Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-168-2019.pdf
PDF · 149.34 KB
No categories available
30S/168/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Vincent a spol., s r.o., so sídlom Hrabiny 275, 038 61 Lipovec, IČO: 47 365 722, právne zást. Advokátskou kanceláriou Tomaníček a partners, s.r.o., so sídlom I. X, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lázovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1023270693/20199 zo dňa 15.10.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, rozhodnutím č. 101680168/2019 zo dňa 09.07.2019 podľa § 68 ods. 5 a 6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel v sume 3.290,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017, nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 20.03.2017, 472,25 eur nepriznal a vyrubil daň v sume 2.817,55 eur. Správca dane kontrolou zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 4017022001 (interné číslo PF17019) zo dňa 20.02.2017 v celkovej výške 19.740,- eur, z toho 20 % DPH vo výške 3.290,- eur za vypracovanie štúdie k projektu Kvantifikácia dopravného dopytu termínu kombinovanej prepravy pre lokalitu priemyselného parku Nitra Sever a stanovenie jednotkových cien pre skladovanie a manipuláciu IPJ od dodávateľa e-Word, s.r.o., Pod Hájom 952/1, Dubnica nad Váhom (ďalej len „e-Word, s.r.o.“), z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa nepodarilo v konaní preukázať, že bola dodaná služba subjektom označeným na faktúre. Správca dane poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, najmä preverenie činností právneho nástupcu zaniknutej spoločnosti e-Word, s.r.o., t. j. spoločnosti SG Gresa, s.r.o.. Z odpovede na dožiadanie č. 114221/2017 správca dane zistil, že na adrese sídla spoločnosti SG Gresa, s.r.o. sa nachádza bytový dom, pričom označenie spoločnosti sa nenachádza na žiadnej z poštových schránok. Preverovaná adresa Dr. I. Marekoviča 2083/1, Nové Mesto nad Váhom je fiktívnym sídlom viacerých podnikateľských subjektov. Miestne príslušný správca dane uviedol, že S. J. - konateľ spoločnosti SG Gresa, s.r.o. je bezdomovec. Spoločnosť SG Gresa, s.r.o. nebola platiteľom dane z pridanej hodnoty. Spoločnosť bola právnym nástupcom viacerých spoločností a zanikla zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa od 09.09.2017 stala spoločnosť ICHTIA, s.r.o., ktorá bola dňa 22.08.2017 zrušená. Správcom dane bol dňa 21.08.2017 vypočutý svedok K. K. - bývalý konateľ spoločnosti e-Word, s.r.o., ktorý na otázky správcu dane okrem iného uviedol, že nevie označiť, akou činnosťou sa zaoberala spoločnosť e-Word,
s.r.o., keďže pri vzniku funkcie konateľa dňa 27.10.2016 zároveň podpísal aj Mandátnu zmluvu zo dňa 27.10.2016, podľa ktorej celú činnosť spoločnosti mala vykonávať pani E.-K. F. z W.. Na mandátnej zmluve, ktorú predložil správcovi dane sa nachádza jeho podpis, avšak ako uviedol, s mandatárom sa osobne nestretol. Zmluvu dostal už podpísanú druhou stranou. Svedok tiež uviedol, že v sídle spoločnosti fyzicky nikdy nebol. Správca dane zistil, že podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 27.10.2016, ktorú uzavreli ako mandant : e-Word, s.r.o. - oprávnený konať K. K. a ako mandatár E.- K. F. mala vykonávať činnosť za spoločnosť e-Word, s.r.o. pani F.. Z predloženej mandátnej zmluvy správca dane vyvodil, že pani E.-K. F. nemohla delegovať svoje práva na inú osobu. Počas pojednávania boli svedkovi predložené dokumenty, a to faktúra č. 4017022001 zo dňa 20.02.2017, cenová ponuka za vypracovanie dokumentácie z 03.02.2017 a Akceptačný protokol z 20.02.2017. Na uvedených dokumentoch je uvedený text - K. K., konateľ spoločnosti, podpis osoby a k textu je vyhotovený odtlačok pečiatky spoločnosti e-Word, s.r.o. Na dokumentoch nie je nikdy uvedená osoba - mandatára, t.j. pani E.-K. F., ako osoba zastupujúca spoločnosť e-Word, s.r.o. podľa mandátnej zmluvy. Svedok K. K. sa na pojednávaní konanom dňa 21.08.2017 vyjadril, že predmetné doklady nikdy nepodpísal a vidí ich po prvýkrát. Na otázku správcu daní, z akého dôvodu sa stav konateľom spoločnosti e- Word, s.r.o., svedok uviedol, že chcel podnikať a cez známeho, na meno, ktorého si nespomenul, dostal informáciu o tom, že uvedená spoločnosť je na predaj. Čím sa spoločnosť zaoberala, vedomosť nemal. Po podpise mandátnej zmluvy celú činnosť prebrala p. F., on v spoločnosti nevykonával žiadnu činnosť. Nepodpisoval zmluvy, nedával objednávky, podklady na zaúčtovanie, nevystavoval faktúry a pod. Svedok sa nevedel vyjadriť k činnosti spoločnosti, či spoločnosť mala zamestnancov, majetok, kto spravoval a podával daňové priznania na DPH za spoločnosť e-Word, s.r.o. a ani sa nevedel vyjadriť, z akého dôvodu došlo k zániku spoločnosti v dôsledku jej zlúčenia. Správcovi dane svedok predložil preberací protokol, podľa ktorého svedok K. odovzdal S. J. - konateľovi spoločnosti SG GRESA, s.r.o. celú agendu spoločnosti e-Word, s.r.o. Svedok uviedol, že sa s S. J. nepozná, osobne neodovzdal žiadne doklady spoločnosti e-Word, s.r.o. Správca dane s výpoveďou svedka K. zaznamenanou v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101871579/2017 zo dňa 21.08.2017 oboznámil daňový subjekt, ktorý sa osobne výsluchu svedka nezúčastnil. Konateľ žalobcu po oboznámení sa s obsahom výpovede svedka K. uviedol, že sa k označeným skutočnostiam nevie vyjadriť. Komunikoval s osobou, ktorá sa mu predstavila ako konateľ spoločnosti e-Word, s.r.o. Nevedel si však spomenúť, akým menom sa mu predstavil. Zákazku dostal od spoločnosti Výskumný ústav dopravný, a.s. v Žiline. Následne ho oslovil pán, ktorý sa mu predstavil ako konateľ spoločnosti e-Word, s.r.o. a uviedol, že dokáže vypracovať štúdiu k projektu, ktorá bola predmetom fakturácie od spoločnosti e-Word, s.r.o. Vypracovanú štúdiu doniesol aj s vystavenou faktúrou s prílohami. Išlo o CD nosič, na ktorom bolo umiestnené všetko týkajúce sa zákazky. Následne štúdiu odovzdal odberateľovi - spoločnosti Výskumný ústav dopravný, a.s., osobne S. V.. Prijatá faktúra bola dodávateľovi e-Word, s.r.o. uhradená na účet uvedený na faktúre v lehote splatnosti. Správca dane základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané dodávanie služby od dodávateľa označeného na faktúre. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane dodávateľskú faktúru, dokumenty súvisiace s prijatou faktúrou, ako aj dokladom o úhrade faktúry, ešte nepreukazuje, že plnenie vykonala osoba uvedená na faktúre, čo v predmetnom prípade správca dane na základe vykonaného šetrenia spochybnil. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100497023/2018 zo dňa 06.03.2018 potvrdilo pôvodne vydané rozhodnutie správcu dane č. 102452576/2017 zo dňa 04.11.2017, pričom opravovaný daňový subjekt (žalobca) podal v stanovenej lehote správnu žalobu, na základe ktorej Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 30S/50/2018 zo dňa 08.01.2019 zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100497023/2018 zo dňa 06.03.2018 a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Následne finančné riaditeľstvo SR vydalo rozhodnutie č. 100710516/2019 zo dňa 21.03.2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 102452576/2017 zo dňa 04.11.2017 zrušilo a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že odvolací orgán v súlade s názorom Krajského súdu v Žiline, uvedeným v citovanom rozsudku, zaviazal správcu dane na odstránenie zisteného procesného nedostatku - dodržanie ust. § 25 ods. 4 Daňového poriadku s tým, keďže výpoveď svedka K. v danom prípade predstavuje zásadný dôkaz, aby bola relevantná pre prijaté závery dokazovania, musí byť vykonaná zákonným spôsobom. Správca dane vo vyrubovacom konaní opätovne vypočul svedka K. K. po jeho predvedení príslušníkmi OO PZ Nové Mesto nad Váhom na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.06.2019, ktorého sa zúčastnila zamestnankyňa splnomocneného zástupcu daňového subjektu K.. W. P. na základe poverenia zo dňa 31.0%5.2019. Správca dane predložil svedkovi počas pojednávania zápisnicu zo dňa 21.08.2017 a spýtal sa ho, či trvá na vyjadreniach uvedených v predmetnej zápisnici, na čo svedok po prečítaní zápisnice zo dňa 21.08.2017 uviedol: „Áno, na svojich vyjadreniach uvedených v predmetnej zápisnici trvám.“ Následne
bola zápisnica zo dňa 21.08.2017 predložená aj zamestnankyni splnomocneného zástupcu daňového subjektu Vincent a spol. s.r.o. K.. P., na ktorej otázky potom svedok odpovedal. Opakovaná výpoveď svedka a položené otázky zo strany zástupcu daňového subjektu mala predstavovať zásadný dôkaz a odstrániť pochybnosti správcu dane o tom, že dodanie služby nebolo vykonané tak, ako je deklarované na preverovanej faktúre, t.j. osobou uvedenou na faktúre. Zástupca daňového subjektu mal právo klásť svedkovi také otázky, ktoré by ozrejmili otázky vo vzťahu k predmetu zdaniteľného plnenia. Opakovaná výpoveď svedka ale tieto pochybnosti neodstránila. Následne správca dane v rámci vyrubovacieho konania v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku dohodol so splnomocneným zástupcom daňového subjektu Vincent a spol. s.r.o. termín ústneho pojednávania, ktorý bol stanovený na 26.06.2019, z ktorého sa následne K.. P. telefonicky ospravedlnila dňa 26.06.2019 zo zdravotných dôvodov, o čom spísal správca daní úradný záznam, ktorý ukončil vyrubovacie konanie a vydal prvostupňové rozhodnutie č. 101680168/2019 zo dňa 09.07.2019, v závere ktorého zhrnul výsledku vyrubovacieho konania po odvolacom konaní rovnakým záverom, že nebolo preukázanie dodanie služby od dodávateľa označeného na faktúre, keď v preverovanom prípade daňová povinnosť u dodávateľa vznikla nie z titulu § 19 ods. 2 zákona o DPH (dňom dodania služby), ale z titulu § 69 ods. 5 zákona o DPH, kedy bola osoba uvedená na faktúre povinná zaplatiť daň uvedenú na predmetnej faktúre. Tým, že si daňový subjekt Vincent a spol. s.r.o. uplatnil odpočítanie 20 % DPH z dodávateľskej faktúry č. 4017022001 (int.č. PF 17019) zo dňa 20.02.2017, základ dane vo výške 16.450,- eur, 20 % DPH vo výške 3.290,- eur za vypracovanie štúdie k projektu Kvantifikácia dopravného dopytu terminálu kombinovanej prepravy pre lokalitu priemyselného parku Nitra Sever a stanovenie jednotkových cien pre skladovanie a manipuláciu IPJ vystavenej dodávateľom e-Word s.r.o., Dubnica nad Váhom, postupoval v rozpore s ust. § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na daní z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2017 neuznal uplatnený nárok na odpočítane 20 % DPH v sume 3.290,00 eur z vyššie uvedenej faktúry.
2. Žalovaný rozhodnutím č. 102370693/2019 zo dňa 15.10.2019 o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane s poukazom na ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil poukazujúc pritom na skutkové a právne závery obsiahnuté v rozhodnutí správcu dane. V odôvodnení okrem iného konštatoval, že hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal, pri neuznaní odpočítania dane z predloženej faktúry za poskytnutú službu - vypracovanie štúdie bolo zistené, že daňový subjekt relevantnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienky nároku na odpočítane dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Konateľ priameho dodávateľa služby - p. K. K. sa k predmetnému zdaniteľnému obchodu nevedel vôbec vyjadriť, hoci podlieha Mandátnej zmluvy zo dňa 27.10.2016, mal byť o realizácii obchodu informovaný, nevedel sa vyjadriť, či spoločnosť mala zamestnancov, majetok, kto spracoval a podával daňové priznania na DPH za spoločnosť e-Word s.r.o., tiež sa nevedel vyjadriť, z akého dôvodu došlo k zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Doklady súvisiace s predmetným zdaniteľným obchodom videl prvýkrát u správcu dane na pojednávaní a žiadne doklady nikdy nepodpisoval. Žiadne písomné doklady nemal k dispozícií, a to z dôvodu, že spoločnosť bola zlúčená so spoločnosťou SG GRESA, s.r.o., ktorá sa následne zlúčila so spoločnosťou ICHTIA, s.r.o., ktorá ku dňu 28.10.2017 bola z obchodného registra vymazaná „ex offo“. Taktiež samotný daňový subjekt nevedel označiť osobu, s ktorou uzatváral obchod, nevedel si spomenúť meno osoby, s ktorou rokoval, predstavil sa mu ako konateľ spoločnosť e-Word s.r.o. a uviedol, že dokáže vypracovať štúdiu k projektu, ktorého bola následne predmetom fakturácia od spoločnosti e-Word s.r.o. Zistené skutočnosti neboli vyvrátené ani po opakovanom vypočutí p. K. K. dňa 04.06.2019, ktorej sa zúčastnil aj daňový subjekt. Odvolací orgán ďalej poukázal okrem základnej zásady obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, aj na skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) a aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak k takejto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíval v zmysle § 264 Obchodného zákonníka právnu ochranu. V nadväznosti na vyššie uvedené námietku daňového subjektu, že každý obchodný prípad je individuálny, a preto je potrebné vnímať odchýlky každého obchodného prípadu, t.j. že štatutár nemohol správcovi dane poskytnúť relevantné informácie týkajúce sa predmetného obchodu, žalovaný považuje za relevantnú. Správca dane požadoval predloženie len takých dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali poskytnutie služby osobou uvedenou na faktúre. V daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočností, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočností, ktoré je povinný odvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť údajov uvedených na faktúrach. Správca dane nespochybnil dodanie služby, avšak nepodarilo sa odstrániť pochybnosti o tom, že služby boli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Žalovaný z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že daňový subjekt v rámci celého procesu výkonu kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neuviedol informáciu, že si preveroval svojho obchodného partnera - spoločnosť e-Word s.r.o. Ide len o tvrdenie v rámci odvolacieho konania, ktoré považuje za účelné. Správca dane pri vyhodnotení dôkazov a prijatí svojho záveru sa zaoberal len dôkazmi, ktoré sám vykonal, do tohto konania nepreberal žiadne odpovede z iných daňových konaní a ani odpovede a zistenia uvedené v iných zápisniciach. Poukázal na skutočnosť, že samotný daňový subjekt identifikoval osobu, s ktorou uzatváral spoluprácu ako muža, ktorý sa mu predstavil ako konateľ spoločnosti e-Word s.r.o., presne ho nevedel identifikovať, nakoľko sa mu osoba nelegitimovala. Z uvedeného vyplýva, že vo svojich obchodných prípadoch neprejavil náležitú mieru opatrnosti, a preto prevzal na seba riziko dôkaznej núdze. Aj táto skutočnosť podporuje stanovisko správcu dane, a to, že spoluprácu nezabezpečovala p. F. a podľa výpovede svedka, ani konateľ spoločnosti p. K.. Žalovaný tiež poukázal na odstránený nedostatok v súvislosti s výpoveďou svedka K. K., opakovaným predvolaním svedka a spísaním jeho svedeckej výpovede, na ktoré bol prítomný splnomocnený zástupca daňového subjektu. Správca dane v žiadnom procese kontroly neuviedol, že došlo k podvodnému konaniu a taktiež nepožadoval od daňového subjektu, aby predložil také dôkazy, ktoré by ho neprimerane zaťahovali, resp. aby sledoval výrobný proces svojho dodávateľa. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane v závere a zhrnutí výsledkov uvedených v napadnutom rozhodnutí podľa tvrdenia daňového subjektu uviedol, že pán K. nemal možnosť p. F. dať vedieť, že od nej nepožaduje splnenie si povinnosti uvedenej v mandátnej zmluve ohľadom podávania informácií o činnosti pre spoločnosť e-Word s.r.o. Tento záver správcu dane vyplynul zo skutočností, že p. K. sa s p. F. nikdy nestretol, nikdy spolu nekomunikovali a dokonca aj písomnosť, ktorú mali spolu prerokovať (napr. uzatvorená zmluva) bola podpísaná samostatne za každú stranu. Preto zo strany správcu dane sa nejednalo o svojvoľné uvedenie textu, ale sa jednalo o tvrdenie správcu dane, ktoré je podložené výpoveďou svedka a vzniknutou situáciou týkajúcej sa vzájomnej spolupráce a komunikácie medzi p. F. a p. K.. Správca dane pri prijatí svojho záveru vychádzal aj zo samotnej mandátnej zmluvy, bral do úvahy komplexne celú zmluvu a zaoberal sa aj jej jednotlivými časťami, pričom už z konania p. K. je zrejmé, že nemal vôbec vedomosť o činnosti spoločnosti, v ktorej bol konateľom, ktorá nevykonávala žiadnu činnosť, nezaujímal sa o činnosť spoločnosti, nemal prístup k financiám spoločnosti, čo je neštandardné správanie sa konateľa spoločnosti. Na základe uvedeného vyhodnotiac odvolacie námietky daňového subjektu za nedôvodné, žalovaný uviedol, že daňový subjekt nepreukázal, že služba podľa predloženej faktúry č. 4017022001 zo dňa 20.02.2017 bola uskutočnená dodávateľom na nej uvedeným, ktorému podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť. Následne odberateľovi - daňovému subjektu vedenom na faktúre nevzniklo právo na odpočítane dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, navrhujúc zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na nesprávne právne posúdenie veci správcom dane spočívajúce v neprihliadnutí na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov v konaní a v nesprávnom stanovení rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu. Poukázal na to, že správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu zdaniteľného plnenia a ani splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane, práve naopak potvrdil, že nespochybňuje existenciu dodania služby pri kontrole na DPH. Žalobcovi nie je zrejmé, na ktorých konkrétnych dôkazoch sú založené pochybností správcu dane o dodaní tovaru priamymi dodávateľmi. Kontrolovaný daňový subjekt nemá vedomosť, čo má na základe zistení správcu dane vysvetliť, resp. preukázať. Správca dane musí každý obchodný prípad posudzovať individuálne, nemôže paušalizovať na všetky obchodné vzťahy šablónu tak, aby hájil fiškálny záujem štátu. Postup správcu dane je v hrubom rozpore so zásadou zákazu svojvôle a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, so zákonnou úpravou obsiahnutou v Daňovom poriadku, ako aj princípmi právneho štátu. Ak sa realizuje bezhotovostný styk, čo sa v tomto prípade udialo, nemohlo dôjsť k pochybnostiam o reálnom obchodnom vzťahu, dodané služby boli vykonané a odberateľ spoločnosti Vincent a spol. s.r.o. nemal reklamáciu na uvedené služby od svojho odberateľa VÚD Žilina. Podľa žalobcu hrubým porušením procesných práv daňového subjektu vyplývajúcich z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je postup správcu dane, ktorý za skutkový základ svojho právneho posúdenia veci uvádza ako dôkaz závery a zistenia z DPH kontrol vykonaných u tretích subjektov, pričom výsledkom týchto kontrol nebolo spochybnenie poskytnutia služby voči daňovému subjektu, na úkor dôkazov poskytnutých a dôkazov navrhnutých daňovým subjektom, ktoré priamo
preukazujú dodanie služby. Žalobca poukázal na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR, napr. sp.zn. 5Sžf/7/2016, 5Sžf/14/2015, 1Sžf/65/2016, z ktorých cituje a tiež na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok Kittel a Recolta Recycling, Mahagében Kst. a David, rozsudok C 384/04, spojené veci C 354/03, C 355/03 a C 484/03 a zdôrazňuje, že zdaniteľným osobám nemožno uložiť povinnosť vykonávať kontroly, ktoré majú spravidla vykonávať daňové orgány. Pokiaľ si konateľ spoločnosti zabezpečil v seba osobu, ktorá má zabezpečovať obchodné aktivity spoločnosti na účet spoločnosti, nemá prečo správca dane spochybňovať obchodný vzťah. Rozhodnutie p. K. delegovať svoje právomoci na inú osobu bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie. Finančné prostriedky za uskutočnenú službu boli hradené na účet spoločnosti bezhotovostným prevodom. Namietal tiež, že správca dane nezisťoval, či k predmetnej mandátnej zmluve v spoločnosti e-Word s.r.o. nebol dodatok, a taktiež si nepreveril skutočnosť, či mohla byť subdodávateľsky oslovená iná spoločnosť, ktorá by zabezpečovala obchodný vzťah. Žiada preveriť, p. K. mal dispozičné právo k bežnému účtu spoločnosti e-Word, či bol ako osoba kontaktný pre mandatára k prerokovaniu pokynov ohľadom obchodných vzťahov. A taktiež nebolo preverované, či bolo zaplatené mandatárovi. V konaní uvedených dôkazov by podľa žalobcu došlo k ozrejmeniu skutočného stavu veci so zohľadnením zásad obsiahnutých v práve na spravodlivý proces.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.08.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, poukazujúc v podrobnostiach na skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že žalobca v žalobe len vo všeobecnosti bez konkrétnej špecifikácie poukazuje, že správcom dane došlo k nesprávnemu posúdeniu veci a boli porušené ústavné práva žalobcu. Správca dane dospel k záveru, že obchodná transakcia deklarovaná vo faktúre č. 4017022001 zo dňa 20.02.2017 predloženej daňovým subjektom ku kontrole sa neuskutočnila osobou na nej uvedenou, t.j. spoločnosťou e-Word s.r.o. a realizácia zdaniteľného obchodu nebola realizovaná ani podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 27.10.2016. Právo odpočítať daň z fakturovaného tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane, ktorý získal oprávnené pochybnosti o tom, či boli tovar alebo služba dodané, nie je povinný dokázať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predmetnej faktúre, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie DPH. Hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pred neuznaní odpočítania dane z predloženej faktúry za poskytnutú službu - vypracovanie štúdie bolo zistenie, že žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. Z výpovede svedka K. K. a konštatoval, že ani samotný žalobca nevedel označiť osobu, s ktorou uzatváral obchod, nevedel si spomenúť meno osoby, s ktorou rokoval, predstavil sa mu ako konateľ spoločnosti e-Word s.r.o. a uviedol, že dokáže vypracovať štúdiu k projektu, ktorá bola následne predmetom fakturácie od spoločnosti e-Word s.r.o. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru súdov, že je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítane dane z dodávateľskej faktúry, iba predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to pravou osobou uvedenou na faktúre. Tvrdenie žalobcu, že každý obchodný prípad je individuálny, a preto je potrebné vnímať odchýlky každého obchodného prípadu t.j., že štatutár nemohol správcovi dane poskytnúť relevantné informácie týkajúce sa predmetného obchodu, žalovaný považuje za irelevantnú a za neopodstatnené i tvrdenie, že správca dane neuviedol dôvody, prečo neakceptuje a odmieta dôkazy v prospech žalobcu. Správca dane presne označil dôkazy, ktoré spochybnili realizáciu predmetného zdaniteľného obchodu. Žalobcom predložené doklady správca dane preveroval v nadväznosti na dodávateľa spoločnosť e-Word s.r.o. a následne na jeho subdodávateľov. Správca dane požadoval predloženie len takých dôkazov, ktoré by jednoznačne preukázali poskytnutie služby osobou uvedenou na faktúre. Pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a nežiadal od daňového subjektu predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré by mali za následok porušenie obchodného tajomstva. Vo vzťahu k námietke žalobcu, vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-268/83 Ronpelman a C-153/11 Klub OOD a judikátom Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, v akom rozpore by mali byť rozhodnutia správnych orgánov s uvedenými rozsudkami.
5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného v súdom stanovenej lehote replikou nereagoval.
6. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok § 137 ods. 4 zák. č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2021, o čom bola spísaná zápisnica, ktorá je súčasťou súdneho spisu.
7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (t. j. dňa 21.10.2019) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 2 veta prvá Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
9. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2017 daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovarov je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
10. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
11. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) cit. zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
12. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) cit. zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
13. Správny súd v prvom rade s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžpk/16/2018 zo dňa 13.09.2019, sp. zn. 1Sžpk/22/2018 zo dňa 21.01.2020 konštatuje, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“ , ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia boli realizované tak, ako je to uvedené na predložených sporných faktúrach, má správca dane právo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Správca dane svojimi zisteniami spochybnil, že zdaniteľné plnenie bolo realizované tak, ako to je uvedené na predloženej faktúre č. 4017022001 (interné číslo PF17019) zo dňa 20.02.2017 a služba bola dodaná žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre e-Word, s. r. o., Pod Hájom 952/1, Dubnica
nad Váhom, IČO: 501 379 05. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že zdaniteľný obchod bol realizovaný tak, ako to vyplýva z predložených dokladov, čo v prejednávanom prípade nenastalo. Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba v takom prípade, t. j. v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku) je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Orgány finančnej správy však svoje rozhodnutie vo vzťahu k žalobcovi nezaložili na preukázaní zneužitia práva, ale na nesplnení dôkaznej povinnosti vo vzťahu k realizácii zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalobcovi bolo priznané právo byť riadne oboznámený a vyrozumený so zistenými skutočnosťami správcu dane, bolo mu umožnené vyjadriť sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Aj napriek tomu nebolo preukázané dodanie služby od dodávateľa uvedeného na faktúre žalobcovi tak, ako to bolo deklarované na spornej faktúre.
14. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie spočívajúce v neprihliadnutí na námietky žalobcu ohľadne získavania dôkazov a dôkazných prostriedkov, v ktorej súvislosti uviedol zápisnicu č. 101345404/2019 zo dňa 04. 06. 2019, správny súd konštatuje, že podľa obsahu tejto zápisnice poverená zamestnankyňa splnomocneného zástupcu žalobcu K.. W. P. nevzniesla počas výpovede svedka K. K., ktorému po oboznámení sa s výpoveďou svedka aj na základe zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101791832/2017 zo dňa 21.08.2017 sama kládla otázky, žiadne námietky v súvislosti so získavaním dôkazov a dôkazných prostriedkov. Žalobca v podanej správnej žalobe nekonkretizuje v súvislosti s postupom správcu dane, ktoré dôkazy nedostatočne vyhodnotil v neprospech daňového subjektu, ktoré rozpory neodstránil medzi jednotlivými dôkazmi, ktoré dôkazy navrhnuté daňovým subjektom majúce významný vplyv pre správne zistenie skutkového stavu nevykonal a v čom nesprávne aplikoval ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ pri zistení nezrovnalostí na predchádzajúcich stupňoch obchodného vzťahu. Tvrdenie žalobcu, že správca dane dokazovaním nevyvrátil existenciu zdaniteľného plnenia a ani splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane, je irelevantné. Je nutné si v tejto súvislosti uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dodanie služby bolo realizované konkrétnym dodávateľom (e-Word, s. r. o., Dubnica nad Váhom), zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) relevantnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane v zmysle Zákona o DPH. Relevantné dôkazy, že vypracovanú štúdiu dodala osoba uvedená na preverovanej faktúre ako dodávateľ, žalobca nepredložil a ani neoznačil. Pokiaľ celú činnosť zabezpečovala na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 27. 10. 2016 pani E.-K. F. z W., nemala dôvod uvádzať na preverovaných dokladoch meno konateľa spoločnosti e-Word, s. r. o. K. K., ktorý pri ústnom pojednávaní konanom dňa 21.08.2017 a opakovane 04. 06. 2019 poprel, že by tieto doklady podpísal (viď faktúra č. 4017022001, akceptačný protokol zo dňa 20. 02. 2017, cenová ponuka za vypracovanie dokumentácie k dielu zo dňa 03. 02. 2017).
15. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že ak sa realizuje bezhotovostný styk, čo sa v tomto prípade udialo, nemohlo dôjsť k pochybnostiam o reálnosti obchodného vzťahu, dodané služby boli vykonané a odberateľ spoločnosti Vincent, spol. s r.o. nemal reklamáciu na uvedené služby od svojho odberateľa VÚD Žilina, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukazuje pritom na skutočnosť, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prijaté, prípadne
iné listiny, na základe ktorých si uplatnil odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú uskutočnené plnenie, a teda ho dokladujú ako plnenie od konkrétneho dodávateľa, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný, či rozhodujúci dôkaz. Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môže orgán finančnej správy neuznať uplatnené právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode, iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovaru a služieb, ak by tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému systému DPH. V tejto časti správny súd odkazuje na závery napríklad podľa rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 a sp. zn. 1Sžfk/16/2018 z 13.09.2019. V prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno na orgáne finančnej správy. Pokiaľ orgán finančnej správy dospeje po vykonanom dokazovaní k záveru o zneužití práva daňovým subjektom, je nutné zneužitie práva daňovým subjektom, rovnako ako aj daňový podvod v daňovom konaní preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane k ďalším úvahám o možnom zneužití práva, resp. podvodnom konaní daňového subjektu môže dôjsť len pokiaľ je preukázané samotné dodanie služby (tovaru) dodávateľom uvedeným na faktúre. V predmetnej veci však tak správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, podľa ktorého dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre preukázané žalobcom nebolo. Pokiaľ žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že nebolo preukázané dodanie plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, potom nie sú dôvodné ďalšie úvahy žalobcu ohľadne dôkazného bremena správcu dane vo vzťahu k podvodnému, resp. právo zneužívajúcemu konaniu žalobcu s poukazom na žalobcom označené rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR.
16. Hlavným dôkazom, z ktorého správca dane vychádzal pri neuznaní odpočítania dane z predloženej faktúry za poskytnutú službu - vypracovanie štúdie bolo, že žalobca relevantnými dôkazmi nepreukázal splnenie podmienky nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH. Konateľ priameho dodávateľa služby K. K. sa k predmetnému zdaniteľnému obchodu nevedel vôbec vyjadriť, hoci podľa Mandátnej zmluvy zo dňa 27.10.2016 mal byť o realizácii obchodu informovaný, nevedel sa vyjadriť, či spoločnosť mala zamestnancov, majetok, ani kto spracoval a podával daňové priznania za spoločnosť. e-Word, s.r.o., nevedel sa vyjadriť, z akého dôvodu došlo k zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia. Ako sám potvrdil, doklady súvisiace s predmetným zdaniteľným obchodom videl prvýkrát u správcu dane na pojednávaní a žiadne doklady nikdy nepodpisoval. Žiadne písomné doklady nemal k dispozícii, a to z dôvodu, že spoločnosť bola zlúčená so spoločnosťou SG Gresa, s.r.o., ktorá sa následne zlúčila so spoločnosťou ICHTIA, s.r.o., ktorá ku dňu 28.10.2017 bola z obchodného registra vymazaná „ex offo“. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101345404/2019 zo dňa 04.06. vyplýva, že K. K. nechával rozhodovaciu právomoc za celú spoločnosť e-Word, s.r.o. na pani F., uvedené je irelevantné vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcom dane, nakoľko správca dane bral do úvahy komplexne všetky zistené skutočnosti. Je nepochybné, že z mandátnej zmluvy pre pani E.-K. F. vyplývala povinnosť informovať K. K. o svojich úkonoch a nemala možnosť preniesť tieto aktivity na inú osobu. Aj na základe toho K. K. mal mať informácie o rozhodovacej činnosti za spoločnosť od pani E.-K. F.. Rovnako samotný žalobca nevedel označiť osobu, s ktorou uzatváral obchod, nevedel si spomenúť meno osoby, s ktorou rokoval, táto sa mu predstavila ako konateľ spoločnosti e-Word, s.r.o. a uviedol, že dokáže vypracovať štúdiu k projektu, ktorá bola následne predmetom fakturácie od spoločnosti e-Word, s.r.o.. V tejto súvislosti i správny súd musí konštatovať, že podľa ustálenej judikatúry súdov je nepostačujúce, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba samotné predloženie faktúry, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar alebo službu odberateľovi. Správca dane preto skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúrach, pokiaľ si uplatňuje odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Vykonané dokazovanie správcu dane počas výkonu daňovej kontroly ako i vyrubovacieho konania odôvodnene nasvedčujú záveru, že predmetnú službu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre, t. j. spoločnosť e-Word, s.r.o.. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predmetnom prípade nastal dôvod nepriznania odpočítania dane, a to skutočnosť, že dodávateľovi tovaru, ktorý bol uvedený na faktúre, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane nezisťoval, či k predmetnej Mandátnej zmluve v
spoločnosti e-Word nebol dodatok, či mohla byť subdodávateľsky oslovená iná spoločnosť, ktorá by zabezpečovala obchodný vzťah a či bolo zaplatené mandatárovi, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/18/2011, z ktorého vyplýva, že nebolo povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
17. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, správny súd konštatuje, že predmetné rozhodnutia sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.
18. Prenos dôkaznej povinnosti daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov, a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) uvádza, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou 2006/112. V tejto súvislosti súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť i priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti toho konkrétneho prípadu vo veci samej (C-80/11,C-142/11). Žalobca musí preukázať oprávnenosť žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie. Nepostačuje, keď daňový subjekt preukáže dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, avšak pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH je potrebné zo strany daňového subjektu preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. Pokiaľ žalobca citoval ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, správny súd podotýka, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia tak, ako to bolo uvedené v prípade, ktorý Najvyšší súd SR v tomto rozsudku posudzoval. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) a Kittel (C-439/04) poukázal na situáciu, kedy je kontrolovaný platiteľ súčasťou reťazca, pričom v tomto reťazci na inom stupni, ako sa nachádza kontrolovaný platiteľ, bol uskutočnený daňový podvod. V takomto prípade je potrebné skúmať, či kontrolovaný platiteľ o podvodnom konaní vedel, alebo mohol vedieť. V posudzovanom prípade žalobcu však nebolo preukázané reálne dodanie fakturovanej služby tak, ako to tvrdí žalobca, a to vzhľadom na zistenia týkajúce sa dodávateľskej spoločnosti e-Word, s.r.o., výpoveď jej konateľa K. K. a tiež s poukazom na skutočnosť, že predložené doklady nepreukazujú splnenie materiálnej podmienky nároku na odpočítanie dane. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného, že dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných plnení je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať dodanie tovaru. V daňovom konaní je uprednostnený skutočný stav pred stavom formálnym, nie je možné prihliadať k nepreukázaným právnym úkonom, teda k takým obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-459/17 a C-460/17, v ktorých sa uvádza, že zdaniteľná osoba, ktorej nevznikne právo na odpočítanie dane z dôvodu neexistencie zdaniteľného plnenia, sa nenachádza v porovnateľnej situácii ako zdaniteľná osoba, ktorej je poskytnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu, že zdaniteľné plnenie bolo skutočne poskytnuté. Právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb. To znamená, že ak ku skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane. Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie DPH, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie v zmysle Smernice o DPH. Právo na odpočítanie dane je spojené len so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služby a naopak, ak k skutočnému dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane (bod 36).
19. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zdôrazňujúc splnenie dôkaznej povinnosti predložením predmetnej faktúry a jej príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 sú naviac podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2018 zo dňa 28.04.2020 (viď bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
20. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, v ktorých správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovednosť zásadám logického myslenia a správneho uváženia, je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákon o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení zdokladovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené.
21. Záverom správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a tieto sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej, právnej a obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmaných v posudzovanej správnej veci, s týmito sa stotožňuje, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.
22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli dané dôvody výnimočnosti situácie.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.