Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Csp-30-2021.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Subarea
18Csp/30/2021
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: F. V., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Z. XXX, XXX XX B. Z., t.č. P., Z. XXX/X, Č., o zaplatenie 246,58 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na upomínacom súde Okresnom súde Banská Bystrica žalobu dňa 03.06.2021, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 124,04 Eur spolu s príslušným úrokom. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 22Up/1765/2020 dňa 24.09.2020, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca navrhol v konaní pokračovať, v súlade s právnymi predpismi došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na pokračovanie v konaní.
2. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 06.07.2021 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Dňa 09.08.2021 doručila žalovaná tunajšiemu súdu podanie, v ktorom okrem iného uviedla, že už niekoľko rokov žije a pracuje v Českej republike. Následne Okresný súd Zvolen zaslal Okresnému súdu Plzeň dožiadanie, ktorým žiadal o vykonanie výsluchu žalovanej. Žalovaná pri výsluchu namietla právomoc Okresného súdu Zvolen. Uviedla, že v P. žije s rodinou už od roku 2010, kde má pobyt na adrese Z. XXX/X, na Slovensku nemá žiadne bydlisko.
3. Zo šetrenia vykonaného súdom vyplýva, že žalovaná má aktuálne bydlisko mimo územia Slovenskej republiky a to na území Českej republiky, čo predstavuje cudzí prvok v konaní. Súd preto skúmal či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).
4. Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
5. Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, v prepracovanom znení č. 1215/2012 (Brusel 1).
6. Podľa čl. 1, bod 1 Brusel I, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
7. Podľa čl. 4, bod 1, Brusel I, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
8. Podľa čl. 17, bod 1 Brusel I, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.
9. Podľa čl. 18, bod 1, 2 a 3 Brusel I, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
- na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Tento článok nemá vplyv na právo uplatniť vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.
10. Podľa čl. 26, bod 1 a 2 Brusel I, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku Vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
11. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať vo veci, je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania a v každom stupni. Keďže sa v danom prípade jedná o konanie v občianskoprávnej veci s medzinárodným prvkom, ktorý je daný bydliskom žalovaného, súd skúmal svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia, ktoré musí súd aplikovať prednostne pred zákonmi Slovenskej republiky.
14. Predmetný spor je spotrebiteľským sporom, pričom žalovaná je v postavení spotrebiteľa a pobyt má na území iného členského štátu. Základným kritériom pre určenie právomoci súdu na konanie v predmetnej veci je v zmysle čl. 4 ods. 1, ako aj čl. 18 ods. 2 Nariadenia bydlisko žalovaného. Výklad pojmu „bydlisko“ úzko súvisí s určovaním miestnej príslušnosti slovenského súdu v súlade s ustanovením § 14 CSP. Na základe vykonaného šetrenia mal súd preukázané, že v mieste posledne evidovaného trvalého bydliska v SR žalovaná nebýva, čo uviedla sama pri svojom výsluchu, už 10 rokov. Žalovaná už niekoľko rokov žije a pracuje v Českej republike, z čoho vyplýva trvalosť jej pobytu v ČR. Tým je daná v spotrebiteľskej veci právomoc štátu, na území ktorého má žalovaná bydlisko, t.j. Českej republiky. Napriek tomu by mohla byť založená právomoc slovenského súdu konať vo veci, ak sa žalovaná zúčastní konania a zároveň je poučená o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jej účasti alebo neúčasti na konaní. V zmysle uvedeného Okresný súd Zvolen dožiadaním príslušného súdu v ČR poučil žalovanú, ktorá v predmetnom konaní vystupuje ako spotrebiteľ o jej práve namietať právomoc Okresného súdu Zvolen. Následne žalovaná namietla právomoc Okresného súdu Zvolen. Keďže pre konanie o uplatnenom nároku žalobcu voči žalovanej je daná právomoc súdov
Českej republiky, tunajší súd nemá právomoc konať a rozhodovať o žalobe žalobcu, námietka žalovanej je dôvodná.
15. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o návrhu je nedostatkom podmienok konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie o podanom návrhu podľa ust. § 9 C.s.p. zastavil.
16. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom k tomu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, pretože podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc konať, vzniklo žalovanej právo na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej v predmetnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.