Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-85-2021.pdf
PDF · 106.68 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/85/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Y., proti žalovaným 1/ T., 2/ L., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14. júla 2021, č.k. 5C/36/2018-155, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej 1/ voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Žalovanému 2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaným 1/, 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 40a, § 145 ods. 1, § 143, § 628 ods. 1 Obč. zákonníka a § 137 písm. c/ CSP. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 29.03.2018 pod č. P uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva XXXX ako parcely reg. „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere 334 m2, trvalé trávnaté porasty, parc. č. XXXXX/X o výmere 56 m2, trvalé trávnaté porasty, a parc. č. XXXXX/X o výmere 10913 m2, ovocné sady je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ nadobudla časť uvedených nehnuteľností v podiele 7/20 do svojho výlučného vlastníctva darovaním od svojej matky, zvyšný podiel 13/20 žalobca a žalovaná 1/ odkúpili počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. (ďalej len „BSM“). Napriek skutočnosti, že žalovaná 1/ mala v osobnom vlastníctve iba 7/20 zo sporných nehnuteľností, zvyšok patril do BSM žalobcu a žalovanej 1/, previedla na žalovaného 2/ darovacou zmluvou predmetné nehnuteľnosti v celosti a to bez vedomia a súhlasu žalobcu. Takéto konanie žalobca označil za protiprávne a účelové. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 28.08.2007 medzi Y.. Y. J. ako darkyňou a žalobcom a žalovanou 1/ ako obdarovanými, Y. J. okrem iných prevodov vlastníckeho práva obsiahnutých v tomto právnom úkone darovala žalovanej 1/ podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. P., parc. č. XXXXX/X o výmere 12.945 m2 vo veľkosti 7/20. Z uznesenia súdu sp. zn. 10C/174/2010-160 zo dňa 04.10.2011 zistil, že súd schválil zmier uzavretý medzi žalovanou 1/ a C. P. ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P., v zmysle ktorého zmieru zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ prikázal nehnuteľnosti: prac. č. XXXXX/X o výmere 10 913 m2, druh pozemku ovocné sady, parc. č. XXXXX/X o výmere 334 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parc. č. XXXXX/X o výmere 56 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, vytvorené geometrickým
plánom, evidovaným pod číslom 3/10, vypracovaným autorizovaným geodetom a kartografom N.. L. I. zo dňa 27.01.2010 a úradne overeného Správou katastra T. dňa 04.02.2010 pod číslom XX/XX. Žalovaná 1/ sa na úplné vyrovnanie hodnoty podielového spoluvlastníctva zaviazala zaplatiť C. P. 5.399,68 eur do 30.04.2012 v pravidelných mesačných splátkach po 900,- eur. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z darovacej zmluvy uzavretej dňa 01.03.2018 medzi žalovanou 1/ ako darkyňou a žalovaným 2/ ako obdarovaným vyplýva, že žalovaná 1/ previedla na žalovaného 2/ vlastnícke právo okrem iných aj k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. P.. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. P., obec P., okres T. vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom T., katastrálny odbor ako parcely reg. „C“ parc. č. XXXXX/X o výmere 334 m2, trvalé trávnaté porasty, parc. č. XXXXX/X o výmere 56 m2, trvalé trávnaté porasty, a parc. č. XXXXX/X o výmere 10913 m2, ovocné sady je t.č. žalovaný 2/ v podiele 1/1, titulom nadobudnutia je darovacia zmluva, ktorej vklad bol pod č. V XXX/XXXX povolený dňa 29.03.2018. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bol rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/82/2014-451, zo dňa 25. júna 2018, ktorý rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 28.07.2018. Súd prvej inštancie sa prioritne zaoberal otázkou, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania, patrili alebo nepatrili do doposiaľ nevyporiadaného BSM žalobcu a žalovanej 1/. Konštatoval, že predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo všeobecnosti tvoria všetky hnuteľné aj nehnuteľné veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva, s výnimkou zákonom stanovených prípadov. Jednou z týchto výnimiek sú veci nadobudnuté darovaním. Takéto veci tvoria oddelený, samostatný majetok toho manžela, ktorý ich nadobudol. Rovnako tak veci, ktoré jeden z manželov nadobudol za veci získané darovaním. Pri posúdení skutočnosti, či boli obdarovaní obaja manželia alebo iba jeden z nich je dôležitá najmä vôľa darcu a okolnosti, za ktorých k darovaniu došlo, nielen povaha veci alebo účel, na ktorý bola určená. Ak by boli obdarovaní obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva. Výška podielov potom závisí od obsahu konkrétnej darovacej zmluvy, ak podiely nie sú určené, platí, že podiely oboch obdarovaných manželov sú rovnaké. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok oprel o tvrdenie, že predmetné nehnuteľnosti žalovaná 1/ nadobudla za trvania manželstva. Iba z tejto skutočnosti však nemožno bez ďalšieho vyvodiť automatický záver, že uvedené nehnuteľnosti patria do BSM. Žalobca v žalobe aj vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom ako právny titul nadobudnutia uvádzal darovaciu a kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za nesporne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná 1/ do vlastníctva darovaním (v časti spoluvlastníckeho podielu 7/20 ) a vo zvyšnej časti titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v dôsledku súdom schváleného zmieru. Žalobcovi sa nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať, že peňažné prostriedky použité na vyrovnanie hodnoty podielového spoluvlastníctva vo výške 5.399,68 pochádzali z BSM žalobcu a žalovanej 1/. Súd prvej inštancie poznamenal, že mu nie je zrejmé, čo mienil žalobca preukázať predloženými čestnými prehláseniami svojich rodičov, pretože v prípade, že v nich uvedené hnuteľné veci tvoria vybavenie domu so súp. č. XXX, ktorý žalovaná 1/ rovnako darovala žalovanému 2/ v tejto časti nebola darovacia zmluva žalobou napadnutá. Žaloba smerovala iba voči tej časti darovacej zmluvy, ktorou boli prevedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX (bod 1.2 spornej darovacej zmluvy). Naopak žalovaná 1/ preukázala svedeckou výpoveďou svojej matky na dostatočnej úrovni skutočnosť, že peňažné prostriedky použité na výplatu podielového spoluvlastníka uhradila samotná svedkyňa, pričom jej úmyslom bolo nesporne obdarovať výlučne žalovanú 1/ ako svoju dcéru. K žalobcom namietanej neexistencii písomnej darovacej zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka nie je písomná forma pri darovacej zmluve obligatórne vyžadovaná. K žalobcom namietanej zaujatosti svedkyne uviedol, že tieto skutočnosti ostali v rovine nepreukázaných tvrdení, pričom samotný žalobca pripustil vo svojej výpovedi možnosť, že peňažné prostriedky mohli byť vyplatené prostredníctvom tretej osoby, nevylučuje to však podľa neho fakt, že pochádzali z BSM. Podľa vyššie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka však veci nadobudnuté darovaním netvoria masu BSM, ak bolo úmyslom darcu obdarovať iba jedného z manželov rovnako ako veci nadobudnuté za darované peňažné prostriedky. Úmysel darkyne Y.. J. obdarovať uhradenými peňažnými prostriedkami výlučne svoju dcéru bol podľa názoru súdu prvej inštancie jednoznačne preukázaný zhodným tvrdením oboch účastníčok darovacej zmluvy. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzajúc z vyššie uvedeného zhodnotenia vykonaných dôkazov nemal v konaní preukázané, že sporná nehnuteľnosť patrila do nevyporiadaného BSM žalobcu a žalovanej 1/, dospel k záveru, že súhlas druhého z manželov pri nakladaní s touto nehnuteľnosťou nebol potrebný. Darovaciu zmluvu, ktorou previedla žalovaná 1/ sporné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ súd preto posúdil ako platnú a následne žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v súlade so zásadou úspechu v spore priznal plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nesprávne skutkové a právne závery). Trval na tom, že nehnuteľnosti patria do BSM žalobcu a žalovanej 1/, pričom žalovaní žiadnym dôkazne relevantným spôsobom nepreukázali opak tvrdenia žalobcu, nepredložili dôkazy o tom, že podielové časti týchto nehnuteľností boli zakúpené z prostriedkov tretej osoby, v čom spočíva pochybenie súdu, ktorý sa uspokojil len s tvrdeniami žalovaných a svedkyne, ktorí sú vo vzájomnom príbuzenskom pomere. Mal za to, že výpovede žalovaných a svedkyne nemôže považovať za smerodajný dôkaz pre rozhodnutie súdu, a to najmä k súčasným vzťahom účastníkov konania, na základe čoho nemožno prisúdiť v prospech argumentácií žalovaných a svedkyne a ich objektívnosti. Žalobca popieral, že by sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté z prostriedkov tretej osoby, takúto skutočnosť nikdy neuviedol a naďalej zotrváva na tom, že žaloba je dôvodná a snaží sa ho ukrátiť na majetku z BSM.
3. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Z odvolania nie je zrejmé, aká relevantná vada konania by mal a spôsobiť nesprávne rozhodnutie vo veci, nie je zrejmé, k akým iným skutkovým zisteniam by mal súd dospieť na základe vykonaných dôkazov a nie je ani zrejmé, v čom by malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci, resp. aké iné právne posúdenie veci by malo byť logické a správne. Ani z odvolania, ani z priebehu pojednávania nie je zrejmé, na základe čoho by mal súd rozhodnúť v prospech žalobcu. Uviedol, že žalobcove popieranie, že by sporné nehnuteľnosti mali byť nadobudnuté z prostriedkov tretej osoby, nie je dôkazom o jeho tvrdení. V kontexte vykonaného dokazovania, kedy práve taká „tretia“ osoba svedok, potvrdila a preukázala na pojednávaní spôsob nadobudnutia, sa jeho odvolacia argumentácia javí nelogická. Ďalej uviedol, že v kontexte so žalobným návrhom str. 1 čl. II, prvý odsek žalobca tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti účastníci „...odkúpili do svojho BSM počas manželstva...“. Uvedené tvrdenie by logicky predpokladalo existenciu kúpnej zmluvy, ale dôkaz o jej existencii žalobca nepredložil. Navyše k nadobudnutiu vlastníctva došlo rozhodnutím súdu, čo bolo preukázané a vyplýva to aj z verejne dostupného výpisu z LV. Teda žalobca zavádzal zrejme vedome od začiatku. Žalovaný 2/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobný návrh je nekvalifikovaný a dôkazne nepodložený s tým, že žalobca nemá len právo „tvrdiť“, ale má aj povinnosť „preukazovať“, ak chce byť v spore úspešný. Žalobca ani počas pojednávaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca alebo nemal absolútnu vedomosť o tom, ako došlo k nadobudnutiu sporného majetku, alebo o tom vedel veľmi dobre a účelovo nehospodárne vyvolal spor.
4. V následnom vyjadrení žalobca uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava podaného odvolania a dovtedajších argumentov pred súdom prvej inštancie. 5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.
6. Posúdením obsahu odvolania žalobcu odvolací súd zistil, že odvolacie námietky žalobcu smerujú proti nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a tiež namieta naplnenie dôvodu na odvolanie spočívajúceho v existencii inej vady spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP), ktorý bližšie nešpecifikoval.
7. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania z pohľadu ani jednej vyššie uplatnenej odvolacej námietky (§ 365 ods. 1 písm. b/, či d/ CSP). Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
8. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že zostávajúce odvolacie námietky odvolateľa smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
9. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.
10. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporu mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP. poukazuje. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s kľúčovými závermi, ktoré viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu spôsobom, ktorý zvolil.
12. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
13. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
14. Aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo sporovej strany na spravodlivý proces (sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument sporovej strany. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné a napadnutý rozsudok okresného súdu tieto atribúty podľa názoru krajského súdu spĺňa.
15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v preskúmavanej veci náležitým spôsobom, v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).
16. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/, týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parcely reg. C. parc. č. XXXXX/X o výmere 334 m2, trvalé trávnaté porasty, parc.č. XXXXX/X o výmere 56 m2, trvalé trávnaté porasty a parc. č. XXXXX/X o výmere 10 913 m2, ovocné sady, ktorej vklad bol povolený dňa 29.03.2018 pod č. V XXX/XXXX je neplatná. Žalobca predmetnú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ napriek tomu, že mala v osobnom vlastníctve podiel iba 7/20 zo sporných nehnuteľností, zvyšok patril do BSM žalobcu a žalovanej 1/, previedla darovacou zmluvou predmetné nehnuteľnosti v celosti na žalovaného 2/ bez vedomia a súhlasu žalobcu. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, s odôvodnením, že sporná nehnuteľnosť nepatrila do nevyporiadaného BSM žalobcu a žalovanej 1/.
17. Podľa § 143 Obč. zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
18. V citovanom zákonnom ustanovení je uvedené, čo tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a aké sú zákonné výnimky z nadobúdania vecí do BSM.
19. Podľa konštantnej a ustálenej rozhodovacej praxe súdov vec získaná za trvania BSM z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju získal.
20. V danej veci je nepochybné, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu v časti spoluvlastníckeho podielu 7/20, nadobudla žalovaná 1/ do svojho výlučného vlastníctva titulom darovania a v spoluvlastníckom podiele 13/20 tieto nadobudla titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v dôsledku schváleného zmieru súdom. Žalovaná 1/ preukazovala v konaní, že peňažné prostriedky, ktoré použila na výplatu podielového spoluvlastníka - k podielu 13/20, uhradila jej matka, ktorej úmyslom bolo nesporne obdarovať výlučne žalovanú 1/ ako svoju dcéru. Pokiaľ sa týka práve podielu 13/20 k predmetným nehnuteľnostiam, je nepochybné, že tento podiel bol nadobudnutý počas trvania manželstva. V zásade preto vychádzajúc z ust. § 143 Obč. zákonníka platí, že patrí do BSM, pokiaľ nebude preukázaný opak. Žalovaná 1/ preukazovala na vyrovnanie hodnoty podielového spoluvlastníctva použitie výlučných prostriedkov, ktoré mala získať darom od svojej matky, a to výpoveďou svedkyne Y.. Y. J.. Vzhľadom na blízkosť vzťahu k strane konania súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť hodnoteniu hodnovernosti jej výpovede a túto skonfrontovaním so všetkým, čo v konaní vyšlo najavo, považoval za hodnovernú. Pokiaľ potom žalobca chcel byť úspešný vo svojich tvrdeniach, že nehnuteľnosti patria do BSM, bolo jeho povinnosťou navrhnúť na preukázanie tohto tvrdenia dôkazy. Civilný sporový poriadok ako procesný predpis upravujúci konanie pred súdom vychádza z princípu kontradiktórnosti konania. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto je presunutá na procesné strany. Iba strany sporu sú oprávnené navrhovať dôkazy na podporu svojich skutkových tvrdení. Súd rozhoduje len o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Iba výnimočne
môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje explicitne zákon. Pokiaľ potom žalobca chcel byť úspešný vo svojich tvrdeniach, bolo jeho povinnosťou navrhnúť na jeho tvrdenia dôkazy, avšak žiadne dokazovanie nenavrhol, a preto vychádzajúc z princípu kontradiktórnosti konania potom súd prvej inštancie žiadne dokazovanie na podporu tvrdení žalobcu vykonať nemohol. Správne preto súd prvej inštancie ustálil, že súhlas druhého z manželov pri nakladaní s nehnuteľnosťami nebol potrebný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by predmet darovacej zmluvy patril do BSM žalobcu a žalovanej 1/.
21. Žalobca vo svojej argumentácii v podanom odvolaní neuviedol v zásade žiadne nové skutočnosti, ale len zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne a presvedčivo reagoval.
22. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 251 CSP. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/, 2/, voči ktorým smerovalo odvolanie žalobcu, boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej 1/ v zmysle § 251 CSP, preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Zároveň však priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 2/, ktorý podal vyjadrenie k odvolaniu a o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).