Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-48-2020.pdf
PDF · 105.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne P. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX D. XX, štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 29.7.2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 600 eur a trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, pod sp. zn. 5C/281/2014 o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 5C/281/2014 zo dňa 27.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 17Co/102/2018, zo dňa 28.8.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.11.2018. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „15. Je nesporné, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07341/14 zo dňa 29.10.2014 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 62,10 eura a známy úrok z omeškania vo výške 4,61 eura, poplatok 6Csp/48/2020 -2-
za upomienky v sume 56 eur, trovy rozhodcovského konania v sume 120,58 eura spoločne v mesačných splátkach v sume 70 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 16. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 25.5.2012 žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 350 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému v 12 mesačných splátkach po 56 eur od 24.7.2012 na účet žalovaného.
18. Súd mal za preukázané, že zmluva o úvere č. 808000228 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 25.5.2012 v spojení s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 25.5.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. V tejto zmluve žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, teda nie na výkon podnikania. Podľa početnej judikatúry súdov v SR v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je v tomto prípade. V danom prípade si tiež žalobkyňa osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne nezohľadnil. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, došlo k splneniu hypotézy § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 600 eur. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/281/2014 zo dňa 27.4.2018 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani zužovať.
3. V spore bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6Csp/48/2020-19 zo dňa 9.9.2020, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor.
4. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
5. Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uznesením č. k. 6Csp/48/2020-35 zo dňa 9.10.2020 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadil pojednávanie. 6Csp/48/2020 -3-
6. Žalovaný v odpore zo dňa 5.10.2020 uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške, je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza žalobca, má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. V tomto kontexte je dôležitý gramatický výklad slova „primerane“. Porušenie práva by nebolo možné napraviť inak napríklad v tom prípade, ak by žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,
že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochranu nie len jeho deklaráciu. Žalovaný má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na prechádzajúce konanie neprimerane prísne. Žalovaný je ďalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Žalobkyňa bola vo svojich konaniach úspešná, a preto už raz došlo k náprave porušeného práva. Žalobkyňa mala možnosť si zmluvu pred jej podpisom prečítať. Žalovaný teda poskytol žalobkyni úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Za spornú považuje žalovaný aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnila výšku požadovaného finančného zadosťučinenia (odhadom určené), ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť. Ust. § 3 ods. 5 ZoS je zákonným ustanovením s relatívne vágnou hypotézou. Predpoklady priznania finančného zadosťučinenia sú nasledujúce: porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej ZoS a osobitnými predpismi, úspešné uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti, primeranosť zadosťučinenia a zodpovedná osoba. Všetky vyššie uvedené predpoklady priznania finančného zadosťučinenia musia byť naplnené kumulatívne, t. j. nepostačuje naplnenie len niektorých z nich, ale musia byť naplnené všetky súčasne. Vágnosť pojmu „primeranosť“ umožňuje subjektívny výklad a v praxi spôsobuje aplikačné problémy. V zákone nie je bližšie konkretizované, podľa akých kritérií sa má posudzovať, či je priznanie finančného zadosťučinenia primerané. Účelom predmetného ustanovenia je často deklarovaná generálna prevencia, ponímaná najčastejšie ako prostriedok zamedzenia zneužívania silnejšieho postavenia dodávateľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Inštitút primeraného finančného 6Csp/48/2020 -4-
zadosťučinenia však nemá a nesmie slúžiť ako prostriedok ospravedlňujúci ľahostajnosť spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právneho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby sa sám zaujímal o svoje povinnosti plynúce mu z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu. Dodávateľ spotrebiteľa nijakým spôsobom nenútil vstúpiť do záväzkovo - právneho vzťahu a vo väčšine prípadov mu umožní sa so zmluvnými dojednaniami oboznámiť. Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah nemôže byť automaticky na ujmu dodávateľa. Primerané finančné zadosťučinenie ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry nesleduje reparačnú funkciu, tak ako je to v prípade náhrady škody. V prípade, ak bola spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia (restitutio in integrum), t. j. navrátenia do predošlého stavu. V danom prípade bolo žalobkyni priznané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda nie je čo kompenzovať. Žalovaný považuje finančné zadosťučinenie uplatnené žalobkyňou (vo výške 600 eur spolu s úrokom) za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobkyne. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad s ohľadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Vo vnútroštátnom prostredí môže byť teda vytvorený a aplikovaný vlastný model sankcionovania tak, aby bola možná náprava súladná s právnym poriadkom. Ďalej žalovaný tiež poukazuje na konanie, ktoré je vedené Okresným súdom Svidník sp. zn. 3Csp/33/2020 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 678 eur na základe podanej žaloby žalobkyne. Žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 3Csp/33/2020 podala žalobu o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 678 eur na podklade rozhodnutia Okresného súdu Svidník sp. zn. 8C/128/2015. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, pod sp. zn. 8C/128/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, ktoré sa týka taktiež zmluvy č. 808000228 a teda žalobkyňa si uplatňuje viackrát finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiada zrušiť platobný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 9.9.2020, sp. zn. 6Csp/48/2020.
7. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/281/2014, zo dňa 27.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/102/2018 zo dňa 28.8.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2018, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 07341/14 zo dňa 29.10.2014 a zistil tento skutkový stav:
8. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C/281/2014 zo dňa 27.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/102/2018 zo dňa 28.8.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2018, súd zistil, že žalobkyňa bola v postavení spotrebiteľky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku úspešná, súd jej žalobe vyhovel. Ako uvádza žalobkyňa v žalobe, v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že je nesporné, že rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07341/14 zo dňa 29.10.2014 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 62,10 eura a známy úrok z omeškania vo výške 4,61 eura, poplatok za 6Csp/48/2020 -5-
upomienky v sume 56 eur, trovy rozhodcovského konania v sume 120,58 eura spoločne v mesačných splátkach v sume 70 eur. Súd ďalej uviedol, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2012 žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 350 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému v 12 mesačných splátkach po 56 eur od 24.7.2012 na účet žalovaného. Súd mal za preukázané, že zmluva o úvere č. 808000228 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 25.5.2012 v spojení s rozhodcovskou zmluvou zo dňa 25.5.2012 je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobkyňa pri jej uzatváraní vystupovala ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľský subjekt. V tejto zmluve žalobkyňa prehlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, teda nie na výkon podnikania. Podľa početnej judikatúry súdov v SR v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku, ako je v tomto prípade. V danom prípade si tiež žalobkyňa osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musel nezvratne podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v zmluve dostatočne nezohľadnil.
9. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej, a.s., sp. zn. SR 07341/14 zo dňa 29.10.2014 súd zistil, že rozhodcovským rozsudkom bola žalobkyňa, v konaní žalovaná, zaviazaná zaplatiť žalovanému, v konaní žalobcovi, peňažnú sumu 62,10 eura a známy úrok z omeškania vo výške 4,61 eura, poplatok za upomienky v sume 56 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 120,58 eura spoločne v mesačných splátkach v sume 70 eur.
10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Pre úplnosť predložil rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorým chcel dodávateľ ako žalovaný žalobkyňu poškodiť. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a priznal žalobkyni trovy konania.
11. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
-6-
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.
16. V prejednávanej sporovej veci je predmetom konania nárok žalobkyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/> o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Čo sa týka úspešného porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, a to v konaní na súde. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, stačí, ak tá ujma tu je, teda dokonca je bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia súčasne pôsobí preventívne.
17. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami mal súd za preukázané, že základ nároku žalobkyne je bezpochyby daný, nakoľko v tomto prípade je splnený jediný predpoklad pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorým je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom. Bolo preukázané, že žalobkyňa si voči žalovanému úspešne uplatnila na tunajšom súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 5C/281/2014 zo dňa 27.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/102/2018 zo dňa 28.8.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2018, žalobe žalobkyne vyhovel a rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených v bode 8. odôvodnenia rozsudku. Možno teda konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné.
-7-
18. Pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť funkciu jednak satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite a táto závisí od úvahy súdu.
19. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia žalobkyni, ak majú byť naplnené všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma 100 eur. Súd má za to, že priznať žalobkyni sumu 600 eur za zrušenie rozhodcovského rozsudku v základnom konaní by bolo neprimerané. Na základe uvedeného je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je podľa úvahy súdu primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu, pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa a tým ani duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného zadosťučinenia tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a vo zvyšku vo výroku II. rozsudku žalobu zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu a to napriek zamietnutiu žaloby vo zvyšku, pretože výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu a čo do základu bola žaloba podaná dôvodne. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. 6Csp/48/2020 -8-
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.