Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-20-2021.pdf
PDF · 128.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4C/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou A. S. Z. Ž.: O. A., D.. 6.12.1953, M. R. Štefánika 2516/3, 022 01 Čadca, zast.: JUDr. Štefan Strýček, advokát so sídlom F. Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36942987, proti žalovaným: 1/ V. G., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 2/ Š. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXX, 3/ Š. R., nar. XX.X.XXXX, S. G. XXX, XXX XX H., 4/ M. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXX, 5/ M. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXX, 6/ A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX U. XXX, 7/ H. O., nar. XX.X.XXXX, G. XXX, XXX XX G. D. O., 8/ V. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Z. XXX, 9/ F. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 10/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX, XXX XX G. D. G., 11/ M. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX G. D. G. XXXX, 12/ M. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 13/ T. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 14/ Š. H., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 15/ L.. A. Š., nar. XX.X.XXXX, Č. XXX, XXX XX Č., 16/ M. O., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXX, 17/ M. U., nar. XX.X.XXXX, D. Y. XXX/XX, XXX XX G. D. O., 18/ A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 19/ A. Š., nar. 1.X.XXXX, XXX XX P. XXXX, 20/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX P. XXXX, 21/ M. M., 22/ M. Š., 23/ M. Š., 24/ F. G., 25/ O. Š., žalovaní 21/ - 25/ na neznámom mieste, žalovaní 21/ - 25/ zast.: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Určuje, že parcely CKN č. 11848 - trvalý trávnatý porast o výmere 579 m2, CKN č. 13308/4 - zastavaná plocha o výmere 6 m2, CKN č. 13363/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 81 m2 identické s časťou parcely EKN č. 7549 - orná pôda o výmere 218009 m2, zapísanou na LV č. 7176, katastrálne územie P., vytvorené geometrickým plánom č. 212/2020 zo dňa 6.11.2020 Ing. Anny Tomaščovej - Geodetické práce, Komenského 135, 022 01 Čadca, IČO: 34 928 961, overeného 2.12.2020 pod číslom 1613/2020, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne O. A., rod. U., nar. X.XX.XXXX, XXX XX Č., O.. F.. Š. XXXX/ X, občianky SR.
II. Žalobkyni náhradu trov konania voči žalovaným 1/ až 25/ nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.3.2021 žalobkyňa A. O., rod. U., nar. X.XX.XXXX, Č., O.. F.. Š. XXXX/X podala žalobu na určenie, že parcely CKN č. 11848 - trvalý trávnatý porast o výmere 579 m2, CKN č. 13308/4 - zastavaná plocha o výmere 6 m2, CKN č. 13363/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 81 m2 identické s časťou parcely EKN č. 7549 - orná pôda o výmere 218009 m2, zapísanou na LV č. 7176, katastrálne územie P., vytvorené geometrickým plánom č. 212/2020 zo dňa 6.11.2020 Ing. Anny Tomaščovej - Geodetické práce, Komenského 135, 022 01 Čadca, IČO: 34 928 961, overeného 2.12.2020 pod číslom 1613/2020, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne O. A., rod. U., nar. X.XX.XXXX, XXX XX Č., O.. F.. Š. XXXX/ X, občianky SR.
2. Skutkový základ uplatneného nároku bol v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 CSP uvedený nasledovne: Žalobkyňa A. O., rod. U., nar. X.XX.XXXX tvrdila, že
nehnuteľnosti získala tak, že nehnuteľnosti vznikli reálnou deľbou v minulosti do roku 1950 na základe rozhodnutia 911/32 bývalého NS SR, čo preukazujú zápisy v pozemnoknižnej vložke č. 445. Takto nadobudli vlastnícke právo starí rodičia žalobkyne T. U. a M., rod. M.Š. na základe odstupnej listiny č. d. 274 z 21.1.1933 od sestry starej matky M. M.G. (zápis v PKV č. 445 pod B104), ktorá ich nadobudla od pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov, ktorí nadobudli nehnuteľnosti na základe reálnej deľby pozemnoknižných spoluvlastníkov. Rodičia žalobkyne F. U. a S., rod. Š. nadobudli nehnuteľnosti aj na základe kúpnej zmluvy N1133/69 z 10.12.1969, RI307/70, registrovanej ŠN v Čadci 22.4.1970 od O. Š.G., rod. M., ktorá ich nadobudla od pôvodných vlastníkov, ktorí ich nadobudli na základe reálnej deľby v dávnej minulosti, čo potvrdzujú zápisy v PKV č. 445. Otec žalobkyne F. U. zdedil nehnuteľnosti na základe D 140/73 po svojom otcovi T. U. a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo na základe dedičského rozhodnutia 5D/946/2007 a 8D/206/2005 po matke S. U.Í., rod. Š. a otcovi F. U.. Nehnuteľnosti sú oplotené. Užíva ich výlučne žalobkyňa so svojou rodinou od začiatku 80. rokov minulého storočia. Na nehnuteľnostiach vždy hospodárila len rodina žalobkyne a jej právnych predchodcov. O nehnuteľnosti nikdy neboli spory. Každý mal svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, hospodáril si na svojich reálne vydelených nehnuteľnostiach. Úrodu (zemiaky, obilie, trávu) zo sporných nehnuteľností si brala len žalobkyňa s rodinou a je právni predchodcovia. Nedelili sa podľa podielov s ostatnými spoluvlastníkmi o svoju úrodu. Uviedla, že podľa § 137 písm. c) CSP má naliehavý právny záujem na usporiadaní vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam. Chce zosúladiť faktický stav vlastníctva s formálnym stavom spoluvlastníctva. Vlastnícke právo žalobkyne je v rozpore so zápisom spoluvlastníctva v katastri nehnuteľností, čo ohrozuje žalobkyňa a znemožňuje jej realizovať všetky práva výlučného vlastníka, vrátane dispozície s majetkom.
3. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach uviedli: Väčšina žalovaných uviedla, že súhlasia so žalobou, súhlasia s tým, že výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa na základe reálnej deľby, dedenia. Nerobili si nárok do sporných nehnuteľností. Týmito výpoveďami mal súd preukázané, že ako právni nástupcovia pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov majú vedomosť a ide teda o dôkaz, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi a tak isto týmito výpoveďami mal preukázané, že dlhodobo vydelené nehnuteľnosti užívali právni predchodcovia žalobkyne a následne žalobkyňa. Týmito výpoveďami taktiež mal súd preukázané aj to, že aj ostatní majú svoje pozemky reálne vydelené v iných lokalitách. V opačnom prípade by si robili nároky do nehnuteľností žalobkyne. Bolo týmito výpoveďami preukázané, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia sami užívali nehnuteľnosti, s nikým sa o úrodu nedelili a nikto zo spoluvlastníkov si nerobil nároky do sporných nehnuteľností počas celej doby užívania (takéto závery sa týkajú žalovaných 4/ B.G. M. čl. 175, 6/ B. A. čl. 174, 10/ G. L., rod. H., 12/ H. M. čl. 171, 13/ B. T. čl. 179, 18/ B. A. čl. 178 a SPF, ktorý zastupoval neznámych žalovaných 21/, 22/, 23/, 24/, 25/, ktorý na čl. 177 spisu uviedol: „Súhlasíme so žalobou, nakoľko listinným dôkazmi ako i ohliadkou na mieste samotnom a výpoveďami zúčastnených bolo preukázané, že v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi ako i to, že parcele, ktorú predmetom žaloby CKN 11848, CKN 13308/4 a CKN 13363/4 sú zhodné s parcelou EN pred THM 12476 a boli v užívaní právnych predchodcov žalobkyne.“ Nečinnosť niektorých žalovaných nemožno pripísať ako negatívny dôkaz v neprospech žalobkyne, vzhľadom ku koncentračným lehotám podľa § 167 CSP, v ktorých boli povinní sa vyjadriť. Na neskôr produkované tvrdenia a návrhy preto súd neprihliada a sami svojou nečinnosťou spôsobili, že na ich prípadný nesúhlas nebude možné v budúcnosti prihliadať, a preto aj u žalovaných, ktorí sa nevedeli vyjadriť alebo sa nevyjadrili, súd vychádzal zo záveru, že nevzniesli konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporovali určenie konkrétneho vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, čo je možné vyhodnotiť v prospech žalobkyne. Nemožno nečinnosť strán konania vyhodnotiť v neprospech žalobkyne (nevyjadrili sa k vlastníckemu právu alebo sa nevedeli vyjadriť - vyjadrili sa len k prítomnosti na pojednávaní - žalovaná 1/ G. V. čl. 172, žalovaný 2/ B. Š., žalovaná 3/ R. Š., rod. Z. čl. 159, 182, žalovaný 5/ B.G. M. čl. 176, žalovaná 7/ O. H., rod. B., žalovaná 8/ S.U. V., rod. B., žalovaný 12/ H. F. čl. 173, žalovaná žalovaný 12/ H. M. čl. 171, žalovaná 14/ H. Š.Á., rod. B., žalovaný 15/ L.. A. Š. čl. 160, 170, žalovaný 16/ O. M., žalovaný 17/ U. M. čl. 161, žalovaný 19/ Š. A. čl. 180, žalovaná 20/ A. O., rod. Š.Á. čl. 181). V tomto konaní neexistoval jediný žalovaný, ktorý by si uplatnil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam či už osobne, na ohliadke, na pojednávaní alebo písomne. Súd teda vychádzal zo záveru, že je nesporné, že výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa a jej právni predchodcovia.
4. Žalobkyňa a jej právny zástupca na ohliadke dňa 22.9.2021 uviedli, že trvajú na rozhodujúcich skutkových tvrdeniach a dôkazoch, ktoré uviedli v žalobe. Žalobkyňa trvá na tom, čo uviedol jej právny zástupca. Žalobkyňa A. O., rod. U., nar. X.XX.XXXX na ohliadke vyhlásila do zápisnice (ktorá bola doručená všetkým stranám konania), že keď ostatní spoluvlastníci si budú vybavovať svoje vlastnícke
právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, bude to rešpektovať a nebude si robiť nárok na svoj spoluvlastnícky podiel a jeho výplatu. Keď si ostatní budú vybavovať svoje vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, nebude si voči nim uplatňovať náhradu trov konania.
5. Svedok A. M., nar. XX.X.XXXX, Č., O.. F.. Š. XXXX/X, manžel žalobkyne, na ohliadke uviedol: Mal to otec jeho manželky - žalobkyne. Potom to získali žalobkyňa so svedkom a užívali nehnuteľnosti. Pri ROEPe došlo k omylu. Omylom previedli pozemok M. B. na žalobkyňu (pozemok, kde na ohliadke boli zložené dosky). Žalobkyňa s manželom - svedkom a s vlastníkom M. B. sa medzi sebou pokonali, previedli nehnuteľnosť patriacu M. B. jemu, aby bol medzi nimi kľud a pokoj aj po skutkovej, aj po právnej stránke. Odvtedy si nehnuteľnosť užívajú a chcú si ju právne vyporiadať. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť záhrady, je tam medza. Bol tu kedysi plot. Teraz tam plot nie je, pretože ide o vnútornú časť záhrady patriacu žalobkyni a nie je potrebný plot. Pri ceste nebol plot, preto došlo k mylnému zápisu cesty (mylný zápis potvrdila na ohliadke aj geodetka - svedkyňa v dôsledku zamerania faktického stavu a porovnaním s formálnym stavom zápisu).
6. Na ohliadke dňa 22.9.2021 bola vypočutá aj žalobkyňa A. O., rod. U., ktorá nad rámec písomného znenia žaloby uviedla: Sporné nehnuteľnosti odjakživa užívala rodina žalobkyne a jej právnych predchodcov. To, že je na evidenčnom liste 892 zapísaný M. B. je zjavný omyl pri zápise v evidencii nehnuteľností. Reálne vydelené nehnuteľnosti užívali, brali úrodu len žalobkyňa s rodinou a jej právni predchodcovia. Ostatní mali svoje nehnuteľnosti reálne vydelené v iných lokalitách, užívali si svoje nehnuteľnosti, brali si z nich svoju úrodu. Nikto sa nedelil so spoluvlastníkmi. Ani rodina žalobkyne, ani ostatní spoluvlastníci.
7. Na ohliadke dňa 22.9.2021 bola vypočutá aj žalovaná 10/ G. L., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá uviedla: Nerobí si nároky do sporných nehnuteľností, ktoré v prírode boli čo do hraníc označené svedkyňou - geodetkou. Jej právnym predchodcom bol otec M. H., ktorý už zomrel. Matka sa volala Š. H.. Š. Š. bol starý otec a jeho manželka bol S. Š., rod. U.. Taktiež mali svoje reálne vydelené pozemky. Každý si bral úrody zo svojho, každý pracoval na svojom. Pokiaľ ide o žalobcov a rodinu žalovanej 10/, nikdy medzi nimi neboli žiadne zvady.
8. Je zrejmé z identifikácie v geometrickom pláne, že sporné nehnuteľnosti sú identické s časťou parciely EKN č. 7549 - orná pôda o výmere 218009 m2, LV č. 7176, katastrálne územie P.. Z toho je zrejmé, že parcela EKN č. 7549 bola pred zápisom parciel EKN po ROEPe parcelou PKN č. 7549 zapísanou v pozemnoknižnej vložke č. 445 (čl. 22 spisu, geometrický plán je na čl. 12 spisu). Tým mal súd preukázané, že pozemnoknižní spoluvlastníci boli v pozemnoknižnej vložke zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, napriek tomu, že minimálne od roku 1950 užívali už nehnuteľnosti na základe skutočnej deľby a držby. Reálne rozdelené nehnuteľnosti mali pozemnoknižní spoluvlastníci v skutočnej držbe minimálne od roku 1950 do vzniku evidencie nehnuteľností (EN), teda do roku 1964. 1964 - 1950 = 14 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že od zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva reálnou deľbou a držbou do zamapovania reálne vydelených a užívaných nehnuteľností ubehla doba minimálne 14 rokov nerušeného užívania reálne vydelených nehnuteľností, ohraničených prírodnými hranicami, medzami. V čase vzniku evidencie nehnuteľností boli takto reálne vydelené, nerušene užívané nehnuteľnosti zamapované mapami EN pred THM. Mapy EN pred THM preukazujú, že pozemnoknižné parcely ako celok boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov a zamapované mapami EN pred THM. Došlo teda k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k celku = k celým pozemnoknižným parcelám a nielen k časti celku reálnou deľbou, zámenami do roku 1950, ideálne spoluvlastníctvo neexistovalo, bolo zrušené a vyporiadané faktickou deľbou. Len vo formálnej rovine naďalej boli evidované ideálne spoluvlastnícke podiely. V hmotnoprávnej rovine od roku 1950 bol každý zo spoluvlastníkov výlučným vlastníkom časti pozemnoknižných parciel s rovnakými ideálnymi spoluvlastníckymi podielmi a s rovnakými spoluvlastníkmi, preto reálna deľba sa netýkala len pozemnoknižnej parcely PKN 7549, ale všetkých pozemnoknižných parciel zapísaných v rovnakej pozemnoknižnej vložke, v rovnakých podieloch na totožný okruh spoluvlastníkov. Z evidenčných listov právnych predchodcov žalobcov tak vyplýva, že majú evidované parcely EN pred THM, ktoré sú identické s novovytvorenými nehnuteľnosťami vytvorenými geometrickým plánom čo do hraníc, uhlov, výmery a zároveň sú identické s časťami pozemnoknižných parciel, z ktorých boli vytvorené reálnou deľbou v prírode (aktuálne parcely EKN).
9. Z vyjadrenia katastra nehnuteľností v Čadci (čl. 107) vyplýva, že na základe predbežnej identifikácie spornej nehnuteľnosti CKN 11848 po novom mapovaní bola priradená k parcele EN pred THM 12417/2, evidenčný list sa v archíve nenachádza, CKN 13308/4, 13363/4 boli po novom mapovaní priradené k parcele EN pred THM 12476 užívateľom z roku 1984 Š. M. č. XXX. Na priradenie parciel EN pred THM k parcelám CKN je potrebné posúdenie súdneho znalca. Geometrický plán so žalobou je ku dňu podania žiadosti, teda ku dňu 1.7.2021, zapísateľný v katastri nehnuteľností, teda rozsudok by bol k tomuto dňu vykonateľný. Z tohto vyjadrenia taktiež vyplýva, že v 50. rokoch minulého storočia prebehlo v katastrálnom území Oščadnica mapovanie JEP (jednotná evidencia pozemkov) podľa reálnej deľby (užívania) v prírode. Neoddeliteľnou súčasťou tohto vyjadrenia sú mapy EN pred THM, z ktorých vyplýva, že parcely EN pred THM 12417/2, 12476 sú identické s novovytvorenými parcelami CKN. Reálne existovali a boli zamapované podľa prírodných hraníc, medzí, deľby (mapy EN pred THM čl. 108 a nasl. spisu).
10. Vzhľadom k tomu, že identifikácia katastra nehnuteľností na čl. 107 spisu na stav EN pred THM je len predbežnou identifikáciou, kataster doporučil na presnú identifikáciu posúdenie súdneho znalca. Súd v rámci hospodárnosti konania namiesto znaleckého dokazovania vypočul svedkyňu - geodetku, ktorá vypracovala geometrický plán čl. 212/2020 zo dňa 6.11.2020 na novovytvorené parcely CKN Ing. Annu Tomašcovú, aby vykonala presnú identifikáciu novovytvorených parciel CKN na stav EN pred THM (stav reálnej deľby). Svedkyňa uviedla po zameraní na ohliadke dňa 22.9.2021 do zápisnice z ohliadky (čl. 163 spisu), že novovytvorené parcely CKN č. 11848 - trvalý trávnatý porast o výmere 579 m2 zodpovedá čo do hraníc a uhlov nehnuteľnosti EN pred THM 12417, teda nehnuteľnosti, ktorá vznikla reálnou deľbou. Stotožnila sa s vyjadrením katastra nehnuteľností a žalobkyne, že na evidenčnom liste č. 655 bol uvedený U. F.. Svedkyňa identitu označila v teréne podľa prírodných hraníc, medzí odkrokovaním. Prírodné medze sú zhodné s hranicami novovytvorenej parcely CKN a s hranicami parcely EN pred THM, ktorá vznikla v dávnej minulosti reálnou deľbou. Pokiaľ ide o parcely novovytvorené geometrickým plánom CKN č. 13308/4 - zastavaná plocha o výmere 6 m2 a CKN č. 13363/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 81 m2, geodetka - svedkyňa na ohliadke označila hranice týchto nehnuteľností, ktoré sú zhodné s hranicami v prírode, medzami a zhodné aj s hranicami a uhlami parcely EN pred THM 12476, ktorá vznikla v dávnej minulosti reálnou deľbou. Žalobkyňa u tejto nehnuteľnosti EN pred THM 12476 uviedla evidenčný list 892 B. M.. Dcéra žalovanej 14/ H. Š. a kataster nehnuteľností uviedli ako užívateľa Štens Ján č. 629, ktorý na čl. 140, 141 a 162 uviedol, že mu nie je známe, že by jeho právni predchodcovia túto nehnuteľnosť užívali. Žalovaná 14/ H. Š. na ohliadke prítomná nebola. Písomne sa nevyjadrila. Geodetka - svedkyňa na ohliadke po zameraní uviedla, že obidve parcely CKN sú do hraníc a uhlov zhodné s parcelou EN pred THM 12476. Pri poslednom mapovaní v katastrálnom území Oščadnica bolo veľmi veľa zmätkov pri zápise jednotlivých parciel EN na evidenčné listy. Súd preto vychádzal po odstránení uvedených rozporov, že v dávnej minulosti vytvorené parcely EN pred THM, ktoré zodpovedajú sporným nehnuteľnostiam CKN, boli užívané žalobkyňou a jej právnymi predchodcami. Súd nevyložil nesprávny evidenčný zápis v neprospech žalobkyne (rozpor bol odstránený). Súd tak vychádzal zo záveru, že parcely EN pred THM, ktoré zodpovedajú sporným nehnuteľnostiam CKN, mali v užívaní právni predchodcovia žalobkyne a tieto parcely im boli ako pozemnoknižným spoluvlastníkom pri deľbe pozemnoknižných spoluvlastníkov reálne vydelené, boli ako parcely EN pred THM zamapované mapami EN pred THM v evidencii nehnuteľností na geodézii (T. U. a M., rod. M., M. M.).
11. Ohliadkou na mieste samom mal taktiež súd preukázanú reálnu deľbu výsluchom právnych nástupcov bývalých pozemnoknižných spoluvlastníkov, vytýčením novovytvorených parciel, ktorých hranice podľa geometrického plánu podľa vytýčení v prírode preukázateľne boli zhodné s prírodnými hranicami, medzami parciel EN pred THM vzniknutých reálnou deľbou. Reálnu deľbu súd mal preukázanú aj tým, že všetci žalovaní ako právni nástupcovia pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov mali svoje reálne vydelené nehnuteľnosti v iných lokalitách a výlučne sami tieto nehnuteľnosti využívali, brali z nich úrodu, nikto si nerobil nároky do ich nehnuteľností, rovnako ako oni si nerobili nároky na užívanie, resp. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam právnych predchodcov žalobkyne.
12. Aktualizovaným geometrickým plánom (čl. 12) mal súd preukázané, že ide o technický podklad pre zápis vlastníckeho práva v prípade, ak súd žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovie. Zabezpečenie vykonateľnosti zapísateľnosti rozsudku a všetkých náležitostí žaloby, teda aj vykonateľnosti zapísateľnosti rozsudočného návrhu v žalobe spolu s geometrickým plánom, je právna povinnosť žalobkyne, ktorá je „pánom sporu“. Z vyjadrenia katastrálneho úradu v Čadci (čl. 107) vyplýva,
že rozsudočný návrh spolu s geometrickým plánom je ku dňu 1.7.2021 (ku dňu podania žiadosti) zapísateľný v katastri nehnuteľností, teda rozsudok je k tomuto dňu vykonateľný.
13. Z identifikácie geometrického plánu mal súd zároveň preukázané, že sporné nehnuteľnosti vytvorené geometrickým plánom sú totožné s časťou parcely EKN 7549 - orná pôda o výmere 218009 m2, zapísanou na LV č. 7176, katastrálneho územia P.. Porovnaním spoluvlastníkov zapísaných na uvedenú parcelu na liste vlastníctva s okruhom strán konania uvedených v žalobe, súd dospel k záveru, že je splnená podmienka nerozlučného okruhu strán konania. Okruh strán konania je zhodný s okruhom spoluvlastníkov (ich právnych nástupcov) zapísaných na liste vlastníctva katastrálneho územia P. (§ 77 ods. 1 CSP).
14. Žalovaní, ktorí sa vyjadrili výslovne žiadali, aby ich súd nevolal na ďalšie pojednávanie. Súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. S poukazom na skutočnosť, že súd nemá nad mieru primeranú pomerom zaťažovať súdnymi spormi účastníkov a svedkov, ktorých sa bezprostredne konanie netýka (§100 ods. 1 CSP), v nadväznosti na § 177 ods. 2 písm. b) CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, ktorí už boli vypočutí, ktorí sa písomne vyjadrili k veci a v neprítomnosti žalovaných, ktorí boli riadne predvolaní, ani sa nevyjadrili, ani sa neospravedlnili, ani sa nedostavili na pojednávanie. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 7.7.1992 sp. zn. 1 Cdo/28/1992 a judikát RC 40/1993, podľa ktorého sa nemôže domáhať procesného porušenia
- odňatia možnosti konať pred súdom iný účastník konania (strana konania) než ten, ktorého sa táto okolnosť dotýka (súd poukazuje aj na § 45 Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy).
15. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky uverejnenej v zbierke IV u niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemnoknižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa uvedeného rozhodnutia č. 911/1932 ÚZ treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).
16. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je v takom prípade daný na určení vlastníckeho práva k vydeleným nehnuteľnostiam alebo na určení, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu podielového spoluvlastníctva. Naliehavý právny záujem nie je daný na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktoré fakticky zaniklo, bolo zrušené, ani na určení ideálneho spoluvlastníckeho podielu k predmetu vlastníctva, ktorý zanikol zrušením a vyporiadaním.
17. Súd je viazaný výrokom rozhodnutia, nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia (§ 228 ods. 1 CSP). Preto aj keď rozhodnutie 911/1932 bolo vydané na základe znaleckého posudku ako jedného z dôkazných prostriedkov, ide o odôvodnenie rozhodnutia 911/1932, nejde o záväznú výrokovú časť. Odôvodnením rozhodnutia nie je súd viazaný a je viazaný výrokovou časťou rozhodnutia. Môžu byť použité akékoľvek dôkazy, aby súd získal skutkový stav, ktorý môže subsumovať pod rozhodnutie 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Ktoré dôkazy súd vykoná, rozhodne súd. Nie je pri tom viazaný rozhodnutím 911/1932, resp. iným rozhodnutím. Podľa § 132 ods. 1 CSP strany konania sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú strany konania, ale len za splnenia zákonnej podmienky podľa § 185 ods. 2, 3 CSP. Ide o možnosť, teda právo a nie povinnosť súdu. Uvedené ustanovenia zákona nenahrádzajú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť žalobcov (§ 132 ods. 1, 2, 3 CSP) a ostatných strán konania.
18. Podľa § 186 ods. 2 CSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
19. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
20. Podľa § 206, § 207 ods. 1, 2 CSP ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov na návrh strany konania znalca.
21. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
22. Súd dospel k záveru, že na posúdenie v tomto konkrétnom prípade nie sú potrebné odborné znalosti, preto nenariadil dokazovanie znalcom. Taký návrh nevzniesli strany konania. Väčšina známych žalovaných súhlasila s tým, že v dávnej minulosti bola deľba. Podľa § 186 ods. 2 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP súd založil svoj záver na zhodnom tvrdení týchto strán konania. Týmto dôkazom spolu s ďalšími dôkazmi (výsluch svedka - geodeta, listinné dôkazy) mal súd dostatočne preukázanú deľbu celých pozemnoknižných parciel v prírode.
23. Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.
24. V prvom rade súd ustálil, že nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel má právny vzťah k pozemnoknižnej parcele. Nárok na ideálny spoluvlastnícky podiel jednotlivých spoluvlastníkov - žalovaných nemá vzťah k vydeleným parcelám CKN (EN pred THM) jednotlivo. Z toho logicky vyplýva, že veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov treba odvíjať čo do výmery z celkovej pôvodnej výmery pozemnoknižnej parcely v čase, kedy došlo k deľbe a nie od výmery parciel EN, resp. CKN, resp. EKN, ktorá už je po vyporiadaní vlastníckeho práva niektorých spoluvlastníkov do stavu CKN čo do výmery menšou parcelou ako bola pôvodná pozemnoknižná parcela (a naďalej sa bude jej výmera zmenšovať v príčinnej súvislosti s tým, ako si jednotliví spoluvlastníci budú vybavovať vlastnícke právo k reálne vydeleným nehnuteľnostiam do stavu CKN). Z tohto dôvodu aj záver, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, treba posúdiť z hľadiska celej pozemnoknižnej parcely, ku ktorej sa podiely jednotlivých pozemnoknižných spoluvlastníkov vzťahovali, a to ku dňu zrušenia a vyporiadania reálnou deľbou.
25. V nadväznosti na uvedené základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodovania súdu podľa § 217 ods. 1 CSP existuje spoluvlastnícky vzťah k parcelám EKN (predtým PKN) alebo tento spoluvlastnícky vzťah bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parcely PKN a teda či v dôsledku zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené nehnuteľnosti, ku ktorým je možné určiť vlastnícke právo. Bolo teda treba ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva na parcelu EKN, z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť, sú na liste vlastníctva zapísaní len formálne.
26. Parcely EKN boli na list vlastníctva zapísané na základe výsledkov ROEPu. K tvrdenému zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti (do roku 1950), dávno pred vznikom parciel EKN a pred ich zápisom na LV. V tomto konaní je preukázané, že k faktickej deľbe v prírode došlo do roku 1950. V tom čase neexistovali parcely EKN vytvorené ROEPom, ale parcely PKN zapísané v pozemkovej knihe. Súd bol povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov, ktoré platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode, približne do roku 1950, namiesto parciel EKN existovali pozemnoknižné parcely. Nielen z výpovede žalovaných mal súd preukázané, že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, ale takýto záver mal súd preukázaný aj porovnaním pozemnoknižnej mapy s mapou EN pred THM. Z porovnania vyplýva, že mapa EN pred THM zamapovala reálnu deľbu pozemnoknižnej parcely v prírode podľa prírodných hraníc - medzí. Tým mal preukázaný záver, že pozemnoknižná parcela bola podelená na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom (právnym predchodcom žalobcov, ale aj žalovaným, resp. ich právnym predchodcom). V pozemnoknižných vložkách na pozemnoknižné parcely nie sú zapísané len sporné pozemnoknižné parcely PKN, ale aj iné pozemnoknižné parcely. Ku všetkým tam zapísaným pozemnoknižným parcelám pozemnoknižní
spoluvlastníci (totožní so spoluvlastníkmi parcely EKN) mali rovnakú výšku podielov, ktorá zodpovedá aj výške podielov zapísaných na liste vlastníctva na jednotlivých spoluvlastníkov, resp. ich právnych predchodcov.
27. Z uvedeného mal súd preukázané, že v čase deľby, vzhľadom k rovnakému okruhu pozemnoknižných spoluvlastníkov, k veľkému počtu pozemnoknižných parciel a rovnakej výške podielov, nedochádzalo medzi pozemnoknižnými spoluvlastníkmi k deľbe a zámenám takým spôsobom, že by všetci pozemnoknižní spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely len zo spornej pozemnoknižnej parcely PKN. Keďže podiely a okruh spoluvlastníkov boli v čase deľby rovnaké, delili a zamieňali medzi všetkými pozemnoknižnými parcelami zapísanými na tých istých spoluvlastníkov v rovnakých podieloch. Preto nemusí mať každý zo spoluvlastníkov (vrátane neznámych) vydelený svoj podiel len v spornej pozemnoknižnej parcele PKN (teraz EKN). Niektorí spoluvlastníci mali vydelené svoje podiely v iných pozemnoknižných parcelách. Rozhodujúce bolo to, že všetci mali vydelené, každý užíval výlučne svoje reálne vydelené nehnuteľnosti, rešpektoval vlastnícke právo ostatných a to dlhodobo. Niektorí zo spoluvlastníkov so svojimi vydelenými nehnuteľnosťami disponovali (predali, darovali a pod.). Skutočnosť, že niektorí spoluvlastníci ku dnešnému dňu nemajú vydelené nehnuteľnosti v spornej pozemnoknižnej parcele PKN, resp. nedisponujú reálne vydelenými nehnuteľnosťami, neznamená, že k deľbe nedošlo a že ich právnym predchodcom ich spoluvlastnícky podiel v reálnej rovine nebol vydelený.
28. Zjednocujúce rozhodnutie 911/1932 bolo vydané pre zjednotenie aplikácie práva platného do roku 1950 a bolo založené na dlhodobom faktickom stave, nie formálnom stave. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka „iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právna predchodkyňa navrhovateľky získala k vydelenej nehnuteľnosti vlastnícke právo (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „... iných skutočností ustanovených zákonom“).
29. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo súbežne na základe dvoch rôznych nadobudacích titulov (v tomto prípade deľby a vydržania). Keď teda súd dospel k záveru, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli vlastnícke právo deľbou, ďalej sa nezaoberal skúmaním právneho titulu vydržania vlastníckeho práva. Aj keď prechod vlastníckeho práva dedením prebiehal vo formálnej rovine (v dedičských rozhodnutiach) v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v hmotnoprávnej rovine išlo o prechod vlastníckeho práva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam (od r. 1950) vo výlučnom vlastníctve. Reálnou deľbou získali nehnuteľnosti právni predchodcovia žalobkyne, ktorá ich následne zdedila ako zákonná dedička. Reálnou deľbou pozemnoknižných spoluvlastníkov na základe R 911/32, rozhodnutia NS SR získali nehnuteľnosti v stave EN pred THM starí rodičia T. U. a M., rod. M.Á., a to aj od sestry M. M.. Rodičia žalobkyne F. U. a S., rod. Š. uvedené nehnuteľnosti nadobudli od svojich právnych predchodcov T. U. a M., rod. M. a jej sestry M. M., ale aj na základe kúpnej zmluvy N1133/69 z 10.12.1969, RI307/70 registrovanej ŠN v Čadci 22.4.1970 od O. Š., rod. M., ktorá ich nadobudla od pôvodných vlastníkov svojich právnych predchodcov, ktorí ich nadobudli na základe reálnej deľby v dávnej minulosti, čo potvrdzujú zápisy v pozemnoknižnej vložke č. 445. Otec žalobkyne F. U. zdedil nehnuteľnosť po svojom otcovi T. U. na základe dedičského rozhodnutia D 140/73 a žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo na základe dedičského rozhodnutia 5D/946/2007 po otcovi a na základe 8D/206/2005 po matke (otec F. U., matka S. U., rod. Š.). Nehnuteľnosti boli oplotené. Užívali ich výlučne žalobkyňa so svojou rodinou, právni predchodcovia so svojou rodinou. Aj keď zdedili vo formálnej rovine len ideálne spoluvlastnícke podiely, v hmotnoprávnej rovine zdedili reálne vydelené nehnuteľnosti svojich právnych predchodcov, ktoré ďalej nerušene a dobromyseľne užívali. Je teda daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP na určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Ten spočíva v práve žalobkyne na zosúladení nesprávneho formálneho stavu zápisu jej vlastníckeho práva (spoluvlastníčka) so správnym hmotnoprávnym stavom vlastníctva (výlučná vlastníčka). Je to nevyhnutné pre jej právnu istotu, možnosť disponovať s celým predmetom vlastníctva (§ 123 Občianskeho zákonníka). Zosúladiť treba nesprávny formálny stav so správnym hmotnoprávnym stavom a nie opačne.
30. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom v roku 2020. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti (zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do
určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti.
31. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Takýmto údajom je aj zápis na liste vlastníctva, že parcely EKN sú v spoluvlastníctve tam uvedených spoluvlastníkov. Žalobcom sa v nadväznosti na zákonnú domnienku dlhodobého, faktického, nerušeného užívania vydelených nehnuteľností (R 911/1932) podarilo preukázať opak (§ 192 CSP). Preukázali, že zápis spoluvlastníctva na liste vlastníctva je len formálny. Je teda daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 137 písm. c) CSP, na zosúladení skutočného hmotnoprávneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva vedeným na liste vlastníctva. Naviac, aj mapy EN a evidencia EN mali záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný pri zápise parciel EKN na list vlastníctva v rámci ROEPu. Napriek tomu, že parcely EKN (predtým PKN) boli v dávnej minulosti reálne podelené, v ROEPe tieto nehnuteľnosti zapísali do stavu pred deľbou, teda do stavu spoluvlastníckych podielov, čím, podľa názoru súdu, došlo takýmto spôsobom k odňatiu vlastníckeho práva vlastníkom, ktorí nehnuteľnosti mali reálne vydelené, pričom deľba bola evidovaná a zamapovaná. Skutočnosť, že vlastníci na evidenčných listoch boli vedení len ako užívatelia a nie vlastníci, zodpovedá platnej právnej legislatíve v čase socializmu, kedy nemohli byť zapísaní skutoční vlastníci na listy vlastníctva k parcelám EN pred THM vzhľadom k obmedzeniu výmery, ktorú v tom čase vlastník mohol vlastniť, ktorá v tom čase mohla byť predmetom vlastníctva. Preto podľa zákona o evidencii nehnuteľností tieto nehnuteľnosti boli vedené v užívacom stave napriek tomu, že v hmotnoprávnej rovine išlo o vlastníkov reálne vydelených nehnuteľností.
32. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že nehnuteľnosti katastrálne územie Oščadnica: parcely CKN č. 11848 - trvalý trávnatý porast o výmere 579 m2, CKN č. 13308/4
- zastavaná plocha o výmere 6 m2, CKN č. 13363/4 - trvalý trávnatý porast o výmere 81 m2 identické s časťou parcely EKN č. 7549 - orná pôda o výmere 218009 m2, zapísanou na LV č. 7176, katastrálne územie Oščadnica, vytvorené geometrickým plánom č. 212/2020 zo dňa 6.11.2020 Ing. Anny Tomaščovej - Geodetické práce, Komenského 135, 022 01 Čadca, IČO: 34 928 961, overeného 2.12.2020 pod číslom 1613/2020, patria do výlučného vlastníctva žalobkyne O. A., rod. U., nar. X.XX.XXXX, XXX XX Č., O.. F.. Š. XXXX/X, občianky SR.
33. Na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení, na zosúladení hmotnoprávneho stavu vlastníctva k reálne vydeleným nehnuteľnostiam s formálnym stavom spoluvlastníctva na liste vlastníctva podľa § 137 písm. c) CSP.
34. Úspešnou stranou konania je žalobkyňa. Podľa § 255 ods. 1 CSP by jej patrila plná náhrada trov konania proti žalovaným. Náhradu trov konania nežiadala, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Aj v opačnom prípade by súd bol aplikoval ust. § 257 CSP dôvody hodné osobitného zreteľa. Za neusporiadaný stav vlastníctva nemôžu žalovaní, ani žalobkyňa. Žaloba je však podaná v záujme žalobkyne, preto je v jej záujme znášať aj vzniknuté trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.