2021) jej mesačne pravidelne uhrádza výživné na maloletého 100 eur a platí aj ďalšie jeho výdavky (potraviny, plienky, oblečenie, drogéria, hračky, autosedačka, plavecký kurz a i.), ako to vyplýva z priložených listinných dôkazov. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.09.2021 sp.zn. 27P/124/2021, bolo nariadené neodkladné opatrenie ktorým ho súd zaviazla platiť na maloletého výživné vo výške 100 eur mesačne, ktoré má vplyv na rozhodovanie súdu v tomto konaní. Mal za to, že predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a s ním súvisiaci naliehavý právny záujem nebol v zákonom požadovanej miere preukázaný a je tak vo či nemu neoprávnene nárokovaný.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného prostredníctvom právnej zástupkyne zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v návrhu a žiadala rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietala skutkové a právne vyjadrenia povinného, mala za to, že napadnuté
uznesenie je zákonné a spravodlivé. Povinný účelovým spôsobom opomína skutočnosť, že ako matka ich spoločného syna nemá objektívne možnosť si iným spôsobom zabezpečiť príjem v dôsledku jej nepretržitej starostlivosti o maloleté dieťa v jeho útlom veku. Je nepochybné, že z rodičovského príspevku nedokáže pokryť ani len základné náklady na bývanie a jedlo pre seba a ich maloletého syna a je v bezvýchodiskovej finančnej situácií. Tvrdenia povinného v tomto prípade neobstoja, keďže v zmysle Zákona o rodine sa nejedná o „spor“ v rovine CSP, ale ide tu o chránený vyšší princíp v rovine CMP a Zákona o rodine, a to priaznivý vývoj a vývin spoločného maloletého syna, ktorý si vyžaduje jej neustálu opateru.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný dôvodmi odvolania podľa § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), dospejúc k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny záver. V odvolaní neboli uvedené také nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uznesenie spĺňa požiadavku § 220 ods. 2 CSP.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa § 325 ods.1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená
8. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
9. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
10. Odvolací súd dopĺňa, že zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 360 a nasl. CMP za subsidiárneho použitia ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému návrhom na začatie konania. Súd nevykonáva riadne dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto nezodkladnej procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). Hlavnými podmienkami, ktorými sa súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia zaoberá je v zmysle už uvedeného osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie, skutočnosti, či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska princípu efektívnosti, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať dočasný charakter, nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav, či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením. Pri určení výživného formou inštitútu neodkladného opatrenia je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 366 CMP umožňuje takýmto spôsobom nariadiť platenie výživného výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v rozsahu nevyhnutnom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb oprávnenej osoby, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov osoby oprávnenej a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale z osvedčených skutočností vyplývajúcich z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Celkové pomery a kritériá rozhodné pre určenie výživného sú predmetom dokazovania v merite veci.
11. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady a skutkový stav vyplývajúci z návrhu navrhovateľky, obsahu listín dostatočne osvedčujúcich uplatnený nárok ako aj obsahu spisu a dôvodov odvolania povinného, dospel odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovateľkou požadovanom smere. V danom prípade bolo potrebné vyhodnotiť, čí sú a v akom rozsahu ohrozené základné existenčné potreby navrhovateľky, posúdiť ich dôvody, s prihliadnutím na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Odvolací súd sa zhodol so súdom prvej inštancie aj v rozsahu priznania nároku navrhovateľky v súlade s § 74 ods. 1 Zákona o rodine, v nadväznosti na splnenie podmienok § 325 ods.1 CSP, § 366 CMP. Navrhovateľka osvedčila, že ako nevydatá matka spoločného dieťaťa účastníkov konania, ktorá zabezpečuje výlučnú celodennú osobnú starostlivosť o maloletého I., má objektívne obmedzené možnosti si vlastnou prácou zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky na svoju obživu a úhradu základných životných potrieb a je aktuálne odkázaná iba na príjem z rodičovského príspevku vo výške 378,10 eur mesačne, ktorý nie je spôsobilý na pokrytie jej nevyhnutných a základných výdavkov. Povinný jej v tomto smere neposkytuje finančnú podporu a na dôvodnosť ňou uplatneného nároku nemá vplyv okolnosť, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.09.2021 sp.zn. 27P/124/2021 mu bola uložená povinnosť platiť k jej rukám predbežne určené výživné na maloletého syna v nevyhnutnej miere 100 eur mesačne, ktoré pokryje náklady na maloletého len čiastočne, rovnako ako povinným v odvolaní čiastočne osvedčené skutočnosti, že na výživu maloletého prispieval aj drobnými nákupmi potravín či ošatenia. Na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá vplyv ani povinným tvrdené a preukazované investovanie do domácnosti matky v čase kedy viedli spoločnú domácnosť. Správne súd prvej inštancie vychádzal z predpokladu a osvedčenia možností a schopností povinného v určenej sume prispievať na výživu navrhovateľke, keď povinný nemá iné vyživovacie povinnosti, je zárobkovo činný, neuvádza žiadne obmedzenia pri výkone svojej zárobkovej činnosti a pokiaľ v odvolaní poukazuje na výšku svojho aktuálne možného príjmu, toto svoje tvrdenie povinný neosvedčil, rovnako ani iné závažné okolnosti, ktoré by mu bránili plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v určenom rozsahu (v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP). Svoje nevyhnutné náklady a ich dôvodnosť neuviedol. Odvolací súd vyhodnotiac obsah podaní účastníkov konania a pripojených listín ustálil, že za daných navrhovateľkou tvrdených a aj osvedčených skutkových okolností, spočívajúcich v potrebe zabezpečenia jej základných nákladov, s poukazom na jej príjem tvoriaci len rodičovský príspevok a výkon jej celodennej a výlučnej osobnej starostlivosti o spoločné maloleté dieťa, odôvodňujú určiť povinnosť povinnému platiť výživné na navrhovateľku v nevyhnutnej miere. Námietky, ktoré povinný uviedol v odvolaní (potrebu dokazovať majetkové pomery navrhovateľky, výšku jej príjmu pred narodením maloletého dieťaťa, jeho zárobkové možnosti a schopnosti, skutočný príjem a majetkové pomery, či jeho náklady) zodpovedajú dokazovaniu v konaní vo veci samej v ktorom ich bude môcť uplatniť.
12. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods.1 CSP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).