Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Cb/39/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 857 033, proti žalovaným v 1./ rade PC&VK, s.r.o. so sídlom Pod Hôrkou 426/36, 955 21 Jacovce, IČO: 46 293 574 a v 2./rade P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. V. XXX/XX, XXX XX Y., o zaplatenie 7 975,96 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1./ a 2./rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7 885,96 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.06.2021 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 1 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 90 eur a v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 40 eur od 14.06.2021 do 28.10.2021 a zo sumy 90 eur od 29.10.2021 do zaplatenia a v časti 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 90 eur uplatňovaného potom, ako súčet zmluvných sankcií dosiahne 12 120,96 eura súd konanie zastavuje.

V časti zaplatenia zmluvnej pokuty nad sumu 1 000 eur a v časti zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky vo výške 325,95 eura súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných v 1./ a 2./rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 7 975,96 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne z jednotlivých splátok špecifikovaných v žalobe s tým, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura sú žalovaní povinní uhradiť úrok z omeškania zo sumy 7 975,96 eura vo výške 9% ročne až do zaplatenia a zároveň sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 325,95 eura. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2016 uzatvoril so žalovaným v 1./rade zmluvu o úvere č. 234754, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1./rade úver vo výške 4.000 eur a žalovaný v 1./rade sa ho zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach po 252,52 eura. Zároveň žalovaný v 2./rade pristúpil k tomuto záväzku podľa . Keďže ani jeden zo žalovaných neuhradil dohodnuté splátky a dostali sa do omeškania s ich úhradou, tak ku dňu 13.09.2017 sa všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými a zo strany žalovaných bolo doposiaľ uhradených spolu len 4 145 eur. Podaním doručeným súdu dňa 13.11.2021 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 90 eur ako aj príslušnej časti zmluvnej pokuty z dôvodu, že zo strany žalovaných bola dňa 14.06.2021 zaplatená suma 40 eur a dňa 29.10.2021 suma 50 eur.

Zotrval na zaplatení zvyšku istiny v sume 7 885,96 eura spolu so zmluvnou pokutou ako aj s úrokmi z omeškania a s náhradou nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.

2./ Žalovaný v 2./rade, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom žalovaného v 1./rade na pojednávaní uviedol, že je ochotný úver splácať, avšak mal zdravotné problémy, a preto aj prestal podnikať. V telefonickom kontakte so zástupcom žalobcu vyjadril ochotu úver splácať s tým, že mesačne môže dávať na splátky maximálne 200 eur a to na 2 úvery, nakoľko v tom istom čase si zobral ďalší úver ako fyzická osoba. Úver, ktorý je predmetom sporu, teda môže splácať maximálne po 50 eur, keďže je čiastočný invalidný dôchodca a dôchodok poberá vo výške 169 eur a okrem toho má príjem zo zamestnania vo výške 520 eur. Žalovaná spoločnosť v 1./rade je podľa neho prakticky nefunkčná a nepodniká, pričom druhý spoločník už zomrel a jeho obchodný podiel zdedila manželka. Potvrdil, že úver, ktorý je predmetom sporu bol úverom na podnikanie avšak pri podpise úverovej zmluvy si neustriehol výšku úroku a až keď zmluvu podpísal, zistil, koľko na úvere preplatí.

3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 2./rade ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalobca a žalovaný v 1./rade na základe žiadosti o úver podpísanej žalovaným v 2./ rade dňa 28.06.2016 uzavreli dňa 29.06.2016 zmluvu o úvere č. 234754 - 47042, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému v 1./rade ako dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 4.000 eur do 8 pracovných dní od doručenia rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi a dlžník sa zaviazal úver splatiť veriteľovi a zaplatiť úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 252,52 eura splatných podľa splátkového kalendára. Zároveň v čl.3 bod 3.1 zmluvy bola dohodnutá zmluvná odmena s tým, že dlžník sa zaväzuje za poskytnutie úveru zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a zmluvná odmena predstavuje 169,19 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V čl.10 bod 10.1. zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. V bode 10.2. zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa stanú podľa ods. 10.4.písmeno b/ tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa bodu 10.4. zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, tak veriteľ je oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia. Podľa čl. 4 bod 4.1. zmluvy žalovaný v 2./rade ako spoludlžník pristúpil na základe k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru, príslušenstva úveru, prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a jej prípadných dodatkov. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 1./ rade ako dlžník mal zaplatiť 48 mesačných splátok po 252,52 eura a to vždy k 25-dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka mala byť zaplatená 25.08.2016 a posledná 25.07.2020. Na základe zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému v 1./rade úver vo výške 4 000 eur dňa 30.06.2016, pričom zo strany dlžníka bola zaplatená iba časť splátok a to do 03.03.2021 spolu vo výške 4 145 eur (po podaní žaloby boli uhradené ešte dve splátky spolu vo výške 90 eur). Listom zo dňa 03.09.2017 žalobca oznámil žalovanému v 1./ rade, že dňom 13.09.2017 sa v dôsledku porušenia zmluvných povinností z jeho strany stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa , kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie tu platí obdobne.

Podľa ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa ods. 2 za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Podľa ods. 3 uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

Podľa ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Podľa ods.2, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Podľa ods.3, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa ods.4, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.

Podľa okolnosti vylučujúce zodpovednosť () nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 7 885,96 eura so zmluvnou pokutou, s úrokom z omeškania ako aj s náhradou nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním je dôvodná iba čiastočne (pred prvým pojednávaním zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 90 eur a príslušnej časti zmluvnej pokuty). Je nesporné, že žalobca a žalovaný v 1./ rade uzavreli dňa 29.06.2016 zmluvu o úvere podľa a nasl. , na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému v 1./rade ako dlžníkovi poskytnúť na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 4.000 eur a žalovaný sa úver, ktorý mu bol poskytnutý dňa 30.06.2016 zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 252,52 eura, pričom mal zaplatiť 48 splátok a zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj úroky. Podstatnými náležitosťami úverovej zmluvy podľa je určenie zmluvných strán, určenie sumy, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami uvedené základné náležitosti obsahuje a preto bola platne uzavretá, pričom záväzok dlžníka zaplatiť úroky neznamená, že v zmluve je potrebné výslovne dohodnúť výšku úrokov, ale postačuje iba zmluvné dojednanie, že dlžník veriteľovi úroky zaplatí. Okrem týchto podstatných náležitostí úverovej zmluvy si môžu zmluvné strany dojednať aj ďalšie podmienky ako napríklad zabezpečenie úveru, výšku úrokov, zmluvnú pokutu a podobne, čo bolo aj v tomto prípade, keď zmluvné strany špecifikovali v zmluve aj výšku úrokov a taktiež si dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti dlžníka platiť dohodnuté splátky včas. Podľa je možné za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru ja predmetom podnikania veriteľa. V tomto prípade poskytovanie úverov je predmetom podnikania žalobcu, pričom odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá v zmluve a to aj jej výška. Táto odplata predstavuje určitú odmenu resp. náhradu za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká, kým o ne dlžník požiada. Pritom nie je podstatné, či dlžník úver skutočne čerpal alebo nie. Odplatu treba odlišovať od úroku dojednaného k úverovej zmluve, ktorý predstavuje cenu (výnos) za poskytnutie úverovej zmluvy. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal možnosť od žalovaného v 1./ rade požadovať zaplatenie odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky, pričom v čl.3 bod 3.1. zmluvy o úvere nazvanom ako zmluvná odmena je uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Podľa tohto dojednania zmluvná odmena predstavuje 169,19 eura mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Vychádzajúc z obsahu dojednania medzi zmluvnými stranami mal súd za to, že v bode 3.1. zmluvy o úvere nejde o odplatu podľa , ktorá má na rozdiel od úrokov jednorazový charakter, ale ide o úroky, pričom v bode 2.1. sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úroky a následne v bode 3.1. je vlastne stanovená výška úrokov, ktorá predstavuje 169,19 eura zo splátky 252,52 eura.

5./ Zároveň podľa žalovaný v 2./rade pristúpil k peňažnému záväzku žalovaného v 1./rade ako dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru ako aj jeho príslušenstva a všetkých ďalších peňažných

záväzkov, ktoré vzniknú z tejto zmluvy. Žalovaný v 2./rade ako pristupujúci dlžník sa v rámci kumulatívnej intercesie (počet dlžníkov sa kumuluje) stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Tento účinok vzniká na základe dohody resp. zmluvy medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Zmluva o pristúpení k záväzku je uzatváraná bez účasti dlžníka a jej účinnosť nie je podmienená dlžníkovým súhlasom. Môže riadne vzniknúť aj bez jeho vedomia a proti jeho vôli. Pristupujúci dlžník sa nestáva účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Zmluva o pristúpení k záväzku musí byť uzavretá písomne. Pristupujúci dlžník nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu (ako ručiteľ), ale priamo v rovnakom rozsahu, ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu. Veriteľ môže teda požadovať celé plnenie alebo jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, prípadne od všetkých súčasne. V rozsahu plnenia niektorého z dlžníkov, zaniká povinnosť ostatných spoludlžníkov plniť v prospech veriteľa.

6./ Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na obsah zmluvy o úvere je nesporné, že úverová zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1./rade, pričom žalovaný v 2./rade pristúpil k záväzku vyplývajúcemu z tejto úverovej zmluvy v celom rozsahu a preto sa stal spoludlžníkom žalobcu. Medzi žalovanými v 1./ a 2./rade ide teda o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu a žalobca ako veriteľ môže teda požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek z nich prípadne od oboch súčasne.

7./ Keďže po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany dlžníka boli uhrádzané ďalšie splátky a to aj po podaní žaloby, tak súd sa musel zaoberať skutočnosťou, či uvedené konanie dlžníka má účinky uznania zvyšku dlhu v zmysle . Uznanie záväzku (dlhu) je upravené v , pričom podľa ods. 1 je uznanie záväzku jednostranný právny úkon urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi a tento úkon si vyžaduje písomnú formu. Uznanie záväzku má za následok dva základné dôsledky a to predovšetkým vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že záväzok v čase uznania a v uznanom rozsahu trvá a druhým dôsledkom je, že od okamihu uznania záväzku začne plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota. Podľa sa za uznanie nepremlčaného záväzku považujú aj právne úkony uvedené v a . Z ustanovenia vyplýva, že premlčanú pohľadávku možno uznať len písomnou formou avšak nepremlčané záväzky možno uznať aj konkludentne s poukazom na ustanovenie a . taxatívne vymedzuje právne úkony z ktorých nastávajú účinky uznania záväzku a týmito právnymi úkonmi sú platenie úrokov alebo čiastočné plnenie záväzku. Platenie úrokov je zákonom považované za právny úkon, ktorý spôsobuje uznanie záväzku ohľadom sumy (istiny), z ktorej sa úroky platia, len za predpokladu, že právo nie je premlčané. V opačnom prípade nenastanú dôsledky uznania záväzku.

8./ Pokiaľ ide o ďalší právny úkon spôsobujúci uznanie záväzku, tak čiastočné plnenie je právnym úkonom, ktorý má účinky uznania zvyšnej časti dlhu za podmienok uvedených v ods. 3 ustanovenia . Čiastočné plnenie je možné len pri záväzkoch, ktoré majú deliteľný predmet plnenia. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť plnenia, hoci podľa zmluvy mal poskytnúť plnenie celé. Dlžník tu vedome plní len časť predmetu plnenia. Čiastočné plnenie má účinky uznania záväzku len za splnenia zákonnej podmienky, že možno usudzovať, že dlžník plnením uznáva aj zvyšnú časť záväzku. Pre posúdenie splnenia tejto podmienky je potrebné vziať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu. Nie je potom rozhodujúce, či dlžník čiastočným plnením zamýšľa spôsobiť uznanie zvyšnej časti záväzku. Usudzovať, že dlžník čiastočným plnením uznáva zvyšnú časť dlhu, možno z rôznych písomností, ako aj korešpondencie medzi stranami, účtovné doklady, prípadne konkrétne správanie sa dlžníka a podobne. V každom prípade poskytnutie čiastočného plnenia musí byť uskutočnené takým spôsobom, že z konkrétnych okolností prípadu je možné vyvodiť, že dlžník čiastočným plnením uznal aj zvyšnú časť záväzku. Pri čiastočnom plnení je preto namieste obozretnosť dlžníka. Ak nechce svojim čiastočným plnením spôsobiť uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to výslovne vyhlásiť. V opačnom prípade sa môže stať, že hoci to dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať následky uznania zvyšnej časti záväzku. Ak dlžník zaplatí časť záväzku, ktoré spôsobí uznanie zvyšku dlhu, nemôže po jeho zaplatení namietať premlčanie dlhu.

9./ S poukazom na ustanovenie ako aj a samotné konanie dlžníka mal súd za to, že zo strany dlžníka čiastočným plnením jeho záväzku došlo k uznaniu zvyšku dlhu. Tento záver súdu vyplýva nielen z konania dlžníka, ale aj z vyhlásenia jeho štatutárneho zástupcu. Je nesporné, že

po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, keď bolo povinnosťou dlžníka a spoludlžníka uhradiť žalobcovi celý zvyšok úveru, došlo zo strany dlžníka k uhrádzaniu ďalších splátok, ktorými čiastočne plnil svoj záväzok, pričom žalovaný v 2./rade, ktorý je zároveň aj štatutárnym zástupcom žalovaného v 1./rade na pojednávaní vyhlásil, že je ochotný úver splácať a jeho výšku nerozporoval s tým, že splátky by uhrádzal po 50 eur mesačne a taktiež potvrdil, že úver bol poskytnutý na podnikanie žalovaného v 1./ rade. Skutočnosť, že dlžník po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru ďalej čiastočne plnil svoj záväzok má za následok uznanie zvyšku dlhu a to zvlášť za situácie, že jeho štatutárny zástupca vyslovene vyjadril ochotu úver splácať. Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že žalobcovi ako veriteľovi vznikol proti žalovaným v 1./ a 2./rade nárok na zaplatenie zvyšku úveru t.j. sumy 7 885,96 eura spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania v dôsledku uznanie zvyšku dlhu v zmysle .

10./ Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaným v 1./ a 2./rade vznikla povinnosť splácať úver, ktorý bol žalovanému v 1./rade poskytnutý vo výške 4 000 eur, pričom pri zaplatení dohodnutých 48 mesačných splátok po 252,52 eura by mali celkovo zaplatiť sumu 12 120,96 eura a okrem toho z dôvodu, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vznikla im povinnosť platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to prakticky do výšky sumy rovnajúcej sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára t.j. do výšky 12 120,96 eura. Žalobca si svoje nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere uplatnil v celom rozsahu a teda v dôsledku toho povinnosťou žalovaných v 1./ a 2./rade by malo byť zaplatenie istiny a úrokov spolu vo výške 12 120,96 eura a okrem toho aj zmluvnej pokuty dosahujúcej maximálnu výšku 12 120,96 eura. Vychádzajúc z výšky zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatnil v prejednávanej veci je nesporné, že maximálnu výšku dosiahla zmluvná pokuta dňa 28.06.2021, keď do dátumu 03.03.2021 predstavovala zmluvná pokuta spolu sumu 1 074,99 eura a potom za obdobie od 14.09.2017 až do 29.06.2021 zo sumy 7 975,96 eura v sume 11 046,70 eura, čím dňa 29.06.2021 zmluvná pokuta dosiahla spolu výšku 12 121,69 eura a teda jej maximálna hranica bola dosiahnutá už deň predtým, t.j. 28.06.2021.

11./ Zákon dáva súdu oprávnenie znížiť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu s poukazom na ustanovenie a teda ide o sudcovské moderačné právo, ktoré spočíva v tom, že súd neprizná zmluvnú pokutu v celej výške, t.j. vo výške, v akej bola stranami dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Zákon teda umožňuje súdu zasiahnuť do zmluvných vzťahov a tieto vzťahy medzi účastníkmi modifikovať. Súd nemôže zmluvnú pokutu odpustiť. Účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu z dvoch dôvodov. Predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ku ktorej môže dôjsť pri prísnom uplatňovaní litery zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu prípadne až k jeho likvidácii. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje dve kritériá na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty a to hodnotu zabezpečovanej povinnosti a význam zabezpečovanej povinnosti. Ani na základe týchto zákonom ustanovených kritérií však nemožno všeobecne určiť pravidlo, kedy bude zmluvná pokuta neprimerane vysoká. Z uvedených zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho prípadu totiž možno vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti.

12./ Súd v rámci moderačného práva nemôže zasahovať do spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty. Jeho oprávnenie moderovať výšku zmluvnej pokuty sa bezpochyby viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku. Spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán. Predmetom moderačného práva súdu môže byť len výška zmluvnej pokuty. Preto súd pri svojom rozhodovaní o použití, či nepoužití svojho oprávnenia moderovať výšku zmluvnej pokuty v tom - ktorom prípade, musí najskôr dospieť k poznatku, aká je výška zmluvnej pokuty, t.j. konkrétna suma a až potom rozhodovať v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade s okolnosťami konkrétneho prípadu o rozsahu moderácie. Ustanovenie § 301 neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom odpustiť. Zákonodarca tak rešpektuje sankčnú funkciu zmluvnej pokuty, t.j. že zmluvná pokuta je tiež sankciou za porušenie ňou zabezpečenej povinnosti. Rozsah moderačného práva súdu je limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia. Ustanovenie § 301 obmedzuje súd tým, že aj keď zistí, že sú naplnené podmienky zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, musí vždy zachovať právo veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške škody, ktorá už vznikla. To

znamená, že ani po uplatnení moderačného práva súdu zmluvná pokuta nemôže byť nižšia, ako je skutočne vzniknutá škoda. Pre rozsah moderačného práva súdu sú teda rozhodujúce dve skutočnosti. Okamihom pre určenie rozhodujúcej výšky škody pre rozsah moderačného práva súdu je čas, kedy súd rozhoduje; škoda, ktorá má limitovať moderáciu súdu, musí v čase rozhodovania súdu existovať. Vznik škody teda nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty.

13./ Ako už bolo vyššie uvedené v prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty ešte pred rozhodnutím súdu dosiahla maximálnu dohodnutú hranicu 12 120,96 eura a takúto zmluvnú pokutu súd považoval za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a preto použil svoje moderačné právo na zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala plnenie povinnosti dlžníka platiť splátky úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý vo výške 4 000 eur, pričom okrem tejto istiny mal dlžník zaplatiť aj úroky, ktoré spolu s istinou predstavovali sumu 12 120,96 eura. Dlžník doposiaľ zaplatil splátkami sumu 4 235 eur, čím uhradil istinu úveru a zostala mu ešte povinnosť zaplatiť úroky z úveru. Súd mal za to, že pokiaľ by sa mala žalobcovi priznať zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o úvere, tak by došlo k neadekvátnym majetkovým dôsledkom, pretože neprimerane vysoká zmluvná pokuta by viedla k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na strane žalobcu, a zároveň k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu povinných subjektov (žalovaných v 1./ a 2./rade), prípadne až k ich likvidácii. Priznanie zmluvnej pokuty mnohonásobne prevyšujúcej právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty (rozsudok NS SR sp.zn. 1Obdo V 93/2004). Súd pri rozhodovaní o možnom použití moderačného práva zobral do úvahy skutočnosť, že dlžník by okrem istiny v sume 4 000 eur mal zaplatiť aj úrok vo výške cca 8 000 eur a zmluvnú pokutu vo výške cca 12 000 eur, čo je spolu cca 24 000 eur (pri úvere v sume 4 000 eur je to prakticky 6-násobok poskytnutého úveru). Pri uhradení všetkých nárokov veriteľa v takejto výške by došlo na jeho strane k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na jeho strane v prípade ak by už aj zvyšok týchto jeho nárokov nebol uspokojený a na druhej strane k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu dlžníka vo vzťahu k porušenej povinnosti. Súd poukazuje na skutočnosť, že istina úveru už bola zaplatená a v súčasnej dobe finančné nároky veriteľa spláca už len žalovaný v 2./rade, ktorý je fyzickou osobou s minimálnym príjmom, keďže spoločnosť (žalovaný v 1./rade), ktorej je spoločníkom a konateľom a ktorá je dlžníkom už prakticky nepodniká a teda nemôže mať žiaden zisk a zrejme ani žiaden majetok. Podľa názoru súdu žalovaný v 2./rade v takomto prípade nie je schopný zaplatiť všetky nároky žalobcu v primeranej dobe a ich ďalším uhrádzaním v takom rozsahu, ako požaduje žalobca by prakticky došlo k majetkovej likvidácii žalovaného v 2./rade a v konečnom dôsledku k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Z uvedených dôvodov súd pristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom, pričom pri rozsahu moderačného práva je súd limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia, ktorou je podľa výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Keďže zmluvná pokuta nemôže byť nižšia ako je skutočne vzniknutá škoda do rozhodnutia súdu, tak súd skúmal, či v tomto prípade žalobcovi do rozhodovania súdu v súvislosti so zabezpečovanou povinnosťou dlžníka vznikla nejaká škoda. Zmluvná pokuta v prejednávanej veci mala podľa zmluvy o úvere zabezpečiť riadne plnenie splátok zo strany dlžníka a zároveň aj riadne plnenie všetkých povinností dlžníka v prípade, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže dlžník splátky úveru riadne neuhrádzal a došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, aká škoda mu vznikla v súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca však v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o vzniknutej škode a ani z dokladov ním predložených žiadna škoda nevyplývala, keďže dlžník už zaplatil istinu úveru a jeho povinnosťou je ešte zaplatiť úroky z úveru. Súd tak pri uplatnení moderačného práva nebol limitovaný výškou škody, keďže vznik škody na strane žalobcu nebol v tomto konaní zistený ani preukázaný a preto súd aj s poukazom na všetky už vyššie uvedené finančné nároky žalobcu, ktoré je dlžník ešte povinný uhradiť znížil zmluvnú pokutu na sumu 1 000 eur, čo prakticky predstavuje 1/4 -inu z výšky zabezpečeného úveru. Podľa názoru súdu zmluvná pokuta vo výške 1 000 eur je primeraná s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovanej povinnosti ako aj jej význam a zároveň je dostatočnou sankciou pre oboch žalovaných za to, že z ich strany nedošlo k riadnemu plneniu povinností dlžníka resp. spoludlžníka. Z uvedených dôvodov súd žalobcovi priznal zmluvnú pokutu vo výške 1 000 eur a zároveň vo zvyšnej časti nad priznanú sumu jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

14./ V časti o zaplatenie sumy 90 eur s príslušnou časťou zmluvnej pokuty a úroku z omeškania zobral žalobca žalobu späť pred prvým pojednávaním a preto súd podľa a v tejto časti konanie zastavil tak, ako je špecifikované vo výrokovej časti rozsudku.

15./ Žalobca si podanou žalobou taktiež uplatnil náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 325,95 eura, pričom výšku týchto nákladov v žalobe vôbec nešpecifikoval a zrejme by malo ísť o odmenu advokáta za pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Je nesporné, že náklady za právne služby poskytnuté žalobcovi pred podaním žaloby na súd nie je možné uplatňovať v rámci trov konania podľa a preto je možné tieto uplatniť len ako samostatný nárok, ktorý však musí byť jednoznačne preukázaný a to nielen obsahom pokusu o zmier, ale aj jeho doručením protistrane prípadne aspoň dokladom, že tento pokus o zmier bol daný na poštovú prepravu. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal a preto súd uvedený nárok nemohol považovať za dôvodne uplatnený a na základe toho aj v tejto časti žalobu zamietol.

16./ Z vyššie uvedených dôvodov žalobcovi okrem zmluvnej pokuty vo výške 1 000 eur bola priznaná suma 7 885,96 eura tvoriaca zvyšok pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1./ a 2./rade na základe toho, že ich povinnosťou bolo zaplatiť 48 splátok úveru po 252,52 eura a to až do sumy 12 120,96 eura, pričom zo strany žalovaných bolo do rozhodnutia súdu z tejto pohľadávky spolu zaplatených 4 235 eur. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9% ročne od 29.06.2021 do zaplatenia s poukazom na ustanovenie a Nariadenia vlády SR č. , keďže žalovaný v 1./ a 2./rade sa dostali do omeškania s úhradou zvyšku pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a ich povinnosťou je teda zaplatiť aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o počiatok platenia úrokov z omeškania, tak súd vychádzal z ustanovenia bodu 10.3. zmluvy o úvere, podľa ktorého povinnosť platiť úrok z omeškania nastáva odvtedy, keď všetky sankcie za omeškanie podľa zmluvy dosiahnu sumu 12 120,96 eura, čo v tomto prípade bolo dňa 28.06.2021 a preto súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade na platenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7 885,96 eura od 29.06.2021.

17./ Podľa je lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu prípadne povoliť plnenie v splátkach. Žalovaný v 2./rade požiadal súd o povolenie zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 eur s tým, že poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 169 eur a jeho príjem zo zamestnania dosahuje výšku 520 eur, avšak ešte spláca ďalší úver po 150 eur mesačne. Vychádzajúc z týchto zárobkových pomerov žalovaného v 2./ rade ako aj z výšky dlhu na zaplatenie ktorého bol súdom zaviazaný spolu so žalovaným v 1./rade mal súd za to, že žalovanému v 2./rade nie je možné objektívne povoliť platenie splátok vo výške 50 eur mesačne, pretože pri takejto výške splátok by len istinu v sume 7 885,96 eura splácal vyše 13 rokov, čo je neadekvátne už aj vzhľadom na to, že samotný úver mal byť zaplatený v priebehu 4 rokov. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal oboch žalovaných zaplatiť pohľadávku priznanú žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle .

18./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to približne v polovici (žalobcovi bola priznaná suma 7 885,96 eura spolu s úrokmi z omeškania a zmluvnou pokutou v sume 1 000 eur a žalovaní boli úspešní v časti konania o zaplatenie zmluvnej pokuty cca v sume 11 000 eur ako aj v časti zaplatenia nákladov spojených s mimosúdnym vymáhaním pohľadávky v sume 325,95 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).