Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-23-2021.pdf
PDF · 83.41 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému B. I., nar. XX. mája XXXX, trvalým pobytom L. XXX, R. u M., R. republika, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.245,45 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pôvodne pod spis. zn. EX 15101/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1Er/1174/2014-36 zo dňa 25. apríla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“ event. „exekučný súd“) uznesením č.k. 1Er/1174/2014-36 zo dňa 25. apríla 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 1. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený sa návrhom zo dňa 17. marca 2014 domáhal vykonania exekúcie voči pôvodnému povinnému (W. I., nar. XX. marca XXXX, zomr. XX. októbra XXXX), a to na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 00991/13 zo dňa 8. augusta 2013. 1. 3. Exekučný súd z predloženého uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1D/226/2015-61, Dnot 257/2015 zo dňa 9. mája 2016 zistil, že povinný W. I. dňa XX. októbra XXXX zomrel a jeho dedičom sa stal syn B. I., nar. XX. mája XXXX, s ktorým ako s povinným ďalej konal. 1. 4. Oprávnený v konaní predložil fotokópiu zmenky, zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu, všetky listiny zo dňa 8. augusta 2011. Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy vyhotovenej na samostatnej listine okresný súd konštatoval, že táto bola individuálne dojednaná a nemožno ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola s ohľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatná. Zmluvu o úvere posúdil okresný súd ako zmluvu spotrebiteľskú. Zabezpečenie spotrebiteľského úveru zmenkou bolo v čase uzavretia zmluvy zakázané ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zmenka bola z tohto dôvodu vystavená a oprávneným vyplnená v rozpore so zákonom, čo nebolo v rozhodcovskom konaní zohľadnené. Uvedené bolo dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie Exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol. 1. 5. Nad rámec vyššie uvedeného súd prvej inštancie doplnil, že rozhodcovský súd sa vôbec nezaoberal ani otázkou primeranosti zmenkových úrokov uplatnených vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. V
úverovej zmluve súčasne absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako aj údaj o priemernej hodnote RPMN, preto sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov.
2. 1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie; navrhol rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. 2. V odôvodnení odvolania namietal, že súd prvej inštancie prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Nesúhlasil s tým, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a aj ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), teda, na správne zistený skutkový stav veci bol aplikovaný nesprávny právny predpis. Podľa jeho názoru v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v prejednávanej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní došlo podľa jeho názoru k nahradeniu konania o žalobách, prejednávajúcich zrušenie rozhodcovského rozsudku. 2. 3 Súd prvej inštancie zároveň nesprávne zistil skutkový stav veci, pretože medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený s povinným uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Z uvedeného dôvodu exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K námietke súdu prvej inštancie ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva.
3. Na podané vyjadrenie k odvolaniu odvolací súd neprihliadal, nakoľko toto bolo podané pani B.. Bc. I. I., pri ktorej odvolací súd nemal preukázané, že by povinného v konaní zastupovala. Samotný povinný následne poslal vyjadrenie e-mailom, ktoré sa svojim obsahom netýkalo prejednávanej veci.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, pretože je vecne správne.
5. Podľa §387 ods. 1 C.s p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 17. marca 2014 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 2. júna 2014 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v prejednávanej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 00991/13 zo dňa 8. augusta 2013; tento bol vydaný na základe zmenky, vystavenej povinným dňa 8. augusta 2011, ktorá zabezpečovala hlavný záväzkovo právny vzťah - zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8. augusta 2011. Keďže povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere, došlo k zosplatneniu úveru a oprávnený pristúpil k vyplneniu zmenky, pričom si svoj nárok uplatnil v rozhodcovskom konaní.
7. 1. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že zmluva o úvere, uzavretá medzi oprávneným a právnym predchodcom povinného je zmluvou spotrebiteľskou. Pôvodný povinný uzatváral predmetnú úverovú zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naopak, oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale touto je v zmysle definície, obsiahnutej v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj zmenková dohoda, obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky, začlenenej do čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. 7. 2. Dohoda o vyplnení zmenky bola vyhotovená vopred na predtlačenom formulári; bola začlenená do všeobecných podmienok poskytnutia úveru medzi množstvo iných dojednaní bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, avšak túto
skutočnosť (že povinný vystavuje blankozmenku) výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Zmluvné podmienky tak neboli dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a obsahovali naviac súhlas vystaviteľa (povinného) s právom veriteľa vyplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a jej splatnosť. Dohoda o vyplnení zmenky ako ani všeobecné podmienky poskytnutia úveru neboli povinným podpísané. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky nebola dojednaná individuálne, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
8. 1. Z predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu súčasne vyplýva, že rozhodcovský súd v priebehu konania bližšie neskúmal, že účastníkom konania je spotrebiteľ a bez ďalšieho vydal rozhodcovský rozsudok, a to napriek tomu, že žalobca (v tomto prípade oprávnený) si uplatňoval svoj nárok zo zmenky. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy pritom bolo v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru neprípustné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. 8. 2. Pri vydávaní exekučného titulu tak rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere a ani na tú skutočnosť, že použitie zmenky bolo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch neprípustné.
9. Vydanie exekučného titulu za vyššie popísaných okolností v prejednávanej veci odôvodňovalo aplikáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako to správne urobil okresný súd.
10. 1. Ďalšie odvolacie námietky oprávneného sú nedôvodné, pretože ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní súd prvej inštancie neaplikoval; predmetné ustanovenie zákona je naviac od 01. januára 2015 zrušené. 10. 2. Okresný súd zároveň nekonštatoval, že by medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, práve naopak, uviedol, že táto bola dojednaná individuálne. S uvedeným záverom vysloveným prvoinštančným súdom sa odvolací súd nestotožňuje. Ak má byť totiž rozhodcovská zmluva akceptovaná ako prejav zmluvnej slobody, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. Napriek tomu, že predložená rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej listine a nie ako súčasť všeobecných obchodných podmienok, nevyplýva z nej, že by mal spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah, a teda že by bola individuálne dojednaná. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, ktorú mal spotrebiteľ možnosť len prijať alebo odmietnuť ako celok, preto konštatovanie súdu prvej inštancie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy nemohol odvolací súd akceptovať.
11. Napriek tomu, že sa odvolací súd nestotožnil s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako individuálne dojednanej, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, a preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa §387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).