Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoP-32-2021.pdf
PDF · 72.63 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcu z rodičov C. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. - C. XXX a K. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, t.č. v ÚVTOS E., o návrhu navrhovateľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, za účasti starej matky C. N., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 27P/155/2020-17 zo dňa 24.11.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ Úrad práve, sociálnych vecí a rodiny Prešov žiadal, aby ho súd zveril mal. S. N. do starostlivosti biologických rodičov, nakoľko má za to, že dôvody pre vykonávanie náhradnej osobnej starostlivosti pominuli.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov rozhodol vo veci cit.:
„I. m e n í uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 66/2016-24 zo dňa 7.9.2016 tak, že:
II. r u š í náhradnú osobnú starostlivosť nariadenú nad mal. S. N., nar. XX.XX.XXXX starej matke C. N., rod. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX,
III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 45. ods. 1,2,47, ods. 1, písm. d/ Zákona o rodine.
4. Konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že v súčasnej dobe pominuli dôvody pre trvanie náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko rodiča maloletej dokážu zabezpečiť starostlivosť o mal. dcéru, čomu tak nebolo v čase, keď bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Nesúhlas starej matky so zrušením náhradnej osobnej starostlivosti nie je dôvodný, najmä ak poukazuje na svoju citovú väzbu k maloletej, nakoľko citové väzby ostanú zachované, pretože maloletá bude aj naďalej bývať v blízkosti starej matky. Nesúhlas zo strany starej matky súd skôr vidí ako obavu zo zániku určitého finančného príjmu, ktorý stará matka mala pri starostlivosti o maloletú. Finančné dôvody vo forme príspevku od štátu na starostlivosť o maloleté dieťa nie sú dôvodom pre nariadenie náhradne osobnej starostlivosti.
III. Obsah odvolania
5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie stará matka maloletej. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, Má za to, že záver súdu o potrebe zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti je nesprávny. Maloletá je jej zverená od veku 7 mesiacov kvôli zdravotným problémom s obličkami. Biologická matka sa o ňu nedokáže postarať ani teraz, otec je vo výkone trestu odňatia slobody. S. si želá byť pri starej mame, pri matke sa nemá dobre a veľmi sa trápi. Žiada, aby súd prihliadal na želanie a potreby dieťaťa. K svojmu odvolaniu pripojila vyjadrenie triednej učiteľky mal. S., ktorá poukázala na príkladnú starostlivosť starej matky a na nevyhovujúce prostredie u matky.
6. Navrhovateľ a zároveň kolízny opatrovník zotrval na návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti s poukazom, že je v záujme mal. vrátiť sa späť k biologickej rodine.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Podľa § 7, ods. 1 CMP, účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
Podľa § 7, ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
Podľa § 8, ods.1 CMP, návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne.
Podľa § 8, ods. 2 CMP, ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu.
8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že návrh na začatie konania podľa Civilného mimosporového poriadku môže podať iba navrhovateľ, ktorému svedčí účastníctvo. Odvolaciemu súd nie je zrejmé, na základe akého dôvodu svedčí Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Prešov návrhové oprávnenie v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Ak navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh odvádza z ust. § 73, ods. 2, písm. d/ zákona č. 305/2005 Z.z., odvolací súd poukazuje na to, že ani z obsahu tohto zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie úradu práce iniciovať začatie konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti.
9. Keďže z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, ako sa súd, ktorý vo veci konal na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vysporiadal s § 7 a § 8 CMP, čo zakladá nepreskúmateľnosť uznesenia, preto ho odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s účastníctvom navrhovateľa a jeho oprávnením podať návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Ak takéto oprávnenie navrhovateľovi nebude prislúchať, súd postupom podľa § 8, ods. 1 CMP jeho podanie odmietne.
11. Ak súd bude mať za to, že je namieste konať, či už na návrh navrhovateľa, alebo sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu (čo náležite odôvodní), bude sa v ďalšom konaní zaoberať vhodnosťou ustanovenia navrhovateľa ako kolízneho opatrovníka mal. S. v konaní. Súd zváži, či v súlade s ust. § 117 CMP nie je namieste ustanovenie opatrovníka v osobe odlišnej od navrhovateľa, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletej. Ustanovený kolízny opatrovník v konaní musí chrániť najlepší záujem maloletého dieťaťa tak, že nebudú žiadne pochybnosti o jeho objektívnosti pri vykonávaní procesných úkonov, či pri jeho samotnom zastupovaní v konaní. Odvolací súd vidí pochybnosť o objektívnosti súdom ustanoveného kolízneho opatrovníka v tom, že ten istý subjekt ( ÚPSVaR Prešov) vystupuje
ako navrhovateľ, ktorý má nepochybne záujem na výsledku konania v zmysle ním navrhovaného petitu a na druhej strane v konaní zastupuje mal. dieťa, čo vyžaduje jeho objektívnosť pri posudzovaní jeho najlepšieho záujmu. Dokonca, ako to vyplýva z písomných podaní nachádzajúcich sa v spise, za uvedený subjekt koná totožná poverená osoba ako navrhovateľ aj ako kolízny opatrovník (C.. K. T.).
12. Zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti je nepochybne výrazný zásah do usporiadania pomerov účastníkov konania a jeho dôvodnosť musí byť v konaní starostlivo skúmaná a preukázateľne ustálená. V prejednávanom prípade bola mal. S. zverená vo náhradnej osobnej starostlivosti starej matky v roku 2016, pričom fakticky sa o ňu stará matka starala od narodenia. Už v tom čase mala matka maloletej 5 detí, ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti, otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, tak ako je tomu aj v súčasnosti. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, ktorý bol v konaní o zverenie mal. do náhradnej osobnej starostlivosti ustanovený ako kolízny opatrovník s návrhom súhlasil. V súčasnosti navrhovateľ a zároveň kolízny opatrovník poukazuje na rovnaké okolnosti ( matka poskytuje starostlivosť 5 súrodencom) ako na dôvod pre zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania, ako ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako bol pri rozhodovaní posúdený záujem dieťaťa v zmysle čl.5 Zákona o rodine. Záujem mal. dieťaťa aby vyrastalo s biologickými rodičmi je iba jedným z kritérií pri posudzovaní záujmu dieťaťa. Nie je tiež zrejmé, aby bol zisťovaný názor dieťaťa a tento pri rozhodovaní vyhodnotený.
13. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).