Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/50/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: R. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W., právne zastúpený: AK O. s.r.o., IČO: 51 635 046, so sídlom Námestie Martina Benku 10, Bratislava, proti žalovanej: P. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, W., o zaplatenie 148.477,59 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2021, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 11.11.2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.11.2021 domáha proti žalovanej zaplatenia 148.477,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148.477,59 eur od 27.04.2019 do zaplatenia a trov konania. Spolu so žalobou žalobca s poukazom na a podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a navrhol, aby súd zriadil k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom Senec - katastrálny odbor na LV č. 63, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č.: 819/36, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 299 m2, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: záhrada, o výmere: 670 m2 a stavba so súp. č.: XXX, postavená na parc. č.: XXX/XX, druh stavby: rodinný dom, vo výlučnom vlastníctve žalovanej záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 142.727,59 eur vyplývajúcej z náhrady škody, a aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

2. Podanie odôvodnil nasledovne. Dňa 01.03.2019 zomrel P., naposledy bytom: Y. XXX/XX, W. (ďalej len ako „Poručiteľ“), ktorého manželkou bola Žalovaná, synom Žalobca a dcéra P. F., rod.: F., nar.: XX.XX.XXXX, bydlisko: H. de T. XX, bus 1, XXXX G., U. (ďalej len ako „Dcéra“). Uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.03.2019, sp. zn.: , bolo začaté dedičské konanie po Poručiteľovi. Notárka JUDr. Oľga Folbejová, sídlo: Mierové Námestie 15, Senec (ďalej len ako „Notárka“), bola Poverením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 11.03.2019, sp. zn.: , poverená, aby ako súdna komisárka konala a rozhodovala v konaní o dedičstve po Poručiteľovi. Prešetrovaním Notárky boli po Poručiteľovi zistené nasledujúce aktíva: 1. Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.: W., okres: Y., vedené K. úradom Y. - katastrálny odbor na LV č. XX, a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere: 299 m2, parc. č.: XXX/XX, druh pozemku: záhrada, o výmere: 670 m2 a stavba so súp. č.: XXX, postavená na parc. č.: XXX/XX, druh stavby: rodinný dom, (a to všetko ďalej spolu len ako „Nehnuteľnosti“), pričom všetky Nehnuteľnosti boli v čase prejednávania dedičstva po Poručiteľovi v BSM Poručiteľa a Žalovanej a cena Nehnuteľnosti bola v dedičskom konaní stanovená na sumu vo výške 150.000,- EUR. Po vyporiadaní BSM Žalovanej a Poručiteľa bol do dedičstva po Poručiteľovi zahrnutý spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnosti v podiele 1, vo všeobecnej hodnote 75.000,- EUR; 2. Finančné prostriedky vedené na meno Poručiteľa vedené v Tatrabanka, a.s.: a. na bežnom účte pod IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume vo výške 35.490,46 EUR; b. na termínovanom účte

IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume vo výške 4.963,58 EUR; c. na termínovanom účte IBAN: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v sume vo výške: 50.217,90 EUR; 3. Podielové listy podielových fondov: a. Tatra Asset management, spav. spol., a.s., dynamický dlhopisový o.p.f., typ investície - jednorazová, s počtom podielových listov XXXXX, ktorých hodnota predstavovala sumu vo výške 4.771,96 EUR; b. Tatra Asset management, spav. spol., a.s., SmartFund o.p.f., typ investície - jednorazová, s počtom podielových listov XXXXX, ktorých hodnota predstavovala sumu vo výške 4.859,15 EUR; c. Tatra Asset management, spav. spol., a.s., Realitný fond o.p.f., typ investície - jednorazová, s počtom podielových listov XXXXXX plus príslušenstvo v podobe reinvestícii dividend, ktorých hodnota predstavovala sumu vo výške 5.211,26 EUR; 4. Motorové vozidlá, a to: a. Volkswagen, typ: Passat, VIN: B r.v. 2006, vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti Poručiteľa na sumu vo výške 2.000,- EUR; b. Škoda, typ: Rapid, VIN: W r.v. 2014, vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti Poručiteľa na sumu vo výške 5.000,- EUR; c. Audi, typ: Q5, VIN: B r.v. 2011, vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti Poručiteľa na sumu vo výške 12.000,- EUR; d. nákladný príves značky Agados, VIN: W vo všeobecnej hodnote ku dňu smrti poručiteľa v sume vo výške 500,- EUR. Prešetrovaním Notárky boli po Poručiteľovi zistené pasíva, za pohrebné náklady, ktoré predstavovali sumu vo výške 1.865,- EUR. Vyššie uvedené zhrnutie majetku bolo prejednané dňa 26.04.2019 na pojednávaní v Notárskej kancelárii Notárky, na ktorom sa zúčastnila Žalovaná, Dcéra v zastúpení Žalovanou na základe plnej moci zo dňa 11.04.2019 a Žalobca v zastúpení Žalovanou na základe plnej moci zo dňa 26.04.2019 (v osvedčovacej doložke podpisu Žalobcu je výslovne uvedené, že splnomocnenie bolo podpísané priamo pred Notárkou). Poukázal na ustanovenia , , a , , , , , , , , ods. . Žalobca splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní po Poručiteľovi udelil Žalovanej iba za účelom vybavenia dedičského konania po Poručiteľovi v Bosne a Hercegovine a za účelom rýchleho prejednania a ukončenia dedičského konania po Poručiteľovi v Slovenskej republike. Dňa 26.04.2021, teda v deň priebehu pojednávania v dedičskej veci po Poručiteľovi sa Žalobca nemohol zúčastniť na tomto pojednávaní, pretože mal dlhodobo vopred dojednané stretnutie za účelom dojednania pracovnej činnosti ako osobného šoféra a z tohto dôvodu udelil splnomocnenie Žalovanej na jeho zastupovanie v dedičskom konaní po Poručiteľovi. Pred uvedeným pojednávaním sa Žalobca so Žalovanou vopred dojednal, že neodmieta, nevzdáva a ani neustupuje jeho dedičský podiel, ktorý mu prináleží po Poručiteľovi, čo vyhlásil aj pred Notárkou, ktorú na preukázanie tohto tvrdenia navrhuje predvolať v tomto konaní ako svedka. Ustanovenie o odmietnutí dedičstva bolo v splnomocnení udelenom Žalovanej na jeho zastupovanie v dedičskom konaní iba za účelom odmietnutia, resp. vzdania sa dedičstva po Poručiteľovi v Bosne a Hercegovine, pretože Strany konania sa dohodli, že majetok po Poručiteľovi v Bosne a Hercegovine pripadne Dcére, a majetok po Poručiteľovi nachádzajúci sa v Slovenskej republike bude rozdelený medzi Strany konania podľa delenia dedičských podielov v súlade s . Je najmenej zvláštne, že všeobecná cena Nehnuteľnosti bola Žalovanou v dedičskom konaní po Poručiteľovi stanovená na sumu vo výške 150.000,- EUR, avšak po tom ako sa Žalovaná stala výlučnou vlastníčkou Nehnuteľnosti, bol zverejnený inzerát podľa jeho informácií minimálne na portáli www.nehnutelnosti.sk, ktorým sa Žalovaná pokúsila o predaj Nehnuteľnosti a kde bola stanovená cena Nehnuteľnosti na sumu vo výške 349.000,- EUR, čo je o 100 % viac ako bolo uvedené v dedičskom konaní po Poručiteľovi. Podľa Žalobcových informácií Žalovaná našla nájomcov Nehnuteľnosti a je s nimi dohodnutá na odkupe Nehnuteľnosti, ku ktorému do dnešného dňa neprišlo iba z dôvodu možného sporu o vlastnícke právo ku susednému pozemku k Nehnuteľnosti. V prípade úspechu Žalobcu v tomto konaní, by predajom Nehnuteľnosti došlo ku markantnému zníženiu možného uspokojenia jeho nároku na náhradu škody voči Žalovanej. Žalobca zdôraznil, že Žalovaná mu doteraz neodovzdala listiny z dedičského konania po Poručiteľovi. Do jeho dispozície sa dostali až nahliadaním do súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.: , ktoré uskutočnil v lete 2021. Až nahliadnutím do uvedeného spisu dedičského konania po Poručiteľovi sa Žalobca dozvedel, že konaním Žalovanej mu bola spôsobená škoda. Žalobcovi teda začala plynúť subjektívna lehota na náhradu škody voči Žalovanej, ktorú mu spôsobila v dedičskom konaní po Poručiteľovi až jeho nahliadnutím do súdneho spisu v lete 2021. Žalobca eviduje záväzky voči viacerým veriteľom, ktoré chcel uspokojiť z jeho podielu v dedičskom konaní, čo mu z dôvodu nedodržania dohody ohľadne rozdelenia dedičstva po Poručiteľovi bolo konaním Žalovanej absolútne znemožnené. Pre doplnenie uviedol, že Žalovaná mu zrušila jeho trvalé bydlisko v Nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že riadne preukázal, že konanie Žalovanej v dedičskom konaní po Poručiteľovi bolo v rozpore z ich ústnou dohodou a jej konaním mu bola spôsobená škoda. Žalobca sa pokúsil so Žalovanou o mimosúdne urovnanie tohto sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, avšak Žalovaná si neprevzala písomnú výzvu. Právny zástupca Žalobcu si za účelom mimosúdneho riešenia tohto sporu telefonicky dojednal so Žalovanou stretnutie, ktoré však

pár hodín po jeho dojednaní Žalovaná zrušila. Žalobca zosumarizoval, že Žalovaná mu spôsobila jej konaním v rozpore so Splnomocnením škodu v dedičskom konaní po Poručiteľovi, čím sa bezdôvodne obohatila. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody vo výške, v ktorá je určená podľa ceny Nehnuteľnosti, za ktorú ju Žalovaná predáva po skončení dedičského konania po Poručiteľovi. Žalovaná je vlastníčkou viacerých hnuteľných a nehnuteľných vecí, ku ktorým nemá zriadené žiadne záložné právo a Žalobca má obavu, že Žalovaná môže previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve na inú osobu, čím by došlo ku vážnemu ohrozeniu uspokojenia Žalobcovej pohľadávky. Podľa názoru Žalobcu, je záujem Žalobkyne o prevod Nehnuteľnosti zverejneným inzerátom jasne preukázaný. Uvedené jasne odôvodňuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve Žalovanej.

3. Žalobca k podaniu pripojil nasledovné listiny, a to zápisnicu o pojednávaní na Notárskom úrade zo dňa 26.04.2019, splnomocnenie podpísané dňa 26.04.2019 a nedatované fotografie inzerátu. Zároveň v podaní navrhol vykonať výsluch Notárky.

4. Podľa (ďalej len "") zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 6. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 11. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa prvej vety súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa (ďalej aj "") zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 16. Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

17. Podľa zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

18. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 19. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 22. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

24. Podľa dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným. 25. Podľa zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.

26. Podľa k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.

27. Podľa v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

28. Podľa ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. 29. Podľa ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

30. Podľa ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

31. Podľa ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

32. Podľa ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

33. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

34. Po oboznámení sa so žalobou podanou na tunajší súd dňa 11.11.2021 vedenou pod sp. zn. , návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia datovaným dňa 01.11.2021 podaným na tunajší súd dňa 11.11.2021 a s pripojenými listinami, na ktoré sa žalobca odvoláva, súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Predmetný návrh spĺňa zákonom požadované náležitosti návrhu zabezpečovacieho opatrenia, avšak súd mu nemôže vyhovieť, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd má za to, že žalobca hodnoverne najmä neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo sú základné zákonné predpoklady nevyhnutné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca za účelom osvedčenia jeho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nepripojil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by riadnym spôsobom osvedčil ním tvrdené skutočnosti. Účelom zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti je pritom len dočasne zabezpečiť, aby nedošlo k prípadnému zmareniu exekúcie, predmetom ktorej by bolo vymoženie určitej peňažnej pohľadávky. Zabezpečovacie opatrenie má teda charakter dočasnosti a provizórnosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd ani nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje na základe žalobcom osvedčených skutočností. Je preto na žalobcovi, aby hodnoverným spôsobom osvedčil skutočnosti, ktoré majú byť podkladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

35. Súd v prvom rade poukazuje na to, že samotný žalobca predložením písomného splnomocnenia udeleného žalovanej osvedčil, že žalovanú splnomocnil na konanie vo veci dedičského konania po ich spoločnom poručiteľovi. Ak teda žalovaná realizovala na základe predmetného splnomocnenia ako

zástupca žalobcu právne úkony za žalobcu ako zastúpeného, vznikli práva a povinnosti priamo jemu, pričom zastúpenie by bolo vylúčené v prípade, ak by ich záujmy boli rozporné. Žalobca však predložením písomného splnomocnenia, z obsahu ktorého vyplýva, že ich záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore, sám osvedčil, že si bol vedomý takej možnosti, ale tento rozpor vylúčil. Na účinnosť procesných úkonov dediča ako zástupcu iného dediča po spoločnom poručiteľovi pritom nemajú vplyv pochybnosti o tom, či medzi nimi neexistuje kolízia (rozpor) záujmov vtedy, ak k týmto úkonom dedič iného dediča výslovne splnomocnil. Žalobca sám osvedčil existenciu takého splnomocnenia.

36. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca v podanom návrhu síce uviedol, že „sa so žalovanou vopred dojednal, že neodmieta, nevzdáva a ani neustupuje jeho dedičský podiel, ktorý mu prináleží po poručiteľovi...“ a že „...ustanovenie o odmietnutí dedičstva bolo v splnomocnení udelenom žalovanej na jeho zastupovanie v dedičskom konaní iba za účelom odmietnutia, resp. vzdania sa dedičstva po poručiteľovi v Bosne a Hercegovine...“ a tiež, že „splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní po poručiteľovi udelil žalovanej iba za účelom vybavenia dedičského konania po poručiteľovi v Bosne a Hercegovine a za účelom rýchleho prejednania a ukončenia dedičského konania po poručiteľovi v Slovenskej republike.“ Zo žalobcom osvedčených skutočností však uvedené tvrdenia nevyplývajú, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že dedič zo zákona k odmietnutiu dedičstva dokonca ani nemôže pripojiť žiadne výhrady či podmienky a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Súd však, ako už bolo uvedené, v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plnohodnotné dokazovanie nevykonáva a vychádza len z osvedčených skutočností.

37. Z dotknutého písomného splnomocnenia datovaného dňa 25.04.2019 s notársky overeným podpisom žalobcu dňa 26.04.2019 súd zistil, že žalobca ho žalovanej udelil v nasledovnom znení: „Ja dolepodpísaný... (pozn. súdu - žalobca) ...splnomocňujem moju matku... (pozn. súdu - žalovanú) ...aby ma zastupovala v celom konaní o dedičstve, najmä aby toto dedičstvo odmietla alebo neodmietla, vyjadrila sa o stave majetku a dlhov a o právach iných osôb na dedičstvo, dojednala dohodu o vyporiadaní dedičstva a vykonala všetky úkony potrebné na ukončenie dedičského konania po nebohom... (pozn. súdu - spoločnom poručiteľovi). Súhlasím s tým, aby horeuvedený zástupca uzavrel v mojom mene dohodu o vyporiadaní dedičstva. Medzi sebou sme sa dohodli a naše záujmy nie sú vo vzájomnom rozpore.“ Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca sám osvedčil oprávnenie žalovanej konať v jeho mene v dedičskom konaní po ich spoločnom poručiteľovi. Bližšie však žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuviedol konkrétne skutočnosti týkajúce sa obsahu dohody strán o vyporiadaní dedičstva. Samotný žalobca naopak osvedčil, že žalovaná bola na základe písomného splnomocnenia oprávnená zastupovať žalobcu v dedičskom konaní, výsledkom ktorého mala byť dedičská dohoda dotknutých dedičov po ich spoločnom poručiteľovi. Sám žalobca v návrhu uviedol, že majetok poručiteľa mal byť prejednaný notárom dňa 26.04.2019, na ktorom sa zúčastnila žalovaná a aj žalobca v zastúpení žalovanou na základe plnej moci zo dňa 26.04.2019, čo napokon predložením dotknutého splnomocnenia aj sám osvedčil.

38. Predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia sú pritom podanie návrhu (ktorým je súd viazaný), spôsobilosť predmetu záložného práva, existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie s tým, že súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, nie nepeňažného nároku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podanie predmetného návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva k dotknutým nehnuteľnostiam za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky vo výške 142.727,59 eur, ktorej výška je dokonca odlišná od sumy, ktorej sa žalobca domáha žalobou vo výške 148.477,59 eur (bez akéhokoľvek zdôvodnenia rozdielu tejto výšky) s odôvodnením, že ide o náhradu škody vo výške určenej podľa ceny nehnuteľnosti, za ktorú ju žalovaná predáva po skončení dedičského konania po poručiteľovi, tiež s uvedením, že žalovaná sa v dedičskom konaní bezdôvodne obohatila, je podľa názoru súdu minimálne predčasné. Samotný žalobca ale poukázal na , podľa ktorého ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>), začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Napriek uvedenému sa však domáha zaplatenia peňažnej sumy. Napokon v návrhu na zabezpečovacie opatrenie by tiež mala byť peňažná pohľadávka konkretizovaná tak, aby bolo možné konštatovať, že takýto peňažný nárok trvá a je zároveň dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Len samotná skutočnosť, že žalovaná by mala predávať nehnuteľnosť nadobudnutú dedením za vyššiu cenu neosvedčuje dôvodnosť podaného návrhu žalobcu.

39. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi zriadením sudcovského záložného práva na konkrétny majetok dlžníka za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi, z dôvodu existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc zo všetkých okolností tejto právnej veci súd dospel k záveru, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podaného návrhu nie je opodstatnené. V danom prípade žalobca neosvedčil skutočnosti potrebné na vyhovenie jeho návrhu, z viacerých dôvodov. Jednak neosvedčil datovanie inzercie predaja nehnuteľnosti pripojenej k návrhu, či ide o aktuálny skutkový stav a ani to, či vôbec ide o dotknutú nehnuteľnosť. Ďalej riadne (výpisom z príslušnej evidencie katastra nehnuteľností) neosvedčil, či je žalovaná stále vlastníkom danej nehnuteľnosti (pozn. súdu - súd vo vzťahu k uvedenému ale vychádzal podľa z aktuálneho stavu evidovaného v katastri nehnuteľností). Neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčil ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd má za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku. Žalobca uviedol, že „žalovaná mu spôsobila jej konaním v rozpore so splnomocnením škodu v dedičskom konaní po poručiteľovi, čím sa bezdôvodne obohatila. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu škody vo výške, ktorá je určená podľa ceny nehnuteľnosti, za ktorú ju žalovaná predáva po skončení dedičského konania po poručiteľovi.“ Nie je teda zrejmé, a to napriek tomu, že žalobca podal proti žalovanej žalobu o zaplatenie konkrétnej peňažnej sumy, vo vzťahu k akému nároku sa domáha, aby súd zriadil záložné právo k nehnuteľnosti. Napokon skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobcu, že „žalovaná je vlastníčkou viacerých hnuteľných a nehnuteľných vecí, ku ktorým nemá zriadené žiadne záložné právo a žalobca má obavu, že žalovaná môže previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve na inú osobu, čím by došlo k vážnemu ohrozeniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky a podľa názoru žalobcu, je záujem žalobkyne o prevod nehnuteľnosti zverejneným inzerátom jasne preukázaný“ ako dôvod nariadenia navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia neobstojí. Samotná skutočnosť, že žalovaná vlastní majetok vo vzťahu ku ktorému neexistuje žiadna ťarcha (čo žalobca taktiež neosvedčil) a ani subjektívna obava žalobcu z možného prevodu nehnuteľnosti na inú osobu, neosvedčuje tvrdenie, že by tým došlo k vážnemu ohrozeniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Vo vzťahu k inzerátu súd najmä poukazuje na to, že žalobca v prvom rade neosvedčil obdobie jeho zverejnenia, ani skutočnosť, že sa jedná o predmetnú nehnuteľnosť žalovanej. Pritom samotný žalobca uviedol, že žalovaná vlastní aj iný majetok (hnuteľný či nehnuteľný). Súd tiež poukazuje na to, že žalobca neopísal dôvody podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vzťahujúceho sa k dotknutej nehnuteľnosti, ktorá by mala byť predmetom predaja až po viac ako dvoch rokoch od rozhodnutia o dedičstve, o konaní ktorého mal vedomosť, keďže žalovanú na dedičské konanie sám splnomocnil, čo osvedčil predložením písomného splnomocnenia. Naopak žalobca v návrhu sám uviedol, že „...po tom ako sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, bol zverejnený inzerát podľa jeho informácií minimálne na portáli www.nehnutelnosti.sk, ktorým sa žalovaná pokúsila o predaj nehnuteľnosti a kde bola stanovená cena nehnuteľnosti na sumu vo výške 349.000 eur, čo je o 100 % viac ako bolo uvedené v dedičskom konaní po poručiteľovi.“ Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalovaná sa mala stať vlastníkom majetku už v roku 2019 na základe rozhodnutia o dedičstve, vyjadrenia žalobcu sú potom minimálne vo vzájomnom vnútornom rozpore. Uviedol, že potom ako sa stala žalovaná vlastníčkou bol zverejnený inzerát na predaj, avšak naopak uviedol, že listiny z dedičského konania sa do jeho dispozície dostali až nahliadnutím do súdneho spisu v lete roku 2021 (pričom neuviedol, prečo do spisu nenahliadol už skôr). Pokiaľ sa žalovaná stala vlastníkom nehnuteľnosti začiatkom roka 2019, následne bol zverejnený podľa vyjadrenia žalobcu inzerát, z ktorého mal zistiť, že cena nehnuteľnosti je o 100 % vyššia ako bolo uvedené v dedičskom konaní, o ktorom sa podľa jeho vlastných slov mal dozvedieť až v lete roku 2021, uvedené tvrdenia sú potom minimálne v časovom rozpore. Žalobca ale osvedčil, že o dedičskom konaní mal vedomosť už dňa 26.04.2019 keď udelil splnomocnenie na jeho zastupovanie v danom dedičskom konaní žalovanej, navyše v návrhu aj uviedol, že sa ho nemohol z pracovných dôvodov zúčastniť. Nie je preto zrejmé, z akých dôvodov žalobca poukazuje na to, že o výsledku dedičského konania sa mal dozvedieť až v lete roku 2021, keď podľa jeho tvrdenia mal nahliadnuť do dedičského spisu, a že až týmto nahliadnutím do uvedeného spisu dedičského konania po poručiteľovi sa dozvedel, že konaním žalovanej mu bola spôsobená škoda. Pričom žalobca ani len neuviedol, prečo návrh nepodal už skôr, keď uviedol, že žalovaná môže previesť nehnuteľnosti v jej vlastníctve na inú osobu, čím by došlo k vážnemu ohrozeniu uspokojenia žalobcovej pohľadávky. Samotný žalobca teda neosvedčuje nielen naliehavosť podania takého návrhu, ale ani jeho opodstatnenosť, keď neosvedčil ani základný predpoklad, ktorým

je obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená. Súd sa môže len domnievať, či dotknutý inzerát bez datovania, ktorý žalobca pripojil k návrhu a bez jeho bližšej špecifikácie je vôbec relevantný a aktuálny.

40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle podaného návrhu. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v súlade s aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov / v spojení s a /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.