Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/16/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: npor. W.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XXX, XXX XX X. nad O., zast. Advokátska kancelária Ivan Syrový. s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 15.02.2021 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia konať a rozhodnúť vo veci skončenia jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ktoré bolo vedené pod č. ÚVV a ÚVTOS - 07313/14-2018 na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Dňa 25.03.2021 doručil žalovaný súdu na jeho výzvu zo dňa 18.02.2021 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca bol Personálnym rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej aj „ÚVV a ÚVTOS“) č. 289 zo dňa 28.06.2018, odo dňa 29.06.2018 dočasne pozbavený výkonu štátnej služby príslušníka zboru, ktorú vykonával zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii referent režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu ÚVV a ÚVTOS Bratislava. Dôvodom tohto postupu bolo uznesenie vyšetrovateľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Karlova Ves zo dňa 27.03.2018, o vznesení obvinenia žalobcovi, podľa ust. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa ust. a , , v spojení s ust. a . Žalobca bol v súlade s ust. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, pretože bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, dôveru občanov v bezpečnostný zbor a narušovalo by disciplínu kolegov. Dňa 05.12.2018 Minister spravodlivosti SR rozhodol v zmysle ust. o predĺžení pozbavenia výkonu štátnej služby žalobcu, do skončenia trestného stíhania vo veci.

3. ÚVV a ÚVTOS ako služobný úrad žalobcu, oznámil dňa 23.04.2020 žalovanému, že pominuli dôvody, pre ktoré bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby príslušníka zboru, pretože uznesením Krajskej prokuratúry Bratislava č.k. -19, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2020, bolo voči žalobcovi predmetné trestné stíhanie zastavené. Dňa 22.03.2020 Ministerka

spravodlivosti SR doručila žalovanému rozhodnutie o skončení dočasného pozbavenia výkonu služby žalobcu, ktoré následne postúpil ÚVV a ÚVTOS Bratislava.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie vo veci, nakoľko o statuse žalobcu zatiaľ v súlade s ust. nevydal žiadne rozhodnutie. V zmysle právnej úpravy a ustálenej praxe, na rozhodnutie, ktoré navrhuje žalobca v žalobe, nemá kompetenciu, išlo by o rozhodnutie nepríslušného orgánu, čo by bolo v zjavnom rozpore so zásadou zákonnosti správneho konania.

5. Podaním doručeným správnemu súdu toho istého dňa, 25.03.2021, žalobca oznámil, že berie žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa 22.03.2021 vydal riaditeľ Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava personálny rozkaz č. 119, ktorým podľa ust. skončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby npor. Mgr. V.. Súčasne navrhol zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

6. Podľa , policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že

a/ porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo

b/ spáchal trestný čin.

7. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister v prípade, ak je proti policajtovi vedené trestné stíhanie, a to až do jeho právoplatného skončenia. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby policajta.

8. Podľa (ďalej len „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , správne súdy rozhodujú o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

10. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

11. Podľa , žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Podľa , správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.

13. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

14. Podľa , žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

15. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

a/ žaloba bola odmietnutá, b/ konanie bolo zastavené, c/ konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d/ ide o konanie o kompetenčnej žalobe.

16. Podľa , ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

17. Krajský súd v Bratislave, so zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť, konanie v zmysle ustanovenia zastavil.

18. Procesné zavinenie pri zastavení konania na základe späťvzatia žaloby sa podľa ustálenej judikatúry v zásade pripisuje žalobcovi, ak súd nezistí dôvody, ktoré by tomu bránili (napr. preto, lebo žalovaný vydal namietané rozhodnutie). K vydaniu rozhodnutia o dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby žalobcu došlo po podaní žaloby, kedy by mu z princípu procesného zavinenia zastavenia konania žalovaným, nasvedčovalo aj priznanie náhrady trov konania.

19. Za nositeľa pasívnej vecnej legitimácie označil žalobca Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova ul. č. 1, 813 04 Bratislava. V žalobe uviedol: „Dňa 28.06.2018 vydal Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Bratislava pod č. ÚVV a ÚVTOS-07313/14-2018 nariadenie na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby žalobcu, v zmysle o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov z dôvodu, že npor. Mgr. V. sa mal dopustiť trestného činu podľa , , , s poukazom na a ísm. c/ .“

20. V späťvzatí žaloby zo dňa 24.03.2021 uviedol: „Dňa 22.03.2021 došlo zo strany riaditeľa Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Bratislava k vydaniu personálneho rozkazu č. 119, ktorým podľa ustanovenia skončil dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby npor. Mgr. V..“

21. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

22. Takýmto orgánom je v prípade konania podľa prvej hlavy štvrtej časti , teda v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy orgán, ktorý bol povinný konať a v preskúmavanej veci konal ako posledný a bol ním Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava a nie Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré označil žalobca. Toto by bolo pasívne vecne legitimované v prípade konania o preskúmanie vydaného rozhodnutia, a to až v štádiu, kedy by bolo po podaní opravného prostriedku, týmto orgánom preskúmané v rámci odvolacieho konania.

23. Z uvedeného je zrejmé, žalobca by úspech vo veci v prípade, že by nebolo došlo k úkonu späťvzatia žaloby, práve z tohto dôvodu nemal.

24. Správny súd teda v prípade náhrady trov konania postupoval podľa ust. tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.