Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/14/2015

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci odsúdeného O. G. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 a iné v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2015 o sťažnosti odsúdeného O. G. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 26. marca 2015, sp. zn. , rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdeného O. G. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený O. G. podal 5. novembra 2014 návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. .

Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom 26. marca 2015 podľa návrh odsúdeného O. G. na povolenie obnovy konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť odsúdený O. G., ktorú odôvodnil jednak sám a jednak prostredníctvom svojho obhajcu na rovnakom skutkovom a právnom základe ako v podanom návrhu na povolenie obnovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou preskúmal v zmysle , správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného O. G. nie je dôvodná.

Z obsahu súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 14. decembra 2004, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2005, sp. zn. , bol v tom čase obžalovaný O. G. uznaný za vinného v bode 1A a 1B z pokračovacieho trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 vo viacčinnom súbehu s trestným činom vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2001 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a v bode 2 z účastníctva vo forme návodu na trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 10 ods. 1 písm. b/, § 257 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti vyššie uvedeného rozsudku krajského súdu.

Za to bol v tom čase obžalovaný O. G. odsúdený podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné je, či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonanými dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.

Odsúdený O. G. v rámci konania o povolení obnovy konania s výnimkou toho, že poprel spáchanie skutku, za ktorý bol uznaný za vinného v bode 1/ vyššie uvedeného rozsudku, v podstate neuviedol žiadne iné nové skutočnosti a ani nepredložil žiadne iné nové (nie špekulatívne vyhodnotené) dôkazy, ktoré by, či už samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu.

V tomto smere sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so závermi Krajského súdu v Košiciach, na ktoré aj v plnom rozsahu odkazuje, keďže zo strany odsúdeného O. G. v odôvodnení podanej sťažnosti išlo len o opakovanú argumentáciu uplatnenú už v podanom návrhu na povolenie obnovy konania, s ktorou sa však Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd Slovenskej republiky, či už teraz, resp. v minulosti (uznesenie sp. zn. a uznesenie sp. zn. ) dostatočným spôsobom vyrovnali vo všetkých odsúdeným O. G. namietaných dôvodoch na povolenie obnovy konania, a to aj pokiaľ ide o otázku prípadného vypočutia svedka O. E..

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného O. G. ako nedôvodnú podľa zamietol, keďže neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.