Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-169-2025.pdf
PDF · 84.69 KB
Case nature
Subarea
10Co/169/2025
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom Martin, A. Kmeťa 17, proti žalovanému: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. C., D. XXX/XX, právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, Škultétyho 472/10, o zriadenie vecného bremena, v štádiu konania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 24C/110/2025-64 z 21. októbra 2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez parcelu registra „C“ č. 156/51 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre okres Turčianske Teplice, obec C. C., katastrálne územie C. F..
Uznesenie súdu prvej inštancie mení v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým uložil povinnosť žalovanému, aby do 3 dní od doručenia uznesenia okresného súdu odstránil bránu nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom, pre okres Turčianske Teplice, obec C. C., katastrálne územie C. F. tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do troch dní od doručenia uznesenia odstránil bránu nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. C. F. a zároveň, aby sa zdržal akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Považoval teda za osvedčené, že žalobca ako vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Zároveň za osvedčené vyhodnotil i to, že žalovaný zriadil bránu, ktorá žalobcovi bráni v nerušenom užívaní jeho vlastníctva a v nerušenom výkone povolania.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bude zamietnutý alebo, aby odvolaním napadnuté uznesenie bolo zrušené a vec bola vrátená na nové konanie. 4. Výrok okresného súdu považoval za nevykonateľný, pretože na danom pozemku sa žiadna brána žalovaného nenachádza. Brána z fotografií 1-2 žalovanému nepatrí, na pozemku je umiestnená viac ako 10 rokov a posledné tri týždne je pravidelne otvorená. Zároveň považoval lehotu troch dní, ktorá mu bola poskytnutá na odstránenie brány za neprimeranú k lehote, v ktorej má právo podať odvolanie.
5. Rozhodnutie okresného súdu zároveň označil za nepreskúmateľné, keďže v ňom neboli uvedené žiadne dôvody, ktoré by sa mohli považovať za dostatočne naliehavé pre nariadenie neodkladného opatrenia v prospech žalobcu. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa žalovaného nevyplýva, akým spôsobom má byť žalobcovi z jeho strany bránené v prístupe. Uviedol, že žalobca na mieste, kde sa nachádza stavba nebýva, ani tam nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť dlhodobo. Poukázal na kúpnu zmluvu, ktorou pôvodne PD Mošovce v minulosti žalobcovi odpredávali predmetné nehnuteľnosti, keď jednou zo základných podmienok PD Mošovce bolo, že žalobca bude k svojim nehnuteľnostiam chodiť inak, ako cez pozemok žalovaného. Z danej kúpnej zmluvy čl. IV. bodu 4. žalobcovi vyplývala povinnosť zriadiť si na vlastné náklady prístupovú cestu. 6. Odvolateľ taktiež poukázal na LV č. XXXX kat. úz. C. F., kde má žalobca zapísanú stavbu „teľatník“. Uviedol, že žalobca využíva stavbu v rozpore s tým, na čo je určená. Nemá v danej stavbe povolenie bývať ani v nej podnikať. 7. Nariadenie neodkladného opatrenia namietal i z dôvodu povinnosti, ktorá mu bola uložená v zmysle Mimoriadneho núdzového opatrenia, vydaného Hlavným veterinárnym lekárom SR č. z. MNO-4130/2025, č. s. 6534/2025-220/18 zo 7.5.2025, ktorým bol pre žalovaného vydaný zákaz vstupu nepovolených osôb a vjazd nepovolených vozidiel do chovov. Žalovaný má totiž v areáli zriadenú farmu, ktorej sa tento zákaz bezprostredne dotýka, a je preto povinný predmetnú farmu, vrátane pozemku KNC parc. č. 156/51 o výmere 25 m2, ktorý ako výlučný vlastník používa práve ako prístupovú cestu k nej, uzavrieť pred vstupom nepovolených osôb a vjazd nepovolených vozidiel do chovu vnímavých zvierat.
8. Žalobca v následnej reakcii uviedol, že podľa fotografií, ktoré do spisu doložili je zrejmé, že sa v areáli bývalého PD Mošovce pri vstupe nachádza brána, ktorá je zatvorená. Zdôraznil, že má vedomosť o tom, že bránu postavil žalovaný, a teda predpokladal, že konal zákonne a postavil ju na svojom pozemku. Žalovaného označil za toho, ktorý bránu otváral a zatváral, mal a má k nej kľúče. Skutočnosť, že brána je vo vlastníctve žalovaného, potvrdzuje i list žalovaného z 1.9.2025, ktorý bol do spisu doložený. 9. Žalobca ďalej poznamenal, že nerozumie, prečo by lehota troch dní na splnenie povinnosti mala korešpondovať s lehotou na odvolanie, pretože zmyslom neodkladného opatrenia je jeho predbežná vykonateľnosť, ktorá nastupuje pred jeho právoplatnosťou. 10. Trval na tom, že dostatočne odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď žalovaný mu znemožňoval prístup k jeho stavbe, ktorú používal na podnikateľské účely. V danej nehnuteľnosti žalobca vykonáva údržbu motorových vozidiel, parkuje tam svoje osobné automobily. Konaním žalovaného je mu znemožnené nielen užívať vlastnú nehnuteľnosť, ale je mu bránené vo výkone podnikateľskej činnosti, ktorá mu zabezpečuje úhradu jeho životných nákladov. Taktiež sú obmedzované vlastnícke práva tretích osôb k autám, ktoré spoločnosť žalobcu prevzala na údržbu a po skončení tejto činnosti by si ich majitelia nemali ako vyzdvihnúť. 11. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že má v areáli zriadenú farmu, tak neuvádza pod akým názvom a aké má pridelené identifikačné číslo. Ak by ju tam i mal, tak žalobca uviedol, že uvedenú cestu nie je možné využívať ako vstup do chovu, pretože z danej cesty vstupujú do objektov v areáli viacerí vlastníci, ktorí tam majú stavby, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zároveň cez danú cestu chodia i osoby, ktoré žalovaný v areáli ubytováva. Núdzové opatrenie Hlavného veterinára SR, ktoré žalovaný k odvolaniu pripojil, považoval za neaktuálne – platné do 1.12.2025. Pokiaľ by žalovaný daný pozemok považoval za vstup do jeho chovu, potom žalobca upozornil, že nedodržiava bod č. 3 opatrenia a nemá zabezpečenú dezinfekčnú rohož alebo brod pre osoby a bariéru pre vozidlá.
12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie v časti výroku, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez parcelu registra „C“ č. 156/51, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. F. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti výroku okresného súdu, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť odstrániť bránu nachádzajúcu sa na parcele registra „C“ č. 156/51, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. C. F. zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh zamietol.
13. Primárne odvolací súd poukazuje na vnútornú rozpornosť odvolacej argumentácie žalovaného. Na jednej strane totiž žalovaný existenciu brány popiera, z ktorého dôvodu považuje výrok neodkladného opatrenia za nevykonateľný. Na druhej strane však výslovne napáda primeranosť lehoty troch dní na odstránenie brány, ktorú označuje za neprimerane krátku v porovnaní s lehotou na podanie odvolania.
14. Pokiaľ by sa však na pozemku žalovaného skutočne žiadna brána nenachádzala, logicky by nebolo možné/potrebné polemizovať o primeranosti lehoty na jej odstránenie. Samotná existencia námietky smerujúcej proti lehote na odstránenie brány totiž fakticky potvrdzuje jej existenciu a potrebu aktívneho/ faktického konania zo strany žalovaného. Krajský súd tak považuje uvedené, vzájomne sa vylučujúce námietky, za účelové a zásadne oslabujúce presvedčivosť/vierohodnosť obrany žalovaného. 15. Okrem toho, námietka žalovaného, podľa ktorej je výrok rozhodnutia nevykonateľný z dôvodu, že sa na jeho pozemku nenachádza „brána žalovaného“, je aj v priamom rozpore s jeho vlastným písomným vyjadrením. Zo spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaný v liste z 1.9.2025 (č. l. 48 spisu) označenom ako „Dohoda o vysporiadaní prístupovej cesty k budovám a parcelám A. B....“ výslovne a opakovane bránu spomína: „...mu už nebudem tolerovať, aby mi chodil cez moje pozemky, bránou vozil bordel ...“, „...ak im budeš otvárať bránu, tak vymením zámok a budeš platiť vrátnika...“,“...darmo ja budem zatvárať bránu...“, resp. „...vecné bremeno z mojej strany bude spoplatnené sumou 100 EUR ročne – poplatky na dane a pozemky elektrina na otváranie brány údržby brány“. 16. Predmetné písomné podanie žalovaného, navyše v kontexte s fotodokumentáciou predloženou žalobcom, v postačujúcom rozsahu osvedčuje existenciu spornej brány, ako i skutočnosť, že žalovaný bránu považuje za prostriedok regulácie a obmedzovania prístupu, keď ju má vo svojej faktickej dispozícií, vrátane možnosti meniť zámok a tým prístup (žalobcovi) úplne znemožniť.
17. Skutočnosť, že stavba žalobcu je v katastri evidovaná ako „teľatník“, nemá zásadný význam z pohľadu dôvodnosti/zákonnosti napadnutého neodkladného opatrenia. Aj keby žalobca užíval stavbu v rozpore s jej kolaudačným určením, nejde o okolnosť, ktorá by legitimizovala zásah zo strany žalovaného. Prípadné porušenie stavebných alebo iných verejnoprávnych predpisov je vecou príslušných orgánov verejnej správy, nie súkromnoprávnej svojpomoci žalovaného. 18. Obdobne, bez právnej relevancie ostáva námietka týkajúca sa mimoriadnych núdzových veterinárnych opatrení. Neodkladné opatrenie totiž neukladá žalovanému povinnosť umožniť nekontrolovaný vstup na farmu (ktorej existencia v konaní o neodkladnom opatrení ani nebola osvedčená), ale len odstrániť prekážku, ktorá znemožňuje prístup k nehnuteľnosti žalobcu. Inými slovami neodkladné opatrenie nebránilo (v inkriminovanom období platnosti opatrení) žalovanému realizovať potrebné úkony (napr. dezinfikačné rohože) pre naplnenie veterinárnych opatrení.
19. K namietanej nepreskúmateľnosti odvolací súd uvádza, že napriek svojej stručnosti rozhodnutie okresného súdu nie je nepreskúmateľné. Okresný súd považoval za osvedčené, že prístup k nehnuteľnosti žalobcu je možný výlučne cez pozemok žalovaného, že existuje fyzická prekážka brániaca tomuto prístupu a že žalobcovi vzniká bezprostredná ujma, spočívajúca v znemožnení užívania nehnuteľnosti a výkonu podnikateľskej činnosti. V konaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné dokazovanie, ale len osvedčenie rozhodujúcich skutočností, čo súd prvej inštancie splnil. 20. Neosvedčeným je tiež tvrdenie žalovaného, že žalobca v nehnuteľnosti „dlhodobo nebýva ani nepodniká“. Samotný žalovaný totiž (opäť rozporuplne) na inom mieste uvádza, že „žalobca využíva stavbu v rozpore s tým na čo je určená“. Možno doplniť, že určujúcou skutočnosťou je to, že vlastníkovi je znemožnený výkon jeho vlastníckeho práva. Hypoteticky „nízka“ intenzita či frekvencia užívania nehnuteľnosti v okolnostiach súdenej veci nie je osvedčená, a teda ani osobitne významná. 21. Napokon, ani prípadná existencia zmluvného záväzku žalobcu z minulosti zriadiť si prístupovú cestu, neoprávňuje žalovaného k svojvoľnému a úplnému znemožneniu prístupu k nehnuteľnosti žalobcu. Otázka existencie alebo neexistencie vecného bremena, prípadne splnenia zmluvnej povinnosti žalobcu, bude/je predmetom rozhodovania vo veci samej, nie konania o neodkladnom opatrení. Do času právoplatného rozhodnutia súdu nemožno pripustiť stav, ktorý vedie k faktickej izolácii nehnuteľnosti žalobcu.
22. Možno preto zhrnúť, že je v konaní osvedčené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej je reálny prístup vedený aj cez pozemok žalovaného. Na tomto pozemku je umiestnená brána, ktorá žalobcovi fakticky znemožnila prístup k jeho nehnuteľnosti. Daným konaním dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, garantovaného čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, ako i k porušeniu § 123 Obč. zák., podľa ktorého má vlastník právo svoju vec (okrem iného) užívať. Ak je prístup k nehnuteľnosti úplne znemožnený, výkon vlastníckeho práva sa stáva iluzórnym. Z návrhu, ako i z fotodokumentácie predloženej do spisu má odvolací súd osvedčené, že žalobcova nehnuteľnosť slúži i na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Pokiaľ sa teda žalobca fyzicky k danej nehnuteľnosti nedostane, je mu
znemožnené vykonávať podnikanie, a tým aj zabezpečovanie si prostriedkov na pokrytie životných nákladov. Ponechanie súčasného stavu by tak znamenalo trvajúci protiprávny zásah, ktorý by žalobcovi mohol spôsoboval škodu. Odvolací súd prihliada aj na skutočnosť, že právny poriadok SR neposkytuje ochranu svojpomocným a šikanóznym zásahom do práv iných osôb.
23. Zaoberajúc sa súčasne otázkou (implicitne vznesenou) primeranosti rozsahu nariadeného neodkladného dospel krajský súd k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu, je dostatočne efektívny spôsob, ako bezodkladne obnoviť prístup k nehnuteľnosti žalobcu, a to za situácie, že otázka prechodu je medzi dotknutými subjektami stále výrazne sporná. 24. Inými slovami nie je potrebné, súčasne s uložením povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konania znemožňujúceho prechod a prejazd žalobcu cez danú parcelu, uložiť žalovanému i povinnosť, odstrániť spornú bránu. Je totiž evidentné, že k umožneniu prejazdu postačuje jej odomknutie. Konštatované v zásade zhodne potvrdzujú i sporové strany, keď žalovaný uvádza, že brána bola „posledné tri týždne pravidelne otvorená“ a žalobca oznámil, že aktuálne „je brána otvorená“. Už samotné uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi znemožňoval prechod a prejazd cez sporný pozemok, je teda postačujúce a spôsobilé zabezpečiť sledovaný účel neodkladného opatrenia, ktorým je dočasná ochrana práva žalobcu na prístup k jeho nehnuteľnosti. Takto formulovaná povinnosť dostatočne pokrýva aj prípadné konanie žalovaného spočívajúce v uzatvorení alebo inej manipulácii s predmetnou bránou, ktorá by žalobcovi bránila v užívaní jeho práva. Uloženie ďalšej povinnosti spočívajúcej v odstránení brány ako konkrétneho zásahu do dispozičného oprávnenia žalovaného k jeho majetku tak predstavuje intenzívnejší zásah do práv žalovaného, ktorý nie je nevyhnutný na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie má mať primárne dočasný charakter a má byť obmedzené len na nevyhnutný rozsah, pričom súd je povinný uprednostniť také riešenie, ktoré pri zachovaní účelu opatrenia predstavuje čo najmenší zásah do práv povinného subjektu. Za situácie, keď účel neodkladného opatrenia možno dosiahnuť uložením povinnosti zdržať sa konania, ktoré by žalobcovi znemožňovalo alebo obmedzovalo výkon jeho práva, nie je opodstatnené ukladať žalovanému aj povinnosť odstrániť konkrétnu stavbu, resp. technické zariadenie, ktoré samo osebe nemusí predstavovať prekážku výkonu práva, pokiaľ nie je používané spôsobom odporujúcim uloženej povinnosti.
25. Opísané úvahy viedli odvolací súd k čiastočnej zmene napadnutého rozhodnutia okresného súdu.
26. O trovách (aktuálneho) štádia konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane trov k nemu sa viažuceho odvolacieho konania, rozhodne okresný súd v konečnom rozhodnutí - § 262 ods. 1 CSP.
27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.