Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-102-2021.pdf
PDF · 80.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/102/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: MOCCABESS s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 45 480 541, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s. r. o., so sídlom Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/17/2021-168 zo dňa 16.09.2021 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 30Cb/17/2021-168 zo dňa 16.09.2021 v napadnutom výroku č. II. p o t v r d z u j e .
Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému vo výške 100 % a rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu vo výške 92,80 EUR prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.01.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v okrese Bratislava I, obci BA - m. č. Staré Mesto, katastrálnom území M. W., vedenú na LV č. XXXX Okresným úradom, katastrálnym odborom, a to nebytový priestor na prízemí stavby so vstupom z Laurinskej ulice č. 5, súpis. č. 135, vo výmere 127,67 m2, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. X, a nebytový priestor na prízemí stavby so vstupom z nádvoria na Uršulínskej ul. č. 6, súpis. č. 440, vo výmere 5,25 m2, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. X (ďalej len „nehnuteľnosti“), a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Podaním doručeným súdu dňa 22.07.2021 žalobca oznámil príslušnému súdu, že žalovaný nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania v tomto konaní dňa 11.06.2021 žalobcovi dobrovoľne odovzdal, a preto žalobca týmto svoju žalobu zo dňa 19.01.2021 berie v celom rozsahu späť a zároveň žalobca žiada, aby príslušný súd konanie zastavil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Rovnako tak žalobca žiada, aby mu bol v súlade s ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vrátený súdny poplatok.
4. V predmetnej právnej veci na základe návrhu žalovaného, doručeného prvoinštančnému súdu dňa 8.3.2021 bolo uznesením súdu prvej inštancie č. k. 30Cb/17/2021-109 zo dňa 7.4.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/93/2021-152 zo dňa 16.6.2021 vyhovené návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcovi bola uložená povinnosť umožniť žalovanému a strpieť užívanie a vstup do nebytového priestoru na prízemí stavby so vstupom z Laurinskej ulice č. 5, súpis. č. 135, vo výmere 127,67 m2, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. X, nachádzajúci sa v okrese Bratislava I, obci BA - m. č. Staré mesto, katastrálnom území Staré mesto, vedenú na LV č. XXXX Okresným úradom, katastrálnym odborom a strpieť užívanie a vstup do nebytového priestoru na prízemí stavby so vstupom z nádvoria na Uršulínskej ul. č. 6, súpis. č. 440, vo výmere 5,25 m2, ležiaci na pozemku parcely registra „C“ KN, parc. č. X a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
5. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.07.2021 žalobca oznámil, že žalovaný nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania v tomto konaní, dňa 11.06.2021 žalobcovi dobrovoľne odovzdal, a preto žalobca týmto svoju žalobu zo dňa 19.01.2021 berie v celom rozsahu späť a zároveň žalobca žiada, aby príslušný súd konanie zastavil a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, pričom požiadal taktiež o vrátenie súdneho poplatku.
6. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 144, § 145, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) konanie zastavil.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 256 ods.1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému, kde dospel k záveru, že v prípade zastavenia konania sa náhrada trov konania riadi zásadou procesného zavinenia. Súd je teda pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania povinný skúmať dôvod, pre ktorý bola žaloba vzatá späť. Konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby na súd nehnuteľnosť, ktorá je predmetom vypratania v tomto konaní, dňa 11.06.2021 žalobcovi dobrovoľne odovzdal, čím žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovanému vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zmysle § 357 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. C.s.p. v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje výrok č. II uznesenia OS BA I za nesprávny, pričom sa opiera najmä o odvolacie dôvody, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Žalovaný zdôraznil, že je bezpochyby zrejmé (s ohľadom na tam opísané skutočnosti), že súd sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný bol v rámci konania o neodkladnom opatrení v celom rozsahu úspešný a preto je nevyhnutné konštatovať, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci potrebný na riadne rozhodnutie o trovách konania. Žalovaný je toho názoru, že ak by súd postupoval v súlade s obsahom súdneho spisu a zaoberal sa všetkými listinami, dôkazmi a ostatným prostriedkami, ktoré slúžia k riadnemu zisteniu skutkového stavu, tak by mal za preukázané, že žalovanému nepochybne vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z dôvodu úspešnosti v konaní o neodkladnom opatrení. V nadväznosti na spôsobený chaos v súdnom spise (nesprávne spojenie konania vo veci samej s konaním o NO) je žalovaný názoru, že súd nesprávne právne posúdil všetky podstatné skutočnosti, týkajúce sa priznania nároku na náhradu trov konania. Z odôvodnenia uznesenia OS BA I vyplýva, že súd sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania výlučne zaoberal tým, že žalovaný dobrovoľne vypratal predmetnú nehnuteľnosť, a to aj napriek tomu, že v tom čase bolo vydané neodkladné opatrenie, v rámci ktorého bol žalobca povinný žalovanému umožniť a strpieť užívanie predmetných nehnuteľnosti. Žalovaný považuje za neprípustné aby sa súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal výlučne skutočnosťami v prospech žalobcu a žiadnym spôsobom nevzal do úvahy, že žalovaný bol v rozsahu konania o NO v celom rozsahu úspešný. S ohľadom na uvedené je preto jednoznačné, že žalobca z dôvodu neúspechu v konaní o NO je povinný znášať vzniknuté trovy konania. Z vyššie uvedeného dôvodu mal podľa názoru žalovaného súd postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého mal priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania vzniknutých v konaní o neodkladnom opatrení, nakoľko bol žalovaný v tejto časti konania v celom rozsahu úspešný a preto mu takýto nárok zo zákona prislúcha. V neposlednom rade žalovaný uvádza, že skutočnosť či bol žalovaný úspešný aj v konaní vo veci samej nemá žiaden vplyv na trovy vzniknuté žalovanému z titulu
úspechu v časti konania o NO. Žalovaný dodáva, že úspech vo veci samej je nezlučiteľný s procesným úspechom žalovaného v konaní o NO. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti touto cestou navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby vydal uznesenie, ktorým zruší uznesenie Okresného súdu Bratislava I a vec vráti na ďalšie konanie.
10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods.1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovaného dospel k záveru, že odvolanie proti výroku č. II uznesenia nie je dôvodné.
12. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalobcu i žalovaného) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 C.s.p. Pre vyriešenie otázky náhrady trov konania je preto kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za zastavenie konania, teda ktorá zo sporových strán zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú žalobca neskôr vzal žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel tiež k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
16. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. V danom prípade bola žaloba, ktorou sa žalobca v konaní vo veci samej domáhal vypratania nehnuteľnosti, vzatá späť pre správanie žalovanej strany sporu, ktorá (ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní proti neodkladnému opatreniu) následne plnila to, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, t.j. nehnuteľnosť vypratala a dobrovoľne odovzdala žalobcovi.
17. Za uvedeného stavu preto možno konštatovať, že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver, keď sporové konanie, iniciované na základe žaloby žalobcu a podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spojeného do jedného konania, posudzoval za účelom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania ako nie samostatné oddelené konania. Zároveň vo vzťahu k otázke zavinenia, ktoré je s poukazom na ustálenú súdnu prax potrebné posudzovať len z procesného hľadiska (keďže v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie uplatneného nároku vo veci samej), súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvod, na základe ktorého došlo k realizovaniu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby žalobcom a s prihliadnutím na takto prijatý právny záver následne správne rozhodol aj o samotnom nároku na náhradu trov konania.
18. Odvolací súd mal v danom prípade za preukázané, že k vyprataniu nehnuteľnosti žalovaným došlo ešte pred samotným rozhodnutím odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení a uvedená situácia vyvolala u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby. Znamená to, že žaloba vo veci samej bola podaná dôvodne a k realizovaniu predmetného dispozičného úkonu zo strany žalobcu došlo práve pre správanie žalovaného, spočívajúce v splnení nárokov uplatnených žalobou. Rozhodovanie o nároku na náhradu
trov konania prvoinštančného konania, ovládanej zásadou zavinenia, tak bolo potrebné posudzovať v kontexte uvedených skutočností, nakoľko to bola práve žalovaná strana sporu, ktorá z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, a preto musí znášať následky s tým spojené.
19. Späťvzatie žaloby bolo teda odôvodnené neskorším správaním sa žalovaného, ktorý sa po podaní žaloby zachoval v zmysle žalobnej požiadavky a preto je možné nachádzať súvislosť a procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.
20. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol vecne správne a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol k podanému odvolaniu proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
22. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).