Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Z. P., nar. XX.X.XXXX, t.č. ÚVTOS a ÚVV Ilava, Mierové námestie 1, priečinok 41, Ilava, proti žalovaným: 1. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Priečinok 7, Leopoldov, 2. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Chorvátska 5, Bratislava, 3. Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica 71, Bratislava, 4. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska ulica 71, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. júla 2020, č.k. -528, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1., 2., 3. a 4. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.) a rozhodol, že žalovaný 1., 2., 3. a 4. majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. až 4. povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 70.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť 1. zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na zdravotnú starostlivosť, práva na ochranu zdravia, práva na zachovanie jeho ľudskej dôstojnosti, 2. zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na telefonovanie, 3. zdržať sa porušovania jeho práva odsúdeného na súkromie, práva na nepretržitý 8-hodinový odpočinok a práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, 4. zdržať sa konania pri jeho eskortovaní spôsobom, ktorý mu spôsobuje muky a utrpenie, zdržať sa porušovania práva žalobcu ako odsúdeného na vychádzku, práva na sledovanie televízie vo vymedzenom čase, práva športovať vo vymedzenom čase, 5. zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu na nákup potravín a vecí osobnej potreby raz do týždňa, 6. zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo žalobcu na účinný opravný prostriedok, 7. zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo na ochranu majetku, 8. zdržať sa konania, ktorým by porušovali právo na ochranu majetku a ponižujúceho jednania voči nemu, 9. zdržať sa konania, ktorým by porušovali jeho právo odsúdeného na podanie účinného opravného prostriedku. Žalobu odôvodnil tým, že je fyzická osoba nachádzajúca sa v súčasnosti v pozbavení osobnej slobody vo väznici v Leopoldove. Predmetom žaloby sú porušenia práv, ktorých sa stal obeťou zo strany väzníc v Leopoldove a v Bratislave, ako aj zo strany samotného štátu. Jeho práva boli porušené v siedmych prípadoch. K veci 1. uviedol, že dňa 16.11.2009 približne o 17,10 hodine požiadal väznicu o privolanie lekára zdravotnej pomoci z vonku, čo mu bolo odmietnuté s tým, že väzenský lekár sa nenachádza v ústave a podľa údajných nových vnútorných predpisov sa už neprivoláva rýchla zdravotná

pomoc. Došlo tak k porušeniu jeho práva na súkromie, keďže diagnózu sa mu snažil stanoviť dozorca, ktorý na to nemá vzdelanie, keďže nie je lekár a nie je ani viazaný lekárskou prísahou a lekárskym dôverným tajomstvom. Zdravotná pomoc mu nebola zabezpečená ani v nasledujúci deň 17.11.2009 s odôvodnením, že je sviatok a väzenský lekár sa vo väznici nenachádza. Trpel zdravotnými problémami, ako sú silné bolesti brucha a hlavy, bolo mu na zvracanie, mal závrate, hnačku, kŕče. Napriek tomuto mu minimálne po dobu 2 dní nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Takéto správanie je voči nemu ponižujúce, preto došlo aj k porušeniu práva na ochranu a rešpektovania ľudskej dôstojnosti. K veci 2. uviedol, že v mesiaci november 2009 mu nebolo umožnené zrealizovať zo strany väzníc, v ktorých sa nachádzal, právo telefonovať s blízkymi. Svoje konanie väznica nevysvetlila. Došlo tak k porušeniu práva na súkromie a rodinný život. K veci 3. uviedol, že dňa 3.12.2009 sa v ÚVTOS vykonala generálna prehliadka ciel odsúdených. V tejto súvislosti namietal porušenie viacerých práv, a to po 1. práva odsúdeného na nepretržitý 8-hodinový spánok, nakoľko prehliadka sa vykonala vo večerných hodinách, večierka sa tak posunula z 21,00 hodiny až na 22,30 hodiny, čím mu bolo umožnené spať len 6,5 hodiny, po 2. práva odsúdeného sledovať televíziu, práva vo voľnom čase odpočívať. Prehliadka bola vykonaná práve v čase jeho voľna, ktorý mal určený na pozeranie televízie. po 3. práva na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a práva na ochranu pred prejavmi ponižovania. Zistil, že mu pri prehliadke rozhádzali všetky veci na cele. Následne musel vo svojom voľnom čase, kedy má právo odpočívať, upratovať vyše hodiny neporiadok, ktorý mu personál spôsobil. To, že personál vojde na celu a všetko rozhádže je totiž šikanovanie a ponižovanie, po 4. práva na súkromie, nakoľko v cele sa nachádzajú jeho osobné veci, dôverné veci, ako napr. korešpondencia s právnikom, ESĽP stanovil, že každý takýto zásah musí spĺňať základné náležitosti, musí sledovať legitímny cieľ, musí byť nevyhnutný, vykonaný v súlade so zákonom. K 4. veci uviedol, že dňa 26.11.2009 ho personál väznice v Leopoldove eskortoval do väznice v Bratislave, odviedli ho do auta, kde mu nasadili nepriehľadné okuliare a slúchadlá, tzv. tlmiče hluku, už po pol hodine jazdy mu začalo byť zle, bolesti hlavy, závrate, kŕče v bruchu, napínanie na zvracanie, keď to uviedol príslušníkom ZVJS, títo sa mu vysmievali a ponižovali ho. Po príchode do Bratislavy a umiestnení na celu zistil, že nemá zabezpečenú večeru, ani prídavok ako pracujúci. Nebolo mu umožnené, zabezpečenie sledovanie televízie, vykonanie vychádzky, ani športovať. Na druhý deň po vykonaní výpovede okolo 11,00 hodine ho eskortovali príslušníci väznice Bratislava naspäť do Leopoldova. Títo ho už neponižovali, nenasadzovali okuliare, ani slúchadlá, eskortovali ho normálnym spôsobom. Po príchode do Leopoldova zistil, že mu nedali obed. Dňa 26.11. aj dňa 27.11.2009 tak došlo k porušeniu jeho práva odsúdeného na stravu 3x za deň. K 5. veci uviedol, že zákon o VTOS mu ako odsúdenému zaručuje právo nákupu potravín a vecí osobnej potreby raz týždenne. Dňa 30.8.2010 mu však toto nebolo umožnené s tým, že sa začalo voči nemu exekučné konanie. Voči začatiu exekúcie podal riadny opravný prostriedok, o ktorom bude rozhodovať súd, čo väznici v Leopoldove oznámil, avšak napriek tomu, väznica začala vykonávať exekúciu. Z tejto sumy väznica strhne zrážky, napr. trovy výkonu trestu a väzeň dostáva fakticky len vreckové vo výške 12 % z čistej pracovnej odmeny. Aj keď celý mesiac ťažko fyzicky pracuje, vždy na konci mesiaca skončí na nule, lebo výška zrážok aj nevyhnutných poplatkov je nastavená tak, že mu nič nezostane. On pracuje 8 hodín denné, ide o ťažkú fyzickú prácu, po ktorej si musí odpočinúť, čím prichádza o možnosť kultúrnej a osvetovej činnosti. Naproti tomu ten, ktorý nie je zaradený do práce, si celý deň váľa šunky, keďže nie je unavený, môže naplno využívať kultúrne možnosti a iné aktivity. Nemusí platiť žiadne trovy výkonu trestu, keď ochorie, lieky mu preplatí štát. Je teda nesporné, že s ním ako s odsúdeným zaradeným do práce sa zaobchádza horšie, ako s tým odsúdeným, ktorý nie je pracovne zaradený, preto namieta porušenie práv zaručovaných v čl. 3 Dohovoru a v čl. 14 Dohovoru. K 6. veci uviedol, že jeho advokátka vo veci istého návrhu mu zaslala kópie dokumentov zo súdneho spisu, a to dňa 17.8.2009. Pred vydaním týchto zásielok mu personál väznice perom preškrtol poštové známky, čím došlo k poškodeniu jeho majetku. Takéto zaobchádzanie pociťuje a prežíva ako ponižujúce. K 7. veci uviedol, že ESĽP uviedol, že ak sa osoba sťažuje, napr. na ponižujúce zaobchádzanie, štát je povinný spraviť riadne a efektívne vyšetrovanie, ktoré môže dospieť k identifikácii a k potrestaniu tých, ktorí sú za to zodpovední. ESĽP kvalifikovalo porušenie čl. 13 Dohovoru vždy vtedy, ak štát prostredníctvom svojich orgánov nespravil riadne a efektívne vyšetrovanie, najmä ak nezabezpečil všetky dôkazy. On, ako žalobca viac krát inicioval podnety pre porušenie práv, na ktoré sa sťažuje, ale vždy boli odmietnuté. Namieta preto aj porušenie práva na účinný opravný prostriedok, zaručovaný v čl. 13 Dohovoru. K spravodlivému zadosťučineniu vo vzťahu ku všetkým veciam uviedol, že namieta porušenia práv odsúdeného, ktoré mu priznáva zákon právneho štátu a porušenia práv, ktoré sú povýšené na základné ľudské právo. Žiadny súd v žiadnom právnom štáte nemôže prehlásiť, že porušenie základného ľudského práva nie je závažná vec. Odôvodnenie priznania nemajetkovej ujmy je preto za daných okolností nespochybniteľné. Domáha sa tak spravodlivého zadosťučinenia v sume 70.000,- eur, a to 10.000,- eur za každé porušenie práva

(10.000 x 7 = 70.000). Žalovaná 3. sa k žalobe vyjadrila tak, že túto navrhla v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala, že nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, navyše žalobca žiadne z ním uvádzaných tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný 2. považuje žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú, právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za nepreukázané, a preto navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný 1. uviedol, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal neoprávnenosť zásahu do svojho chráneného osobnostného práva, ktorý by bol súčasne objektívne spôsobilý, porušiť či ohroziť jeho osobnosť. Žalovaný 4. žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcom prezentovanú solidárnu zodpovednosť žalovaných do práva žalobcu na ochranu osobnosti označil za vylúčenú. Namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Dôvodil tiež, že žalobca žiadne zo svojich tvrdení o skutkových okolnostiach, ktorými malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi. Nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to výsluchy svedkov všetkých odsúdených na doživotie, ktorí boli dňa 3.12.2009 ubytovaní v ÚVTOS Leopoldov, personálu ÚVTOS Leopoldov prítomného pri prehliadke dňa 3.12.2009, archívom kamerového systému z uvedeného dňa, a zo dňa 27.11.2010 a spisom exekútora Mgr. Poláka sp. zn. EX 1392/2009, nakoľko dospel k záveru, že ich vykonanie by bolo nadbytočné, nehospodárne, resp. by nimi boli dokazované skutkové tvrdenia, ktoré boli medzi stranami v dôsledku ich neúčinného popretia žalovanými nesporné. Tiež nevykonal dokazovanie obálkami s poštovými známkami, nakoľko tieto neboli súdu žalobcom predložené, ani do vyhlásenia dokazovania za skončené. Súd zistil, že žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť tým, že konaním žalovaných došlo k porušeniu jeho práv. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa , , podľa , , , , , , , o výkone trestu odňatia slobody. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaných 1. až 4. vo vzťahu k jednotlivým veciam a dospel k záveru, že žalovaný 1. je pôvodcom namietaného konania vo vzťahu k veciam 1. až 6., a je preto vecne pasívne legitimovaný v spore o ochranu osobnosti vyvolanom konaniami, postupmi, zásahmi vo vzťahu k veciam 1. až 6. Nakoľko pôvodcom časti konania označeného ako vec 4. (nezabezpečenie stravy, neumožnenie sledovania TV, vykonávania vychádzok) je žalovaný 2., súd dospel k záveru, že v tejto časti je vecne pasívne legitimovaný aj žalovaný 2. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k veciam 1. až 6. neboli žalovaní 3. a 4. a žalovaný 2. vo veci 1. až 3., 4. až 6. a časti 4. týkajúcej sa konania žalovaného 1. pasívne vecne legitimovanými, nakoľko zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu sa svojim konaním žalovaní 3. a 4. a žalovaný 2 nedopustili. Narušiteľom mohol byť len žalovaný 1. vo vzťahu k veciam 1. až 6. a žalovaný 2 k už uvedenej časti konania vymedzeného v rámci veci 3. Vo vzťahu k veci 7. súd dospel k záveru, že nie je možné uvažovať o pasívnej vecnej legitimácie žiadneho zo žalovaných. Porušenie jednotlivých článkov Dohovoru a s ním spojené priznanie spravodlivého zadosťučinenia je možné len v konaní začatom na základe sťažnosti fyzickej osoby pred Európskym súdom pre ľudské práva v zmysle čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu v časti týkajúcej sa veci 7. vo vzťahu k všetkých žalovaným 1. až 4. zamietnuť ako nedôvodnú. Následne sa súd zaoberal otázkou, či žalobcom označené a preukázané nesporné konania žalovaných 1., 2. sú neoprávneným zásahom. Súd tu mal za to, že konanie žalovaného 1. vo veciach 1. až 6. a v časti 3. veci aj konanie žalovaného 2., nespĺňa znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu a nie je možné za takýto zásah považovať následok, ktorý subjektívne pociťoval žalobca vo svojom osobnom živote. Vo vzťahu k všetkým 6 šiestim veciam v zásade platí, že ujma pociťovaná, resp. tvrdená žalobcom, vyplýva z jeho subjektívnych pocitov bez toho, aby túto bolo možné objektivizovať. Subjektívne pocity žalobcu, ktoré vníma ako ponižujúce, spôsobujúce mu utrpenie, stres, vníma ich ako trest alebo týranie, na konštatovanie vzniku závažnej ujmy na strane žalobcu nepostačuje. Vo veci 1. žalobca tvrdil, že pociťoval zdravotné ťažkosti, čo však žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom mu nebola zabezpečená zdravotná starostlivosť. Netvrdil a nepreukázal už však také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že konanie žalovaného 1. bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu, či už zdravia, alebo súkromia. Samotnou skutočnosťou, že zdravotnú diagnózu zmeranie teploty mu mal stanoviť dozorca, nemohlo dôjsť k porušeniu lekárskeho tajomstva, nakoľko ide o vzťah lekára a pacienta a túto zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti tretia osoba laickým posúdením zdravotného stavu v uvedenom prípade žalobcu, ako pacienta, porušiť nemôže. Jednak sa nejednalo o zdravotníckeho pracovníka, ktorý by mal povinnosť dodržiavať mlčanlivosť o zdravotnom stave pacienta a z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by predmetný dozorca nejakým spôsobom informáciu o zdravotnom stave, ktoré mal zmeraním jeho telesnej teploty získať, zverejnil, prípadne zneužil. Naopak konanie dozorcu, ktorý odsúdenému dožadujúcemu sa lekára, zmeria telesnú teplotu je vítané a nevyhnutné pre objektívne posúdenie, či stav odsúdeného vyžaduje alebo nevyžaduje

privolanie rýchlej zdravotnej záchrannej služby. Vo vzťahu k veci 2. súd konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že žalobca si právo telefonovať v novembri 2009 neuplatnil, čo potvrdil svojim podpisom do príslušnej evidencie. Toto potvrdenie vykonal po uplynutí predmetného mesiaca november 2009. Z čoho súd usudzuje, že takéto jeho vyhlásenie je potrebné vzťahovať nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj na žalovaného 2., u ktorého sa dňa 26.11. a 27.11.2009 v rámci eskorty nachádzal. Nebolo teda preukázané, že by žalovaní 1. a 2. žalobcovi výkon tohto práva neumožnili. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v súvislosti so skutočnosťou, že v novembri 2009 netelefonoval s rodinnými príslušníkmi, došlo na jeho strane k vzniku akejkoľvek ujmy. Vo vzťahu k tretej veci súd dospel k záveru, že právo odsúdeného na nepretržitý osemhodinový spánok v noci z 03. na 04.12.2009 bolo porušené, keď mu bol zabezpečený nepretržitý spánok v trvaní 6,5 hodiny. Uvedené jednorazové porušenie predmetného ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody nedosahuje takú intenzitu, že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Samotná prehliadka žalobcu trvala dvadsať minút, pričom došlo k rozhádzaniu všetkých vecí žalobcu na cele. Vzhľadom na účel, aký prehliadky plnia (preventívno-bezpečnostný) a výsledky prehliadky zo dňa 03.12.2009, keď na cele žalobu boli nájdené nepovolené predmety zabrúsený nôž, veľké množstvo ihiel a nití, možno považovať postup žalovaného 1. pri realizácii prehliadky u žalobcu za primeraný a zákonný, z čoho vyplýva, že rozhádzaním vecí zamestnancami žalovaného 1. pri výkone prehliadky nemohlo dôjsť z dôvodu tzv. zákonnej licencie k neoprávnenému zásahu do niektorých zložiek práva na ochranu osobnosti žalobcu. K veci štvrtej mal súd za preukázané, že dňa 26.11.2009 príslušníci žalovaného 1. žalobcu eskortovali do väznice v Bratislave. Dňa 27.11.2009 po vykonaní výsluchu ho príslušníci žalovaného eskortovali späť. Nepreukázané zostali tvrdenia žalobcu ohľadne skutočností, že pri eskorte mu nasadili nepriehľadné okuliare, slúchadlá a takto ho viezli až do Bratislavy, že sa mu príslušníci vysmiali a ponižovali ho. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu boli žalovaným 1. popreté, pričom okrem tvrdení žalobcu neboli žalobcom navrhnuté a vykonané žiadne dôkazy, ktoré pochybnosť súdu o žalobcom tvrdenom skutkovom stave odstránili a zaistili tak žalobcovi unesenie dôkazného bremena ohľadne ním uvádzaných skutkových tvrdení. Porušenie povinnosti poskytnúť žalobcovi stravu trikrát denne súd nemohol vyhodnotiť ako neoprávnený zásah v zmysle , nakoľko je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané a ani z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by takýto postup žalovaných bol spôsobilý zasiahnuť do niektorej zo zložiek osobnosti žalobcu a že by v súvislosti s takýmto postupom žalovaných žalobcovi vznikla akákoľvek ujma. Dňa 26.11.2009 bol žalobca umiestnený u žalovaného 2. od 13:32 hod. do 27.11.2009 do 12:00 hod., 26.11.2009 bol u žalovaného 2. umiestnený jeden odsúdený zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nebolo možné, aby žalobca sledoval TV, nakoľko v miestnostiach na to určených boli zaradení odsúdení muži so stredným stupňom stráženia a ženy s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu eskortovanie žalobcu dňa 26.11. a 27.11.2009 a predovšetkým zaradenie žalobcu do oddelenia doživotných trestov nepovažuje súd nerozhodnutie príslušníka o realizácii kultúrno-osvetovej činnosti žalobcu v dňoch 26.11 a 27.11.2009 za neprimerané a z tohto dôvodu ani neoprávnené. Takýto postup žalovaných 1. a 2. nebol spôsobilý zasiahnuť objektívne spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby žalobcu a spôsobiť mu značnú ujmu na jeho právach. Žalobca dňa 26.11.2009 počas umiestnenia u žalovaného 2. od 13:32 hod. vychádzku nevykonal, zároveň však žiadnym dôkazom nepreukázal, že by sa vychádzky domáhal, že by o ňu žiadal. Tiež netvrdil a nevysvetlil, z akého dôvodu nevykonal toto právo dňa 26.11.2009 u žalovaného 1. pred jeho eskortovaním k žalovanému 2.. Súd dospel k záveru, že je možné skonštatovať, že 26.11.2009 právo na jednohodinovú prechádzku žalovaným 2. zabezpečené nebolo, uvedené však súd posudzoval podľa všetkých okolností prípadu týkajúcich sa eskorty žalobcu dňa 26.11.2009, čas jeho umiestnenia u žalovaného 2., samotnú skutočnosť, že sa jednalo o jednorazové porušenie predmetného ustanovenia zákona o výkone trestu odňatia slobody, toto porušenie nedosahuje takú intenzitu, že by bolo objektívne spôsobilé nepriaznivo zasiahnuť niektorú zo zložiek osobnosti žalobcu. Žalobca navyše žiadnym spôsobom nepreukázal závažnú ujmu, ktorá mu mala uvedeným postupom žalovaného 2. vzniknúť. K veci piatej súd uviedol, že medzi stranami bolo nesporné, že dňa 30.08.2010 žalobca nevykonal nákup potravín a vecí osobnej potreby. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom malo byť nevykonanie nákupu potravín a vecí osobnej potreby spojené so zásahom do niektorých zo zložiek jeho osobnosti, nepreukázal vznik akejkoľvek ujmy s nevykonaním uvedeného nákupu. Nákup žalobca vykonal v predchádzajúcom aj nasledujúcom týždni. K veci šiestej súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že by ktorýmkoľvek zo žalovaných došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti a s tým spojený vznik ujmy, nakoľko uvedeným nepreukazným konaním malo dôjsť k zásahu do práva na ochranu majetku žalobcu, posúdil súd tvrdenia žalobcu aj z hľadiska naplnenia predpokladov pre uplatnenie náhrady škody. V danom prípade žalobca nepreukázal ani nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi týmto nezákonným

rozhodnutím a vznikom škody. K veci siedmej súd považoval za nesporné, že žalobca viackrát inicioval podnety pre porušenie jeho práv, ktoré boli vždy odmietnuté. Úspech žaloby na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch závisí predovšetkým na tom, či bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo vážnosť v spoločnosti. Zodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré má povinnosť označiť žalobca, ktorý si však v konaní vo vzťahu k žiadnej z vecí prvej až siedmej nesplnil, na preukázanie vzniku ujmy, jej závažnosti nenavrhol žiadne dôkazy. Netvrdil a nepreukázal žiadne skutočnosti týkajúce sa dopadov a dôsledkov jednotlivých zásahov. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by došlo k neoprávnenému zásahu do niektorej zo zložiek práva žalobcu na ochranu osobnosti a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by konaním žalovaných došlo k zásahu, resp. zníženiu dôstojnosti žalobcu alebo jeho vážnosti v spoločnosti, nepreukázal taktiež vznik akejkoľvek inej ujmy. Vo vzťahu k všetkým nárokom uplatneným žalobcom, ktoré mali spočívať v nezákonnom postupe žalovaných, je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmysle dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor, ktorému je zverená aj dozorná funkcia nad zachovávaním zákonnosti pri výkone trestu odňatia slobody. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia a postupov bola síce žalobcom tvrdená, ale nebola ním preukázaná. Okresný súd v rámci konania o ochranu osobnosti nemal právomoc zákonnosť týchto rozhodnutí preskúmavať a riešiť ako predbežnú otázku. Súd zamietol žalobu, čo sa týka aj žiadosti uložiť žalovaným povinnosti zdržať sa jednotlivých konaní, nakoľko nebolo preukázané, že by došlo k neoprávneným zásahom, nebolo preukázané, že by žalobcom popísané zásahy naďalej trvali, resp. že by minimálne hrozilo ich opakovanie. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní plne úspešným žalovaným priznal ich náhradu v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že celým konaním pred súdom prvej inštancie bolo porušené jeho právo na právnu pomoc. V konaní sp. zn. sa realizovala právna pomoc CPP, ktoré rozhodnutím určilo na zastupovanie advokáta JUDr. F.. Na podklade tohto rozhodnutia CPP došlo k podpísaniu plnej moci pre advokáta JUDr. F.. Táto plná moc však stratila podklad v momente, ako CPP rozhodlo o odňatí právnej pomoci. Následne už nedošlo k podpisu inej plnej moci pre JUDr. F., takže JUDr. F. ho naďalej už v konaní nezastupoval. Voči rozhodnutiu CPP o odňatí právnej pomoci bola podaná správna žaloba, o ktorej KS Nitra ešte nerozhodol. Má za to, že v súlade so zákonom je určenie, aby súd za takýchto okolností konanie prerušil, kým sa nevyrieši vec dôležitá pre konanie aj pre rozhodnutie samotné. Súd prvej inštancie však konal s advokátom, ktorý už nemal plnú moc, zasielal mu všetky podklady, výzvy, predvolania, vyjadrenia. Nič z toho neoznámil žalobcovi, konal v jeho neprítomnosti bez jeho vedomia, konal výlučne len s advokátom, ktorého plná moc sa skončila. Rozhodnutie súdu, ktoré bolo vydané na podklade doposiaľ uvedeného konania a postupu, je nesprávne, nezákonné, protiprávne v celom rozsahu a v samom jeho základe. Bez ohľadu na nezmysly a sprostosti, ktoré tvrdí CPP, jeho zárobok je pod 100 eur mesačne v priemere, z čoho dostane len 10 eur, ktoré musia byť použité na nákup vecí osobnej potreby. Teda nemá prostriedky na zaplatenie si advokáta a na právnu pomoc má právo. Vzhľadom k protiprávnosti, zmätočnosti súdneho konania z uvedených dôvodov ani nie je možné z jeho strany namietať predmet žalobného návrhu, lebo by tým legitimizoval protiprávnosť konania a rozhodnutia súdu. Toto bude možné napadnúť až v prípade zákonného rozhodnutia, resp. zákonného súdneho procesu a rozhodnutia, ktoré z neho vzíde. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávneným subjektom - stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy v sume 70.000 eur.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá, na základe odvolania žalobcu, v ktorom namieta nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie.

6. Jedinou odvolacou námietkou je nesprávny postup súdu prvej inštancie spočívajúci v jeho postupe po tom, ako bolo odňaté žalobcovi poskytovanie právnej pomoci, keď súd prvej inštancie naďalej konal s advokátom, ktorého plnomocenstvo odňatím poskytovania právnej pomoci zaniklo a neprerušil konanie do skončenia správneho konania o odňatí poskytovania právnej pomoci.

7. Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 23.09.2010 podal žalobca žalobu o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy. V priebehu konania dňa 05.02.2019 Centrum právnej pomoci vydalo rozhodnutie o priznaní právnej pomoci žalobcovi a rozhodnutím zo dňa 04.03.2019 mu bol určený advokát JUDr. Ing. Z. F., PhD., LL.M.. Rozhodnutím CPP zo dňa 18.05.2020, č.spisu , (čl. 504 spisu) bolo žalobcovi odňaté poskytovanie právnej pomoci v danom súdnom konaní. Po odňatí právnej pomoci sa v predmetnej veci konalo už len posledné pojednávanie dňa 20.7.2020, o konaní ktorého mal žalobca vedomosť, na ktorom sa zúčastnil JUDr. F., ktorý súdu oznámil rozhodnutie o odňatí právnej pomoci. Súd pokračoval v konaní prednesom záverečných rečí a vyhlásením rozsudku, ktorý bol následne žalobcovi do vlastných rúk doručený.

8. Podľa , odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveďou splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

9. V prípade výpovede plnomocenstva ukladá splnomocnencovi povinnosť urobiť všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo.

10. V danom prípade mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia a jeho konaním nedošlo k odňatiu možnosti konať na strane žalobcu, nakoľko žalobca o konaní pojednávania dňa 20.7.2020 mal vedomosť, takisto mal vedomosť aj o tom, že rozhodnutím CPP mu bolo odňaté poskytovanie právnej pomoci, napriek tomu však právny zástupca, ktorému plnomocenstvo už zaniklo, sa na pojednávanie dostavil a predniesol záverečnú reč, ktorú možno považovať vzhľadom na dobu trvania sporu a štádium, v ktorom sa konanie nachádzalo za úkon neodkladný. Na tomto pojednávaní súd zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania, predniesli sa záverečné návrhy, nevykonávalo sa žiadne iné dokazovanie, dokazovanie bolo vyhlásené za skončené a bol vyhlásený rozsudok. Právnemu zástupcovi neboli doručované žiadne listinné dôkazy, vyjadrenia, nakoľko po odňatí právnej pomoci sa doručoval už iba rozsudok, ktorý bol doručený žalobcovi. Odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie za súladný so zákonom. K tvrdeniu žalobcu, že súd mal konanie prerušiť, nakoľko proti rozhodnutiu o odňatí právnej pomoci podal správnu žalobu odvolací súd dodáva, že žalobca podanie žaloby žiadnym spôsobom nepreukázal a aj keby bola takáto žaloba podaná, tak sa jedná o správne súdne konanie, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o odňatí nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi. Vyriešenie tejto otázky žiadnym spôsobom nie je relevantné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie o podanej žalobe. Odvolací súd poukazuje na to, že prerušenie sporového konania podľa súdom je odôvodnené v konaniach, v ktorých je konanie prerušené pre to, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť výsledok konania, ktoré bolo prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s prerušeným konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím súdu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v správnom konaní sa nerieši otázka, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci samej, vedenej Okresným súdom Piešťany sp. zn. . Odvolací súd zároveň dodáva, že konanie prebiehajúce pred prvoinštančným súdom nie je konaním, v ktorom musí byť strana povinne zastúpená advokátom, ako je to v prípade sporov uvedených v ust. .

11. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. za použitia ust. , keď v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1. až 4. priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).