Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Sžo-12-2013.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sžo/12/2013
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., bytom v M. zastúpený Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky - prezídium Hasičského a záchranného zboru, so sídlom v Bratislave, Drieňová č. 22, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. decembra 2011, číslo PHZ- OPSC-2011/002685, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2013, č.k. 5S/24/2012-45, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2013, č.k. 5S/24/2012-45 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. apríla 2013, č.k. 5S/24/2012-45, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. decembra 2011, číslo PHZ- OPSC-2011/002685, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach zo 4. októbra 2011, č. 167/2011, ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Hasičskom a záchrannom zbore“) zaradil žalobcu mimo činnej štátnej služby najdlhšie na dobu šesť mesiacov odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmal rozhodnutie i postup žalovaného z pohľadu žalobných dôvodov a stotožnil sa s právnym záverom žalovaného, že porušenie zákona o hasičskom a záchrannom zbore, konkrétne § 16 ods. 3 zo strany služobného úradu žalobca relevantne nepodložil. Minister vnútra Slovenskej republiky využil pri odvolávaní žalobcu z funkcie nadriadeného osobitný inštitút odvolanie z funkcie nadriadeného bez uvedenia dôvodu (§ 50 ods. 2 zákona o hasičskom a záchrannom zbore), pričom už z názvu tohto inštitútu je zrejmé, že dôvod sa neuvádza, preto využitie tohto postupu nemôže byť v rozpore s § 16 ods. 3 zákona o hasičskom a záchrannom zbore. Na odvolanie z funkcie nadväzuje ponúknutie voľného funkčného miesta, čo správny orgán aj učinil, ale žalobca s ponúknutou funkciou nesúhlasil a preto podľa § 52 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona bolo vydané rozhodnutie zo 4. októbra 2011, číslo 167/2011, ktorým bol žalobca zaradený mimo činnú štátnu službu. K rozhodnutiu z 27. septembra 2011, číslo 14/2001-R, ktorým bol odvolaný žalobca z funkcie nadriadeného a z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu bol vylúčený jeho odkladný účinok, krajský súd uviedol, že sa ním súd nezaoberá, lebo uvedené rozhodnutie nie je predmetom preskúmavania v tomto konaní. Námietku žalobcu ohľadne absencie slov vo výroku rozhodnutia žalovaného „odvolanie zamieta“, považoval krajský súd za irelevantnú, lebo vo výroku je uvedené, že „... v odvolacom konaní podľa § 154a ods. 6 tohto zákona potvrdzuje rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach ... ". Chýbajúce slová „odvolanie zamieta“ nemajú za následok neplatnosť rozhodnutia, lebo citácia zákona je vo výroku uvedená.
Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), OSP a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Namietal, že podľa gramatického výkladu § 154a ods. 6 zákona o hasičskom a záchrannom zbore, správny orgán súčasne so zamietnutím odvolania rozhodnutie potvrdí. Úlohou správneho orgánu bolo vybrať tú časť normatívneho textu, ktorú na daný prípad aplikoval, a pokiaľ tak neurobil, nepostupoval spôsobom ako mu určuje zákon. Podľa jeho názoru nejde o prílišný formalizmus, lebo orgán štátu sa musí dôsledne riadiť princípom legality.
Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že kto bol vlastne vymenovaný na zastupovanie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, keď o zaradení mimo činnej služby rozhodol plk. Ing. D. X. 4. októbra 2011, pričom predloženie spisu odvolaciemu orgánu podpísal pplk. Ing. Z. B. 24. októbra 2011 a obidvaja vystupovali z pozície osoby vymenovanej na zastupovanie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach. Súd prvého stupňa sa ďalej nevysporiadal s jeho námietkou, že pri rozhodovaní o zaradení mimo činnej štátnej služby sa správny orgán nezaoberal služobným hodnotením žalobcu, aj keď toto je základným predpokladom pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru.
Žalobca ďalej namietal, že v zmysle § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore rozhodnutiu o zaradení mimo činnej služby predchádza rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného. Pokiaľ by bolo rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného nezákonné, nemohlo by byť zákonné ani rozhodnutie o zaradení mimo činnej služby. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného síce nie je predmetom tohto konania, ale je predmetom konania 5S 23/2012, vedenom tiež na Krajskom súde v Bratislave. Považoval preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako predčasné, pričom prejudikuje aj rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 5S 23/2012.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a nepriznal náhradu trov súdneho konania. Stotožnil sa s rozsudkom krajského súdu. Uviedol, že zo znenia § 154a ods. 6 zákona o hasičskom a záchrannom zbore vyplýva gramaticky aj logicky, že v prípade zamietnutia odvolania dochádza automaticky k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia. Námietku žalobcu o nepríslušnosti vedúceho služobného úradu pri rozhodovaní o nevyhovení jeho odvolaniu považoval za neopodstatnenú, lebo plk. Ing. D. X. bol vymenovaný na zastupovanie nadriadeného riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach od 1. októbra 2011 do 18. októbra 2011 a pplk. Ing. Z. B. bol vymenovaný na zastupovanie nadriadeného riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach dňom 19. októbra 2011. Žalovaný bol toho názoru, že skutočnosť, že príslušník je podľa služobného hodnotenia spôsobilý zastávať funkciu nadriadeného neznamená, že mu na takúto funkciu vzniká akýkoľvek nárok. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného je predmetom iného konania (sp. zn. 5S 23/2012) a nemalo vplyv na rozhodovanie konajúceho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods.1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. OSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Podľa § 250i ods.2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.
Podľa § 246c ods.1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Predmetom súdneho preskúmania zákonnosti v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore o zaradení mimo činnej štátnej služby žalobcu na dobu 6 mesiacov odo dňa doručenia prvostupňového rozhodnutia.
Podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore, príslušník sa zaradí mimo činnej štátnej služby, ak bol odvolaný z funkcie nadriadeného a písomne nesúhlasil s preložením alebo s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu, najdlhšie však na šesť mesiacov.
Z ustanovenia § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore vyplýva, že predpokladom zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušníka hasičského a záchranného zboru (ďalej aj „príslušník“) je jeho odvolanie z funkcie nadriadeného a písomný nesúhlas takého príslušníka s preradením alebo s preložením a preradením na inú voľnú funkciu.
Ak sú uvedené podmienky splnené, správny orgán obligatórne zaradí príslušníka podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore mimo činnú štátnu službu.
Zo spisov vyplýva, že rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky z 27. septembra 2011, číslo 14/2011-R bol žalobca odvolaný z funkcie nadriadeného - riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach a zároveň bol vylúčený odkladný účinok rozkladu proti tomuto rozhodnutiu.
Žalobcovi bolo 3. októbra 2011 ponúknuté voľné funkčné miesto odborného inšpektora so zaradením na oddelení požiarnej prevencie OR HaZZ v Spišskej Novej Vsi. S preradením na uvedené funkčné miesto vyjadril žalobca 4. októbra 2011 písomne nesúhlas. Následne bolo toho istého dňa vydané prvostupňové rozhodnutie o zaradení mimo činnej štátnej služby žalobcu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.
Zo spisov ďalej vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti aj rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného - riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/23/2012. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. júna 2013, č.k. 5S/23/2012-55, zrušil rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného a vrátil vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne uznesením z 25. februára 2015, sp. zn. 2 Sžo/59/2013, zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. júna 2013, č.k. 5S/ 23/2012-55 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Vzhľadom na skutočnosť, že jednou z podmienok rozhodnutia o zaradení mimo činnej štátnej služby príslušníka hasičského a záchranného zboru podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore je rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného, vychádzajúc z účelu a cieľa uvedeného zákona a zo skutkových zistení danej veci, nebolo možné za daného stavu rozhodnúť
o zákonnosti rozhodnutia o zaradení mimo činnej štátnej služby príslušníka, pokiaľ nebolo doposiaľ rozhodnuté o zákonnosti rozhodnutia o odvolaní z funkcie nadriadeného.
Rozhodnutie o zaradení mimo činnej štátnej služby príslušníka Hasičského a záchranného zboru podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore nadväzuje na rozhodnutie o odvolaní z funkcie nadriadeného a taktiež sa oň opiera, a preto vzhľadom k uvedenému vyššie, ak krajský súd rozhodol o zákonnosti takéhoto nadväzujúceho rozhodnutia skôr, ako bolo v súdnom konaní právoplatne rozhodnuté o zákonnosti predchádzajúceho rozhodnutia o odvolaní z funkcie, rozhodol prvostupňový súd predčasne. V prípade, ak by bola v súdnom konaní zistená nezákonnosť rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného, nemohlo by byť zákonné ani rozhodnutie o zaradení mimo činnej štátnej služby žalobcu ako príslušníka hasičského a záchranného zboru podľa § 52 ods. 2 písm. c) zákona o hasičskom a záchrannom zbore.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uplatňujúc plnú jurisdikciu v zmysle § 250i ods.2 OSP, v danom prípade dospel k záveru, že bola daná prekážka postupu konania, a preto mal krajský súd urobiť vhodné opatrenia a zvážiť postup podľa § 112 OSP pre spojenie oboch vecí v záujme hospodárnosti konania, prípadne konanie prerušiť podľa § 109 ods.2 písm. c) OSP, lebo rozhodnutie v predmetnej veci závisí od otázky, (t.j. od výsledku konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/23/2012), ktorú nie je súd oprávnený v tomto konaní riešiť.
Na základe uvedeného, pokiaľ krajský súd za daného skutkového a právneho stavu žalobu zamietol, nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci.
Pre úplnosť treba uviesť, že ostatné námietky žalobcu nepovažoval najvyšší súd za dôvodné, lebo z v výroku rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutie žalovaný potvrdzuje a tiež z neho vyplýva podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný rozhodol (§ 154a ods. 6 zákona o hasičskom a záchrannom zbore). Pokiaľ v rozhodnutí žalovaného absentovalo, že žalovaný „odvolanie zamieta“, ide o formálnu vadu, pre ktorú sa rozhodnutie nezrušuje. Navyše, žalobca ani nepreukázal na akých svojich právach bol touto formálnou vadou ukrátený. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom osoby zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, lebo z administratívneho spisu vyplýva, že od 1. októbra 2011 bol rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru z 28. septembra 2011, číslo 57/2011- VON vymenovaný na zastupovanie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach plk. Ing. D. X. (odvolaný dňom 18. októbra 2011 rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru číslo 67/2011-VON zo 17. októbra 2011) a rozhodnutím prezidenta Hasičského a záchranného zboru zo 17. októbra 2011, číslo 68/2011-VON, bol dňom 19. októbra 2011 vymenovaný na zastupovanie riaditeľa Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach pplk. Ing. Z. B.. Z uvedeného dôvodu o zaradení mimo činnej služby rozhodol plk. Ing. D. X. 4. októbra 2011, pričom predloženie spisu odvolaciemu orgánu podpísal pplk. Ing. Z. B. 24. októbra 2011.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods.3, veta druhá v spojení § 246c ods.1, s § 221 ods. 1 písm. h), ods.2 OSP zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie a vo veci opätovne rozhodnúť. Súčasne v novom rozhodnutím rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania (§ 246c ods.1 a § 224 ods. 3 OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.