Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/96/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, družstvo, so sídlom v Bratislave, Polianky č. 9, IČO: 00 169 731, zastúpeného JUDr. Jozefínou Podhradskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mudrochova č.13, proti žalovanému: F.. V. H., D.. XX.X.XXXX, N. N., W. Č.. X, zastúpenému KRION Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Jozefská č. 3, o zaplatenie 428,08 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. decembra 2017 č. k. -283, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca po zmene žaloby domáhal nedoplatku na skutočných nákladoch, spojených s nájmom bytu (Č.. XX na S. X S. N.) za rok 2009 vo výške 428,08 € s príslušenstvom. Žalovanému priznal plnú výšku náhrady trov konania (v zamietajúcej i v skôr zastavenej časti 247,40 €).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca je síce vlastníkom sporného dvojizbového bytu, ktorý prenajal žalovanému nájomnou zmluvou zo dňa 07.03.1994, nie je však i správcom tohto bytového domu. V bytovom dome bolo zriadené spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré prijímalo priamo od žalovaného zálohové platby za rok 2009, napriek tomu, že žalovaný bol žalobcom písomne vyzvaný, aby náklady na byt platil žalobcovi, a nie spoločenstvu. Žalobca ako vlastník bytu v prospech spoločenstva podľa § 7b ods. 5 bytového zákona nezasielal žiadne plnenia, keďže žalovaný mu žiadne úhrady neplnil.

3. Súd žalobu považoval na neopodstatnenú, keď síce z ročného vyúčtovania žalobcu za rok 2009 vyplýva nedoplatok žalovaného, toto však malo vychádzať zo skutočných nákladov, vynaložených žalobcom na plnenia spojené s užívaním, prevádzkou a správou sporného bytu. Žalobca ale neuviedol a nepreukázal, aké konkrétne náklady a v akom období mu vznikli, či ich uhradil a aké boli jeho skutočne vynaložené náklady. Dôkazná povinnosť pritom bola v týchto otázkach na strane žalobcu, obdobne i povinnosť tvrdenia. Len samotná listina o ročnom vyúčtovaní bez ďalšieho tieto skutočnosti nepreukazuje s ohľadom na žalovaným preukázanú obranu o tom, že náklady na byt a všetky plnenia uhrádzal práve on.

4. Neprihliadol na započítaciu námietku žalovaného, keďže žalobca voči nej vzniesol opodstatnene námietku. Žalovaný poukazoval spoločenstvu v roku 2009 jednotlivé mesačné úhrady - zálohy ako

plnenia za žalobcu, teda podľa existovala konkrétna povinnosť žalobcu, na druhej strane neexistovala povinnosť žalovaného vo vzťahu k spoločenstvu, hoci tomuto plnil.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Zastával názor, že pokiaľ žalovaný bez právneho dôvodu plnil inému subjektu - spoločenstvu vlastníkov bytov v bytovom dome, neznamená to, že týmto plnením sa zbavil dlhu voči žalobcovi. Žalovaný ako nájomca mal povinnosť platiť zálohu a prípadné nedoplatky žalobcovi bez ohľadu na to, či žalobca ako prenajímateľ a vlastník sporného bytu si plnil svoje povinnosti voči spoločenstvu vlastníkov bytov. Poukázal tiež na jednotlivé skutočné náklady žalobcu spojené s užívaním bytu.

6. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že žalobca v spore nepreukázal, aké skutočné náklady na byt v roku 2009 vynaložil, teda neuniesol dôkazné bremeno. Naopak, z dôkazov vykonaným súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca žiadne náklady na byt nevynaložil, tieto znášalo spoločenstvo vlastníkov bytov, ktoré za rok 2009 evidovalo vo vzťahu k bytu preplatok vo výške 614,26 €, ktorú sumu nevynaložil žalobca, ako potvrdila i zamestnankyňa žalobcu I. D.. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukázal na náklady ako daň z nehnuteľnosti a anuita, tieto nie sú predmetom konania s ohľadom na čiastočné späťvzatie žaloby a zastavenie konania v tejto časti uznesením zo dňa 28.11.2010.

7. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených a dospel k záveru, že nie je opodstatnené ( a ).

8. Súd prvej inštancie po skoršom zrušení prvého rozsudku (uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 31.1.2017 č. k. -2020) i s prihliadnutím na zmenu žaloby, keď sa ďalej v spore neuplatňovalo zaplatenie mesačných preddavkov, ale suma zodpovedajúca vyúčtovaniu skutočných nákladov sporného bytu za r. 2009, rozhodol vecne správne, keď žalobu pre neunesenie dôkazného bremena ale i bremena tvrdenia žalobu zamietol.

9. Žalobca ako prenajímateľ a vlastník bytu v bytovom dome so spoločenstvom vlastníkov bytov, mal povinnosť v zmysle § 7b ods. 4 bytového zákona (zák. č. 182/93 Z. z.) platiť úhrady za plnenia poskytované vlastníkovi bytu ako i preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv (tiež § 10 ods. 1, 6), túto povinnosť žalobca neplnil, za neho túto povinnosť plnil žalovaný ako nájomca bytu, hoci takúto povinnosť samotný nájomca vo vzťahu k spoločenstvu nemal. Nebolo sporné, že za sporné obdobie spoločenstvo evidovalo na byte preplatok presahujúci 600 €.

10. Súd prvej inštancie teda správne uzavrel, že s ohľadom na postup spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré za rok 2009 prijímalo plnenia podľa bytového zákona namiesto od žalobcu ako od vlastníka sporného bytu priamo od nájomcu bytu-žalovaného, žalobca nepreukázal, že mu reálne vznikli tie náklady na byt, ktoré v ročnom vyúčtovaní za r. 2009 žalovanému vyúčtoval. Žalobca po doručovaní sporného vyúčtovania žalovanému v júli 2010 požaduje od spoločenstva Veternica zaslanie dokumentácie o nákladoch na sporný byt za r. 2009 (napr. výzva zo dňa 14.7.2010 na č. l. 128 a zo dňa 25.1.2011 na č. l. 140 spisu), teda záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedený listinný dôkaz je celkom nedostačujúci pre splnenie bremena tvrdenia i dôkazného bremena o skutočných nákladoch na sporný byt je správny. Žaloba, v ktorej sa uplatňuje náhrada skutočne vynaložených nákladov bytu, je potom celkom jasne bezdôvodná. Prenajímateľ družstevného bytu nemá nárok na úhradu fiktívnych nákladov prenajatého bytu (nájomné a správa podľa čl. 40 ods. 1 stanov žalobcu, , , , správu bytu vykonávalo spoločenstvo vlastníkov bytov Veternica), ale skutočne vynaložených nákladov, v ktorej otázke súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že ich žalobca nepreukázal a objektívne ani nemohol preukázať, pretože mu pre správanie sa žalovaného nájomcu bytu objektívne nevznikli.

11. Pokiaľ v odvolaní žalobca poukázal na náklady ako daň z nehnuteľností a anuitu, z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 6.4.2011 vyplýva, že z tohto dôvodu boli spoločenstvom žalobcovi poskytnuté úhrady v r. 2010 a 2011 vo výške cca 300 €, pri ich uplatnení v r. 2010 v spornom vyúčtovaní, reklamovanom žalovaným, len vo výške 72 €.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1).

13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu ( v spojení s ).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.