Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-2599-2021.pdf
PDF · 101.83 KB
Case nature
Subarea
41Ek/2599/2021
Uznesenie
V. súd D. D. v exekučnej veci oprávneného: D. P., a.s., so sídlom C. XXX/A, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, proti povinnému: K. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C., na vymoženie pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu V. súdu D. D., sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 3. novembra XXXX, takto
rozhodol:
I. sťažnosť oprávneného proti uzneseniu V. súdu D. D. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 3. novembra XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
X. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa XX. XX. XXXX domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške X XXX,XX eura s príslušenstvom. O. exekučný titul pripojil W. rozsudok sp. zn. K zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý vydal I. rozhodcovský súd zriadený pri W., O. A K. a.s., so sídlom T. cesta 7, XXX XX D. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ príp. „exekučný titul“). V. podal návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „U.“, príp. „zákon č. XXX/XXXX Z. z.“).
X. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, B. o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. EX XXXX/XX vydané súdnym exekútorom S.. T. N., so sídlom exekútorského úradu P. N. XX/X, XXX XX C. (ďalej len „súdny exekútor“), V. súdneho exekútora o ukončení starej exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. EX XXXX/ XX, U. o postúpení pohľadávok č. XXXXX/XXXX-RU zo dňa XX. XX. XXXX, U. o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX a U. o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX.
X. Okresný súd D. D. vyzval oprávneného výzvami zo dňa XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, a to, aby okrem iného predložil súdu spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ako aj obchodné podmienky a prípadné ďalšie dokumenty, na ktoré odkazuje spotrebiteľská zmluva (zmluva o úvere zo dňa XX. XX. XXXX) uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, a ktoré sú povinnou prílohou návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § X8 ods. 4 písm. d) E. poriadku.
X. Dňa XX. XX. XXXX oprávnený doručil súdu opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie, v rámci ktorej opravil návrh na vykonanie exekúcie v časti D) elektronického formulára „E. titul“ a zároveň predložil prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa XX. XX. XXXX identifikujúcu postupovanú pohľadávku. A. XX. XX. XXXX oprávnený súdu doručil opravu vád návrhu na vykonanie exekúcie v rámci ktorej predložil U. o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného (N. banka, a.s., so sídlom N. ul. X/B, XXX XX D., X.: XX XXX XXX) a povinným dňa XX. XX. XXXX, V. podmienky pre úver, verzia X/XXXX (ďalej len „OP“) a C. obchodné podmienky pre zriaďovanie a vedenie korunových účtov účinné od XX. XX. XXXX.
X. Vyšší súdny úradník V. súdu D. D. (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/ XXXX zo dňa 3. novembra XXXX výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v celom rozsahu podľa § 5X ods. 3 písm. f) bod X E. poriadku zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
X. Zamietnutie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, vyšší súdny úradník odôvodnil predovšetkým tým, cit: „...súd konštatuje, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. E. súd má za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených C., ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva, či práve predložené C. boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. U. oprávnený nepreukázal, že s obsahom C. povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). N. zmluva o úvere v článku 3, v bode X obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že sa oboznámil s C. a súhlasí s nimi, uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom C. je aj rozhodcovská doložka. H. právny predchodca oprávneného v článku X bode X zmluvy o úvere uviedol odkaz na rozhodcovskú doložku uvedenú vo C. v nasledovnom znení: „U. strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo C. obchodných podmienkach“, uvedený odkaz nepreukazuje, že povinný v pozícii spotrebiteľa bol aj skutočne oboznámený so znením rozhodcovskej doložky, keďže táto nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. exekučný súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy. R. pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. V. zákonníka. Za neprijateľné súd považuje to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo C., ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. I. si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo C. mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. U. je potrebné poukázať na to, že rozhodcovská doložka nedáva na výber obrátiť sa so žalobou na všeobecný súd. T. koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. X V. zákonníka v znení účinnom do XX.XX.XXXX. V tomto smere exekučný súd dáva oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít I. republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie R. súdu SR sp. zn. X P. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (R XX/XXXX), uznesenie R. súdu SR sp. zn. X P. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie R. súdu SR sp. zn. X M P. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie M. súdu SR sp. zn. IV. ÚS XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie M. súdu SR sp. zn. X.. ÚS XX/XXXX z XX.XX.XXXX)...... nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. X písm. d) E. poriadku. R. akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie R. súdu SR sp. zn. X K. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). E. súd preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § XX ods. X písm. f) bod X E. poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.“
X. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej napadol predmetné uznesenie v celom rozsahu a žiadal podanej sťažnosti vyhovieť, uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
X. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil tvrdeniami, že v čase, keď sa dojednávala rozhodcovská zmluva boli platné a účinné právne predpisy, v zmysle ktorých postupoval právny predchodca oprávneného v súlade so zákonom a rozhodcovská zmluva bola prijateľnou zmluvnou podmienkou a bola dojednaná aj v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi. V. svoju sťažnostnú argumentáciu zhrnul do spolu šiestich bodov, v ktorých namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie veci, a tým spôsobené odňatie oprávnenému možnosti konať pred súdom, pričom sa jedná o nasledovnú argumentáciu oprávneného: 1. O. zákona č. XXX/XXXX Z. z. súd pri skúmaní platnosti, resp. neplatnosti dojednanej rozhodcovskej doložky túto skúmal v súlade ustanoveniami zákona, ktorý v čase jej uzatvorenia neexistoval, čím súd porušil zákaz právnej istoty ako aj zákaz retroaktivity všeobecne záväzných právnych noriem; 2. I. opomenul skutočnosť, že N. banka, a.s. ako právny predchodca oprávneného bola v zmysle § 93b) zákona o bankách povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky, pričom pokiaľ by tak neurobila, došlo by zo strany N. banky, a.s. ku konaniu contra lege, avšak právny predchodca oprávneného tak urobil, a to podľa názoru oprávneného vo forme platne dojednanej rozhodcovskej doložky; 3. R. aplikáciou § 53 ods. X V. zákonníka a porušením § 215 P. sporového poriadku exekučný súd bez akýchkoľvek dôkazov pre prijaté právne závery, t.j. bez skúmania vôle povinného, a bez preukázania jej nedostatku pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, a rovnako bez akýchkoľvek skutkových či právnych dôvodov, označil rozhodcovskú doložku za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. U. sa exekučný súd nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup; 4. O. sekundárneho práva E. únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry E. súdneho dvora súd nesprávne aplikoval teóriu o tzv. euro konformnom výklade právaných noriem národného práva, nakoľko túto je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi, pričom zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretační priestor nedáva; 5. I. porušil princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú; 6. R. zvýhodňovaním povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, súd porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keď bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia, čím exekučný súd nahrádza pasivitu povinného svojím konaním a svojou vôľou, a to bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. N. na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že súd svojim postupom znemožnil oprávnenému uplatniť jeho právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
X. Sudca k veci udáva nasledovné:
XX. Podľa § 200 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (E. poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „E. poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia P. sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. B. o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
XX. Podľa § 239 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. P. sporového poriadku (ďalej len „P.“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
XX. Podľa § 249 P. súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez pojednávania.
XX. Podľa § 250 ods. X P. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
XX. Podľa § X02 ods. 2 E. poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
XX. Podľa § 4 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do XX. XX. XXXX rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. N. forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
XX. Podľa § X3 ods. 5 V. zákonníka v znení účinnom do XX. XX. XXXX, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
XX. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. V. napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými tvrdeniami oprávneného.
XX. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v ods. XX. tohto odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného konštatuje, že zákonom č. XXX/XXXX Z. z. dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. N. oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v U. a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom ustanovenie § 9 ods. X U. zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. B. súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách ustanovenia § 9 ods. X U. platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného roka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní riadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného, musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok R. súdu I. republiky sp. zn. X P./XXX/XXXX), kde jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia M. súdu I. republiky č.k. IV.ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX č.k. X.. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX; č. k. II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX; č.k. X.. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX; č.k. I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX. XX. XXXX; č.k. I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, uznesenia R. súdu I. republiky: X P. XXX/XX zo dňa XX. XX. XXXX; X K. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX; sp. zn. X P. XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX; sp. zn. X P. XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX; X K. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). W. tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. X. o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. E. súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. R. akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R XX/XXXX, R XX/XXXX, R XX/XXXX, R XX/XXXX). N. oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. N. riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R XX/XXXX ).E. súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
XX. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná. W. rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného súdu (§ 5X ods. 3 písm. f) bod X E. poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 5X ods. 3 písm. f) bod X E. poriadku). I. po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka konštatuje, že vyšším súdnym úradníkom bol náležite vykonaný prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predmetný predložený exekučný
titul vydal, a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská doložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených C., ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný.
XX. Z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, účinných v čase uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, z ktorých vyšší súdny úradník pri právnom posúdení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného správne vychádzal, je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku jej písomnej formy. N. forma predmetnej rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo C. však splnená nie je. U. podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je totiž písomná forma. N. forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Na základe C. bolo preto potrebné ustáliť, či možno považovať uvedené C. za platnú rozhodcovskú doložku k zmluve. I. súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom uznesení, ktorý pojednáva o tom, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. O. vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených C., je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených C. obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. N. absencia podpisov zmluvných strán na C. obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že zo C. nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s C.. C. na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní.
XX. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci súd uvádza, že túto považuje za neopodstatnenú. R. právnym posúdením veci je totiž omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (B. R. súdu SR z XX. júla XXXX, sp. zn. X P. X/XXXX). O. už bolo vyššie uvedené, vyšší súdny úradník skutkový stav náležite zistil, preskúmal v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie všetky prílohy, ktorých predloženie priamo ukladá E. poriadok, a na takto zistený skutkový stav použil správny právny predpis, a to konkrétne ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do XX. XX. XXXX, v zmysle ktorých správne posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo C..
XX. Čo sa týka námietky sťažovateľa o údajnom vylúčení možnosti riešiť spory podľa zákona o rozhodcovskom konaní a o údajnom nereflektovaní povinnosti právneho predchodcu oprávneného, ponúknuť povinnému návrh rozhodcovskej doložky súd uvádza, že ani tejto námietke nie je možné priznať právnu relevanciu, nakoľko samotný súd práve náležitým preskúmavaním rozhodcovskej doložky z pohľadu jej súladu so zákonom prisvedčil správnosti splnenia si povinnosti právneho predchodcu oprávneného (N. banky, a.s.) ponúknuť povinnému návrh rozhodcovskej doložky, avšak samotné ponúknutie tejto rozhodcovskej doložky a jej uvedenie do C. ešte samo o sebe neznamená aj jej platné dojednanie. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci aplikáciou sekundárneho práva E. únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry E. súdneho dvora súd uvádza, že samotný odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a túto podporenú aj právom E. únie a k tomu prislúchajúcej judikatúry, nemá za následok popieranie záväznosti právnych noriem národného práva, a rovnako tak žiadnym spôsobom nerozširuje ich interpretačný priestor nad rámec ústavne prípustný, ako to naznačuje v podanej sťažnosti nesprávne oprávnený. N. oprávnený v podanej sťažnosti namieta porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď súdy v rámci exekučných konaní v skutkovo a právne obdobných veciach rozhodujú odlišne alebo neprimerane zvýhodňujú tzv. pasívneho povinného, súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že súdu je známe, že rozhodovacia činnosť súdov v exekučných veciach sa v oblasti ochrany spotrebiteľa postupne vyvíjala, pričom postupný vývoj bol reflexiou danej doby, a následne aj reflexiou prijatých legislatívnych zmien. D. ohľadu však na logický a kontinuálny vývoj právneho názoru súdov a ich posudzovania spotrebiteľských práv, sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. X. slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo C., na ktorých absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle
byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.
XX. V súvislosti s rozhodovacím o sťažnosti oprávneného súd považuje ešte za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého exekučného titulu. C. súdny úradník pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh neponechal bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. XX ods. X M. SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. X ods. X A. vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie M. súdu I. republiky sp. zn. II. ÚS XX/XX zo XX. marca XXXX, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. W. ustálená judikatúra E. nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (W. T. c. C. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX - A, s. XX, § 29, H. D. c. C. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX - B, Z. c. Z. z XX. mája XXXX, H. c. F. z XX. februára XXXX).
XX. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. E. titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. T. exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami E. poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. X písm. d/ E. poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.