Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-61-2025.pdf
PDF · 65.98 KB
Case nature
Subarea
22C/61/2025
Uznesenie
Okresný súd Trnava v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, IČO:56 398 255, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 58,76 EUR, o návrhu žalobcu na zastavenie konania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 21.07.2025 domáhal zaplatenia sumy 58,76 EUR s príslušenstvom a náhradou trov konania.
2. Dňa 30.12.2025 zaslal žalobca Okresnému súdu Trnava späťvzatie žaloby v celom rozsahu a požiadal vrátiť krátený zaplatený súdny poplatok.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“) platí, že žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 Civilného sporového poriadku alebo pojednávanie.
6. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok dosiahnuť zastavenie konania. Zastavenie konania je bezprostredný následok späťvzatia žaloby. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho doručením súdu. Späťvzatie žaloby nemôže následne žalobca už odvolať (Sedlačko, F.: Všeobecné ustanovenia, § 144 - § 147, str. 530 až 532. In.: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Praha: C.H.Beck, 2016, 1540 str., ISBN: 978-80-7400-629-6.).
8. V danom prípade Okresný súd Trnava zobral na vedomie dispozičné subjektívne právo žalobcu vziať žalobu späť a civilné sporové konanie pre späťvzatie žaloby žalobcu zastavil. Súhlas žalovaného sa nevyžadoval.
9. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.“
10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom mal za to, že zastavenie konania zavinil žalobca a preto by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania. Civilný sporový poriadok však výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov neprejavila záujem, prípadne je zo spisu zrejmé, že strane žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analógia legis alebo analógia iuris).
11. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III ÚS 388/2018 zo dňa 16. októbra 2018 platí, že zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné špecifické situácie, ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky. V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, vychádzajúc z princípu rovnosti, ale dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením právneho predpisu.
12. Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o nároku na náhradu trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa § 262 Civilného sporového poriadku o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalovanému na náhradu trov konania nepriznal. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne samostatným uznsením o vrátení kráteného súdneho poplatku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Každé podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.