Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/83/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: Q. E., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX/ XX, Č. R., Č. Q., zastúpený advokátom JUDr. Marekom Letkovským, Legionárska 1/C, Bratislava, proti žalovanému: N. M., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/XX, C., o zaplatenie 2.960 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -96, zo dňa 23.3.2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na obchodnom podiele žalovaného v obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.., K. XXXX/X, XXX XX C. - Z. Č. C. - Q., P.: XX XXX XXX, v prospech: Q. E., Z. XXXX/XX, XXX XX Č. R., Č., nar. XX.X.XXXX, na účel zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 4.340 eur s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. a pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. ; a zriadil záložné právo na pohľadávkach žalovaného ako jediného spoločníka na výplatu podielu žalovaného na zisku obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.., K. XXXX/X, XXX XX C. - Z. Č. C. - Q., P.: XX XXX XXX, do výšky 7.823,61 eura, v prospech: Q. E., Z. XXXX/XX, XXX XX Č. R., Č., nar. XX.X.XXXX, na účel zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 4.340 eur s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. a pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom uplatnenú v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. . 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia ( ) súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 21.7.2020 domáha voči žalovanému zaplatenia 2.960 eur s príslušenstvom titulom nezaplateného nájomného a zmluvnej pokuty. 3. Návrhom doručeným súdu 26.2.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu vymedzenom v petite napadnutého uznesenia dôvodiac tým, že žalobou si uplatnil voči žalovanému pohľadávky vyplývajúce z nájomnej zmluvy z 1.4.2019, predmetom ktorej bol nájom domu za mesačné nájomné 690 eur vrátane energií a to vo výške 2.960 eur za obdobie 03/2020 až 07/2020, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne z omeškanej sumy a príslušenstvom, pričom podaním zo dňa 23.9.2020 rozšíril žalobu o nároky voči žalovanému z dôvodu pokračujúceho užívania nehnuteľnosti na sumu 4.340 eur s príslušenstvom. Žalovaný ani do dnešného dňa ani časť žalovanej sumy nezaplatil, ani žalobcu nekontaktoval, aj naďalej býva v jeho dome, neplatí mu nájomné ani úhrady za plnenia spojené s nájmom bytu. Žalobca sa voči žalovanému domáha aj ďalších nárokov v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn , predmetom ktorého je zaplatenie sumy 3.483,61 eura s príslušenstvom, a v ktorom súd dňa 15.2.2021 vydal platobný rozkaz. Z verejne prístupného zdroja - obchodného registra zistil, že žalovaný je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.., P.X.: XX XXX XXX, ktorej základné imanie je 5.000 eur, čo

znamená, že aj nominálna hodnota obchodného podielu žalovaného v uvedenej obchodnej spoločnosti je 5.000 eur. Žalobca sa od susedov žalovaného dozvedel, že žalovaný sa pokúša predať svoje osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz; susedia situáciu, ktorej boli svedkami, potvrdili aj v písomnom čestnom vyhlásení; k obsahu čestného vyhlásenia žalobca uviedol, že susedia žalovaného nepoznali typ vozidla, preto ho v čestnom vyhlásení neuviedli, čo však jeho výpovednú hodnotu neznižuje; jedná sa o motorové vozidlo Mercedes Benz S 320 CDI, EČV: C.. Vyslovil preto obavu, že žalovaný sa zrejme snaží zbaviť aspoň časti svojho majetku, čo môže významným spôsobom ohroziť vymožiteľnosť jeho pohľadávok voči žalovanému, ktoré aktuálne predstavujú sumu viac ako 7.800 eur len čo do istiny; avšak žalovaný aj naďalej bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť žalobcu a za toto užívanie mu neplatí, pohľadávky žalobcu voči žalovanému teda naďalej narastajú a suma pohľadávok voči žalovanému výrazne prevyšuje nominálnu hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti D. K..Q..X.. Pretože žalobca nemá informácie o majetkových pomeroch žalovaného z iných ako verejných zdrojov, momentálne je predmetný obchodný podiel žalovaného v spoločnosti D. K.. Q.. X.. jediným majetkom známym žalobcovi, z ktorého by mohli byť jeho pohľadávky v budúcnosti uspokojené. S vlastníctvom obchodného podielu je však spojené aj právo (pohľadávka) spoločníka na výplatu príslušnej časti zisku spoločnosti, t. j. pohľadávka žalovaného na výplatu doteraz nerozdeleného zisku vzniknutého podnikateľskou činnosťou spoločnosti D. K.. Q.. X.., ktorá predstavuje samostatnú majetkovú hodnotu patriacu žalovanému, a aby nebol žalovaný neprimerane obmedzovaný navrhovaným záložným právom zriadeným na tejto pohľadávke a zároveň, aby boli dostatočným spôsobom chránené oprávnené záujmy žalobcu, navrhol zriadenie záložného práva na takejto pohľadávke žalovaného na výplatu zisku len do výšky súčtu aktuálne vymáhaných pohľadávok v súdnych konaniach špecifikovaným v tomto podaní, čo predstavuje úhrnnú sumu 7.823,61 eura. Zriadenia záložného práva na pohľadávkach žalovaného na zisk zo spoločnosti D. K.. Q.. X.. sa domáhal z dôvodu, že samotné záložné právo zriadené na obchodný podiel nielen, že nepostačuje na pokrytie pohľadávok žalobcu voči žalovanému čo do nominálnej hodnoty obchodného podielu, ale nebráni žalovanému ani v tom, aby obchodný podiel akýmkoľvek spôsobom užíval (zabráni mu iba tento obchodný podiel scudziť), čo by mohol žalovaný využiť aj tak, že by hodnotu obchodného podielu mohol zámerne znižovať napríklad nehospodárnym vedením spoločnosti (keďže je zároveň aj jediným konateľom spoločnosti), čím by uspokojenie pohľadávok žalobcu ďalej sťažil napriek tomu, že by na obchodnom podiele bolo zriadené záložné právo. Zároveň bol žalobca presvedčený, že žalovaný nebude zabezpečovacím opatrením neprimerane obmedzený, pretože zriadením záložného práva na obchodnom podiele v spoločnosti D. K.. Q.. X.. sa mu neznemožní podnikať ani inak využívať obchodný podiel, iba mu znemožní obchodný podiel scudziť a zriadením záložného práva na pohľadávkach žalovaného na zisk zo spoločnosti D. K..Q..X.. mu bude obmedzené iba do výšky aktuálne vymáhanej istiny žalobcom voči žalovanému, čo žalovanému dáva istotu, že nemôže byť postihnutý v neprimeranom rozsahu, ale iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie oprávnených záujmov žalobcu.

4. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Základnými predpokladmi na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sú (i) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, (ii) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, pričom podstatou je ich prevoditeľnosť, (iii) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, (iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Zabezpečovacím opatrením sa môže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia ako veriteľ peňažnej pohľadávky a potenciálny oprávnený v exekučnom konaní domáhať ochrany svojho peňažného nároku voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva. Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 5. Zo žalobcom predložených listín mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorý vyplýva z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.4.2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom, pričom predmetom nájomnej zmluvy bol 4 izbový rodinný

dom a nájomné bolo medzi stranami dohodnuté na sumu 690 eur za každý mesiac trvania nájmu. Dňa 17.1.2020 žalobca vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu žalovanému z dôvodu potreby bytu pre seba za účelom bývania v ňom so svojou rodinou. Žalovanému bola výpoveď doručená dňa 2.3.2020. Žalovaný dňa 20.4.2020 doručil na súd žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáhal určenia neplatnosti tejto výpovede z nájmu bytu, pričom konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. a bolo zastavené uznesením č. k. -33, zo dňa 16.7.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2020. 6. Predmetom záložného práva je v danom prípade obchodný podiel žalovaného v spoločnosti D. K.. Q.. X.., K.K. XXXX/X, C. - Q., P.: XX XXX XXX, pričom z aktuálneho výpisu z obchodného registra predloženého žalobcom vyplýva, že základné imanie tejto spoločnosti predstavuje sumu 5.000 eur, pričom jediným spoločníkom a zároveň konateľom tejto spoločnosti je žalovaný. Obchodný podiel je spôsobilým predmetom záložného práva a to s poukazom na ustanovenie a . Obchodný podiel predstavuje majetkovú účasť fyzickej osoby na podnikaní v spoločnosti. Predmetný obchodný podiel predstavuje majetok vo vlastníctve žalovaného ako fyzickej osoby a je prevoditeľný a preto je spôsobilým predmetom pre zriadenie záložného práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (judikovanej alebo v budúcnosti judikovanej), pričom tento predpoklad zriadenia záložného práva bol splnený aj v danom prípade, nakoľko žalobca žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške spolu 4.340 eur titulom nájomného a zmluvnej pokuty, ktorej sumy sa žalobca domáha vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , ktoré konanie ešte nie je právoplatne skončené, pričom tento nárok je medzi stranami sporný, keď žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu namieta nemožnosť užívať predmet nájmu dohodnutým spôsobom a tvrdí, že má nárok na primeranú zľavu z nájomného v zmysle , a teda tento sporný nárok bude ešte predmetom dokazovania vo veci samej, a za účelom zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky vo výške 3.483,61 eura s príslušenstvom uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , ktorú žalobca osvedčil predložením platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , zo dňa 15.2.2021. 7. V danom štádiu konania podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil zákonu zodpovedajúcim spôsobom tvrdenia uvádzané v návrhu, z ktorých vyvodzoval obavu zo zmarenia vymoženia jeho peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní; teda osvedčil obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie, keď je zrejmé, že žalovaný sa zbavuje majetku, z ktorého by bolo možné v exekučnom konaní uspokojiť pohľadávku žalobcu. Mal za to, že zriadením záložného práva na obchodný podiel sa neobmedzí možnosť žalovaného podnikať a majetkové práva žalovaného budú nariadením zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu ovplyvnené len minimálne (v nemožnosti previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu), a to v nevyhnutnej miere zodpovedajúcej potrebnej ochrane práv žalobcu. Obmedzením žalovaného formou nariadeného zabezpečovacieho opatrenia nedôjde podľa názoru súdu k neprimeranému zásahu do výkonu jeho vlastníckych práv, naďalej žalovanému zostáva neobmedzená možnosť výkonu podstatnej časti obsahu vlastníckeho práva a to majetok užívať. 8. Na uvedenom základe za použitia , až ods. 3, , , , veta prvá, , až ods. 3 , súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania vo veci nariadenia zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v zmysle 9. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vyčítal súdu prvej inštancie, že návrhu žalobcu vyhovel bez toho, aby zvážil celkovú dôkaznú situáciu, nakoľko považuje celú pohľadávku za spornú a bude predmetom dokazovania. Dôvodil, že uplatnený nárok vychádza len z čiastky nájomného, avšak žalobca hrubo porušoval nájomnú zmluvu najmä tým, že mu nebola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania dohodnutým spôsobom a v dohodnutom rozsahu; nájomný pomer je vyvážený a rovnoprávny, kde má každá strana svoje práva a povinnosti, a preto je neprípustné, aby jedna strana žiadala od druhej strany bezvýhradné plnenie všetkých povinností, pričom svoje povinnosti v plnej miere neplní a zámerne porušuje. Pokiaľ žalobca preukazuje obavu zo zmarenia exekúcie čestným prehlásením zo dňa 22.2.2021, z ktorého má vyplývať jeho snaha o predaj majetku, tak uviedol, že k žiadnemu pokusu nedošlo, nakoľko nebol a nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom žalobcovi je známe, že toto vozidlo nie je majetkom žalovaného. Mal preto za to, že žalobca neosvedčil obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia; takáto obava reálne ani bezprostredne nehrozí.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Argumentoval, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa nevyžaduje, aby pohľadávky boli judikované a nesporné, keďže sú predmetom súdneho konania a je vecou dôkazného bremena žalobcu existenciu pohľadávok preukázať. Ako súkromná osoba nemá prístup do databázy vlastníkov vozidiel a vlastníctvo žalovaného dôvodne predpokladal, keďže vozidlo užíval; navyše žalovaný nepredložil žiadne tvrdenie, kto je vlastníkom vozidla ani nepredložil o tom žiadny dôkaz, a preto z ničoho nevyplýva, že jeho tvrdenie, že nie je vlastníkom, je pravdivé. Jediným majetkom žalovaného, o ktorom vie, tak je obchodný podiel v obchodnej spoločnosti D. K.. Q.. X.. Opakovane, ako v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov, zdôrazňujúcej preventívny zásah súdu, aby po realizácii úmyslu dlžníka zbaviť sa majetku, nebolo otázne, či sa ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie ( ).

12. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. V zmysle výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím a ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie ( ).

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

17. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že cieľom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, za účelom zamedzenia alebo zredukovania možného nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca ako veriteľ získa postavenie záložného veriteľa, ktorý môže pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Na režim práv a povinností subjektov, výkon záložného práva ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použijú ust. a nasl. ; zabezpečovacie opatrenie podľa 343 preto nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom, ktoré má procesný charakter.

18. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba na návrh; zákonným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie peňažnej pohľadávky veriteľa a súčasne osvedčenie existencie (dôvodnej) obavy, že exekúcia bude ohrozená.

19. Rovnako ako v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia si úspech strany vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej a preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí a že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, tak aj súd rozhodujúci o

návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí mať osvedčený nárok, ktorý má byť chránený zabezpečovacím opatrením - navrhovateľ preukazuje existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi stranami, ohľadne ktorého má byť záložné právo zriadené.

20. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu taktiež (súčasne) osvedčiť, že obava z ohrozenia exekúcie je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadnej exekúcie.

21. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku) alebo podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na tento majetok (zmena zloženia majetku, štruktúry, likvidity, zníženie speňažiteľnosti) smerujúcim k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Konštatovaný právny záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít podľa Čl. 2 ods. 2 Základných princípov , ako napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (zverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998), ktorého závery sú naďalej aplikovateľné aj na konanie podľa

22. Odvolací súd na rozdiel súdu od prvej inštancie, dospel k záveru, že žalobca predložením čestného vyhlásenia zo dňa 22.2.2021 neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje majetku v jeho vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním, ohrozuje budúce exekučné konanie. Žalobca domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv navrhovateľa. Pokiaľ žalovaný poprel vlastníctvo vozidla, ktoré malo byť podľa čestného prehlásenia predmetom obhliadky žalovaného s neznámou osobou za účelom jeho predaja; tak takýto dôkaz nielen, že neosvedčuje reálny úmysel žalovaného nakladať s vlastným majetkom, ale ani neprenáša na žalovaného dôkazné bremeno preukázať opak a teda, kto je vlastníkom tohto motorového vozidla, ak ním nie je žalovaný, pretože iba z tvrdenia osôb uvedených v čestnom prehlásení, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať akékoľvek právne závery ohľadom vlastníctva motorového vozidla. Naviac, ohrozenie exekúcie by prichádzalo do úvahy, ak by sa jednalo o jediný majetok dlžníka, z ktorého scudzenia by žalovaný neobdržal peňažný, resp. iný ekvivalent jeho aktuálnej majetkovej hodnoty. Žalobca teda žiadnymi dôkazmi neosvedčil, že žalovaný sa zbavuje majetku vo svojom vlastníctve a zároveň tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje prípadné exekučné konanie; chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23. Samotné tvrdenia žalobcu, ktorými odôvodňoval návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak objektívne neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej neodkladnej úpravy, resp. potreby a fakticky nepreukazujú, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle zmenil a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).