Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-59-2021.pdf
PDF · 109.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľky (matka detí): S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XXX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom R., ul. K. č. XXX, proti manželovi navrhovateľky (otec detí): E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. I. č. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: O. J., nar. XX.XX.XXXX a O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, so sídlom Námestovo, Námestie A. Bernoláka č. 381/4, IČO: 30 794 536, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/72/2020-74 zo dňa 02. júna 2021, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. zostáva n e d o t k n u t ý . Vo výroku III. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec detí E. J. je povinný prispievať na výživu maloletej O. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,- eur mesačne a maloletého O. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 110,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku okresného súdu o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, t.j. 14.07.2021 a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Vo zvyšnej časti návrh matky detí z a m i e t a . Vo výroku IV. rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Vo výroku V. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 3P/72/2020-74 zo dňa 02.06.2021 rozhodol, že manželstvo S. J., rod. V., nar. XX.XX.XXXX a E. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X, rozvádza (výrok I.). Maloletá O. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletý O. J., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia (výrok II.). Otec maloletých detí E. J., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej O. J., nar. XX.XX.XXXX sumou po 130, -eur mesačne a na výživu maloletého O. J., nar. XX.XX.XXXX sumou po 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí (výrok III.). Rozhodol tiež, že otec maloletých detí E. J., nar. XX.XX.XXXX je oprávnený stretávať sa s maloletou O. J., nar. XX.XX.XXXX a s maloletým O. J., nar. XX.XX.XXXX každý druhý párny týždeň v čase od piatku od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a v mieste bydliska matky maloleté deti aj odovzdá. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne
pripraviť (výrok IV.). Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamietol (výrok V.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (výrok VI.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 26.10.2020 navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo, ktoré dňa 13.07.2013 uzavrela s manželom, maloleté deti pochádzajúce z manželstva, a to maloletú O. a maloletého O. na čas po rozvode zveril do jej osobnej starostlivosti a manžela zaviazal na platenie výživného v sume po 180,- eur na maloletú O. a v sume 150,- eur na maloletého O.. Žiadala tiež upraviť stretávanie sa detí s otcom detí tak, že tento bude oprávnený stretávať sa s nimi každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., kde si ich prevezme v mieste jej bydliska a tam jej ich aj odovzdá. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nesúhlasí však s ostatnými navrhovateľkinými podmienkami. Čo sa týka výživného je schopný platiť ho v sumách po 70,- eur mesačne na maloletú O. a 50,- eur mesačne na maloletého O.. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi. Manželky navrhovateľky sa k návrhu písomne vyjadril, pojednávania sa osobne nezúčastnil, pričom termín vzal na vedomie s dostatočným časovým predstihom. Následne súd citoval ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej len Zákona o rodine), § 100 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“), § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 2, § 28 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci, keďže navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva zotrvala, pričom manžel navrhovateľky písomnom vyjadrení s rozvodom súhlasil, súd ich manželstvo ako nefunkčné rozviedol. Mal za to, že manželstvo účastníkov konania neslúži svojmu účelu a cieľu, ktorým je tak spoločné zdieľanie vzájomných pocitov, potrieb, vzájomná podpora, dôvera ako aj spoločná výchova maloletých detí, pochádzajúcich z tohto manželstva. Toto všetko u účastníkov absentuje jednak z dôvodu, že títo od mája 2020 nežijú v spoločnej domácnosti ako aj preto, že obaja manželia obnovenie manželského spolužitia vylučujú (navrhovateľka z dôvodu straty dôvery k manželovi, jeho vulgárneho správania sa voči nej ako aj jeho zvýšeného požívania alkoholických nápojov, manžel z dôvodu, že sa s navrhovateľkou nedá vydržať a ani sa s ňou ďalej žiť). V tomto prípade absentuje aj ďalší cieľ manželstva, ktorým je spoločná výchova maloletých detí, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti už vyše roka, starostlivosť o deti vykonáva vo väčšej miere navrhovateľka, aj keď deti sa s otcom stretávajú každý druhý víkend. Vzhľadom k nefunkčnosti manželstva súd toto manželstvo rozviedol, pričom príčinou rozvratu podľa jeho názoru bolo prvotne narušenie dôvery medzi manželmi navzájom (už v otázke prvého tehotenstva), nedostatok relevantnej komunikácie medzi manželmi ako aj zo strany manžela neakceptovaná podpora navrhovateľkinej rodiny, v ktorej podpore manžel videl zrejme zasahovanie do chodu jeho rodiny ako aj nedostatok úcty a spolupatričnosti voči jeho osobe, v neposlednom rade požívanie zvýšeného množstva alkoholických nápojov z jeho strany (viď manželovo vyjadrenie ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka na pojednávaní). Pokiaľ ide o úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom, súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, v osobnej starostlivosti ktorej sa tieto aj nachádzajú a ktorá starostlivosť o deti bez zistenia nedostatok vykonávala od ich narodenia s tým, že právo zastupovať deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia maloletých detí a teda aj otec, keďže súd nemal preukázané, že by konanie tohto ohľadne jeho právnych úkonov bolo v rozpore so záujmom maloletých detí. Rovnako nezistil, že by otec bol pozbavený svojich rodičovských práv. O výške výživného súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať mesačným výživným na deti v sumách po 130,- eur na maloletú O. a po 110,- eur na maloletého O.. Mal zistené, že tieto obe navštevujú 1. stupeň základnej školy v K., kde maloletá O. je žiačkou 2. ročníka a maloletý O. žiakom 1. ročníka, navštevujú školskú družinu, za ktorú matka platí poplatok v sume 24,- eur mesačne za obe deti spolu ako i poplatok za stravu v sume 25,- eur mesačne na obe deti spolu. Pri určovaní výšky výživného vychádzal jednak z veku detí ako aj z matkou uvádzaných a zdokladovaných výdajov na deti. Matka špecifikovala mesačné výdavky na maloletú O. v sume 273,- eur a na maloletého O. v sume 262,50 eur. Po oboznámení sa s týmito výdavkami súd akceptoval výdavky matky na celodennú stravu maloletých detí (114,50 eur maloletá O., 128,- eur maloletý O.) ich hygienické potreby (10,- eur) ako aj výdavky spojené s návštevou školy (9,- eur - ZRPŠ, školské pomôcky, pričom poplatky za záujmové krúžky a za školské výlety priznal ako jednorazové, nie ako mesačné náklady na deti), ďalej iné výdavky (15,- eur - plavecký, kino, knižnica, hračky, tábor), mesačný kredit na telefón (8,- eur maloletá O.) a poplatky v súvislosti s návštevou lekára a nákladov na vitamíny a lieky (10,- eur). Rovnako súd priznal aj náklady na oblečenie aj keď v rozsahu menšom ako matka požadovala mesačne, v sume cca 20,- eur na každé dieťa. Z týchto výdavkov tak vychádzalo, že mesačné nevyhnutné náklady matky na deti sa pohybujú v sume minimálne 176,50 eur na maloletú O. a v sume 186,40 eur na maloletého
O.. V konaní bolo preukázané, že prevažnú starostlivosť o deti vykonáva matka, deti navštevujú otca každý druhý víkend. Vzhľadom na vyššie uvedené výdavky matky, vek maloletých detí a vyššie zistený skutkový stav mal súd za to, že určené výživné sa javí ako primerané. Pokiaľ ide o pomery otca detí súd vychádzal z jeho vyjadrenia ako aj z výpisu zo živnostenského registra a lustrácie zo Sociálnej poisťovne, kde bolo zistené, že otec od 09.11.2020 vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva, momentálne žije v prenajatom byte v R., za ktorý platí sumu 320,- eur mesačne. V čase poslednej registrácie bol zamestnaný od 08.01.2020 do 09.03.2020 u K. I. a jeho vymeriavací základ sa pohyboval v priemere v sume 410,- eur mesačne. Matka detí pracuje ako predavačka na dobu určitú od 02.02.2021 do 31.08.2021, pričom táto mesačne v priemere zarobí sumu 583,35 eur v čistom. Spolu s deťmi žije u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieva sumou po 120,- eur mesačne. Nakoľko bola v oddĺžení spláca svoj osobný bankrot v splátkach po 20,- eur mesačne, je majiteľkou osobného motorového vozidla zn. Opel Astra. Jej výdavky pozostávajú z bežných nákladov na domácnosť (strava, kozmetika, drogéria, hygienické potreby). Vzhľadom ku skutočnosti, že otec detí sa na nariadené pojednávanie nedostavil, súdu žiadne doklady na preukázanie svojich príjmov a výdavkov nepredložil, napriek tomu, že bol na to súdom vyzvaný, v ďalšom pri určovaní jeho možností a schopností vychádzal z výšky jeho posledného oficiálneho vymeriavacieho základu, keď bol zamestnaný ako aj z jeho potencionálnych možností ako murára dosahovať príjem v oblasti stavebníctva. O úprave stretávania otca s deťmi súd rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti IV. rozsudku, nakoľko stretávanie otca s deťmi podľa vyjadrenia matky ako aj kolízneho opatrovníka detí prebieha aj v súčasnosti v daných intervaloch každého druhého týždňa s tým, že vzhľadom ku skutočnostiam, na ktoré matka poukazovala v súvislosti s odmietnutým uznesením OR PZ Dolný Kubín ako aj vzhľadom na skutočnosti, ktoré boli prezentované na pojednávaní zo strany kolízneho opatrovníka (občasná opatera maloletých detí ďalším maloletým dieťaťom, požívanie alkoholických nápojov aj inými plnoletými osobami počas návštev detí v byte otca) sa aj súdu javilo vhodné, aby stretávanie otca s deťmi bolo riešené práve takto a teda prevažne v dennom čase s čím napokon otec, aj podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, súhlasil. Súd nevidel dôvod, aby matka deti otcovi pravidelne odvážala do jeho bytu len z dôvodu, že ona má k dispozícii motorové vozidlo a otec nie. Podľa názoru súdu otec má rovnako možnosť zadovážiť si motorové vozidlo zodpovedajúceho jeho finančným možnostiam, keďže v konaní nebolo tvrdené z jeho strany a ani preukázané, že by mu nejaká závažná zdravotná prekážka bránila v jeho zaradení sa do pracovného pomeru, z ktorého by mohol získavať stabilný pravidelný príjem na prípadnú kúpu motorového vozidla, alebo v zabezpečení jeho dopravy z R. do K. a späť verejnými dopravnými prostriedkami spolu s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C. m. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, že by boli splnené podmienky ust. v § 55 C. m. p. a teda, že by bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí. Nesúhlasil s výškou výživného z dôvodu, že jeho príjem je momentálne nepravidelný. Navrhol výšku výživného 100,- eur na obidve maloleté deti, kde po dohode s matkou je ochotný prispievať na vedľajšie potreby, a to vždy s polovicou sumy (školské potreby, oblečenie, lieky, výlety) tak ako to aj doteraz robil. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletými deťmi, a to na každý párny víkend s tým, že si deti vyzdvihne v piatok v mieste bydliska matky a v nedeľu ich odovzdá v mieste bydliska matky. Mal za to, že s deťmi má vybudovaný pekný vzťah a navyše odlúčenie by mohlo mať zlý vplyv na ich vývoj, keďže deti by mali mať obidvoch rodičov. Otec detí žiadal preto súd o zníženie výživného a upravenie styku. 3. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 387 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“). Odvolanie otca je podľa nej nedôvodné, tento na preukázanie svojich tvrdení súdu nepredložil žiadne dôkazy. Ohľadom výšky výživného mala za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca toto platiť vo výške ako bol k nemu zaviazaný prvoinštančným súdom. Otec podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba, avšak súdu nepredložil, a to ani v rámci podaného odvolania, žiadne dôkazy, ktorými by preukázal výšku svojho príjmu. Povinnosť preukázať svoje majetkové pomery bola predovšetkým povinnosť otca v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a v tomto smere otec neprodukoval žiadne dôkazy. Ona naproti tomu svoje príjmy a výdavky riadne zdokladovala. Za tejto situácie súd mohol aplikovať domnienku o výške príjmu otca v súlade s § 63 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine. Otec ani v odvolaní nekonkretizoval žiadne relevantné dôvody, pre ktorý by nemohol výživné, tak ako ho ustálil prvoinštančný súd, na maloleté deti platiť. Neuviedol k rozhodnutiu súdu a k dôvodom, prečo toto rozhodnutie napáda, žiadne hodnotiace úvahy, nepredložil žiadne dôkazy. Matka detí v tomto smere v celom rozsahu poukázala na odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnila a s týmto súhlasí.
Výživné určené súdom v žiadnom prípade nepokladá za neprimerane vysoké, naopak žiadala by súd zaviazať otca na vyššie výživné aj s poukazom na to, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne sama. Popierala tvrdenie otca, že maloletým deťom prispieva na vedľajšie potreby. Zároveň dala do pozornosti, že otec maloletým deťom neplatí ani len výživné, a to ani v minimálnej výške. Ohľadom úpravy styku otca a maloletých detí matka detí uviedla, že nesúhlasí s tým, aby maloleté deti u otca prespávali z dôvodov, ktoré súdu predniesla na pojednávaní a na týchto zotrvala. Skutočnosti ňou uvádzané potvrdil aj kolízny opatrovník a rovnako ani tento neodporučil styk otca s deťmi počas noci, k čomu boli dané závažné dôvody, na ktoré ona v celom rozsahu poukazuje. V konaní pred súdom boli na strane otca preukázané dôvody ohrozujúce zdravý vývoj maloletých detí, pre ktoré je v súčasnosti namieste, aby tieto trávili s ním čas len počas dňa a nie počas noci. Zároveň poukázala na to, že ona otcovi v stretávaní sa s maloletými deťmi nebráni. V napadnutom rozsudku bolo zo strany súdu otcovi stretávanie s maloletými deťmi umožnené v dennom režime bez jej prítomnosti okrem nočného prespania. Matka s poukazom aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka prezentované na pojednávaní navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvej inštancie ako vecne správny aj v tejto časti. 4. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení z 25.08.2021 uviedol, že nemá dôkazy a návrhy na zmenu rozhodnutia súdu v rámci prvostupňového konania - rozsudku okresného súdu a zotrváva na predchádzajúcich vyjadreniach. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu potvrdiť.
5. Otec detí na vyjadrenie matky detí a kolízneho opatrovníka detí písomne nereagoval.
6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch a to výroku III. o výživnom zmenil (§ 388 C. s. p.) a vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletými deťmi potvrdil (§ 387 C. s p.).
7. Okresný súd napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, otca detí zaviazal prispievať na výživu maloletej O. sumou 130,- eur mesačne a na výživu maloletého O. sumou 110, - eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
8. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním otec detí, a to do výrokov o výživnom a o úprave jeho styku s maloletými deťmi.
9. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na jeho budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Okrem toho v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom, napadnutého rozhodnutia, odvolaním otca detí a vyjadrením matky detí dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav ohľadom odôvodnených potrieb detí a možností a schopností rodičov. Nevyvodil správny právny záver ohľadom určenia výšky výživného na maloleté deti. Neprihliadol na to, že medzi maloletými deťmi je vekový rozdiel v podstate len jedného roka, obe navštevujú I. stupeň základnej školy (maloletá O. v súčasnej dobe 3. ročník a maloletý Alex 2. ročník), ich výdavky spojené s vekom ako i v súvislosti s návštevou školy (družina, stravovanie) sú v podstate rovnaké. Dokonca konštatoval, že nevyhnutné náklady na maloletého O. sú vyššie ako na maloletú O.. Za primeranú pomerom preto považoval sumu 110,- eur mesačne na každé maloleté dieťa. Prihliadol aj na to, že časť potrieb detí je krytá rodinnými prídavkami. Čo sa týka odvolania otca detí tak tento tak ako v konaní pred okresným súdom, ani v odvolaní, prípadne reagujúc na vyjadrenie matky detí neuviedol a ani nepreukázal jeho tvrdenia o nepravidelnom príjme ako i to, že by takýto príjem bol založený na objektívnom stave. Odvolací súd preto nevidel dôvod na vyhoveniu jeho odvolaciemu návrhu na zníženie výživného na maloleté deti sumou 100,- eur mesačne na obidve deti. Ani prejav jeho vôle prispievať na deti aj inou formou nepovažoval za vierohodný. Neučinil tak ani doposiaľ, keďže to nepreukázal, a matka detí vo vyjadrení k odvolaniu uvedené poprela. Naviac uviedla, že otec detí neplatí výživné ani v minimálnej výške. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu ohľadom schopností a potencionálnych možností otca detí.
11. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vo svojej výchove má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril citové vzťahy k obidvom. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania, posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú použiť iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom budú okolnosti na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti.
12. Podľa odvolacieho súdu okresný súd v súvislosti s rozhodovaním o úprave styku otca s maloletými deťmi vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a zistil tak skutočný stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie. V aktuálnej situácii prevedená úprava styku v dennom čase zodpovedá záujmu detí. Námietky otca v odvolaní považoval za všeobecné, nereagujúce na dôvody súdneho rozhodnutia. Napriek tomu dodáva, že okresný súd neodoprel stretávanie otca s maloletými deťmi.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. zmenil a vo výroku IV. ako vecne správny potvrdil. Vo výrokoch I. II. a V. zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania. Vo vzťahu k výroku II. o zverení maloletých detí do starostlivosti matky dodáva, že po jeho preskúmaní podľa § 65 C. m. p. nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie.
14. Vzhľadom na čiastočnú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd, okrem odvolacích trov, rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 52, § 58 C. m. p. v spojení s § 396 ods. 2 C. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, nakoľko návrh na ich náhradu nebol podaný a ani nebol zistený žiaden z dôvodov, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).