Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/140/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: FONDBYT s.r.o., so sídlom Závadská 20, Bratislava, IČO: 36 780 502, zast.: JUDr. Darina Tomčová, advokátka, so sídlom Záhradná 58, Šenkvice, IČO: 36 069 132, proti žalovanej: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, J., o zaplatenie 2.009,57 Eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. januára 2021 č.k. -125 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“) po späťvzatí žaloby žalobcom (I. výrok), žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok) a upravil Slovenskú poštu, a.s. prevádzkovateľa systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, na vrátenie súdneho poplatku za žalobu žalobcovi vo výške 114,30 Eur, do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného uznesenia (III. výrok).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.04.2018 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 2.009,57 Eur s prísl. titulom Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.08.2007 a s tým spojených nedoplatkov za zálohové platby za r. 2017 až 1-2/2018 v celkovej výške 2.009,57 Eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2020 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že od podania žaloby žalovaná postupne splácala nedoplatok vedený správcom do 02/2018 v sume 2.009,57 Eur. Podľa ročného vyúčtovania za ostatný rok 2019 sa dostala žalovaná do preplatku v sume 242,57 Eur, čím žalovaný nedoplatok v celom rozsahu uhradila.

3. Vychádzal z ustanovení , a , a na základe týchto po späťvzatí žaloby žalobcom konanie podľa zastavil s tým, že súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol v danom prípade potrebný, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, resp. predbežné prejednanie sporu.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Konštatoval, že vzhľadom k skutočnosti, že k uhradeniu žalovanej sumy došlo zo strany žalovanej až po podaní žaloby na súd, čo vyplýva z predložených poštových poukazov, mal za to, že žaloba bola

žalobcom podaná dôvodne, t. j. zastavenie konania procesne zavinila žalovaná. Na základe uvedeného nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

5. O vrátení súdneho poplatku za žalobu žalobcovi rozhodol súd prvej inštancie podľa , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že v danom prípade sa súdny poplatok vracia krátený o 6,70 Eura, t. j. vo výške 114,30 Eur (121 Eur - 6,70 Eur).

6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v časti týkajúcej sa II. výroku o náhrade trov konania a žiadala ho v tejto napadnutej časti zrušiť v plnom rozsahu. Dôvodila tým, že v dôsledku pandémie Covid-19 je jej právo podnikať, garantované v , porušené. Po opatreniach vlády SR súvisiacimi s Covid-19 nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, a teda zostala bez príjmu. Na zmiernenie dopadov pandémie Covid-19 podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podpísala Dohodu o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 25. novembra 2020, v ktorej je síce platnosť do 31.12.2021, avšak vláda vždy podľa aktuálnej situácie zmení túto dobu, ktorá je momentálne platná do 30. júna 2021. V prílohe č. 1 priložila uvedenú Dohodu. Uviedla, že jej zlá sociálna situácia by nezniesla výdavky, akými sú trovy konania. Poukázala na ust. , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.07.2016, sp. zn. , ktorý poukázal na to, že pri okolnostiach hodných osobitného zreteľa treba skúmať najmä majetkové, sociálne a ďalšie pomery strán ako aj dopad povinnosti nahradiť trovy konania na povinnú stranu sporu. ( ). Uviedla tiež, že poštovým poukazom dňa 01.10.2019 uhradila aj úroky z omeškania z vyúčtovania za rok 2016 vo výške 14,82 Eur, čo je príslušenstvom pohľadávky. V prílohe č. 2 priložila kópiu tohto poštového poukazu. Mala tak za to, že okrem nedoplatku aj túto skutočnosť bolo nutné brať do úvahy pri rozhodovaní. Pri dokazovaní uviedla, že v roku 2016 žalobca zmenil spôsob výpočtu vyúčtovania, ktorý nie je správny, v dôsledku čoho jej v skutočnosti za rok 2019 nevznikol preplatok vo výške 242,57 Eur, ale vo výške 1.014,09 Eur. Túto skutočnosť bolo nutné brať do úvahy pri rozhodovaní. Priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania žalobcovi v rozsahu 100 % preto podľa nej zakladá neprimeraný prospech.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu žalovanej považoval odvolanie žalovanej za nedôvodné a rozhodnutie súdu o náhrade trov konania za vecne správne. Uviedol, že z obsahu odvolania žalovanej do priznanej náhrady trov konania vyplýva, že ho opiera o ustanovenie a za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje skutočnosť, že nemohla vykonávať svoju podnikateľskú činnosť pre dôsledky pandémie Covid-19, z čoho vyplýva jej zlá sociálna situácia a preto by nezniesla výdavky, akými sú trovy konania. Žalovaná bola povinná platiť mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním svojho bytu v sume 120,72 Eur. Žalovaná čiastka bola vypočítaná za obdobie od r. 2016 do 02/2018, v r. 2016 uhradila len 4 platby, v r. 2017 uhradila 3 platby a do 02/2018 len 1 platbu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná neplnila svoju povinnosť pravidelných úhrad riadne a včas dlhodobo a pred ňou uvádzaným obdobím (2016 - 2018) pandémie, ktorá mala jej situáciu zhoršiť. Už vtedy si mala uvedomiť možné následky, ktoré teraz prichádzajú vo forme trov konania. Žalovaná svojou finančnou nedisciplinovanosťou zavinila súdne konanie, ktoré správca na pokyn vlastníkov bytov a nebytových priestorov musel iniciovať. V priebehu konania, t. j. po podaní žaloby však dlh postupne uhradila. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a s poukazom na ust. mu priznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalovaná procesne zavinila zastavenie konania.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal vec v žalovanou napadnutej časti týkajúcej sa trov konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

9. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa ( ).

11. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napr. v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca vzal žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (napr. uznesenie NS SR sp. zn.7MCdo 4/2010 zo 14.9.2011).

12. V danom prípade k zastaveniu konania došlo po späťvzatí žaloby žalobcom, ktorý vzal svoju žalobu späť z dôvodu, že po podaní žaloby, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia nedoplatku titulom Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.08.2007 a s tým spojených nedoplatkov za zálohové platby za r. 2017 až 1-2/2018 v celkovej výške 2.009,57 Eur, ktorú sumu žalovaná spolu s príslušenstvom pohľadávky žalobcu hradila po podaní žaloby, teda k zastaveniu konania došlo pre správanie sa žalovanej, ktorá tak zastavenie konania procesne zavinila. V dôsledku toho tak vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi v zmysle , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa uvedené žalovanou pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v zmysle z neboli dané. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaná bola povinná platiť mesačné zálohové platby za služby spojené s užívaním svojho bytu v sume 120,72 Eur. Žalovaná čiastka bola vypočítaná za obdobie od r. 2016 do 02/2018, v r. 2016, pričom žalovaná uhradila len 4 platby, v r. 2017 uhradila 3 platby a do 02/2018 len 1 platbu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná neplnila svoju povinnosť pravidelných úhrad riadne a včas dlhodobo, a to pred ňou uvádzaným obdobím (2016 - 2018) pandémie, ktorá mala jej situáciu zhoršiť. Už vtedy si mala uvedomiť možné následky, ktoré vznikli vo forme trov konania.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania ako vecne správne podľa potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n)