Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoP-62-2024.pdf
PDF · 86.09 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/62/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, deti rodičov – matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom F. XX, G., štátna občianka Ukrajiny, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava a otec: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, G., štátny občan Ukrajiny, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 25.01.2024, č.k. 28P/162/2023-43, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyhlásil nedostatok svojej právomoci na konanie a konanie zastavil.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, 2, § 9 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl. 30 ods. 1, 3 vyhlášky č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej „Vyhláška“), § 29 ods. 1, 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a o doplnení niektorých zákonov, § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov konštatujúc, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zveriť všetky maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, bez úpravy styku otca s maloletými deťmi a otcovi maloletých detí uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej D. a maloletej E. sumou vo výške po 150 eur mesačne, na maloletého C. sumou 200 eur mesačne a na maloletého A. sumou vo výške 250 eur mesačne, od podania návrhu, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka podaný návrh odôvodnila tým, že spolu s manželom a spoločnými maloletými deťmi sa z dôvodu nepriaznivej situácie na Ukrajine presťahovali na územie Slovenskej republiky, kde žijú už vyše roka, spolu s maloletými deťmi sa od otca odsťahovala z dôvodu jeho požívania alkoholických nápojov a agresívneho správania, aktuálne spolu s deťmi žijú v prenajatom byte, pričom otec sa o deti nestará a na ich výživu jej finančne neprispieva. Maloleté deti spoločne navštevujú Súkromnú školu H. I. E. J. K. X A. G. so školným v celkovej výške 1 025 eur mesačne, matka je zamestnaná v spoločnosti C. B. ako pomocná sila v kuchyni s mesačným príjmom 1 500 eur, otec je vedený ako podnikateľ v živnostenskom registri, výšku jeho príjmu nepozná. Medzi pravidelné mesačné náklady na starostlivosť o maloleté deti v celkovej sume 2 339 eur patrí ubytovanie 744 eur, strava 400 eur, ošatenie a obuv 100 eur, zdravotná starostlivosť, lieky, vitamíny 20 eur, hygiena 50 eur, školné 1 025 eur. Matka uviedla, že momentálne
čerpá z ušetrených financií, hradí všetky náklady na štyri maloleté deti a mala za to, že v tomto prípade je daná potreba nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude stanovené otcovi prispievať výživným na maloleté deti, na ktoré finančne neprispieva a nestará sa o ne a autoritatívne rozhodnúť aj o zverení maloletých detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Matka v prílohe návrhu doložila cestovné doklady, potvrdenia o udelení tolerovaného pobytu na území SR, sobášny list, nájomnú zmluvu, doklady o úhrade školného a nájomného, pracovnú zmluvu a výpis zo živnostenského registra otca detí. Z pripojených potvrdení o udelení predĺženia tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky vyplynulo, že rodičia a deti majú tolerovaný pobyt do 04.03.2024.
3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí zdôraznil, že podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 16.03.2022, písm. C.5., vláda určila poskytovanie dočasného útočiska do 04.03.2023, ktoré sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov, najdlhšie však o jeden rok, pokiaľ Rada Európskej únie nerozhodne inak. Keďže rodičia a deti sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, zaoberal sa otázkou, či je daná jeho právomoc na konanie o nariadenie neodkladného opatrenia dospejúc k záveru, že v zmysle pôvodne dvojstrannej zmluvy (ktorej platnosť bola doposiaľ potvrdená vo vzťahu k nástupníckym štátom - Ruskej federácii, Ukrajine a Bieloruskej republike), úprava vzťahov medzi rodičmi a deťmi sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije a podľa takto určeného právneho poriadku je daná aj právomoc súdu zmluvnej strany. Konštatoval, že maloletým deťom ako aj ich rodičom bol udelený štatút dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, bol im vydaný doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „Dočasné útočisko“ z čoho vyplýva, že maloleté deti sa zdržiavajú na území Slovenskej republiky na základe poskytnutia dočasného útočiska, nejde o pobyt trvalého charakteru, a teda nie je splnená podmienka v zmysle čl. 30 vyhlášky. Nakoľko dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie o návrhu matky, vo výroku rozhodnutia vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie o návrhu matky zastavil.
4. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie majúc za to, že v danom prípade súd postupoval nesprávne a v rozpore s právnym poriadkom, pričom nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.. Poukázala na to, že Slovenská republika je stranou viacerých medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa k rodinným veciam v medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, kde sa sleduje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý bol kodifikovaný v Dohovore o právach dieťaťa z roku 1989. Pri určovaní právomoci vo veci rodičovských práv a povinností postupujú slovenské súdy podľa nariadenia Brusel IIa a za hraničného určovateľa v podobe obvyklého pobytu. V prípade použitia vnútroštátnej úpravy členského štátu - Slovenskej republiky, a to zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, by sa aplikovalo ustanovenie § 24 a § 39. Rovnako v oblasti vyživovacej povinnosti majú pred vnútroštátnymi kolíznymi normami prednosť kolízne normy Nariadenia č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Kolízne normy pre vyživovaciu povinnosť nie sú v nariadení vyjadrené priamo, ale prostredníctvom prepojenia na právny predpis, ktorým je haagsky Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z roku 2007, ktorým sú viazané všetky členské štáty okrem Dánska a Spojeného kráľovstva (čiže aj Slovenská republika). Podľa matky mal súd v danom prípade skúmať skutkový a právny stav, berúc na zreteľ princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, a taktiež vojnovú situáciu na Ukrajine, sociálnu a ekonomickú situáciu matky a jej maloletých detí a mal postupovať v zmysle uvedených medzinárodných zmlúv.
5. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
6. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 C.s.p., a dospel k nasledujúcim záverom.
7. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 9 C.s.p. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Podľa § 161 ods. 1, 2 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
11. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
12. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej „ZMPSaP“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
13. Podľa čl. 30 ods. 1 a 3 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach z 16.05.1983 (publikovanej v Zbierke zákonov ako Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., ďalej „Zmluva o právnej pomoci“) právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.
14. Podľa § 29 ods. 1, 2 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu. Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska; vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej únie.
15. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, policajný útvar udelí tolerovaný pobyt štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 59 ods. 12, a) ktorý je maloletou osobou nájdenou na území Slovenskej republiky, b) ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a neohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok; štátnemu príslušníkovi tretej krajiny podľa § 27 ods. 1 a § 43 ods. 1 písm. a) až d) možno tento pobyt udeliť len vtedy, ak nie je držiteľom platného cestovného dokladu a hodnoverne preukáže svoju totožnosť iným spôsobom, c) ktorý je obeťou obchodovania s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov; policajný útvar alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi štátneho príslušníka tretej krajiny s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú, d) ak to vyplýva z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.
16. Podľa Uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 185 zo dňa 16.03.2022, písm. C.5., vláda určila poskytovanie dočasného útočiska do 04.03.2023, ktoré sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov, najdlhšie však o jeden rok, pokiaľ Rada Európskej únie nerozhodne inak.
17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na povinnosť súdu skúmať v každom štádiu konania, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci, ustanovené v § 161 C.s.p.. So súdom prvej inštancie sa zhoduje v tom, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, keďže maloleté deti a aj obaja rodičia sú štátnymi občanmi Ukrajiny, ktorí sa v dôsledku vojnového konfliktu na Ukrajine zdržiavajú už viac ako jeden rok na území Slovenskej republiky, kde im bol v nadväznosti na ust. § 29 ods. 1, 2 zákona
č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 58 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a uznesenia vlády SR č. 185 zo dňa 16.03.2022 písm. C.5, udelený štatút dočasného útočiska a bol im vydaný doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky (aktuálne vládou Slovenskej republiky predĺžený do 04.03.2025). Keďže Ukrajina nie je členským štátom Európskej únie a vo veciach týkajúcich sa úpravy právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi nepristúpila k Nariadeniu rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a ani k Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (na ktoré normy v podanom odvolaní odkazuje matka), je v danej veci potrebné otázku právomoci posúdiť s poukazom na § 2 ZMPSaP, v zmysle ktorého majú v prípade právnych vzťahov s cudzím prvkom aplikačnú prednosť medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, resp. zákony vydané na vykonanie medzinárodných zmlúv. Takouto medzinárodnou zmluvou je aj Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 16.05.1983, do ktorej Slovenská republika a Ukrajina sukcedovali. Otázku právomoci na konanie vo veciach týkajúcich sa právnych vzťahov medzi rodičmi a deťmi upravuje čl. 30 Zmluvy o právnej pomoci, v zmysle ktorého sa tieto právne vzťahy spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije, pričom na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2. V súlade s uvedeným, zohľadňujúc charakter pobytu maloletých detí a rodičov na území Slovenskej republiky, ktorý nevykazuje známky trvalého pobytu (ide iba o tolerovaný pobyt a poskytnutie dočasného útočiska, aktuálne obmedzeného termínom 04.03.2025), nie je na prejednanie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, upravujúceho výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom, daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým vyhlásil nedostatok právomoci na konanie a konanie zastavil, podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.
19. Keďže sa jedná o rozhodnutie, ktorým konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 22.12.2023 končí a súd prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania nerozhodol, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania (§ 52, § 58 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).