Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/51/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľky: G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX G. B., zastúpená JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, proti povinnému: Ing. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G. B., zastúpený JUDr. Jánom Bartánusom, so sídlom A. Bernoláka 7, 034 01 Ružomberok, IČO: 48 411 884, za účasti matky navrhovateľky: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX G. B., zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -360 zo dňa 22.04.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -360 zo dňa 22.04.2021 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -67 zo dňa 26.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -152 zo dňa 22.08.2019 v časti o bežnom výživnom na vtedy maloletú G. X., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný prispievať na maloletú bežným výživným po 500,- eur mesačne vždy do 15. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletej, počnúc od 16. 12. 2019 (výrok I.). Zameškané výživné za obdobie od 16.12.2019 do 30.04.2021 vo výške 3.303,22 eur okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným, prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.). Výrokom III. návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). Odvolací súd k tomu poznamenáva, že okresný súd použil terminológiu v kontexte konania vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré však po rozhodnutí súdu prvej inštancie nadobudlo plnoletosť, čo znamenalo aj modifikáciu procesného postavenia i označenia účastníkov, ako sa uvádza v záhlaví, ako aj ďalej v odôvodnení tohto rozhodnutia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia odkázal na ust. , , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Uviedol, že naposledy bolo o výživnom na navrhovateľku rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -67 zo dňa 26.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -152 zo dňa 22.08.2019, kedy bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky bežným výživným po 300,- eur mesačne a na tvorbu úspor po 120,- eur mesačne. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 30.09.2019. Od poslednej úpravy výživného uplynulo približne jeden a pol roka, avšak za dané obdobie došlo k zásadnej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Po auguste 2019 jej bolo diagnostikované závažné ochorenie - uveitis a porucha autoimunitného systému. V spojitosti s touto zmenou došlo k zásadnému zvýšeniu

pravidelne opakujúcich sa výdavkov za lieky predpisované lekármi, za ďalšiu, najmä prírodnú liečbu, výživové doplnky, minerály a vitamíny, za pravidelné návštevy očnej ambulancie v Liptovskom Mikuláši a jediného špecializovaného centra na Slovensku v Bratislave, zaoberajúceho sa očnými ochoreniami detí. Z dokladov preukazujúcich jednotlivé platby za pohonné hmoty, výživové doplnky, prírodnú liečbu, vitamíny, minerálne látky, doplatky za predpisované lieky vyplýva, že sa začínajú mesačne na sume minimálne 200,00 eur a vyššie. Matka vyčíslila priemerné čisté náklady na dcéru bez stravy, nákladov na domácnosť a bez ročných povinných poplatkov na priemernú sumu 777,30 eur mesačne. Náklady na dcéru so stravou vyčíslila matka na sumu 942,- eur v priemere mesačne, čo podľa jej výpočtov predstavuje 81 % z jej čistého príjmu. Povinný prispieva na výživu dcéry pravidelne mesačnou sumou 300,- eur a na tvorbu úspor sumou 120,- eur mesačne. Okrem zvýšených výdavkov na liečbu dcéry vrátane výdavkov na početné cesty na špecializované pracovisko do Bratislavy matka preukázala i výdavky na vodičský kurz dcéry v sume 690,- eur v roku 2020. Od poslednej úpravy výživného nedošlo k zásadnej zmene zárobkových pomerov na strane matky, avšak bolo preukázané, že jej otec a brat poskytujú finančnú podporu. U povinného došlo k poklesu príjmu o viac ako 200,- eur na súčasnú priemernú sumu netto za obdobie január až marec 2021 vo výške 2.325,99 eur. Pokiaľ ide o stav účtu povinného, je zrejmé, že tomuto rástli úspory postupne od júla 2019 zo sumy 9.808,15 eur na sumu 16.316,85 eur k 30.06.2020. K dátumu 31.03.2021 bol stav na účte povinného 9.346,01 eur, avšak z prehľadu finančného pohybu a taktiež z výpovede povinného vyplýva, že si kúpil v marci 2021 elektrický bicykel za 3.999,00 eur dňa 18.03.2021 a v máji 2020 kúpil dcére F. bicykel za 2.200,- eur. K námietke povinného, že matka dcére vyberá finančne nákladnú doplnkovú liečbu, s ním sa o týchto otázkach neradila a v zásade nie je možné verifikovať jej účinnosť, okresný súd konštatoval, že nie je v právomoci súdu posudzovať mieru účinnosti jednotlivých preparátov podávaných navrhovateľke, avšak prihliadajúc aj na konzultácie matky s lekármi aj o užívaní prírodnej a podobnej liečby, spolu s vyjadrením povinného, že verí, že matka dcére vybrala to najlepšie a on sám nemá predstavu a návrhy ku výberu prípravkov, je zrejmé, že v prechodnom období došlo k preukázanej stabilizácii zdravotného stavu dcéry a tým došlo ku zvýšeniu kvality inak neistého zdravotného stavu dcéry. Okresný súd považoval zvýšenie výživného na navrhovateľku o sumu 200,- eur mesačne za proporcionálne, najmä s ohľadom na zvýšenie zdravotného komfortu povinného, ktorý bol vyjadrený nákupom bicyklov vyššej ceny. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že povinný uznáva i vlastnú liečbu u liečiteľa a absolvovanú kranioterapiu, s čím sú spojené jeho osobné výdavky. Tiež poukázal na to, že povinný podporuje aj ďalšiu svoju dospelú dcéru, keď jej umožňuje bývať v jeho nehnuteľnosti a financuje niektoré jej potreby. Okresný súd zvýšil výživné odo dňa podania návrhu, keďže nezistil dôvody, ktoré by matka bránili podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa ust. (ďalej aj „“).

3. Proti rozsudku okresného súdu, v časti výrokov I. a II. podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že bude návrh na zvýšenie výživného zamietnutý, alternatívne zmeniť rozhodnutie tak, že bude zrušený výrok o jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor navrhovateľky. Uviedol, že výška bežného výživného stanovená na sumu 500,- eur mesačne spolu so sumou na tvorbu úspor vo výške 120,- eur mesačne so splátkami na zameškané výživné vo výške 100,- eur je nedôvodná a neprimeraná. Uvedené sumy spolu predstavujú položku vo výške 720,- eur mesačne. Pokiaľ by matka navrhovateľke prispievala na výživné a sporenie len polovicu zo sumy, ktorou má prispievať povinný, bola by v jej prospech vyplácaná celková suma 1.080,- eur, čo by dosahovalo hodnotu priemernej mzdy zamestnancov v Slovenskej republike za rok 2020. Zdôraznil, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Ak majú rodičia vyššiu životnú úroveň, majú zo zákona povinnosť takúto úroveň poskytnúť i dieťaťu. Povinný si vybudoval svoju životnú úroveň usilovnou prácou, dlhodobou námahou a v rámci svojich výchovných opatrení zamýšľa, aby dieťa toto neužívalo automaticky, ale aby sa naučilo získať ho taktiež vynaloženým úsilím. Ide teda o to, aby sa dieťa učilo získavaniu prostriedkov prostredníctvom vlastnej práce a nenavyklo si na skutočnosť, že môže získať prostriedky bez adekvátneho pracovného zaťaženia. Nielenže to nie je účelné, ale aj nevyhnutné, kedy by v opačnom prípade mohlo dôjsť napríklad k tomu, že dieťa nebude schopné po neočakávanej zmene pomerov prispôsobiť sa novovzniknutej situácii. Dieťa by sa totiž malo naučiť vystačiť si i s obmedzenými prostriedkami, a teda naučiť sa aspoň základnému hospodáreniu s dostupnými prostriedkami. Súdu nestačí len skúmať príjmy a výdavky vyživujúceho rodiča, ale tiež musí byť braný zreteľ na výchovné metódy v najlepšom záujme dieťaťa ako svojbytnej osobnosti. Povinný zdôraznil, že tak vysoké výživné, ako určil okresný súd, nie je pre dcéru v tomto veku vhodné. Navrhovateľka má pokryté všetky životné náklady s tým, že jej povinný prispieva aj nad rámec výživného, a preto jej nič nechýba. Zdôraznil, že o navrhovateľku sa vždy riadne staral a nikdy jej nič z materiálnych vecí nechýbalo. Pokiaľ ide o výživové

doplnky, tieto boli zaobstarané bez toho, aby sa s ním o tom matka poradila a zároveň to nie sú lieky predpísané lekárom. Povinný dal do pozornosti, že pokiaľ sa aj na navrhovateľku zvýšili náklady, došlo k zníženiu niektorých nákladov v dôsledku pandémie Covid-19. Navrhovateľka sa tak nemohla venovať aktivitám, ako to bolo v čase pred pandémiou. Z uvedeného dôvodu považoval za vhodné zachovanie bežného výživného vo výške 300,- eur mesačne. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 16.12.2015, z ktorého vyplýva, že výška výživného napriek vyšším príjmom rodiča nemôže byť bezhraničná. K právam rodiča totiž patrí rozhodnúť o tom, s akým množstvom finančných prostriedkov majú deti hospodáriť v určitom veku. Jeho účelom je naučiť dieťa vážiť si peniaze a hospodáriť s nimi, pričom toto predstavuje časť výchovy rodiča, ktorej ich štát nesmie zbaviť. Ďalej odvolateľ uviedol, že výška úspor navrhovateľky, na ktoré v zmysle rozhodnutia súdu prispieval, predstavuje celkovom približne 4.900,- eur, čo je už veľmi vysoká čiastka pre plnoletú osobu. Pokiaľ by súd ponechal zmenenú výšku výživného v sume 500,- eur, bolo by vhodné zmeniť pôvodné rozhodnutie v časti príspevku na úspory tak, že by ho súd v tejto časti zrušil. Ďalej poukázal na to, že G. X. nadobudne dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu, to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou. V spojitosti s uvedeným odkázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SSR z 13.09.1984, , R 2/1985.

4. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.06.2021 G. X. oznámila súdu, že dňa XX.XX.XXXX nadobudla plnoletosť, pričom uviedla, že si uplatňuje voči povinnému nárok na bežné výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor. Vyslovila súhlas s napadnutým rozsudkom.

5. Matka navrhovateľky vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnila sa s tvrdeniami povinného, že v tomto období veku dieťaťa je výška bežného výživného zvýšená na sumu 500,- eur spolu so sumou výživného na tvorbu úspor vo výške 120,- eur mesačne nedôvodná a neprimeraná. Dala do pozornosti skutočnosť, že povinný počas celého konania neurobil žiaden riadny procesný úkon vo vzťahu k úsporám, tieto neboli ani predmetom rozhodovania. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že u navrhovateľky došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo si vyžaduje dlhodobo náročnú liečbu. Mala za to, že povinný sa svojimi postojmi nezodpovedne stavia k zdravotnému stavu G., ktorý je nevyhnutne potrebné riešiť a minimalizovať akékoľvek následky do budúcnosti, pričom v danom prípade je zdravie dieťaťa nevyčísliteľnou hodnotou a prianím každého rodiča je, aby jeho dieťa bolo zdravé. Povinný pri svojich vyjadreniach nezohľadnil jeho výšku príjmu ani svoje majetkové pomery. Rovnako tiež nezohľadnil starostlivosť o G., na ktorej sa nepodieľa ani v minimálnom rozsahu. Celkové ťažisko starostlivosti o dcéru je na pleciach matky, nehovoriac o starostlivosti ako takej, zabezpečením toho, aby dieťa malo čo jesť, aby malo kde bývať, aby bolo odvezené a dovezené k lekárom, malo zabezpečené termíny lekárskych vyšetrení, zabezpečené potrebné lieky a potrebné výživové doplnky k liečbe, ich samotné podávanie, zabezpečené vzdelávanie, odvoz a dovoz do školy do Liptovského Mikuláša, ale aj o starostlivosti smerujúcej k celkovej psychickej podpore G., ktorá je pri liečbe nevyhnutná. Povinný nezažil rôzne ťažké zdravotné stavy G., keď bolo treba okamžite riešiť lekársku starostlivosť, neprežil stres spojený s nevyhnutnými úkonmi lekárskej starostlivosti, ktoré boli potrebné vykonať v rámci akútnych zápalových stavov dieťaťa a minimalizovania závažných následkov zdravotného stavu, ťažké a náročné noci, podávanie injekčnej liečby, ktoré bolo nielen pre matku, ale aj pre dieťa ťažko zvládnuteľné a mimoriadne traumatizujúce. Nadštandardné majetkové pomery povinného preukazuje aj disponibilná hodnota jeho konta v životnej poisťovni k 20.10.2020 v sume 19.020,35 eur, stav na osobnom účte povinného, napr. k 31.07.2019 v sume 9.808,15 eur, k 31.01.2020 v sume 10.864,- eur, k 31.07.2020 v sume 14.920,- eur, k 31.12.2020 v sume 13.492,59 eur, k 30.01.2021 v sume 12.659,81 eur, k 31.03.2021 v sume 9.346,01 eur, ďalej stav dôchodkového účtu povinného vo X. T. s aktuálnou hodnotu tohto účtu k 31.12.2020 v sume 36.224,10 eur, tiež stav konta povinného v Y. Z. k 05.01.2021 v sume 23.577,- eur. Uviedla, že povinný v tomto období každý rok obdrží vyššiu sumu mzdy, v ktorej sú zahrnuté odmeny vyplácané v každom roku, čím sa jeho príjem opäť zvýši. Preto navrhla, aby si odvolací súd vyžiadal príjem povinného od jeho zamestnávateľa za obdobie od apríla 2021 do rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého bude preukázaná jeho výška príjmu aj s vyplatenými odmenami, pričom po spriemerovaní príjmu jeho mesačný príjem dosahuje nadštandardnú výšku, z ktorej je možné, aby platil súdom určené bežné výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor. Tiež poukázala na to, že povinný je výlučným vlastníkom hodnotnej nehnuteľnosti a súčasne aj

bezpodielovým spoluvlastníkom bytu, v ktorom s G. bývajú, keďže ešte nie je vyporiadané BSM. Celkové osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného preukazujú, že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť súdom určené bežné výživné, ako aj výživné na tvorbu úspor. Na výchovné povinností a rodičovskej výchove sa povinný absolútne nepodieľa, nemá záujem sa podieľať. Jeho prioritou je žiť vlastný a pokojný život. G. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a životná úroveň povinného je nadštandardná, čo mal súd z vykonaného dokazovania preukázané. Finančne pritom je schopný prispievať plnoletej dcére, ktorá na jeho pomoc nie je odkázaná. Samotný povinný nezapieral svoju životnú úroveň, ba priam na ňu poukázal, keď uviedol, že si ju vybudoval usilovnou prácou a v rámci svojich výchovných opatrení sa zamýšľa, aby toto dieťa neužívalo automaticky, ale aby sa naučilo získať ho taktiež vynaloženým úsilím s tým, že podľa povinného ide o to, aby sa dieťa učilo získavaniu prostriedkov prostredníctvom vlastnej práce a nenavykalo si na skutočnosť, že môže získať prostriedky bez adekvátneho pracovného zaťaženia. Vyjadrenia povinného považovala matka s ohľadom na zdravotný stav G. za hrubo prekračujúce akceptovateľný rámec ľudskej slušnosti a tolerancie. Nútiť alebo vyžadovať od dieťaťa s diagnózami, ktorými trpí G., pričiňovať sa a tvrdo pracovať, je v rozpore s dobrými mravmi. Z celkového vyjadrenia povinného je zrejmé, že hodnota peňazí a jeho nadštandardné príjmy a životná úroveň, ktoré nepopiera, sú pre neho dôležitejšie a v živote majú pre neho väčší význam než zdravie vlastného dieťaťa. Matka poprela tvrdenia povinného, že by G. prispieval aj nad rámec výživného, a preto jej nič nechýba. Matka sa snažila G. zabezpečiť všetko, čo potrebuje, nedostatok finančných prostriedkov na jej liečbu a v súvislosti s liečbou jej pomáha pokryť rodina, pretože povinný sa k svojej vyživovacej povinnosti správa nezodpovedne. Pokiaľ ide o výživové doplnky, tieto boli obstarané po konzultácii s lekármi a išlo o výdavky nevyhnutné a podstatné. Tiež poprela tvrdenia povinného, že náklady v priebehu roku 2020 a 2021 sa znížili v dôsledku pandémie. Keďže povinný neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť G., je pre neho ťažko predstaviteľné, ako sa počas pandémie výdavky zvýšili, najmä pokiaľ ide o pobyt dieťaťa doma s potrebou zabezpečenia jeho celkovej starostlivosti a vzdelania. Nesúhlasila s argumentáciou povinného, ktorý poukazoval na nález Ústavného súdu ČR spis. zn. zo dňa 16.12.2015. Navrhovateľka totiž s jej ochorením a s ťažkým zdravotným stavom nemôže viesť rovnaký spôsob života, aký vedie jej otec, pretože je so svojím ochorením značne obmedzovaná a hendikepovaná. Pokiaľ povinný poukázal na aktuálnu výšku úspor G., táto slúži pre ďalšie potreby dieťaťa bez ohľadu na to, či je alebo nie je plnoleté a má slúžiť pre potreby dieťaťa, ktoré bude nevyhnutné potrebné riešiť, či už v súvislosti s ďalším štúdiom na vysokej škole alebo v prípade nepredvídateľných okolností v súvislosti so zdravotným stavom G., napr. nákladné operačné zákroky, prípadne ďalšia neočakávaná finančne náročná liečba. Po výzve zástupkyne matky a navrhovateľky povinný s ohľadom na predbežnú vykonateľnosť napadnutého rozsudku zaplatil súdom určené výživné, z čoho vyplýva, že je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť bežné výživné vo výške 500,- eur mesačne, ako aj výživné na tvorbu úspor vo výške 120,- eur mesačne. Napokon vyslovila názor, že v danom prípade nie je možné zrušiť výrok o úsporách v zmysle pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže uvedený výrok nebol predmetom tohto konania.

6. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. V odvolaní uviedla totožné argumenty, ako ich uvádzala jej matka, pričom navyše uviedla, že jej výdavky za obdobie od januára do júna 2021 predstavovali v priemere mesačne 858,85 eur bez nákupov na potraviny. S pripočítaním priemernej mesačnej sumy za potraviny je to 858,85 eur plus 170,- eur, čo predstavuje 1.028,85 eur mesačne. To znamená, že suma mesačného prispievania matky a povinného na jej výdavky nie je vyvážená z hľadiska ich čistých finančných príjmov. Matkin podiel je aj s momentálne stanoveným výživným percentuálne vyšší.

7. K vyjadreniam navrhovateľky a matky zaujal stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý však aktuálne v konaní nemá postavenie účastníka ani zástupcu účastníka, z ktorého dôvodu na jeho podania odvolací súd neprihliadal.

8. K vyjadreniam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš podali vyjadrenia navrhovateľka a jej matka, pričom zopakovali svoje argumenty vyslovené už vo vyjadreniach k odvolaniu povinného, pričom akcentovali skutočnosť, že v danej veci je podporná liečba navrhovateľky nutná s tým, že navrhovateľka chce po skončení strednej školy pokračovať v štúdiu, čo bude pri jej zdravotnom stave náročné. Zároveň akcentovala potrebu vytvárania úspor s cieľom finančného pokrytia jej štúdia, prípadne ich ďalších operačných a iných zákrokov.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ; ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie povinného bolo podané oprávneným subjektom ( v spojení s a ), včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa ust. [konanie v čase jeho začatia bolo možné začať aj bez návrhu, keďže išlo o konanie podľa ust. ] s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario toto rozhodnutie vo výrokoch I., až III. a v závislom výroku IV. v zmysle ust. zrušil a podľa ust. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Predmetom aktuálneho konania je návrh, v zmysle ktorého sa matka navrhovateľky domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš spis. zn. zo dňa 26.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. zo dňa 22.08.2019 v časti týkajúcej sa výšky bežného výživného na G. X. tak, že počnúc dňom 01.10.2019 sa výživné na G. X. voči povinnému zvyšuje zo sumy bežného výživného 300,- eur na sumu bežného výživného 700,- eur mesačne, ktoré jej bude povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (vtedy ešte maloletej G. X.). Zameškané výživné žiadala matka navrhovateľky zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V návrhu sa uvádza, že G. X. je jednak vekovo staršia, s čím sú spojené aj vyššie náklady, avšak zároveň došlo v jej prípade k podstatnej a závažnej zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného spočívajúcej v zmene zdravotného stavu. V auguste 2019 jej bolo diagnostikované ochorenie uveitis a porucha autoimunitného systému. V spojitosti s uvedeným došlo k neúmernému zvýšeniu výdavkov na navrhovateľku, ktoré sú spojené jednak s výdavkami na lieky a jednak na pravidelnú návštevu jediného špecializovaného centra na Slovensku, a to v Bratislave na Kramároch. Aktuálna situácia vyžaduje, aby došlo k zvýšeniu výživného na navrhovateľku. Po nadobudnutí plnoletosti G. X. vyslovila súhlas návrhom.

12. Z obsahu rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. -152 zo dňa 22.08.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.09.2019, vyplýva, že odvolací súd okrem iného potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na výživu G. X. bežným výživným po 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň týmto rozsudkom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti povinnosti povinného prispievať na tvorbu úspor G. X. tak, že túto povinnosť stanovil na sumu 120,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet, zriadený matkou. Krajský súd v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom vychádzal z čistého mesačného príjmu matky navrhovateľky ustáleného na sumu 1.133,20 eur a čistého mesačného príjmu povinného v sume 2.830,68 eur. Matka navrhovateľky v tom čase vyčíslila mesačné výdavky na výživu dcéry na sumu 1.100,- eur (boli vynaložené za obdobie apríl až október 2018).

13. V aktuálnom konaní bolo preukázané, že v prípade navrhovateľky došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu, čo bolo potvrdené jednotlivými lekárskymi správami. Zo správy vystavenej MUDr. Y. F. zo dňa 09.06.2020 vyplýva, že u pacientky boli zistené označené diagnózy s tým, že pacientka vyžaduje pravidelné kontroly v centre pre liečbu uveitíd. Je dispenzarizovaná v oftamologickej a reumatologickej ambulancii. Liečba mala prebiehať podľa odporúčaní špecialistov.

14. Ďalšia správa zo dňa 23.09.2020, vystavená MUDr. V. M., PhD., uvádza v prípade navrhovateľky záver, v zmysle ktorého pacientka trpí na chorobu uveitis anterior chronica od 8/19, t. č. bez zápalovej aktivity. V správe sa tiež uvádza, že vzhľadom na liečbu imunosupresívami bola konzultovaná aj potreba výživových doplnkov (enzymoterapia, vitamínoterapia) bez kontraindikácie k prebiehajúcej systémovej liečbe, t. č. vzhľadom na priaznivý lokálny nález možno ponechať na zníženej D Trexanu.

15. Navrhovateľka bola následne vyšetrená dňa 12.04.2021 MUDr. F. F., pričom z predloženej lekárskej správy vyplýva pokračovanie v liečbe očného ochorenia. V správe sa uvádza aj spôsob

liečby zdravotného stavu navrhovateľky. Vyjadrenie k potrebe užívania výživových doplnkov správa neobsahuje. Kontrola bola naplánovaná na deň 17.05.2021.

16. Na pojednávaní dňa 25.08.2020 matka navrhovateľky prezentovala rozsah a cenu podpornej liečby navrhovateľky, pričom poukazovala na jej potrebu z dôvodov zmiernenia účinkov chemoterapie, a to na odporúčanie odbornej očnej lekárky. Poukázala na to, že sama má 23-ročné skúsenosti s liečbou onkologického ochorenia u jej matky, takisto si naštudovala aj biochémiu, takže má bohaté skúsenosti a vie, že dôsledky liečby chemoterapie sa dajú zmierniť. Z tohto dôvodu navrhovateľka začala užívať enzymatickú liečbu. Začali Wobenzymom, ale bolo to veľmi náročné, pretože dcéra musela užívať veľa tabliet a zle to znášala. Následne prešli na Ovosan, pri ktorom 90 tabliet stojí 80,- až 100,- eur, mesačne potrebovala tri balenia. Jedno balenie, ako uviedla, stojí 93,- eur, prípadne 100,- eur. Tento užívala jeden mesiac. Ovosan užívala navrhovateľka deväť mesiacov, posledné tri mesiace znížili dávku, keďže neužívala tri balenia, ale len dve balenia mesačne. V dôsledku narušenia metabolizmu železa musela brať Narosan, jedno balenie stojí 48,- eur a navrhovateľka potrebovala minimálne dve mesačne. Ďalej tiež dcéra podľa vyjadrení matky užívala Milgammu, je to komplex vitamínov B, Magne B6. Tiež užívala lipozomálny vitamín C, tento stojí približne 40,- eur, mesačne stačí jedna škatuľka. V auguste začali s fyzioterapiou na zmiernenie účinkov chemoterapie na základe odporúčania liečiteľky, ktorú navštevovali. Tiež navštevujú kraniosakrálnu terapiu, jedno sedenie stojí 30,- eur, chodieva tam jedenkrát do mesiaca, ale cez prázdniny majú pauzu. Okrem toho matka kúpila prípravok Matusalem, ide o prírodné flavonoidy.

17. Na pojednávaní dňa 01.10.2020 matka navrhovateľky poukázala na to, že pri poslednej návšteve lekárky dňa 23.09.2020 v Bratislave táto vyslovila veľkú spokojnosť so stavom G., pretože nie sú viditeľné zápalové procesy, resp. ložiská. Lekárka jej povedala, že tá liečba, ktorá sa teraz aplikuje, je dobre nastavená a vo všetkom treba pokračovať. Podľa tvrdení matky sa lekárka vyjadrila, že na papier to nedá, ale matka má pokračovať v tom, čo dcére dáva.

18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu, ktorý je potrebné považovať za chybný, nemožno v zásade naprávať pred súdom vyššej inštancie (t. j. aj odvolacím súdom), ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takto vykonaného postupu, zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové meritórne rozhodnutie; to všetko za podmienky, že nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20. Z hľadiska skutkových podkladov pre rozhodnutie je súd v konaní o výživnom podľa ust. povinný zisťovať skutočný stav veci ( ) a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ). Procesný súd tak nie je limitovaný dôkaznými návrhmi účastníkov, ako je tomu zásadne v sporovom konaní podľa ust. .

21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ( ) je založená na rovnakom postavení rodičov maloletého dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov ( veta prvá ). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. V prípade určovania vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa je bez právneho významu, ktorý z rodičov sa o dieťa „osobne stará“. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( veta prvá ). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča,

čo je vyjadrené v druhej vete ust. veta druhá , v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa ( ), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov ( veta druhá ). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor ( ). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov; v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu) aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce.

23. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle ust. je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

24. Je nepochybné, že návrh na zvýšenie výživného v posudzovanej veci bol podaný necelé štyri mesiace po vyhlásení pôvodného rozhodnutia o výživnom. Možno konštatovať, že v zásade za také krátke obdobie nemohlo dôjsť k zvýšeniu bežných životných nákladov na výživu navrhovateľky. Podstatnou otázkou, ktorou sa mal súd v posudzovanej veci zaoberať, bolo zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, na ktorý poukázala jej matka a s tým spojené výdavky na liečbu. Súd prvej inštancie k výdavkom na výživové doplnky (ktoré predstavovali enormný finančný náklad) konštatoval, že nie je v jeho právomoci posudzovať mieru účinnosti jednotlivých preparátov podávaných navrhovateľke a uzavrel, že pokiaľ sa s týmto spôsobom liečby stotožnil aj povinný a došlo v prechodnom období aj k stabilizácii zdravotného stavu dcéry, možno považovať tieto výdavky za opodstatnené. S týmito závermi sa odvolací súd nestotožnil. K modifikácii výšky výživného, ktoré je povinný platiť rodič, možno pristúpiť len v prípade zistenia zmeny pomerov tak, ako to predpokladá znenie ust. . Pokiaľ sa u osoby oprávnenej z výživného vyskytol zdravotný problém, potom s uvedeným môžu byť spojené zvýšené náklady, avšak tieto musia byť v konaní spoľahlivo preukázané. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, a to na základe lekárskych správ, že u navrhovateľky sa vyskytlo závažné očné ochorenie, ktoré vyžaduje pravidelnú liečbu. Z lekárskych správ vyplýva aj rozsah liečby, ktorá bola lekármi nariadená, a zároveň je zrejmé, že navrhovateľka pravidelne dochádza aj na kontroly do Bratislavy. Zo žiadnej lekárskej správy alebo iného dôkazu nevyplýva, že navrhovateľkin stav vyžadoval užívanie výživových doplnkov v takom rozsahu, ako o tom rozhodla jej matka. Je zjavné, že išlo o preparáty, ktoré svojou cenou presahovali cenu bežnej liečby. V tomto smere odvolací súd a ani súd prvej inštancie nemohol hodnotiť účinnosť daných prípravkov, ani ich vplyv na zdravotný stav navrhovateľky, keďže zo žiadneho lekárskeho záznamu uvedené nevyplýva, čo následne vedie k záveru, že ani opodstatnenosť výdavkov na tieto prípravky nebola preukázaná. Je potrebné totiž zobrať do úvahy, že výživné má zodpovedať nie akýmkoľvek potrebám oprávneného dieťaťa, ale len odôvodneným potrebám ( ). V danom prípade jedine lekárska správa zo dňa 23.09.2020 vystavená MUDr. V. M., PhD. uvádza konzultáciu o použití výživových doplnkov, avšak z uvedeného nie je možné vyvodiť, že takáto liečba bola kľúčová a nevyhnutná v rozsahu tvrdenom matkou. Pokiaľ sa mal povinný na úhrade daných doplnkov podieľať, bolo nutné preukázať, v akom rozsahu a cene mala navrhovateľka tieto prípravky užívať. Nie je možné akceptovať laické vyjadrenie matky navrhovateľky, ktorá poukázala na svoje vlastné skúsenosti, či samoštúdium. Pokiaľ v uvedenej otázke nebolo súdom prvej inštancie

vykonané žiadne dokazovanie odborne spôsobilou osobou, potom možno konštatovať, že skutočný stav vec nebol zistený dostatočne na to, aby bolo možné pristúpiť k zvýšeniu výživného.

25. Súd prvej inštancie okrem zvýšenia nákladov na liečbu poukázal aj na rozsah úspor povinného, ktoré rástli postupne od júla 2019. K tomu je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti môže súd vychádzať z osobných, majetkových a zárobkových pomerov povinného rodiča, pričom v prípade konania o zvýšenie výživného je súd oprávnený a povinný skúmať len zmenu pomerov, ku ktorej malo dôjsť od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti. V prípade povinného ide o osobu, ktorá má nadštandardné príjmy a z týchto príjmov pravdepodobne naakumuloval spomínané úspory. Ich zvýšenie môže súd hodnotiť práve len od vydania posledného rozhodnutia a skúmať len na základe toho, či išlo o finančné prostriedky získané mimo rozsahu príjmu povinného. Pokiaľ totiž boli úspory vytvorené len v dôsledku zárobkových možností povinnej osoby, ktoré boli inak už vzaté na zreteľ pri stanovení výšky výživného, ich aktuálna výška nemôže byť relevantná. Suma výživného, ktoré má platiť povinný, bola totiž zisťovaná práve v kontexte výšky jeho príjmu. Pokiaľ si zo zvyšných finančných prostriedkov, ktoré mu ostávajú, ušetrí istú sumu, uvedené neznamená zmenu pomerov tak, ako to má na mysli znenie ust. . Uvedené platí rovnako aj pre výšku konta povinného v životnej poisťovni i pre nákupy bicyklov vyššej ceny, ktoré zasa len vychádzali z jeho životnej úrovne a boli len transformovaním príjmu, ktorý už súd v skoršom konaní zohľadnil.

26. Pokiaľ navrhovateľka a matka vo svojich vyjadreniach k podanému odvolaniu ešte poukazovali na hodnotu dôchodkového účtu povinného, ako aj na kontá v doplnkovom dôchodkovom sporení, išlo o finančné prostriedky, s ktorými povinný nemôže disponovať, keďže sú určené na zabezpečenie jeho osoby pre dôchodkový vek. Nejde o finančné prostriedky, ktoré by boli určené na výživné. Navyše, tieto, ako bolo uvedené pri úsporách, sú finančnými prostriedkami, ktoré boli naakumulované za isté obdobie a nemožno ich hodnotu brať na zreteľ ako zásadnú zmenu pomerov, ku ktorej malo dôjsť od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti.

27. Odvolací súd na základe uvedených dôvodov zrušil rozsudok okresného súdu v meritórnych výrokoch, t. j. vo výrokoch I. až III. a v závislom výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a s tým súvisiaceho nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, keďže doplnenie dokazovania na odvolacom súde by nesplnilo svoj účel [ ]. Postupom súdu prvej inštancie došlo totiž k popretiu základných zásad pre vyhodnotenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, čo by pri vecnom prejednaní sporu na odvolacom súde znamenalo, že za danej situácie by kompletné právne a skutkové posúdenie musel vykonať odvolací súd, ktorý má v zásade figurovať v inštančnom postupe ako opravný súd, nie ako súd nahrádzajúci povinnosti okresného súdu. V ďalšom konaní okresný súd doplní dokazovanie objasnením rozsahu zmeny výšky nákladov na výživu navrhovateľky, ktoré boli odôvodňované zmenou jej zdravotného stavu. Pokiaľ označená zmena bude spojená len s nákupom výživových doplnkov, ich používanie bude musieť byť zdôvodnené stanoviskom odborne spôsobilej osoby. Uvedené rovnako platí aj pre alternatívne terapie absolvované navrhovateľkou, ktoré sa javia byť poskytované mimo rámec štandardnej medicínskej vedy. Pokiaľ bolo v konaní poukazované na výdavok v podobe úhrady vodičského kurzu, je potrebné poukázať na to, že v danom prípade išlo o jednorazový výdavok, ktorý nie je spôsobilý odôvodniť zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby.

28. Pre rozhodnutie vo veci bude kľúčové zamerať pozornosť aj na úspory ( ), ktoré boli na základe rozhodnutia súdu naakumulované a ktorými už môže navrhovateľka z dôvodu dosiahnutia dospelosti disponovať samostatne. Nadobudnutím plnoletosti navrhovateľky sa totiž výživné vyčlenené predchádzajúcim rozhodnutím súdu na tvorbu úspor, stáva súčasťou bežného výživného s plnením k rukám plnoletej dcéry, resp. na jej účet. V prípade dospelej oprávnenej osoby odpadá oprávnenie súdu „kontrolovať“ použitie týchto prostriedkov ( posledná veta ). V kontexte posudzovanej veci bude nutné zamerať pozornosť na časový rozsah zvýšenia nákladov na výživu navrhovateľky, ktorý by mohol viesť k úvahe použiť práve našetrené prostriedky na úhradu niektorých nákladov súvisiacich s tvrdenou liečbou, alebo súvisiacimi so štúdiom alebo inými obdobnými výdavkami (ako úhrada ceny kurzov) a pod. Právna úprava totiž nijako nevymedzuje účel, na ktorý by mali byť nasporené prostriedky použité. Príkladom prechodné zhoršenie zdravotného stavu znamenajúce enormné náklady by mohlo byť práve takýmto účelom.

29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).