Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-126-2021.pdf
PDF · 113.76 KB
Case nature
Subarea
3Co/126/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore navrhovateľa: J. Q., Q..J..H.. V. E., IČO: XX XXX XXX, X. XX, K., zastúpeného F., G. &. X. Q..J..H.., IČO: XX XXX XXX, K. XX, A., proti povinným zo zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia: X. X. X., I. XX, B., X. K. B., T..Q.., IČO: XX XXX XXX, O. Z. X, B., o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 01.10.2021, č.k. 23C/51/2021-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinným v 1. a v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ (ďalej aj ako „veriteľ“) sa návrhom zo dňa 23.09.2021 domáhal nariadenia: I./ zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúceho v zriadení záložného práva v jeho prospech za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v sume 713.658,19 eura s príslušenstvom k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 na byte č. X, na X. poschodí bytového domu súpisné č. XXXX, na I. XX V. B., postavenom na parcele č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a k spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu o veľkosti XXX/XXXXX, spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXX/ XXXXX na pozemku parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 224 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 227 m2, parcela č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 406 m2, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres B., obec B. - m. č. Q. F., katastrálne územie Q. F. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“ alebo „byt“); II./ neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému v 1. rade (ďalej aj ako „dlžník“) zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte D.: Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet“), vedenom u povinného v 2. rade, najmä, aby na predmetnom účte nerealizoval žiaden hotovostný výber, ani bezhotovostný prevod; III./ neodkladného opatrenia, spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému v 2. rade zdržať sa nakladania s peňažnými prostriedkami na účte vedenom v prospech povinného v 2. rade (zrejme mal na mysli povinného v 1. rade - pozn. odvolacieho súdu), najmä, aby na predmetnom účte nerealizoval žiaden hotovostný výber, ani bezhotovostný bankový prevod. Dôvodil, že po jeho vstupe do likvidácie dňa 01.07.2021 zistil ustanovený likvidátor, F. A., závažné nezrovnalosti vo vedení jeho účtovníctva, nakoľko v priebehu rokov 2018 a 2019 povinný v 1. rade vykonal z jeho bankových účtov úhrady a výbery bez vysvetlenia, pričom tieto celkom zjavne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou navrhovateľa; celková suma bezdôvodného obohatenia zo strany povinného v 1. rade predstavovala 713.658,19
eura s príslušenstvom, na ktorej zdôvodnenie a následnú úhradu vyzval povinného v 1. rade výzvou zo dňa 12.08.2021. Hodnovernosť pohľadávky v uvedenej sume vyplývala podľa mienky navrhovateľa z ním opísaných skutočností. Pokiaľ išlo o obavu z budúceho zmarenia exekúcie túto mal navrhovateľ za preukázanú plombou evidovanou na výpise z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q. F., ako č. V.-XXXXX/XXXX, ktorá mala preukazovať, že sa dlžník zbavuje svojho majetku, pričom nemal vedomosť, že by disponoval iným nehnuteľným majetkom v katastrálnom území Q. F., resp. iným majetkom, s výnimkou účtu v peňažnom ústave. Navrhovateľ podotkol, že pokiaľ by dlžník nemal v úmysle prevádzať nehnuteľnosť na tretie osoby existujúce záložné právo by ho nemalo nijako obmedziť, a to ani so zreteľom na výšku predmetnej pohľadávky. V opačnom prípade, sudcovské záložné právo zabráni prípadnej neúspešnej exekúcii na jeho majetok. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ odkázal na argumentáciu týkajúcu sa návrhu na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho a na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, dospel k záveru, že ani jednému návrhu nemožno vyhovieť, keďže navrhovateľ hodnoverným spôsobom neosvedčil splnenie podmienok pre ich nariadenie. Zohľadniac osobitný charakter oboch procesných inštitútov, obmedzené možnosti navrhovateľa pri preverovaní majetkového statusu povinného v 1. rade mal za to, že tak vážny zásah súdu do majetkových práv povinného v 1. rade, ako aj ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá sa má stať predmetom zabezpečenia, nemôže byť odôvodnený len samotnou výškou tvrdenej pohľadávky navrhovateľa a evidenciou plomby, vyjadrujúcej zmenu vecných práv k nehnuteľnosti. Existenciu peňažnej pohľadávky pritom navrhovateľ založil len na tvrdení, že likvidátor spoločnosti zistil nezrovnalosti v účtovnej evidencii, ktoré navrhovateľ pripísal konaniu povinného v 1. rade. Na osvedčenie tejto skutočnosti navrhovateľ pritom predložil ako dôkaz len prehľad o pohyboch na jeho účte, z ktorého bez ďalšieho nebola možná identifikácia osoby realizujúcej výbery v hotovosti, či spochybňované úhrady. Navrhovateľ konajúcemu súdu pritom ani neozrejmil faktický alebo právny vzťah umožňujúci povinnému v 1. rade vôbec disponovať s jeho finančnými prostriedkami, ktorý súd prvej inštancie nemohol vyvodiť ani z úplného výpisu z obchodného registra spoločnosti navrhovateľa.
4. Vo vzťahu k obave z ohrozenia exekúcie, ktorú navrhovateľ odôvodnil existenciou plomby na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Q. F., svedčiacej v prospech budúcej zmeny vecného práva k nehnuteľnosti, súd prvej inštancie uviedol, že podkladom pre jej zápis nemusela byť nevyhnutne darovacia zmluva, dôsledkom ktorej uzavretia by bolo obmedzenie možnosti uspokojenia veriteľa, ale aj kúpna zmluva; v takom prípade môže dôjsť len k transformácii majetku na inú formu (peňažný ekvivalent), bez jeho zmenšenia. Podľa mienky konajúceho súdu časové súvislosti, najmä právny titul nadobudnutia nehnuteľnosti povinným v 1. rade (dedenie v rokoch 2018 a 2020) a zápis v časti C: ťarchy na predmetnom liste vlastníctva, realizovaný dňa 10.06.2021 pod č. V.-XXXXX/XXXX, na základe ktorého došlo k zápisu záložného práva peňažného ústavu mali indikovať, že podkladom pre zápis vecného práva k nehnuteľnosti pod č. V.-XXXXX/XXXX nebude darovacia, teda bezodplatná zmluva, a teda dôvodom nakladania s nehnuteľnosťou nemal byť bezprostredný úmysel dlžníka ukrátiť svojho budúceho veriteľa. Zároveň, vychádzajúc z údajov na liste vlastníctva, uviedol, že zápisu záložného práva predchádzajúceho snahe zavkladovať zmenu na základe kúpnej zmluvy došlo viac ako mesiac pred tým, ako sa povinný v 1. rade dozvedel o navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke, keďže výzva na zdokladovanie transakcií, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, mu bola doručená dňa 24.08.2021. Súd prvej inštancie nevylúčil, že predmetnou kúpnou zmluvou dôjde k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a k nadobudnutiu výlučného vlastníctva povinného v 1. rade k spornej nehnuteľnosti, keďže na adrese nehnuteľnosti má ako jediný zo štyroch spoluvlastníkov evidovaný trvalý pobyt. Pokiaľ by vyznačená plomba mala smerovať k zápisu výlučného práva v prospech tretej osoby, vyjadril konajúci súd pochybnosť o proporcionalite zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko, hoci toto malo byť zriadené len na spoluvlastnícky podiel povinného v 1. rade, nevyhnutne a priamo by zasiahlo aj do ústavne chráneného vlastníckeho práva ostatných podielových spoluvlastníkov (záložné právo aj čo len k spoluvlastníckemu podielu je atribútom znižujúcim predajnosť celej nehnuteľnosti a po zriadení záložného práva môže viesť k prípadnému odstúpeniu od už uzatvorenej scudzovacej zmluvy).
5. A napokon, vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, konajúci súd prihliadal i na primeranosť a efektivitu takého zásahu, ktorú v danom štádiu konania spochybňoval najmä nedostatok informácií o majetkových pomeroch povinného v 1. rade a formách disponibilných zdrojov zabezpečujúcich uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Navrhovateľ síce osvedčil, že
účet, ku ktorému sa vzťahovali navrhované obmedzenia, patrí povinnému v 1. rade, avšak pokiaľ išlo o ich efektivitu táto závisela od aktuálneho zostatku finančných prostriedkov na danom účte, ako aj od skutočnosti, či povinný v 1. rade vlastní i iné účty v peňažných ústavoch, resp. či obmedzením všetkých finančných prostriedkov na danom účte a akejkoľvek bezlimitnej dispozície s nimi nebude ohrozené uspokojovanie jeho základných životných potrieb, príp. osôb na neho odkázaných. Prihliadajúc i na dobu, v ktorej by mohol navrhovateľ nadobudnúť judikovanú pohľadávku konajúci súd nemal bez vážnejších pochybností osvedčenú primeranosť a vyváženosť zásahu spočívajúceho v absolútnom zákaze nakladania s finančnými prostriedkami povinného v 1. rade na tomto účte; do úvahy pritom neprichádzalo ani čiastočné obmedzenie disponibility s jeho osobným účtom. Súd prvej inštancie súčasne podotkol, že navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy osvedčujúce, že realizované bezhotovostné prevody boli prevedené v prospech označeného účtu povinného v 1. rade.
6. Súd prvej inštancie uzavrel, že navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej hodnoverným spôsobom neosvedčil, resp. bez väčších pochybností nespravdepodobnil existenciu nároku, ochrany ktorého sa domáhal, obavu z ohrozenia vymožiteľnosti tvrdenej pohľadávky a s tým spojenej naliehavosti zásahu súdu do existujúcich vzťahov a v neposlednom rade ani proporcionalitu navrhovaného zásahu, a to v časti zabezpečovacieho opatrenia aj so zreteľom na režim spoluvlastníckych vzťahov viažucich sa k predmetu zálohu, a v časti neodkladného opatrenia vo vzťahu k možnému existenčnému ohrozeniu povinného v 1. rade a legitímnych vzťahov, ktorých je účastníkom. Keďže ingerenciu súdu prostredníctvom neodkladného, či zabezpečovacieho opatrenia legitimizuje len dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného, ako aj hmotného práva, so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti, za súčasnej aplikácie § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1, § 343 ods. 1 až ods. 3, § 344 a § 354 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), konajúci súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného a na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, majúc za to, že v predmetnej veci išlo o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktorý malo nadväzovať konanie vo veci samej, a teda o tomto nároku bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uviedol, že v čase podania návrhu, ani v čase vydania napadnutého uznesenia nedisponoval k odvolaniu predloženou dokumentáciou, ktorú získal až po doručení napadnutého uznesenia, a preto ju nemohol predložiť ako dôkaz, čím bol podľa neho naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.
9. Na ozrejmenie skutočností uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia uviedol, že bol generálnym dodávateľom stavby polyfunkčný objekt K., ktorého investorom bola spoločnosť U. U.J. T..Q.. a K. D., Q..J..H.. V oboch predmetných spoločnostiach vystupoval v čase realizácie stavby dlžník ako konateľ a zamestnanec, pričom mal zároveň kompetenciu v mene navrhovateľa uzatvárať objednávky na stavebné a iné práce, o čom navrhovateľ doložil mail zo dňa 13.08.2019 týkajúci sa objednávky zaslanej spoločnosti A., Q.. Q..J..H.., vrátane samotnej objednávky podpísanej povinným v 1. rade. Povinný v 1. rade disponoval podpisovým vzorom k jedinému účtu navrhovateľa v Slovenskej sporiteľni, a.s., a preto s ním mohol nakladať, čoho dôkazom boli doklady o výberoch z účtu v banke, na ktorých bol dlžník stotožnený s osobou realizujúcou výber. Hoci jeho primárnou úlohou bolo uhrádzať záväzky voči dodávateľom, povinný v 1. rade si finančné prostriedky vybraté z účtu navrhovateľa ponechal, bez ich výplaty dodávateľom, u ktorých v mene navrhovateľa objednal služby. V tejto súvislosti navrhovateľ predložil predžalobnú výzvu spoločnosti V.-X. Q..J..H.. a predžalobnú výzvu spoločnosti S. Q. Q..J..H.., pri ktorých povinný v 1. rade vystupoval ako osoba komunikujúca vo veci predmetného záväzku. Zároveň predložil i emailovú komunikáciu povinného v 1. rade so spoločnosťou F. K. Q.. Q..J..H.. a faktúry tejto spoločnosti, ktorá je veriteľom navrhovateľa. Navrhovateľ ďalej uviedol, že povinný v 1. rade počas obdobia rokov 2018 až 2020 (pôvodne uvádzal obdobie 2018 až 2019 - pozn. odvolacieho súdu) vykonal na jeho účte cez 200 operácií označených ako výbery a poplatky, ktoré tvoria jeho pohľadávku, pričom túto eviduje riadne vo svojom účtovníctve; na všetkých dokladoch pritom uvádzal stavbu K..
10. V ďalšom navrhovateľ súdu prvej inštancie vytkol hypotetické a arbitrárne, a tým nesprávne závery o skutkových okolnostiach majúcich za následok nesprávny právne závery o neosvedčení predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia; často pritom išlo o ničím nepreukázané domnienky, resp. špekulácie. Mal za to, že povinný v 1. rade, ktorý vedome realizoval výbery a prevody z jeho bankového úcˇtu pocˇas dlhšieho cˇasového obdobia, a nevedel zdokladovať ich účel, môže realizovať scudzovací úkon pred doručením alebo i bez osobitnej výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá skutočnosť však nepreukazuje jeho nevedomosť o existencii takej pohľadávky voči nemu a napokon ani záver o tom, že sa nezbavuje svojho majetku, na ktorú okolnosť nemala vplyv konajúcim súdom opísaná časová súvislosť poznámok na liste vlastníctva. Naviac, v takom prípade je daná i jeho zodpovednosť ako prevodcu za riadne a včasné plnenie, prípadne i za právne vady, ktoré si nadobúdateľ môže uplatniť u príslušných osôb. Podľa mienky navrhovateľa povinný v 1. rade nemôže byť fakticky chránený pred svojim veriteľom len z dôvodu existencie spoluvlastníctva k veci, resp. existencie zmluvného záväzku previesť vlastníctvo k svojmu spoluvlastníckemu podielu, keďže i on je povinný znášať právne následky svojho protiprávneho konania voči tretím osobám. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nedisponoval samotným scudzovacím titulom, podľa mienky navrhovateľa nebol vylúčený záver o neexistencii ukracujúceho úkonu, keďže len samotná odplatnosť právneho úkonu automaticky neznamená nemožnosť kvalifikovať tento úkon ako ukracujúci veriteľa; súčasne nebolo vylúčené ani dojednanie odplaty nižšej ako je trhová cena nehnuteľnosti. V súvislosti s úvahou konajúceho súdu o možnosti transformácie majetku povinného v 1. rade poukázal navrhovateľ na závery odbornej literatúry, podľa ktorej nemožno v rámci exekučného konania zaradiť kvalitu vlastníctva nehnuteľného majetku do porovnateľnej kategórie ako je inkasovanie kúpnej ceny v minulosti. Súd prvej inštancie v tomto smere opomenul objektívnu nemožnosť navrhovateľa zákonným spôsobom získať informácie o majetkových pomeroch dlžníka a jeho disponibilných zdrojoch. Napadnuté uznesenie konajúceho súdu potom vychádzalo z nesprávnej premisy, že je to navrhovateľ, ktorý má osvedčiť neexistenciu určitých skutočností. Na uvedenom základe mal navrhovateľ za to, že okrem preukázania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ozrejmil a dostatočne osvedčil i splnenie ostatných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia.
11. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.11.2011 navrhovateľ poukázal na to, že Okresný súd Dunajská Streda za rovnakých skutkových okolností ako v prejednávanej veci na jeho návrh nariadil uznesením zo dňa 04.11.2021, č.k. 22C/23/2021-114, zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v jeho prospech ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného v 1. rade, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie H., za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky v sume 713.658,19 eura s príslušenstvom, a to až do vymoženia zabezpečenej pohľadávky alebo do poskytnutia iného zabezpečenia od povinného v 1. rade.
12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
13. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
20. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
21. Podstatou zabezpečovacieho opatrenia je zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre jeho nariadenie je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, spôsobilý predmet záložného práva a obava veriteľa z ohrozenia exekúcie, čím sa sleduje zvýšenie vymožiteľnosti peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedzenie priestoru dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť, aby dlžník, ktorý napriek výzve veriteľa nezaplatil dlh, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje nielen obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia formou exekúcie (a teda z ohrozenia úhrady dlžnej čiastky), ale aj primeranosť ujmy dlžníka, ktorá by mu navrhovaným obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, najmä preto, že takéto opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.
22. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie je možné ho nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, tak ako i pri zabezpečovacom opatrení, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu navrhovateľa, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je pritom zrejmé, že súd prvej inštancie nevyhovel návrhu navrhovateľa z dôvodu, že hodnoverným spôsobom neosvedčil existenciu nároku, ochrany ktorého sa domáhal, obavy z ohrozenia vymožiteľnosti ním tvrdenej pohľadávky a s tým spojenej naliehavosti zásahu súdu do existujúcich vzťahov, a v neposlednom rade i z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil proporcionalitu a primeranosť navrhovaného zásahu. S uvedenými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
24. V prvom rade odvolací súd udáva, že je nepochybné, že konajúci súd pri úvahe o dôvodnosti návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho a na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal správne z tvrdení, ako aj z dôkazov predložených samotným navrhovateľom k návrhu. Navrhovateľovi pritom dôvodne vytkol, že okrem neozrejmenia faktického, či právneho vzťahu k povinnému v 1. rade, ktorý mu mal umožniť disponovanie s finančnými prostriedkami na jeho účte, nepredložil žiaden dôkaz o realizácii tvrdených výberov, či úhrad zo strany povinného v 1. rade v priebehu rokov 2018 až 2019; táto okolnosť mala za následok neosvedčenie danosti nároku (existencie pohľadávky navrhovateľa), ochrany ktorého sa navrhovateľ domáhal. Navrhovateľ na zvrátenie tohto stavu v podanom odvolaní opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa jeho postavenia, postavenia a funkcie povinného v 1. rade, a
to aj v rámci ich vzájomného vzťahu, pričom ozrejmil i jemu zverené kompetencie a oprávnenia, vrátane oprávnenia disponovať s peňažnými prostriedkami na účte navrhovateľa v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktoré mal povinný v 1. rade prekročiť tým, že bez právneho dôvodu uskutočnil výbery, príp. prevody z tohto bankového účtu; svoje tvrdenia pritom podporil i dôkazmi, ktorými podľa jeho vlastného udania nedisponoval v čase podania návrhu.
25. Odvolací súd k uvedenému však udáva, že navrhovateľ bol už pri podaní návrhu povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, čo zahŕňalo i ozrejmenie vzájomných väzieb medzi ním a povinným v 1. rade a jeho kompetencie, keďže ich prekročenie sa malo prejaviť práve v bezdôvodnom obohatení na úkor navrhovateľa. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavovalo základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa uchádzal o súdnu ochranu formou neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Možno pritom dôvodne usudzovať, že navrhovateľ musel mať vedomosť o postavení povinného v 1. rade a jeho vzťahu k nemu už pri podaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, nakoľko projekt, na ktorom mal mať účasť, existoval minimálne od roku 2017. Zároveň, hoci mu to Civilný sporový poriadok výslovne v § 326 ods. 1 neukladá, bol navrhovateľ povinný ním opísané skutkové tvrdenia osvedčiť predložením dôkazov; taká povinnosť pritom vyplýva z aplikácie § 132 ods. 1 a ods. 3 C.s.p. v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Navrhovateľ sa odkazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p. (v spojení s § 366 C.s.p.) snažil zhojiť nedostatok hodnoverného osvedčenia ním v návrhu uvádzaných neúplných skutkových tvrdení až v rámci odvolania. Odvolací súd však na ním predložené dôkazy nemohol prihliadať, keď má za to, že navrhovateľ už minimálne dňa 21.04.2021 (viď dátum zostavenia tabuľky o pohyboch na účte) disponoval relevantnými informáciami o pohyboch na jeho účte, ktoré mali vygenerovať a tvoriť ním tvrdenú pohľadávku voči povinnému v 1. rade v sume 713.658,19 eura. Uvedenému napokon nasvedčuje i listinný dôkaz - mail od spoločnosti U. Q..J..H.. z toho istého dňa, z ktorého vyplývajú informácie o prehľade pohybov na účte (dokladovo), vrátane pohľadávky voči povinnému v 1. rade za jednotlivé roky. Pokiaľ mal navrhovateľ preukázateľne vedomosť o existencii pohľadávky voči povinnému v 1. rade a jej výške už v apríli 2021, t.j. pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného a na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nič mu nebránilo v tom, aby súčasne s opisom rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu úpravy pomerov, resp. obavu z ohrozenia exekúcie predložil konajúcemu súdu i relevantné listinné dôkazy podporujúce jeho tvrdenia (napr. výpis z internet bankingu), keďže len osvedčené skutočnosti mohli naplniť atribút vysokej miery pravdepodobnosti a viesť k legitimizácii vyhovujúceho výroku, a teda k nariadeniu požadovaného zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia; povaha uplatnených dôkazov tak vylučuje, že by išlo o dôkazy nové, žalobcovi z objektívnych príčin neznáme. Súd pritom nemôže nariadiť neodkladné alebo zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia javí nárok vo veci samej ako nedôvodný, resp. neosvedčený.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sa odvolací súd potom stotožnil so záverom konajúceho súdu o tom, že navrhovateľ rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré uviedol v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a na nariadenie neodkladného opatrenia bez vážnych pochybnosti nespravdepodobnil existenciu nároku, ochrany ktorého sa domáhal cestou súdu. Uvedené pritom odvolací súd vyslovil bez toho, aby akokoľvek prezumoval vyriešenie samotnej podstaty (budúceho) sporu medzi navrhovateľom a povinným v 1. rade; absencia osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť požadovaná ochrana je pritom bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho a na nariadenie neodkladného opatrenia.
27. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že vyššie uvedený záver by nezvrátila ani procesná situácia, v ktorej by prihliadal na skutočnosti a dôkazy predložené navrhovateľom v rámci odvolacieho konania, keďže i na ich základe navrhovateľ neosvedčil hodnoverným spôsobom existenciu jeho peňažnej pohľadávky voči povinnému v 1. rade v sume 713.658,19 eura; z listinných dôkazov totiž vyplýva, že povinný v 1. rade realizoval výbery z bankového účtu navrhovateľa, avšak len v dňoch 12.12.2019, 13.12.2019, 16.12.2019, 26.02.2020 a 27.02.2020, v sume celkom 50.000 eur, t.j. v sume nižšej ako je ním tvrdená pohľadávka.
28. Pokiaľ ide o osvedčenie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie navrhovateľ túto odôvodňoval len plombou evidovanou na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q. F., svedčiacej o budúcej zmene vecného práva k nehnuteľnosti. Táto, ako správne vyhodnotil konajúci súd, sama o sebe ešte dostatočne neosvedčuje snahu povinného v 1.rade ukrátiť majetok jeho veriteľov (vrátane navrhovateľa),
resp. ohroziť vymožiteľnosť navrhovateľom tvrdenej pohľadávky. V tomto smere nemožno prehliadnuť, že podľa tvrdení navrhovateľa v návrhu sa mal povinný v 1. rade dopustiť protiprávneho konania v priebehu rokov 2018 až 2019 (až v odvolaní doplnil i rok 2020 - pozn. odvolacieho súdu), pričom k realizácii scudzovacieho úkonu mal pristúpiť až v roku 2021, podľa udania samotného navrhovateľa dokonca pred realizáciou jeho výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 12.08.2021. Prihliadajúc na tento časový aspekt nemožno z poznámky o plombe na základe V.-XXXXX/XXXX, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Q. F., bez ďalšieho vyvodiť, že ním povinný v 1. rade mienil realizovať scudzovací úkon s úmyslom poškodiť navrhovateľa, resp. ohroziť uspokojenie jeho pohľadávky. V tomto smere treba rovnako zohľadniť i zásadu proporcionality navrhovaného zásahu, keď je evidentné, že plomba viaznuca na spoluvlastníckom podiele povinného v 1. rade o veľkosti 1, sa viaže rovnako i k spoluvlastníckym podielom zvyšných spoluvlastníkov. I keď platná právna úprava nebráni zaťažiť záložným právom čo i len spoluvlastnícky podiel na veci, jeho zriadenie, najmä pokiaľ ide o nehnuteľnosť, by mohlo mať nepochybne dopad i na ostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí nevystupujú v pozícii dlžníkov a účastníkov vzťahu z bezdôvodného obohatenia, čo nie je v súlade s princípom proporcionality.
29. A napokon, odvolací súd nevzhliadol dôvod ani pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa navrhovateľ domáhal uložením povinnosti povinnému v 1. rade, ako aj povinnému v 2. rade, zdržať sa nakladania s prostriedkami na jeho bankovom účte vedenom u povinného v 2. rade. Je nepochybné, že za danej procesnej situácie navrhovateľ žiadal o vydanie absolútneho zákazu dispozície povinného v 1. rade s jeho finančnými prostriedkami na účte, či už formou hotovostného výberu alebo bezhotovostného prevodu, ktorú požiadavku vyhodnotil odvolací súd ako neprimeranú. Je povinnosťou súdu pred nariadením neodkladného opatrenia vždy zvážiť, či navrhovaný zásah do práv dotknutej strany (tu povinného v 1. rade) je adekvátnym zásahom do jeho majetkových pomerov, so zohľadnením i ostatných okolností, za ktorých navrhovateľ o taký zásah žiada. I podľa mienky odvolacieho súdu za stavu, keď konajúci súd nemal dostatok informácií o osobných pomeroch povinného v 1. rade, a to najmä z hľadiska foriem disponibilných zdrojov umožňujúcich mu uspokojovanie minimálne jeho základných životných potrieb, by nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia mohol konajúci súd navodiť stav ohrozenia povinného v 1. rade pri zabezpečovaní jeho esenciálnych potrieb; taký stav je v danej procesnej situácii neprípustný. Treba pritom podotknúť, že navrhovateľ nijako neosvedčil, že by povinný v 1. rade previedol vybraté finančné prostriedky z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. na svoj účet vedený u povinného v 2. rade.
30. S poukazom na vyššie uvedené, po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností vyplývajúcich tak z návrhu navrhovateľa, ako i z obsahu spisu, prihliadajúc na dôvody ním uvedené v odvolaní proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie, dospel odvolací súd k záveru zhodnému so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli naplnené všetky predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pre nariadenie neodkladného opatrenia; preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým konajúci súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
31. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keďže navrhovateľ podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania o veci samej, a preto vydaním rozhodnutia o jeho návrhu sa konanie končí. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. povinným v 1. a v 2. rade, ktorí síce mali v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal, nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).