Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-3-2020.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky: L., proti manželovi - osobe povinnej z výživného: S. o návrhu na určenie manželského výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľky zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 23. 04. 2020 na tunajší súd návrh, ktorým, žiadala, aby jej súd určil výživné vo výške 20,00 eur mesačne zo strany manžela. Podaný návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 05. 03. 2010, v Českej republike, uzavretie manželstva je zapísané na osobitnej matrike v Bratislave, z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Navrhovateľka zároveň žiadal priznať jej náhradu trov konania. K návrhu pripojila kópiu sobášneho listu.
2. Svoj návrh navrhovateľka doplnila dňa 18. 10. 2021. Súdu uviedla, že na podanom návrhu trvá a nevie, kto v jej mene poslal e-mailové podanie, v ktorom sa uvádza, že na podanom návrhu netrvá. Uviedla, že s manželom spoločne nežijú, manžel jej nijako finančne nepomáha. Navrhovateľka je vedená na ÚPSVaR-e ako uchádzač o zamestnanie, a keďže jej príjem je len 66 eur mesačne, iný príjem nemá, pričom dôchodok manžela, ktorý žije v Českej republike je 500 eur mesačne, žiada svojim návrhom priznať manželské výživné. Uviedla, že má výdavky len na lieky 50 eur mesačne a svoje osobné výdavky nemá z čoho uhrádzať. Spoločné deti s manželom nemajú, navrhovateľka však má dvoch synov, ktorí jej finančne prispievajú. Odporca má syna so zdravotným postihnutím z predošlého vzťahu.
3. Osoba povinná z výživného - manžel, súdu dňa 11. 11. 2021 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s navrhovateľkou nežijú 3 roky v spoločnej domácnosti. Je poberateľom starobného dôchodku vo výške 10 922,- Kč mesačne, jeho výdavky sú 170,- Kč na exekúciu, 1 100,- Kč zálohy na energie spojené s užívaním nájomného bytu a 9 500,- Kč nájom. Býva so zdravotne postihnutým synom, ktorého má z predchádzajúceho vzťahu a o ktorého sa stará. Ďalej uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú privyrobiť si. Uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiadal, aby súd návrh zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30. 11. 2021, na ktoré predvolal oboch účastníkov, predvolanie na pojednávanie riadne a včas obom účastníkov doručil, pojednávania sa však účastníci nezúčastnili. Odporca ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 09. 11. 2021 s poukazom na pandemickú situáciu a nemožnosť vycestovania z Českej republiky do zahraničia aj vzhľadom na svoje osobné pomery.
Navrhovateľka ospravedlnila súdu svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky dňa 15. 11. 2021, ako dôvod neúčasti uviedla zdravotné problémy. Obaja účastníci súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania.
5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov; prihliadol pritom na obsah spisu a na listinné dôkazy obsiahnuté v súdnom spise, najmä návrh navrhovateľky, sobášny list účastníkov, zápisnicu o výsluchu navrhovateľky, vyjadrenie manžela navrhovateľky ako osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, ktoré bolo súdu doručené 11. 11. 2021 spolu s prílohami - dokladmi o úhrade nájomného, úhrade energií, dokladom o výplate dôchodku.
6. Podľa sobášneho listu priloženého k návrhu účastníci konania uzavrela manželstvo dňa XX. XX. XXXX v Z., na území Českej republike. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev osobitnej matriky Bratislava vedenej ministerstvom vnútra, vo zväzku P., ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX. Manželstvo účastníkov konania doposiaľ trvá, nebolo rozvedené.
7. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. 8. Rovnako súd nezistil, aby navrhovateľka mala aktuálne iné príjmy.
9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
10. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. zákon Slovenskej národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.
11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. V zmysle Zákona o rodine obaja manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť a až keď si ju jeden z manželov neplní, súd na návrh jedného z manželov určí jej rozsah tak, aby životná úroveň manželov bola rovnaká. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.
12. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti - vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, aktívna legitimácia vzniká, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká.
13. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči povinnému manželovi možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy ak je spravodlivé dorovnať ich životnú úroveň. Oprávneným v konaní o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi je manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia, než životná úroveň druhého manžela, resp. ak druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, táto povinnosť sa nedá vylúčiť ani obmedziť.
14. Súd skúmal či v pre konanie rozhodujúcom období, bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Na základe vykonaného dokazovania však dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného nie je dôvodný, pretože v tomto prípade by priznanie výživného navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže životná úroveň manželov je v zásade rovnaká. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
15. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Za existencie spoločného hospodárenia a uspokojovania osobných potrieb nie je predpoklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, táto nastáva až v prípade nezhody, alebo ak manželia spolu nehospodária.
16. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania mal súd za preukázané, že navrhovateľka s manželom nezdieľajú spoločnú domácnosť viac ako tri roky, avšak manželstvo účastníkov konania rozvedené nie je. Súd preskúmal pomery účastníkov z hľadiska ich vzájomnej vyživovacej povinnosti ako manželov, pričom za rozhodné obdobie považoval obdobie od začatia súdneho konania do vyhlásenia rozhodnutia. Navrhovateľka nie je zamestnaná, je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, jej príjem je len 66 eur mesačne. Má zdravotné problémy, cukrovku, problémy s pľúcami s čím sú spojené výdavky na lieky, finančne ju podporuje rodina. Rovnako tak nie je zamestnaný ani manžel navrhovateľky, ktorý žije v Českej republike a ktorému je vyplácaný starobný dôchodok v Českej republike. Odporca sa stará o plnoletého syna so zdravotným postihnutím. Taktiež samotný odporca má zdravotné problémy, je po viacerých infarktoch, lieči si vysoký krvný tlak, preto nie je schopný privyrábať si. Z vyplácaného starobného dôchodku hradí nájomné, náklady na energie, čo súdu preukázal výpisom z bankového účtu. Teda životná úroveň oboch manželov je v zásade rovnaká. Odporca ako osoba povinná z výživného teda nemá finančné prostriedky, ktorými by mohol prispievať na výživu navrhovateľky.
17. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.