Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-101-2021.pdf
PDF · 108.95 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/101/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci manželky: Y. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená advokátkou JUDr. Iveta Pálfy Fabiánová, so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, so sídlom pracoviska Zimná 58, 052 01 Spišská Nová Ves, proti manželovi C. W., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š.É. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený advokátom JUDr. Milan Sivý, so sídlom Nám. Sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, o rozvod manželstva - úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom: L., L. E. W. W., všetky deti nar. XX.XX.XXXX, všetky trvale bytom Š. XXXX/XX, XXX XX T., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., o odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 10P/129/2020-72 zo dňa 09. apríla 2021, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozsudok vo výroku V., VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a s ním spojená úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd manželstvo účastníkov konania Y.C. W., C.. N., W.. X.X.XXXX a C. W., W.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
III. Maloleté deti - L., W.. X.X.XXXX, L., W.. X.X.XXXX a W., W.. X.X.XXXX - W. sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti otca, pričom každý z rodičov je oprávnený mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu mal. detí, a to sumou 130,- eur mesačne na mal. L., sumou 130,- eur mesačne na mal. L. a sumou 130,- eur mesačne na mal. W., a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré je matka povinná platiť do rúk otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
V. Matka je oprávnená stýkať sa s mal. deťmi L., L. E. W. každú párnu sobotu v čase od 9:00 hod. do 18:00 hod.
VI. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č 36/2005 Z. z. o rodine, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výpovedí účastníkov konania mal dostatočne preukázané, že manželstvo už toho času neplní svoj účel vyžadovaný ustanovením § 19 Zákona o rodine a keďže vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo a vážne narušené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia, toto manželstvo v zmysle § 22 a § 23 Zákona o rodine rozviedol. Na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu v zmysle § 24 ods. 3 a § 25 Zákona o rodine, ktorou sa matka a otec dohodli, že maloleté deti sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti otca, pričom každý z rodičov je oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Vzhľadom na preukázané príjmy oboch rodičov schválil s poukazom na možnosti a schopnosti matky a jej príjmové pomery, ako aj vzhľadom na príjmové pomery otca, rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa matka zaviazala platiť výživné na každé z detí mesačne sumou 130,- Eur. Nakoľko je uvedená rodičovská dohoda v záujme maloletých detí, a to jednak v časti ich zverenia do osobnej starostlivosti otca na čas po rozvode manželstva, keďže matka plánuje opustiť spoločný rodinný dom a odsťahovať sa, aby sa upokojila situácia v rodine, matka nechcela, aby sa deti delili a rodičia sa dohodli na takejto úprave práv a povinností k deťom, vzhľadom na vek, potreby maloletých detí súvisiace s návštevou školy, výdavkami na stravovanie, ošatenie a zdravotný stav, ako aj krúžky, je v záujme maloletých detí aj v časti týkajúcej sa výšky mesačného výživného na každé dieťa, nakoľko takto dohodnuté mesačné výživné považoval za primerané, pokrývajúce potreby detí a plne v ich záujme. Čo sa týka úpravy styku, vzal do úvahy skutočnosť, že voči matke maloletých detí je vedené toho času trestné stíhanie z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, avšak berúc do úvahy prezumpciu neviny v zmysle Ústavy SR, ako aj Trestného poriadku a s poukazom na Zákon o rodine, nevylúčil úplne matku zo stretávania sa s maloletými deťmi, nakoľko na to nebol zákonný dôvod. Zároveň mal za to, že takouto úpravou styku dôjde k minimalizovaniu možnosti stretávania sa matky s maloletými deťmi na čas do rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní a zároveň pri dodržaní zákonnej požiadavky, že aj matka má ústavné právo na stretávanie sa s maloletými deťmi na čas po rozvode, pokiaľ jej rozhodnutím súdu neboli rodičovské práva obmedzené alebo rodičovských práv nebola pozbavená, majúc na zreteli to, že do momentu, kým nebola právoplatným trestným rozsudkom vyslovená vina, hľadí sa na takúto osobu ako na nevinného. Úpravu styku s maloletými deťmi v danom prípade v minimálnom rozsahu obsiahnutú v rodičovskej dohode považoval preto za adekvátnu, preto ju schválil.
5. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal (§ 52 CMP).
III. Obsah odvolania kolízneho opatrovníka
6. Proti rozsudku podal odvolanie kolízny opatrovník, a to voči výroku V., v zmysle ktorého je matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi. Uviedol, že ešte pred súdnym pojednávaním vo svojej písomnej správe zo dňa 01.04.2021 dal do pozornosti konajúcemu súdu, že bol dňa 24.03.2021 z jeho strany na Okresnú prokuratúru v T. odstúpený podnet vo veci podozrenia z týrania maloletých detí matkou a súdu boli doručené aj prílohy tejto správy - podnet otca a anonymný podnet. Počas súdneho pojednávania dňa 09.04.2021 vo svojom vyjadrení opakovane upozornil na daný podnet a z tohto dôvodu navrhoval vyčleniť konanie o úprave styku s maloletými deťmi na samostatné konanie. Taktiež bolo oznámené, že Okresná prokuratúra daný podnet odstúpila na priame vybavenie Odboru kriminálnej polície OR PZ v T. a vyšetrovateľ Odboru kriminálnej polície PZ ešte len začal vo veci podozrenia z týrania maloletých detí konať a prebehli len prvotné úkony. Napriek uvedenému a jeho nesúhlasu s rodičovskou dohodou v časti úpravy styku a žiadosti o vyčlenenie úpravy styku matky s maloletými deťmi na samostatné konanie súd schválil rodičovskú dohodu a zamietol jeho návrh na vykonanie výsluchu maloletých detí pred súdom. Uviedol, že opakovane zdôrazňoval počas súdneho pojednávania, že uzatvorená rodičovská dohoda nie je v záujme maloletých detí a nemohol sa z toho dôvodu k nej pripojiť a navrhnúť súdu jej schválenie. V tomto smere poukázal na Dohovor o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, kde záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Takýto postup súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, pretože sa dostatočne nevenoval pri rozhodovaní najlepšiemu záujmu maloletých detí a len vzhľadom na hospodárnosť konania chcel ukončiť konanie hneď na prvom vytýčenom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 09.04.2021. Namietal, že súd nedostatočne zistil, či daná úprava styku matky s maloletými deťmi je najvhodnejšou formou a nevykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie vo veci úpravy styku s deťmi. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku V. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, aby v konaní o úprave styku matky s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva mohlo prebehnúť rozsiahle dokazovanie vzhľadom na závažnú situáciu v rodine, kde prebieha vyšetrovanie Odborom kriminálnej polície OR PZ T. vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej alebo zverenej osoby.
IV. Vyjadrenie otca k odvolaniu
7. Otec k odvolaniu kolízneho opatrovníka uviedol, že kolízny opatrovník nesúhlasil s uzatvorenou dohodou v časti bodu V. z dôvodov, ktoré opakovane uvádza vo svojom odvolaní, avšak súd sa s predmetnými námietkami oboznámil, tieto vyhodnotil a podľa jeho názoru vo veci správne rozhodol. Námietky špecifikované ako nevenovanie sa najlepšiemu záujmu maloletých detí považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie v bode 30. odôvodnenia rozsudku riadnym spôsobom odôvodnil, z akých dôvodov umožnil matke stretávať sa s maloletými deťmi v rozsahu úpravy styku schválenej rodičmi. Okrem dôvodov uvedených v tomto bode odôvodnenia mal za to, že takáto úprava je aj v najlepšom záujme maloletých detí, pretože jasným a konkrétnym spôsobom špecifikuje a konkretizuje čas, kedy je matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi tým, že v ostatnom čase deťom táto dohoda vytvára istotu a zábezpeku ochrany pobytom u otca, ktorému boli zverené do výchovnej starostlivosti. Pokiaľ by súd tento čas úpravy styku presne nedefinoval, mala by matka maloletých detí právo stýkať sa s deťmi kedykoľvek s tým, že by nemusela rešpektovať denný režim detí, ich záujmy. Práve dočasné obmedzenie styku detí s matkou a jeho presné časové vymedzenie rodičovskou dohodou schválenou súdom zabezpečuje zaistenie najlepšieho záujmu maloletých detí, ich stabilitu, kľud, výchovu u otca, ich nerušený vývoj. K návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že súd tento nevie vykonať, pretože dokazovanie, ktoré navrhuje kolízny opatrovník, môže vykonať a na takéto dokazovanie je príslušný len odbor kriminálnej polície OR PZ T.. V prípade, ak v rámci trestného konania príslušný orgán zistí naplnenie skutkovej podstaty trestného činu špecifikovaného v podnete kolízneho opatrovníka, bude tu dôvod na podanie návrhu na zákaz styku maloletých detí s matkou. Do skončenia trestného stíhania je podľa jeho názoru úprava schválená súdom jednoznačne v záujme maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
V. Vyjadrenie matky k odvolaniu kolízneho opatrovníka
8. Matka sa k odvolaniu kolízneho opatrovníka vyjadrila tak, že je neuveriteľné, čo všetko je možné podľa ničím nepodloženého a hlavne ničím nepreukázateľného názoru kolízneho opatrovníka subsumovať pod pojem dôvodné podozrenie a je neuveriteľné, že manipulátor, ktorým je otec, dokázal deti zmanipulovať a doslova im vymyť mozog do takej miery, že sú schopné a ochotné tvrdiť, že ich týra. Poukázala na to, ako sa starala o deti, ktoré sa narodili s H. a u mal. L. nebol predpoklad, že bude chodiť, pričom ona každodenným cvičením, starostlivosťou a absolvovaním všetkých procedúr a terapií, ktoré jej boli lekármi odporúčané, dosiahla, že všetky deti chodia, ich zdravotný stav sa zlepšuje, riadne chodia do školy. Namietala, že nikto sa nezamyslel nad absurdnosťami tvrdení detí bez toho, aby skúmali, že ak by sa bola takto k deťom, ktoré majú vážny zdravotný postih správala, tak by nielenže mali modriny, ale museli by mať aj nejaké pomliaždeniny, či zlomeniny. Otec tvrdí, že deti týra, ale kde bol po celý čas, že na ňu nepodal trestné oznámenie, na čo je veľmi jednoduchá odpoveď, že nemal čo oznamovať, keďže sa o deti od narodenia a s láskou starala iba ona na sto percent. Uviedla, že celé „týranie“ z jej strany začalo tým, že si vôbec dovolila podať návrh na rozvod a že sa vzoprela manipulátorovi, ktorý ju fyzicky napádal, podvádzal a ešte mal aj toľko drzosti, že ju udrel, lebo sa podľa neho nepozdravila jeho priateľke tak úctivo, ako si to on predstavoval. Poukázala na to, že nikto a nikdy si nevšimol, aby deti mali modriny, odreniny, či iné zranenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že ich niekto bije, či dokonca týra a nikto sa doposiaľ neopýtal detí, čo podľa nich je týranie. Uviedla, že minule si L. sadol na jej kolená a W. pribehla k nemu s krikom, že ho týra, pričom takéto manipulovanie s deťmi môže na nich zanechať vážne dôsledky, čo je obrovský zásah do ich psychiky. Rodičovskú dohodu uzavrela ohľadom detí zo strachu, lebo otec je schopný všetkých naokolo ničiť a zničiť. Bála sa bojovať o svoje deti, lebo sa bála, že otec
bude na ňu podávať trestné oznámenia a sťažnosti o tom, že deti týra dovtedy, kým nebude na pokraji síl. Uvedené jej povedal, keď sa dozvedel, že má podaný návrh na rozvod. Poukázala na to, že zverenie detí otcovi im nie je na prospech, pretože chodia zanedbané, nechodia na cvičenia a ani rehabilitácie a nenosia korzety, teda otec sa im nevenuje tak, ako sa im venovala ona. Nevylúčila, že do budúcna sa bude usilovať získať deti do svojej osobnej starostlivosti, keď sa situácia aspoň trocha neupokojí a otec prestane na deti vyvíjať nátlak a oni budú omnoho staršie a mnohé budú už chápať. Uviedla, že otec nezvláda úlohu rodiča, deti proti nej štve a neustále ich presviedča, že ich týra. Deti by na jednej strane chceli ísť k nej, ale na strane druhej sa boja otca, čo došlo až tak ďaleko, že W. presviedča svojich bratov, že ich týra, keď jej dajú ruku a ona ich za ňu drží alebo keď jej sadnú na kolená. Styk s maloletými deťmi má upravený v minimálnej miere, ale zatiaľ sa nijako nerealizoval. Otec ju prenasleduje, keď si pre deti príde a pokiaľ aj deti chcú s ňou ísť aspoň na prechádzku, tak ide za nimi a počúva. Pokiaľ by bolo vyhovené tomu, čo žiada kolízny opatrovník v podanom odvolaní, tak bude za svoje deti bojovať a bude požadovať, aby jej bol umožnený s nimi širší kontakt. Namietala, že kolízny opatrovník nemôže obvinenia voči nej založiť na domnienkach a podozreniach nikým a ničím nepreukázaných. Stretávanie detí s ňou je v ich najlepšom záujme, lebo je nevyhnutné, aby deti mali kontakt aj so svojou matkou, aby videli ženský vzor. Mala za to, že v tomto prípade by bolo vhodné nariadiť znalecké dokazovanie, skúmať, či má vo svojej povahe nejaké patologické sklony, či deti sú priamo alebo nepriamo manipulované proti nej a zároveň by bolo nevyhnutné skúmať, či otec detí nevykazuje nejakú patológiu, či je alebo nie je manipulátor, či sú alebo nie sú ním deti zmanipulované proti nej. Poukázala na to, že pracuje v sociálnej sfére a nikdy na ňu nebola podaná žiadna sťažnosť a nikdy sa na ňu nesťažovali ani jej deti, teda až do momentu, kým si nedovolila podať návrh na rozvod, pričom absurdnosťou je aj to, že jej mama bije deti barlou. Navrhla, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu a vrátil vec na súd prvej inštancie za účelom vykonania dokazovania.
VI. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k vyjadreniam rodičov
9. Kolízny opatrovník k vyjadreniam rodičov uviedol, že naďalej trvá na svojom odvolaní zo dňa 18.05.2021 a k písomným podaniam rodičov sa nebude bližšie vyjadrovať. Žiadal, aby súd prvej inštancie postúpil odvolanie voči rozsudku na Krajský súd v Prešove na odvolacie konanie.
VII. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu alebo potvrdenie podľa ust. § 387 a § 388 CSP.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rodičov predovšetkým vo vzťahu k úprave styku matky s maloletými deťmi.
13. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
16. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom, resp. s maloletými deťmi sa uskutočňuje predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa, a to s cieľom čo najvhodnejšieho spôsobu a čo najväčšej miery zmenšovania nepriaznivých dôsledkov narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré v mnohých prípadoch majú veľmi nepriaznivý dopad na celkový psychický stav a citovú výchovu dieťaťa. Účelom úpravy styku rodiča s dieťaťom je v čo najväčšej miere poskytnúť priestor pre vytvorenie a udržanie rodičovského puta k dieťaťu a tiež upevnenie citového puta k obom rodičom a to tak, aby dieťa v čo najmenšej možnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu uvedeného účelu by mali prispievať predovšetkým obaja rodičia, ktorí by sa mali snažiť o vytvorenie priaznivých podmienok a pokojného prostredia pre maloleté dieťa, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom.
18. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti týkajúce sa rodičov. Ide predovšetkým o zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičovi, ktorý ho nemá vo svojej výchove, denného režimu maloletého dieťaťa, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov, ich časové a materiálne možnosti, ako aj ďalšie podstatné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na prípadný styk rodiča s maloletým dieťaťom (napr. ako v predmetnom prípade vedenie trestného konania o podozrení zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby). Frekvencia styku potom závisí od záujmu a potrieb dieťaťa, od jeho časových možností, od vplyvu, akým rodičia pôsobia na dieťa a jeho duševný stav, od ich možností a schopností starať sa o dieťa tak, aby bol styk s nimi dieťaťu na prospech.
19. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
20. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo právoplatne rozvedené, pričom na čas po rozvode vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola súdom prvej inštancie schválená rodičovská dohoda. V zmysle tejto súdom schválenej rodičovskej dohody boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na ich výživu. Vzhľadom na to, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, bolo potrebné upraviť aj otázku styku matky s maloletými deťmi. Maloleté deti majú právo na styk s oboma rodičmi, preto je vylúčené, aby styk s rodičom, ktorému deti neboli zverené do jeho osobnej starostlivosti nebol vôbec upravený, ak neexistujú dôvody na jeho obmedzenie alebo zakázanie. Toto právo vyplýva matke zo Zákona o rodine, kde v zmysle vyššie cit. ust. § 25 v spojení s § 36 Zákona o rodine. V predmetnom prípade bol styk matky s deťmi upravený v minimálnej možnej miere, a to s poukazom na práve vedené trestné stíhanie voči matke pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ale za súčasného rešpektovania princípu prezumpcie neviny. S takýmto záverom nesúhlasil kolízny opatrovník ako odvolateľ, a to s poukazom na nedostatočné zistenie, či takáto úprava styku matky s maloletými deťmi je najvhodnejšou formou a tiež s poukazom na nedostatočne vykonané dokazovanie, pričom rovnako aj matka maloletých detí nesúhlasila s rozsudkom v tejto časti a rovnako mala za to, že je potrebné doplniť dokazovanie, pretože tvrdenia kolízneho opatrovníka sú založené na ničím a nikým nepodložených dôkazoch. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, rozsahom vykonaného dokazovania, zisteniami súdu prvej inštancie ako aj s námietkami vyjadrenými v rámci odvolacieho konania dospel k záveru, že vo vzťahu k schváleniu rodičovskej dohody v časti styku matky s maloletými deťmi nebolo dostatočne vykonané dokazovanie, pretože len samotný fakt, že voči matke maloletých detí je vedené trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, aj keď s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, nie je dostatočným dôvodom pre schválenie minimálneho styku matky s maloletými deťmi. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 30. odôvodnenia) nevyplýva, aké ďalšie dôkazy súd prvej inštancie v tomto smere vykonal a aký prípadný negatívny vplyv na zdravie a výchovu maloletých detí by mala širšia, resp. častejšia úprava styku matky s maloletými deťmi. Rovnako z tohto odôvodnenia nevyplýva ani to, ako súd prvej inštancie zhodnotil a ako sa vysporiadal aj s ďalšími skutočnosťami majúcimi podstatný vplyv pre úpravu styku matky s maloletými deťmi, t.j. prirodzené potreby detí, ich zdravie, vek, výchova, režim, vzájomný vzťah rodičov, ako aj osobné, rodinné, materiálne pomery rodičov. Frekvencia styku matky s maloletými deťmi je závislá tiež od záujmu a potrieb detí, od ich časových možností, od vplyvu, akým rodičia pôsobia na deti a ich duševný stav, od ich možností a schopností starať sa o deti tak, aby bol styk s nimi deťom na prospech.
21. Odvolací súd rodičom ešte pripomína, že rola druhého rodiča v živote dieťaťa je nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletých detí predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese ich socializácie je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov.
22. Za daného stavu odvolací súd vzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie zaťažil nepreskúmateľnosťou, preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku V. o úprave styku matky s maloletými deťmi a v súvisiacom výroku VI. o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
23. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom - opätovne preskúmať okolnosti na strane rodičov, ako aj na strane maloletých detí majúcich vplyv na úpravu styku matky s maloletými deťmi, vysporiadať sa s návrhmi na doplnenie dokazovania účastníkov konania, dostatočne doplniť dokazovanie a rozhodnúť v najlepšom záujme maloletých detí
- následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodní.
24. Výsledky vykonaného dokazovania realizovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a tiež obsah súdneho spisu svedčia o tom, že súd by mal tiež zvážiť výchovné opatrenia vzhľadom na narušenosť vzťahov nielen medzi rodičmi navzájom, ale aj medzi matkou a maloletými deťmi. Bola nesporne preukázaná aj existencia napätia medzi rodičmi vzájomne, preto tento stav vyžaduje prijatie opatrení. Výchovné opatrenia majú zabezpečiť to, že maloleté dieťa sa bude vyvíjať v súlade so
všeobecne akceptovanými zásadami spoločnosti, ktoré zahrňujú aj právo dieťaťa na styk a rozvoj vzťahu s druhým rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy. Takto nariadené výchovné opatrenie by malo prispieť k naplneniu oprávnených práv a záujmov maloletých detí a tiež k tomu, aby otec a v danom prípade aj mal. deti získali schopnosť akceptovať úlohu a význam druhého rodiča pri výchove dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletých detí, aby sa matka podieľala na ich výchove a aby sa rozvíjali a prehlbovali tieto vzťahy, pretože maloleté dieťa potrebuje k harmonickému a zdravému vývinu lásku oboch rodičov, preto je v záujme maloletých, aby sa súd pokúsil o konsolidáciu vzťahov medzi matkou a deťmi, ako aj rodičmi navzájom prostredníctvom vhodnej formy výchovného opatrenia.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).