Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32K-28-2025.pdf
PDF · 233.36 KB
Case nature
Area
Subarea
32K/28/2025
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci začatého konkurzného konania na majetok dlžníka: SKELETON, a. s., so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936, zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 735 764, na návrh navrhovateľa – veriteľa: 1/ DXT s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 386 601 a navrhovateľa - veriteľa: 2/ HYDROS Bánovce, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 117 873, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom: Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka SKELETON, a. s., so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 z a m i e t a .
II. Dlžník má voči navrhovateľovi – veriteľovi 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 17.08.2025 bol na Mestský súd Bratislava III podaný návrh veriteľa – navrhovateľa 1/ a 2/, ktorým navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ žiadal vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. V návrhu s poukazom na citované ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii uviedol, že veriteľ spol. DXT s.r.o., IČO: 52 386 601, sídlo: Galvaniho 12/B, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 04, zapísaná v Obch. reg. Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 137380/B (ďalej len „DXT s.r.o.“) vystavil dlžníkovi SKELETON, a. s., IČO: 46 662 936, sídlo: Námestie pri Sýpke 939, Bratislava - mestská časť Jarovce 851 10, zapísaná v Obch. reg. Mestského súdu Bratislava III, oddiel: Sa, vložka č. 6177/B (ďalej len „Dlžník“) dňa 14.03.2025 faktúru č. 20250021 na úhradu objednaných elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s dátumom splatnosti 13.04.2025. Dlžník túto pohľadávku veriteľa DXT s.r.o. do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ DXT s.r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019 dňa 15.05.2025, v lehote do 16.05.2025. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o., IČO: 34 117 873, sídlo: Trenčianska cesta 1573/114, Bánovce nad Bebravou 957 01, zapísaná v Obch. reg. Okresného súdu Trenčín, oddiel: Sro, vložka č. 557/R (ďalej len „HYDROS Bánovce, spol. s r.o.“) vystavila Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných stavebných prác znejúcu na sumu 48.189,50 EUR s dátumom splatnosti 07.05.2025. Dlžník ani túto pohľadávku veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019 dňa 24.07.2025. Dlžník je v omeškaní s úhradou dvoch peňažných záväzkov (vyplývajúcich z faktúry veriteľa DXT s.r.o. č. 20250021 a faktúry veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. č. 13250019) viac ako 90 dní. Dlžník bola na úhradu záväzkov opakovane písomne vyzvaný zo strany veriteľa DXT s.r.o. dňa 15.05.2025 a zo strany veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. dňa 24.07.2025. Z uvedeného vyplýva, že platobnú neschopnosť Dlžníka je možné odôvodnene predpokladať.
2. K návrhu priložil tieto prílohy: plnomocenstvo, potvrdenie o platbe, faktúra č. 20250021, súpis vykonaných prác, výzva na úhradu faktúry z 15.05.2025, faktúra č. 13250019, písomná výzva z 24.07.2025, potvrdenia správcu zo dňa 17.09.2025, spolu s osvedčovacou doložkou.
3. Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 25K/55/2025 - 35 zo 30. septembra 2025, právoplatným dňa 30.10.2025, rozhodol, že začína konkurzné konanie na majetok dlžníka. Uznesenie bolo zverejnené v Insolvenčnom registri dňa 29.10.2025. Konkurzné konanie sa tak začalo dňa 30.10.2025 (§ 199 ods. 7 ZKR v spojení s § 14 ods. 3 ZKR).
4. Keďže sa v prejednávanej veci začalo konkurzné konanie na návrh veriteľa, Mestský súd Bratislava III uznesením č. k. 25K/55/2025-52 zo dňa 31.10.2025, právoplatným dňa 03.11.2025 podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. ZKR vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril k návrhu navrhovateľa a aby osvedčil svoju platobnú schopnosť, a za tým účelom aby predložil najmä tam uvedené listiny. Súd súčasne podľa § 19 ods. 1 písm. a) bod 3. ZKR vyzval dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.
5. K návrhu navrhovateľov veriteľov 1/ a 2/ sa vyjadril dlžník v písomnom podaní zo dňa 20.11.2025, pričom uviedol, že podáva toto vyjadrenie za účelom osvedčenia svojej platobnej schopnosti a predkladá súdu požadované dokumenty: Dlžník v celom rozsahu popiera existenciu svojich záväzkov voči Navrhovateľovi 1 a Navrhovateľovi 2, nakoľko tieto zanikli a zároveň v celom rozsahu popiera tvrdenie Navrhovateľov, že je platobne neschopný. Odôvodnenie tohto tvrdenia, vrátane detailného rozboru jednotlivých záväzkov, právnych dôvodov ich zániku a preukázania platobnej schopnosti Dlžníka, je uvedené v nasledujúcej časti tohto vyjadrenia. Zároveň Dlžník uvádza súdu, že nesúhlasí s tým, aby bolo v tejto veci rozhodnuté bez pojednávania a žiada o určenie termínu pojednávania čo možno najskôr. Dlžník trvá na tom, že Pohľadávka 1 Navrhovateľa 1 zanikla započítaním v celom rozsahu. Navrhovateľ 1 vystavil Dlžníkovi dňa 14.03.2025 faktúru č. 20250021 na úhradu objednaných elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s dátumom splatnosti 13.04.2025. Navrhovatelia zároveň uviedli, že Dlžník túto Pohľadávku 1 do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Dlžník uzatvoril s Navrhovateľom 1 (i) zmluvu o dielo č. Z67-31 (ďalej len „Zmluva 1“), ktorej predmetom bol záväzok Navrhovateľa 1 zhotoviť pre Dlžníka stavebné práce „Dodávka a montáž elektroinštalácii“ na diele „Polyfunkčný komplex GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 1“) a (ii) zmluvu o dielo č. Z67-32 (ďalej len „Zmluva 2“ a spoločne so Zmluvou 1 ďalej len „Zmluvy“), ktorej predmetom bol záväzok Zhotoviteľa zhotoviť pre SKELETON stavebné práce „Dodávka a montáž sadrokartónových konštrukcii na 2.NP bloku „A““ na diele „Polyfunkčný komplex GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 2“ a spoločne s Dielom 1 ďalej len „Diela“). Podľa oboch Zmlúv a VOP sa Navrhovateľ 1 ďalej zaviazal riadne a včas plniť povinnosti súvisiace s realizáciou Diel, a to najmä nie však výlučne: • udržiavanie čistoty a poriadku na stavenisku, • dodržiavanie BOZP a PO v súvislosti s realizáciou Diel, • riadne a včas dokončiť Diela, • zabezpečiť nevyhnutné opatrenia na ochranu Diel, materiálov a zariadení pred poveternostnými vplyvmi ako aj zabezpečiť vysušenie a dočasné vykurovanie Diel. Napriek týmto záväzkom a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmlúv a VOP Navrhovateľ 1 svoje povinnosti opakovane porušil, čo bolo riadne zdokumentované (viď tabuľka porušení nižšie). Okrem toho Navrhovateľ 1 na opakované výzvy zo strany Dlžníka na zdržanie sa porušovania povinností v zmysle Zmlúv a VOP žiadnym spôsobom nereagoval. Dlžník eviduje preto voči Navrhovateľovi 1 nasledovné pohľadávky: Navrhovateľ 1 sa podstatným spôsobom omeškal s dokončením oboch Diel, pričom je potrebné zdôrazniť, že do dnešného dňa nie je žiadne z Diel protokolárne odovzdané tak, ako predpokladajú Zmluvy a VOP. V súlade s čl. VI. ods. 2 VOP, ak sa Navrhovateľ 1 dostane do omeškania s odovzdaním diela, prípadne s odovzdaním časti diela, vzniká Dlžníkovi nárok voči Navrhovateľovi 1 na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z ceny diela za každý aj začatý deň omeškania. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zmluvy 1 a Zmluvy 2, ich príloh a VOP, Dlžník si voči Navrhovateľovi 1 uplatnil zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 91.429,74 EUR s dokončením a
odovzdaním oboch Diel, napriek tomu, že jeho skutočný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním dokončenia a odovzdania Diela 1 je vo výške 367.968,24 EUR a zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním dokončenia a odovzdania Diela 2 je vo výške 89.180,46 EUR, t.j. spolu 457.148,70 EUR (ďalej len „Pohľadávka dlžníka 1“) Navrhovateľ 1 počas uskutočňovania Diela 1 svojvoľne ukončil stavebné práce, čo napokon stálo Dlžníka nemalé finančné prostriedky a vyžiadalo si ďalšiu časovú a pracovnú vyťaženosť. Navrhovateľ 1 odo dňa 25.04.2025 prestal svojvoľne práce na Diele 1 vykonávať, hoci na jeho výkon bol v zmysle uzatvorenej Zmluvy 1 povinný. S poukazom na čl. IV ods. 12. Zmluvy 1, Pokiaľ Zhotoviteľ svojvoľne ukončí stavebné práce na Diele, je Objednávateľ oprávnený uplatniť si u Zhotoviteľa nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10 % z celkovej Ceny diela bez DPH. Zaplatením tejto zmluvnej pokuty nebude dotknuté právo Objednávateľa na náhradu škody, presahujúcej sumu tejto zmluvnej pokuty.Uvedené skutočnosti sú jasne preukázateľné a preto Dlžník uplatnil voči Navrhovateľovi 1 nároky na zmluvnú pokutu zo Zmluvy 1 vo výške 10 % z Ceny Diela 1, t. j. vo výške 31.721,50 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 2“). Strany sa v súlade s čl. III ods. 6 oboch Zmlúv dohodli, že Navrhovateľ 1 bude znášať náklady na vykonanie naviac prác vo výške 1 % z Ceny oboch Diel, a to bez ohľadu na dôvod realizácie naviac prác. Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ 1 vykonal pre Dlžníka naviac práce v celkovej výške 62.053,14 EUR pre Dielo 1 a naviac práce v celkovej výške 8.288,81 EUR pre Dielo 2, pričom však ale citované ustanovenie nezohľadnil, Dlžník si preto uplatnil voči Navrhovateľovi 1 nárok na vrátenie sumy 1 % z Ceny oboch Diel, t. j. v prípade Diela 1 sumu 3.172,15 EUR a v prípade Diela sumu 746,27 EUR, spolu v celkovej výške 3.918,42 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 3“).Dlžník si voči Navrhovateľovi 1 uplatnil aj nárok na náhradu nákladov vo výške 36.481,27 EUR, vynaložených Dlžníkom na odstraňovanie vád a poškodení Diela, ktoré Navrhovateľ 1 neodstránil, resp. na zabezpečenie poriadku a čistoty a odpratanie a odvoz stavebného odpadu a sutiny namiesto Navrhovateľa 1, a to nasledovne: a. Náklady na vysprávky vo vzťahu k Dielu 1 - v celkovej výške 5123,21 EUR; b. Náklady na vysprávky vo vzťahu k Dielu 2 - v celkovej výške 18.462,95 EUR; c. spoločnosť dbarczi, s.r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1 z faktúry č. 2025180 predstavujú sumu 330 EUR - Dielo 1, a z faktúry č. 20252069 predstavujú sumu 330 EUR - odvoz odpadu - Dielo 2) d. spoločnosť NN-Bau Slovensko s. r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1z faktúry č. 2025051 predstavujú sumu 1.113 EUR - čistenie stavby, Dielo 1 a z faktúry č. 2025036 predstavujú sumu 126 EUR - čistenie stavby, Dielo 2) e. náklady na opravu poškodenej bunky spoločnosťou FGS Slovakia s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1 - faktúra č. 31250029 vo výške 140 EUR - Dielo 1) f. náklady na opravu poškodeného BKT potrubia A4B spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 241,18 EUR (Dielo 1) g. náklady na opravu poškodeného BKT potrubia A8A spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 241,18 EUR (Dielo 1) h. náklady na vysprávky omietok (blok A) spoločnosťou ALEX BUILDING s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1- faktúra č. 15/2024 vo výške 3.900 EUR a vo výške 3.490 EUR - pre Dielo 2, faktúra č. 38/2023 vo výške 408 EUR pre Dielo 1) i. náklady na opravu poškodených izolácií spoločnosťou KLIMAK, s.r.o. vo výške 1280,25 EUR (Dielo 1) j. náklady na vysprávky omietok (blok B) spoločnosťou Oren, SE (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1- faktúra č. 24062 vo výške 845,50 EUR (Dielo 1) k. náklady na odstránenie zabudnutých dátových zásuviek - demontáž a montáž zárubní spoločnosťou MODO design s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 1- faktúra č. 1020250604 vo výške 165 EUR - Dielo 1) l. náklady na opravu dier v strope na 3. NP 5x spoločnosťou IM-Interier, s.r.o. (náklady pripadajúce na Dielo 1 - faktúra č. 2025021 vo výške 195 EUR) m. náklady na dodatočné vyspravenie SDK stien B5F, A3B spoločnosťou IM-Interier, s.r.o. (náklady pripadajúce na Dielo 1 - faktúra č. 2025021 vo výške 90 EUR). (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 4“). Pohľadávku 1, Pohľadávku 2, Pohľadávku 3 a Pohľadávku 4 spolu vo výške 163.550,93 EUR si uplatnil Dlžník voči Navrhovateľovi 1 výzvou zo dňa 26.08.2025, ktorá bola zaslaná Navrhovateľovi 1 na adresu jeho sídla dňa 27.08.2025. Výzva sa vrátila Dlžníkovi späť, z dôvodu „adresát neznámy“. Zároveň Dlžník vynaložil ďalšiu snahu a zaslal Navrhovateľovi 1 túto výzvu aj na ďalšiu známu adresu Slivkový sad 9187/21, 841 06 Bratislava. Výzva bola doručená Navrhovateľovi 1 dňa 05.09.2025.
Pohľadávka 1 zanikla jednostranným započítaním Pohľadávky 1 zo strany Dlžníka dňa 11.09.2025 s Pohľadávkou Dlžníka 1 voči Navrhovateľovi 1 z titulu zmluvnej pokuty tak ako bolo uvedené vo Výzve, v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Týmto započítaním Pohľadávka 1, ktorú si Navrhovateľ 1 uplatnil v návrhu na vyhlásenie konkurzu v celom rozsahu zanikla dňa 11.09.2025. Dlžník trvá na tom, že Pohľadávka 2 Navrhovateľa 2 zanikla započítaním v celom rozsahu. Navrhovateľ 2 vystavil Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných stavebných prác znejúcu na sumu 48.189,50 EUR s dátumom splatnosti 07.05.2025. Navrhovatelia zároveň uviedli, že Dlžník túto Pohľadávku 2 do dnešného dňa neuhradil, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Pohľadávka 2 zanikla jednostranným započítaním Pohľadávky 2 zo strany Dlžníka dňa 03.10.2025 s pohľadávkou Dlžníka voči Navrhovateľovi 2 z titulu zmluvnej pokuty. Dlžník uzatvoril dňa 06.10.2023 s Navrhovateľom 2 zmluvu o dielo č. Z67-15 (ďalej len „Zmluva 3“), ktorej predmetom bol záväzok Navrhovateľa 2 zhotoviť pre Dlžníka stavebné práce „Kompletná dodávka a montáž striech (strešné konštrukcie vrátane pokrývačských prác)“ na diele „Polyfunkčný komplex GREEN ATRIUM“ (ďalej len ako „Dielo 3“). V súlade s čl. IX ods. 4 Zmluvy 3, vzťahy neupravené touto Zmluvou 3 sa spravujú VOP Dlžníka platnými a účinnými od 23.02.2022. Navrhovateľ 2 vyhlásil, že sa oboznámil so znením VOP, ktoré tvoria prílohu č. 4 Zmluvy 3. V súlade s čl. IV ods. 1 Zmluvy 3, Cena Diela 3 je 389.626,29 EUR bez DPH.V súlade s čl. III ods. 1. Zmluvy sa Navrhovateľ 2 zaviazal ukončiť práce na Diele 3 v lehote do dňa 15.04.2024. Podľa Zmluvy 3 a VOP sa Navrhovateľ 2 ďalej zaviazal riadne a včas plniť povinnosti súvisiace s realizáciou Diela 3, a to najmä nie však výlučne: • vedenie stavebného a montážneho denníka, • udržiavanie čistoty a poriadku na stavenisku, • dodržiavanie BOZP a PO v súvislosti s realizáciou Diela, • riadne a včas dokončiť Dielo. Napriek týmto záväzkom a povinnostiam vyplývajúcim zo Zmluvy 3 a VOP Navrhovateľ 2 svoje povinnosti opakovane porušil, čo bolo riadne zdokumentované. Dlžník eviduje preto voči Navrhovateľovi 2 nasledovné pohľadávky: Navrhovateľ 2 sa podstatným spôsobom omeškal aj s dokončením Diela 3, pričom je potrebné zdôrazniť, že do dnešného dňa nie je Dielo 3 protokolárne odovzdané tak, ako predpokladá Zmluva 3 a VOP. V súlade s čl. VI. ods. 2 VOP, ak sa Navrhovateľ 2 dostane do omeškania s odovzdaním Diela 3, prípadne s odovzdaním časti Diela 3, vzniká Dlžníkovi nárok voči Navrhovateľovi 2 na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % z Ceny Diela 3 za každý aj začatý deň omeškania. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Zmluvy 3, jej príloh a VOP, si Dlžník voči Navrhovateľovi 2 uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 97.406,57 EUR za omeškanie s dokončením a odovzdaním Diela 3 (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 5“). Okrem toho k odovzdaniu Diela 3 nedošlo, keďže od apríla 2025 malo Dielo 3 vadu spočívajúcu v zatekaní a poškodení strechy. Navrhovateľ 2 nebol schopný odstrániť tento nedostatok realizácie. Z uvedených dôvodov nemohol Navrhovateľ 2 Dielo 3 odovzdať, nakoľko táto vada bola podstatná, a bránila riadnemu užívaniu Dielu 3. Týmto sa zároveň tvrdí, že dôvod neodovzdania Diela 3 spočíva v podstatnej závade, ktorá znemožnila náležitú prevzatie a užívanie predmetu zmluvy. Navrhovateľ 2 sa počas realizácie Diela 3 opakovane dopúšťal aj porušovania povinností na úseku BOZP, a to napriek opakovaným upozorneniam zo strany Dlžníka. Tieto porušenia spočívali najmä v nepoužívaní osobných ochranných pracovných prostriedkov, používaní nespôsobilých alebo necertifikovaných pracovných prostriedkov a konštrukcií lešení, nedostatočnom zabezpečení pracovísk proti pádu osôb a predmetov z výšky, ako aj v realizácii nebezpečných pracovných postupov a požití alkoholu pracovníkov Navrhovateľa 2. S poukazom na čl. II ods. 21. bod 21.1. Zmluvy 3, v prípade, ak Zhotoviteľ počas realizácie Diela preukázateľne poruší nižšie uvedené povinnosti, vzniká Objednávateľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nasledovne: povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi BOZP, resp. poruší povinnosti stanovené plánom bezpečnosti a ochrany zdravia (BOZP) a požiarnej ochrany (PO), vzniká Objednávateľovi nárok na zmluvnú pokutu v každom jednotlivom prípade porušenia takej povinnosti, stanovenú v prílohe č. 5 Zmluvy spolu s čl. II ods. 23. Zmluvy, počas realizácie Diela je Zhotoviteľ povinný na Stavenisku a v jeho okolí (vrátane verejných plôch) zachovávať poriadok a čistotu a bude na svoje náklady a nebezpečenstvo priebežne odpratávať a odvážať zo Staveniska a priľahlých plôch všetok
stavebný odpad, sutinu a Zariadenie zhotoviteľa a/alebo Dočasné stavby, ktoré už nie sú potrebné a bude ich ukladať iba na miesta k tomu určené. Uvedené skutočnosti sú podrobne špecifikované v nižšie uvedenom prehľade, ktorý obsahuje presný popis každého jednotlivého zisteného porušenia, dátum jeho zistenia, stručný opis skutkového stavu a výšku uplatnenej zmluvnej pokuty stanovenú podľa prílohy č. 5 Zmluvy 3. Celkový súčet takto uplatnených zmluvných pokút predstavuje čiastku 1.540,- EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 6“). Porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a VOP Okrem vyššie špecifikovaných porušení na strane Navrhovateľa 2, došlo zo strany Navrhovateľa 2 aj k porušovaniu ďalších porušení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy 3 a VOP, ktoré mali podstatný negatívny vplyv na riadnu a včasnú realizáciu Diela 3, a to najmä nie však výlučne: a) Opakované alebo závažné hrubé porušenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany životného prostredia (čl. XIII ods. 4 písm. c) VOP), spočívajúce v konštantnom porušovaní predpisov BOZP počas celého obdobia jeho prítomnosti na stavbe, tak ako je špecifikované v tabuľke uvedenej vyššie. b) Opakované porušovanie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy 3 a VOP (čl. XIII ods. 4 písm. g) VOP), konkrétne: i. porušenie čl. II ods. 12 Zmluvy 3 v spojení s čl. II ods. 23 Zmluvy 3 a čl. VIII ods. 2 VOP - neudržiavanie čistoty a poriadku na stavenisku, neodstraňovanie odpadov a nečistôt vzniknutých z prác Navrhovateľa 2, neplnenie povinnosti priebežne odpratávať a odvážať zo staveniska a priľahlých plôch všetok stavebný odpad a sutinu. Tieto porušenia boli zaznamenané opakovane počas celého trvania prác, a to napriek viacerým písomným upozorneniam Dlžníka (napr. zistenie zo dní 14.10.2024, 16.09.2024, 12.08.2024, 20.06.2024, 10.06.2024 a 14.02.2024). ii. porušenie čl. II ods. 15 Zmluvy 3 v spojení s čl. II ods. 18 bod 18.1 a 18.2 Zmluvy 3 - používanie nevhodných a nebezpečných pracovných postupov a stavebných metód, neudržiavanie staveniska a diela v stave, ktorý by zamedzil ohrozeniu osôb, nezabezpečenie nevyhnutných bezpečnostných opatrení. c) Omeškanie s vykonaním a/alebo odovzdaním Diela 3 alebo jeho časti v súlade so Zmluvou 3 alebo harmonogramom o viac ako 20 dní (čl. XIII ods. 4 písm. i) VOP), keďže termín ukončenia Diela 3 bol stanovený na 15.04.2024 a k jeho odovzdaniu doposiaľ nedošlo. Z dôvodu vyššie uvedených skutočností si Dlžník v súlade s čl. VI. ods. 3 VOP uplatnil voči Navrhovateľovi 2 zmluvnú pokutu v celkovej výške 7 % z Ceny Diela 3 27.273,84 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 7“). Uplatnenie nároku na náhradu nákladov na vykonanie naviac prác Strany sa v súlade s čl. III ods. 6 Zmluvy 3 dohodli, že Navrhovateľ 2 bude znášať náklady na vykonanie naviac prác vo výške 1 % z Ceny Diela 3, a to bez ohľadu na dôvod realizácie naviac prác. Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ 2 vykonal pre Dlžníka naviac práce v celkovej výške 103.896,89 EUR pričom však ale citované ustanovenie nezohľadnil, Dlžník si uplatnil voči Navrhovateľovi 2 nárok na vrátenie sumy 1 % z Ceny Diela 3, t. j. 3.896,26 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 8“). Nevedenie stavebného / montážneho denníka V súlade s čl. II ods. 26. Zmluvy 3, Zhotoviteľ bude viesť montážny denník Zhotoviteľa (obsahujúci najmenej tie údaje, ktoré sa vyžadujú podľa rozhodného práva), v ktorom budú denne zaznamenané uskutočňované práce, ich miesto, pracovníci a ďalšie údaje. Montážny denník podpíše Zhotoviteľ a Objednávateľ. Podpísaná kópia montážneho denníka bude na konci každého týždňa odovzdaná Objednávateľovi. Zhotoviteľ zodpovedá za to, že montážny denník bude nepretržite na Stavenisku a bude prístupný Objednávateľovi a Projektantovi, inak má Objednávateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 50,- EUR (päťdesiat eur) za každý deň porušenia uvedenej povinnosti. V súlade s čl. VII ods. 19 VOP, Zhotoviteľ je povinný od prevzatia staveniska viesť stavebný denník. Podrobnosti sú upravené v čl. IX týchto VOP. Ak je podľa Zmluvy Zhotoviteľ povinný viesť montážny denník, ustanovenia o stavebnom denníku sa primerane vzťahujú aj na povinnosti Zhotoviteľa viesť montážny denník. Vzhľadom na skutočnosť, že Navrhovateľ 2 neviedol stavebný / montážny denník počas celého trvania prác na Diele 3, t. j. od 16.10.2023 do 30.09.2025, Dlžník si uplatnil voči Navrhovateľovi 2 zmluvnú pokutu v súlade s citovanými ustanoveniami Zmluvy 3 a VOP za obdobie od 16.10.2023 do 01.07.2025, t. j. za 715 dní omeškania, v celkovej výške 35.750 EUR (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 9“). Náhrada nákladov vynaložených na splnenie povinností namiesto Navrhovateľa 2 Dlžník si voči Navrhovateľovi 2 uplatnil aj nárok na náhradu nákladov, vynaložených Dlžníkom na zabezpečenie dokončenia Diela 3 podľa Zmluvy 3 vo výške 2.839,50 EUR.
Dlžník poveril vykonaním týchto prác tretie osoby, konkrétne spoločnosti: a. A. B. a NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. IB/16/2025 a faktúry č. 2025125 predstavujú sumu 1.953 EUR - rozobratie a zloženie strešného koberca) b. dbarczi, s.r.o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. FV2024801 - 330 - odvoz odpadu) c. NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. 2025012 predstavujú sumu 84 EUR - likvidácia odpadu pomocníci) d. NN-Bau Slovensko s. r. o. (náklady pripadajúce na Navrhovateľa 2 z faktúry č. 2024198 predstavujú sumu 472,50 EUR - upratovanie staveniska). (ďalej len „Pohľadávka Dlžníka 10“). Pohľadávku 5, Pohľadávku 6, Pohľadávku 7, Pohľadávku 8, Pohľadávku 9 a Pohľadávku 10 spolu vo výške 168.706,17 EUR si uplatnil Dlžník voči Navrhovateľovi 2 výzvou zo dňa 30.09.2025, ktorá bola doručená Navrhovateľovi 2 dňa 03.10.2025. Dlžník na základe výzvy doručenej dňa 03.10.2025 zároveň započítal Pohľadávku 2 v časti 43.370,54 EUR (po zohľadnení zádržného a garančnej zábezpeky, ktorých splatnosť ešte nenastala) s Pohľadávkou Dlžníka 5 na zaplatenie zmluvnej pokuty, v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú. Týmto započítaním Pohľadávka 2, ktorú si Navrhovateľ 2 uplatnil v návrhu na vyhlásenia konkurzu v rozsahu 43.370,54 EUR zanikla. Pohľadávka 2 vo zvyšnej časti (4.818,96 EUR) nie je splatná, pretože ide o zádržné a garančnú zábezpeku podľa ust. čl. IV. bodu 7. - 8. Zmluvy 3, pričom na splatnosť týchto nárokov neboli kumulatívne splnené podmienky v zmysle Zmluvy 3 a VOP, okrem iného aj to, že do dnešného dňa nebolo krátkodobé zádržné a garančná zábezpeka uhradená zo strany investora. Z uvedeného dôvodu nie je možné túto časť Pohľadávky 2 pri posudzovaní oprávnenosti návrhu na vyhlásenie konkurzu zohľadniť, keďže ku dňu podania návrhu nebola po lehote splatnosti dlhšie ako 90 dní. Z vyššie uvedeného vyplýva, že splatné Pohľadávky Navrhovateľov zanikli, sú splnené podmienky podľa ust. § 17 ods. 1 ZKR a preto je potrebné konkurzné konanie uznesením zastaviť. Dlžník žiada súd, aby vydal nasledovné u z n e s e n i e Súd začaté konkurzné konanie voči spoločnosti SKELETON, a. s, so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 vedené na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn.: 25K/55/2025 zastavuje. Účelom zákona o konkurze a reštrukturalizácii je efektívne riešenie stavu úpadku spoločností s cieľom zabezpečiť spravodlivé uspokojenie veriteľov a ochranu práv dlžníka. Nie je však v kompetencii konkurzného súdu, aby rozhodoval o spornosti pohľadávok medzi navrhovateľmi a dlžníkom, pretože sporné nároky majú byť prejednávané v samostatných súdnych konaniach a nemajú zaťažovať konkurzné konanie. Ako je uvedené v predchádzajúcej časti, Pohľadávka 1 a Pohľadávka 2 Navrhovateľov zanikli. Ak však súd zastáva názor, že Pohľadávky nezanikli a sú sporné, ani v takom prípade nie sú Navrhovatelia aktívne vecne legitimovaní na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže spornosť pohľadávok nemôže byť predmetom tohto konania. Dlžník zastáva názor, že Navrhovatelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka len zo špekulatívnych dôvodov s cieľom poškodiť Dlžníka prostredníctvom ktorej sa snažia získať neprináležiacu výhodu a vytvoriť nátlak na Dlžníka, aby im uhradil pohľadávky, na ktoré nemajú legitímny nárok, nakoľko v celom rozsahu zanikli. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu musia mať aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľov. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči Dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľov súd neprihliada, preto tieto nie sú schopné založiť Navrhovateľom aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.2 Rovnaký právny názor zaujal aj v Uznesení Krajský súd v Bratislave, sp. zn.: 2 CoKR 42/2013-147 zo dňa 22.08.2013, keď konštatoval, že „aktívne legitimovaným navrhovateľom konkurzného konania môže byť iba subjekt, ktorého pohľadávka nesmie byť sporná, pričom je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu spočívajúcu v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie t.j. skutočnosti, že navrhovateľ nie je veriteľom
dlžníka podľa hmotného práva, s následkom, že pokiaľ obsah konkurzného spisu v čase rozhodovania konkurzného súdu dostatočným spôsobom nedokumentuje, že navrhovateľ je veriteľom dlžníka a bol ním aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurz, návrh na konkurz musí byť zamietnutý.“ Následne sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky, v Uznesení č. II. ÚS 300/2014-10 zo dňa 18.06.2014, v ktorom konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Krajského súdu, sp. zn.: 2 CoKR 42/2013-147 zo dňa 22.08.2013, keď uviedol „Z uvedených dôvodov (a aj s prihliadnutím na priliehavé konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého účel konkurzného konania vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa musí navrhovateľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle dokazovanie) nie je možné považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvolacím súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného konania. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v účtovníctve navrhovateľa), neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli.“ Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že Dlžník preukázal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhovatelia nie sú veriteľmi Dlžníka podľa hmotného práva, nakoľko Dlžník osvedčil, že uplatňované Pohľadávka 1 a Pohľadávka 2 Navrhovateľov zanikli, resp. sú sporné. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie Navrhovateľov na podanie návrhu predstavuje takú vadu konania, ktorú nie je možné odstrániť, a preto Dlžník žiada súd, aby vydal nasledovné u z n e s e n i e Súd návrh veriteľov DXT s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 386 601 a HYDROS Bánovce, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 117 873 na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti SKELETON, a. s, so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 zamieta. Navzdory všetkým vyššie uvedeným okolnostiam si Dlžník dovoľuje k návrhu Navrhovateľa 1 a Navrhovateľa 2 na vyhlásenie konkurzu uviesť, že s týmto návrhom v celom rozsahu nesúhlasí, keďže preukázateľne nie sú splnené hmotnoprávne (materiálne) predpoklady pre vyhlásenie konkurzu na majetok Dlžníka v podobe úpadkového stavu Dlžníka, ktorého bonitný majetok výrazným spôsobom prevyšuje všetky existujúce záväzky Dlžníka. S ohľadom na absenciu predlženia, si dovoľuje Dlžník zdôrazniť a vysloviť presvedčenie, že za daného stavu by v dôsledku vyhlásenia konkurzu mohlo dôjsť k nenávratným škodám na strane Dlžníka, jeho spoločníkov a v neposlednom rade aj veriteľov Dlžníka, pričom s ohľadom na účinky konkurzu by pôvodný stav nebolo možné už nikdy prinavrátiť späť. Na preukázanie skutočnosti, že majetok Dlžníka nie je predlžený, si dovoľuje Dlžník poukázať na poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2024(za rok 2024), z obsahu ktorej (riadok č. 80) je zrejmé kladné vlastné imanie Dlžníka. Absenciu druhej formy úpadkového stavu Dlžníka v podobe jeho platobnej neschopnosti, Dlžník odôvodňuje najmä nasledovnými skutočnosťami. Dlžník v súlade s výzvou predložil v konaní: i. zoznam svojich záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní; ii. zoznam svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania; iii. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu; iv. poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku; a v. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania. Z predložených dokumentov vyplýva, že Dlžník nie je v úpadku a je platobne schopný, kedy na jednej strane eviduje záväzky po lehote splatnosti o viac ako 90 dní len vo výške 102.914,15 EUR (ktoré vo väčšine sú predmetom urovnania alebo sa jedná o dlhodobé zádržné, ktoré ešte nie je splatné, pretože neboli splnené podmienky), na strane druhej však disponuje finančnými prostriedkami na účte vo výške 511.521,76 EUR, finančnými prostriedkami v pokladni vo výške 5.983,96 EUR (k dnešnému
dňu 5.638,81 EUR) a pohľadávkami z faktúr v hodnote 1.198.431,67 EUR (z toho zádržné vo výške 79.277,45 EUR), a ostatnými pohľadávkami vo výške 635.907,17 EUR. Aj v prípade, že by súd neprihliadol na celé spektrum pohľadávok Dlžníka, na čo nevidíme žiaden racionálny dôvod, samotné disponibilné finančné prostriedky Dlžníka v banke a v pokladni sú viac ako trojnásobkom výšky splatných záväzkov, čo jednoznačne osvedčuje jeho platobnú schopnosť. Skutočnosť, že niektoré záväzky Dlžníka sú evidované po lehote splatnosti, nemá pôvod v nedostatku likvidných prostriedkov, ale v objektívnych a bežných obchodných okolnostiach, a to napríklad: i. v prebiehajúcich rokovaniach o vzájomnom zápočte pohľadávok a záväzkov s viacerými obchodnými partnermi napr. ROLAM s.r.o., Oren, SE a INVEST 35 - Green Atrium Bratislava a. s. (v štádiu uzavretia dohody o urovnaní záväzku); ii. v existencii sporných záväzkov, voči ktorým Dlžník uplatňuje námietky z titulu vadného plnenia; iii. v niektorých prípadoch ide o zádržné podľa zmluvy, ktorých splatnosť je odložená do splnenia zmluvných podmienok (napr. spoločnosť INVIZO s.r.o.). Úpadok je stav objektívnej ekonomickej neschopnosti plniť záväzky, nie len pasívny stav neplatenia. Samotná existencia záväzkov po lehote splatnosti ešte neznamená úpadok Dlžníka, pokiaľ sú tieto záväzky kryté jeho majetkom a možno odôvodnene predpokladať, že Dlžník je schopný ich v primeranom čase uspokojiť. Za účelom preukázania svojej platobnej schopnosti Dlžník predkladá súdu aj zjednodušený formulár projekcie mesačného vývoja medzery krytia, podľa ktorého Dlžník vypočítal medzeru krytia. Medzera krytia predstavuje rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov dlžníka a výškou jeho peňažného majetku, teda ukazovateľ aktuálnej schopnosti právnickej osoby uspokojiť svoje splatné záväzky z disponibilných peňažných prostriedkov. Medzera krytia vyjadruje, do akej miery má dlžník pokryté svoje splatné záväzky peňažnými prostriedkami, pričom ide o objektívny ekonomický ukazovateľ, ktorý umožňuje určiť, či je podnik schopný pokračovať v prevádzke a správe majetku bez nutnosti vyhlásenia konkurzu. Hranica jednej desatiny (10 %) slúži ako kritérium medzi krátkodobou platobnou neschopnosťou a trvalou neschopnosťou plniť záväzky, pričom zákon výslovne umožňuje zohľadniť aj predpokladaný vývoj v horizonte 60 dní. Z tabuľky medzery krytia vyplýva záporný percentuálny výsledok, čo v danom prípade nie je možné považovať za chybu, ale znamená to, že jeho peňažný majetok Dlžníka prevyšuje jeho záväzky, a to je pozitívny stav z hľadiska konkurzu. S ohľadom na výšku percentuálneho mínusu zobrazeného v medzere krytia u Dlžníka je zrejmé, že peňažný majetok Dlžníka je vyšší ako splatné záväzky. Tento stav indikuje, že Dlžník má dostatok prostriedkov na pokrytie svojich záväzkov, a teda v súčasnosti mu nehrozí konkurz z dôvodu platobnej neschopnosti. Z predloženého formulára je zjavné, že Dlžníkov peňažný majetok výrazne prevyšuje splatné záväzky a je bez pochybností platobne schopný. Na základe vyššie uvedeného možno pre vylúčenie pochybností konštatovať, že Dlžník nie je v stave úpadku, keďže nie je predĺžený ani platobne neschopný. Vzhľadom na to, že Dlžník preukázal svoju platobný schopnosť podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR žiada súd, aby vydal nasledovné u z n e s e n i e Súd začaté konkurzné konanie voči spoločnosti SKELETON, a. s, so sídlom Námestie pri Sýpke 939, 851 10 Bratislava - mestská časť Jarovce, IČO: 46 662 936 vedené na Mestskom súde Bratislava III, pod sp. zn.: 25K/55/2025 zastavuje.
6. K vyjadreniu priložil tieto prílohy: Zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, Zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, Informácia o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania (hlavná kniha stav hotovosti, pokladne) a v deň predloženia tejto informácie súdu, Posledná riadna individuálna účtovná závierka, Zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, Zmluvu o dielo č. Z67-31, Zmluva o dielo č. Z67-32, Všeobecné obchodné podmienky Dlžníka (str. 66-77 v zmluve o dielo č. Z67-31), Výzva zo dňa 26.08.2025, Vrátená zásielka, Výzva zo dňa 26.08.2025
- adresa Slivkový sad9187/21, Bratislava, Doručenka, Zmluvu o dielo č. Z67-15, Fotodokumentácia vadného plnenia - zatekanie strechy, Výzvy na odstránenie vady – email, Výzva zo dňa 30.09.2025, Doručenka, Posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka,formulár medzery krytia
7. Mestský súd Bratislava III vec postúpil Okresnému súdu Nitra dňa 05.12.2025 ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie veci, s poukazom na ust. §196a ZKR, v spojení s ust. § 20a písm. c)
bod 2 zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dňa 10.12.2025 bol Okresnému súdu Nitra preúčtovaný navrhovateľom zložený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. O postúpení veci bol dlžník ako aj navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ cestou zástupcu upovedomený.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.01.2026 o 12:00 hod, nakoľko dlžník vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
9. Na pojednávanie sa dostavili dlžník a zástupca dlžníka. Nedostavil sa navrhovateľ - veriteľ DXT s.r.o., navrhovateľ – veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. a ani zástupca navrhovateľov – veriteľov 1/ a 2/. Predvolanie na pojednávanie mal dlžník doručené dňa 15.12.2025 do elektroinickej schránky a dňa 17.12.2025 ako dňa nasledujúceho po dni zverejnenia predvolania v Insolvenčnom registri. O termíne pojednávania bol upovedomený navrhovateľ veriteľ (1/ DXT s.r.o., so sídlom Galvaniho 12/B, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 386 601 a navrhovateľa - veriteľa: 2/ HYDROS Bánovce, spol. s r.o., so sídlom Trenčianska cesta 1573/114, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 117 873, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom: Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051) – upovedomenie o pojednávaní doručené dňa 17.12.2025 ako dňa nasledujúcom po dni zverejnenia v Insolvenčnom registri, upovedomenie o termíne pojednávania bolo zverejnené v Insolvenčom registri dňa 16.12.2025 a to postupom podľa § 19 ods. 1 bod 2 ZKR, v zmysle ktorého určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 bod 2 ZKR dlžník sa na pojednávanie predvolá a predvolanie na pojednávanie sa dlžníkovi doručí aj do elektronickej schránky a aj zverejnením v Insolvenčom registri a veriteľ navrhovateľ ako aj statní veritelia uvedení v návrhu na vyhlásenie konkurzu sa o termíne pojednávania iba upovedomia zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri. Osobitne sa veritelia označení v návrhu na vyhlásenie konkurzu nepredvolávajú.
10. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti navrhovateľa – veriteľa DXT s.r.o. ako aj navrhovateľa – veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. a taktiež v neprítomnosti zástupcu navrhovateľov – veriteľov. Rozhodol tak na základe toho, že navrhovatelia – veritelia majú upovedomenie o termíne pojednávania doručené zverejnením v Insolvenčnom registri dňom 17.12.2025, boli neprítomní, svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi a ani nepožiadali o odročenie pojednávania, pričom súd ich účasť na tomto pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú.
11. V tomto smere súd uvádza, že súd spolu s rovnopisom návrhu na vyhlásenie konkurzu a s uznesením, ktoré bude obsahovať uloženie povinností dlžníkovi, zašle dlžníkovi predvolanie na pojednávanie. Zároveň súd upovedomí o termíne pojednávania veriteľov, ktorí sú označení v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd je povinný zverejniť v Insolvenčnom registri predvolanie na pojednávanie adresované dlžníkovi a upovedomenie pre veriteľov. 12. Súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 1 bod 2 ZKR, v zmysle ktorého súd určí termín pojednávania tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania, a na pojednávanie predvolá dlžníka spolu s doručením návrhu podľa písm. a) prvého bodu, a súčasne o termíne pojednávania upovedomí veriteľov označených v návrhu zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri. V zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 bod 2 ZKR dlžník sa na pojednávanie predvolá a predvolanie na pojednávanie sa dlžníkovi doručí aj do elektronickej schránky a aj zverejnením v Insolvenčom registri a veriteľ navrhovateľ ako aj statní veritelia uvedení v návrhu na vyhlásenie konkurzu sa o termíne pojednávania iba upovedomia zverejnením oznámenia o termíne pojednávania v insolvenčnom registri. Osobitne sa veritelia označení v návrhu na vyhlásenie konkurzu nepredvolávajú.
13. Pojednávanie musí byť nariadené tak, aby sa konalo najneskôr do 70 dní od začatia konkurzného konania. Navrhovateľ a ostatní veritelia, ktorí sú uvedení v návrhu na vyhlásenie konkurzu, majú právo zúčastniť sa na pojednávaní ako účastníci konania a patria im na pojednávaní všetky práva účastníka konania. Pojednávanie je verejné, a preto nie je vylúčené, aby sa na ňom zúčastnili aj iní veritelia dlžníka, avšak len v procesnom postavení verejnosti. Vzhľadom na to, že predvolanie sa dlžníkovi doručuje aj
poštou a aj v Insolvenčnom registri, k samotnému doručeniu dochádza zverejnením v Insolvenčnom registri (§ 199 ZKR).
14. Zástupca dlžníka na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 20.11.2025 v celom rozsahu. Podľa názoru dlžníka jasným a výslovným spôsobom preukázali, že zo strany navrhovateľov sa jedná len o špekulatívny a nezákonným spôsobom vynucujúci výkon práva, nakoľko pohľadávky ktoré boli označené v návrhu sú v celom rozsahu sporné. Ako preukázal, tak pohľadávka navrhovateľa 1/ z faktúry č. 20250021 vo výške 35.302,47 euro ako aj pohľadávka navrhovateľa 2/ z faktúry č. 13250019 vo výške 48.189,50 euro zanikli započítaním voči pohľadávkam dlžníka. Predmetné zápočty boli tak navrhovateľovi 1/ ako aj navrhovateľovi 2/ riadne doručené, o čom doručili spolu s vyjadrením doručenky. V tejto súvislosti dlžník uviedol, že nebude špecifikovať konkrétne nároky, ktoré eviduje voči navrhovateľovi 1/ a navrhovateľovi 2/, nakoľko ich riadne špecifikoval vo vyjadrení, avšak zdôrazňuje, že tak navrhovateľ 1/ ako aj navrhovateľ 2/ boli v podstatnom omeškaní s dokončením diel, porušili aj iné ustanovenia zmlúv o dielo, a to nedodržiavanie BOZP, nevedenie stavebných denníkov a iné. Čo sa týka pohľadávky dlžníka voči navrhovateľovi 1/ len zo samotného omeškania s dokončením diela, a teda zmluvnej pokuty, tá tvorila sumu vo výške 457.148 eur. Z dôvodu právnej istoty si dlžník doposiaľ uplatnil len časť tejto zmluvnej pokuty, a to cca. vo výške 90.000 eur. Z toho dôvodu zanikla pohľadávka 1/ navrhovateľa 1/ a teda máme za to, že nielenže je pohľadávka navrhovateľa 1/ sporná, ale k dnešnému dňu neexistuje a okrem toho je to práve dlžník, ktorý eviduje nesplatné pohľadávky voči navrhovateľovi 1/. Rovnako sa obe spoločnosti tak navrhovateľ 1/ ako aj navrhovateľ 2/ dopustili porušenia zmlúv, čím dlžník musel vynaložiť náklady na odstránenie ich nedostatkov alebo nesplnenie si povinností v zmysle zmluvy. Tieto takisto riadnym spôsobom vo vyjadrení vyčíslil, a teda má za to, že súd je oboznámený s týmto vyjadrením a nie je potrebné ich ďalším spôsobom špecifikovať. Okrem toho, že obe pohľadávky zanikli, je potrebné vážený súd vziať do úvahy najmä judikatúru súdov, ktorá hovorí, že ak je pohľadávka navrhovateľov sporná, návrh na vyhlásenie konkurzu musí byť zamietnutý. V tejto súvislosti poukazujeme na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2CoKR/42/2013, ako aj uznesenie Ústavného súdu SR 2ÚS/300/2014 v ktorom sa jednoznačne konštatuje, že ak navrhovateľ neosvedčí existenciu svojej pohľadávky neostáva súdu nič iné len návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť. A to dokonca aj v prípade ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli. Je teda jasné, že navrhovatelia nie sú veriteľmi dlžníka, nakoľko dlžník riadnym a podrobným spôsobom osvedčil, že uplatňované pohľadávky zo strany navrhovateľa 1/ a navrhovateľa 2/ zanikli v celom rozsahu. A teda ich existencia je prinajmenšom sporná. Dovoľuje si dlžník vyjadriť sa aj k platobnej schopnosti dlžníka a k absencii predĺženia a úpadkového stavu na strane dlžníka. V súvislosti s týmto si dovoľujem v krátkosti uviesť, že obrat dlžníka za rok 2024 predstavoval cca. 11 miliónov euro a navrhovateľmi uplatňované pohľadávky sú cca. vo výške 70.000 eur. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby dlžník tieto pohľadávky neuhradil, ak by tieto pohľadávky boli skutočné a relevantne uplatnené zo strany navrhovateľov a neboli by zanikli iným zákonným spôsobom. Čo sa týka preukazovania predĺženia, jedného z úpadkových stavov spoločnosti, tam je nesporné, že vlastné imanie podľa účtovnej závierky za rok 2024 na riadku 80 deklaruje, že je v pluse skoro milión eur. Už len táto samotná skutočnosť evokuje, že spoločnosť má dostatok vlastných zdrojov na krytie akýchkoľvek záväzkov. Minimálne teda tie ktoré boli uplatňované navrhovateľmi 1/ a 2/. Čo sa týka posúdenia platobnej schopnosti tam taktiež sme zdokladovali a hodnoverne preukázali, že dlžník disponoval ku dňu začatia konkurzného konania finančnými prostriedkami na účte vo výške 511.000 eur, v pokladni vo výške 6.000 euro a s pohľadávkami z faktúr v hodnote 1,2 milióna euro a ostatnými pohľadávkami vo výške 636.000 euro, pričom záväzky po lehote splatnosti viac ako 90 dní tvorili len nepatrnú časť, a to vo výške 102.000 euro. Napriek tomu, že niektoré záväzky dlžníka boli evidované po lehote splatnosti, síce len vo výške 102.000 euro, napriek tomu všetky tieto pohľadávky boli predmetom vzájomných rokovaní s veriteľmi a dovolíme si tvrdiť, že k dnešnému dňu sú všetky aj vyriešené, vo väčšine dohodami o urovnaní, z toho dôvodu k dnešnému dňu ani existencia záväzkov po splatnosti viac ako 90 dní už nezodpovedá realite. Okrem toho nám daňový poradcovia vypracovali aj medzeru krytia, ktorá má slúžiť práve pre účely konkurzného konania na preukazovania platobnej schopnosti, ktorí podľa skutočných výsledkov a zo skutočných vstupných údajov dlžníka vypracovali projekciu mesačného vývoja medzery krytia, z ktorej taktiež jednoznačne vyplýva, že dlžník má dostatok prostriedkov na pokrytie svojich záväzkov a v súčasnosti nielenže nie je v úpadku, jemu úpadok ani nehrozí, a teda ani nemôže hroziť konkurz z dôvodu platobnej neschopnosti. Z predloženého formulára je zjavné, že dlžníkov peňažný majetok výrazne prevyšuje splatné záväzky a je teda bezpochyby platobne schopný. Žiada súd, aby na dnešnom pojednávaní zastavil začaté konkurzné konanie z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti alebo návrh zamietol z dôvodu toho, že navrhovatelia neosvedčili existenciu svojich pohľadávok. A teda, že nie sú
navrhovateľmi v zmysle platného práva oprávnenými podať návrh na vyhlásenie konkurzu na dlžníka. Žiada to kvôli tomu, že nám to robí problémy aj v podnikateľskej činnosti, ktorá riadne u dlžníka prebieha, nemá žiadne exekučné konania, nemá žiadne dokonca ani súdne spory, nemá daňové podlžnosti, všetko si plní a platí a naozaj tento návrh berieme ako snahu navrhovateľa 1/ a 2/ domôcť sa svojich kvázi peňazí, ktoré v celom rozsahu máme za to, že započítaním boli splnené a teda takému šikanóznemu návrhu na vyhlásenie konkurzu nemôže byť v žiadnom prípade poskytnutá žiadna právna ochrana a žiadame súd, aby na tieto skutočnosti prihliadal a dnes rozhodol.
15. Súd na pojednávaní konanom dňa 07.01.2026 vyhlásil dokazovanie za skončené s tým, že vo veci vyhlásenia konkurzu rozhodne do 7 dní od vyhlásenia dokazovania za skončené.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „ZKR“), právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
17. Podľa § 11 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. Dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok podľa tejto časti zákona, iba ak je právnickou osobou. Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona iba voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom.
18. Podľa § 11 ods. 3 ZKR, veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka alebo ak sa predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu, že došlo k zverejneniu oznámenia podľa osobitného predpisu3ca v Obchodnom vestníku. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 90 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
19. Podľa § 12 ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podľa osobitného predpisu.4 Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára špecializovaného portálu do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada; to neplatí, ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 176 ods. 1.
20. Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 90 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 90 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe,
d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie,4a) schváleného a účtovaného certifikačnýmorgánom,4b) alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
21. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, a) súd do 5 dní od začatia konkurzného konania 1. odošle dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu spolu s uznesením, ktoré obsahuje najmä 1a. výzvu, aby sa do 20 dní od jeho doručenia vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť; najmä aby predložil 1aa. zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 90 dní v omeškaní, 1ab. zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, 1ac. informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, 1ad. zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 90 dní od začatia konkurzného konania, 1b. poučenie, že inak súd vyhlási na jeho majetok konkurz, 1c. poučenie o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinnosti v konkurze,
2.určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a o ktorom upovedomí veriteľov označených v návrhu; predvolanie, ako aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku; dlžníkovi predvolanie doručí aj iným spôsobom; termín pojednávania súd určí tak, aby sa konalo najneskôr do 70dní od začatia konkurzného konania,
3.vyzve dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania; ak tak dlžník urobí, súd zruší termín pojednávania a rozhodne bez pojednávania; rovnako postupuje aj vtedy, ak sa má za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
22. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) ZKR, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania,
23. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil,
24. Podľa § 19 ods. 2) ZKR, proti rozhodnutiu, ktorým sa konkurzné konanie končí, je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu je oprávnený podať odvolanie dlžník. Ak bol konkurz vyhlásený ako hlavné insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať ktorýkoľvek veriteľ dlžníka. Ak bol konkurz vyhlásený ako vedľajšie insolvenčné konanie, odvolanie je oprávnený podať správca v hlavnom insolvenčnom konaní. 25. Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení(ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
26. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah predmetného spisu, ktoré predložili veritelia navrhovatelia 1/ a 2/ a dlžník.
27. Navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ preukazovali svoje pohľadávky voči dlžníkovi vo svojom návrhu a doložili ich listinnými dôkazmi. Dlžník vo svojom vyjadrení a prednese na pojednávaní rozporoval aktívnu vecnú
legitimáciu navrhovateľa 1/ a 2/, pohľadávky navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ označil za sporné a tvrdil, že podmienky na vyhlásenie konkurzu nie sú dané a splnené. Uvedené skutkové tvrdenia účastníkov konania súd podrobne uviedol v predchádzajúcich bodoch tohto uznesenia, kde uviedol jednotlivé vyjadrenia a skutkové tvrdenia účastníkov konania.
28. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti, pričom musí byť zachovaná pluralita veriteľov. V prípade spornej pohľadávky veriteľa súd neprihliada na tieto pohľadávky, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (komentár k ZKR JUDr. Branislav Pospíšil).
29. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr. Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálila právny záver, že pre účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou veriteľa, ktorej hmotnoprávny základ a existenciu je konkurzný súd spôsobilý zistiť (má ju za preukázanú) bez potreby dokazovania týchto skutočností. Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2014, sp. zn. 4CoKR/24/2014; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.08.2013, sp. zn. 2CoKR/42/2013-147; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.11.2013, sp. zn. 2CoKR/778/2013; uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2018,sp. zn. 1CoKR/33/2018).
30. Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa18.06.2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014-10). Súd rovnako odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z11.12.2007, sp. zn. 29Cdo 5044/2007, podľa ktorého pri závere o nedoložení pohľadávok navrhujúcimi veriteľmi, nie je dôvod skúmať dlžníkov úpadok. Osoba bez aktívnej legitimácie totiž nemá právo domôcť sa osvedčenia dlžníkovho úpadku.
31. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa ako konkurzného veriteľa, spočíva bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno, výhradne na navrhovateľovi. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tým splnenie podmienok uvedených v ust. § 12 ods. 2 ZKR musí veriteľ - navrhovateľ /každý z nich o svojom nároku samostatne/ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie.
32. Pohľadávka navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ uvedená v návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka predstavovala podľa obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu: dňa 14.03.2025 vystavenú faktúru č. 20250021 na úhradu objednaných elektroinštalačných prác znejúcu na sumu 35.302,47 EUR s dátumom splatnosti 13.04.2025. Dlžník mal túto pohľadávku veriteľa DXT s.r.o. neuhradiť, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ DXT s.r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019 dňa 15.05.2025, v lehote do 16.05.2025. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o., vystavil Dlžníkovi dňa 07.04.2025 faktúru č. 13250019 na úhradu objednaných stavebných prác znejúcu
na sumu 48.189,50 EUR s dátumom splatnosti 07.05.2025. Dlžník ani túto pohľadávku veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. nemal uhradiť, t.j. je s jej uhradením v omeškaní viac ako 90 dní. Veriteľ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. písomne vyzval Dlžníka na úhradu svojej faktúry č. 13250019 dňa 24.07.2025. Dlžník je v omeškaní s úhradou dvoch peňažných záväzkov (vyplývajúcich z faktúry veriteľa DXT s.r.o. č. 20250021 a faktúry veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. č. 13250019) viac ako 90 dní. Dlžník bola na úhradu záväzkov opakovane písomne vyzvaný zo strany veriteľa DXT s.r.o. dňa 15.05.2025 a zo strany veriteľa HYDROS Bánovce, spol. s r.o. dňa 24.07.2025. Navrhovateľ teda uvádza, že má voči Dlžníkovi pohľadávku v kvalite podľa § 12 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“). Dlžník bol zároveň Navrhovateľom 1/ a 2/ vyzvaný na zaplatenie Pohľadávky.
33. Dlžník vo svojom vyjadrení vo veci podrobne špecifikovanom v bode 5 a 6 tohto uznesenia (preto vyjadrenie dlžníka a spornosť pohľadávky nebude opakovať aj v tomto odseku) pohľadávky navrhovateľov veriteľov riadnym spôsobom a uvedením skutkových tvrdení rozporoval a poukázal na to, že zanikli započítaním v celom rozsahu , pričom dlžník skutkovo ako aj listinami podrobne opísal zánik pohľadávok započítaním a tým aj ich spornosť.
34. Súd konštatuje, že v rámci začatého konkurzného konania podľa súdnej praxe povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013). Súd má za to, že dlžník osvedčil spornosť tejto pohľadávky a preto na ňu súd nemôže prihliadať. Súd nie je oprávnený viesť rozsiahle dokazovanie ohľadom spornosti tejto pohľadávky, pričom z obsahu súdneho spisu má dostatočne osvedčenú spornosť tejto pohľadávky medzi dlžníkom a pristúpeným veriteľom. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 NSČR 30/2009-A-64 zo dňa 29.04.2010, publikovaný v českej zbierke pod Rc 14/20211: Důvodem k zamítnutí insolvenčního návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení vyjde najevo, že sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen doložit, nebude možné osvědčit pouze listinami a že provedením věcně (okruhem sporných skutečností) opodstatněných důkazů (výslechem účastníků, výslechem svědků, znaleckými posudky, ohledáním apod.) by insolvenční soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce. Súd konštatuje, že sporné skutočnosti, ktoré sa týkajú pohľadávky týchto veriteľov, nebude možné osvedčiť len listinami a vykonaním vecne opodstatnených dôkazov (výsluchmi, znaleckými posudkami atď..) by konkurzný súd nahradzoval sporné konanie o tejto pohľadávke. Konkurzný súd navyše poznamenáva, že zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.
35. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014, z ktorého cituje nasledovné: Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka
vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. Ako vyplýva z citovaných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto právna úprava vychádza z princípu, podľa ktorého konkurz na majetok dlžníka môže byť vyhlásený iba na návrh subjektov definovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Jedným z týchto subjektov je veriteľ dlžníka. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii zároveň stanovuje náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, ktorých splnenie je predpokladom začatia konkurzného konania. Jednou z týchto náležitostí je aj pripojenie listiny, ktorá dokladuje pohľadávku navrhovateľa (napr. aj len potvrdenie audítora, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe). Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka však konkurzný súd nemôže vychádzať iba z obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu; je povinný vziať do úvahy aj obsah vyjadrenia dlžníka k tomuto návrhu a ním predložené dôkazy. Opačný prístup by predstavoval neprípustný formalizmus v rozhodovaní konkurzného súdu. Pritom ani z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nevyplýva, že pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu prichádza do úvahy iba jeho vyhlásenie alebo zastavenie konkurzného konania. Pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu je daný v rovnakom ustanovení navyše konkurznému súdu zákonný príkaz neprihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť (bez toho, aby táto povinnosť konkurzného súdu bola zákonom obmedzená iba na posudzovanie otázky platobnej schopnosti dlžníka). Zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoc aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. Z uvedených dôvodov (a aj s prihliadnutím na priliehavé konštatovanie krajského súdu, podľa ktorého účel konkurzného konania vylučuje rozsiahlejšie dokazovanie otázky existencie pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu vrátane aktívnej legitimácie navrhovateľa musí navrhovateľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť takéto rozsiahle dokazovanie) nie je možné považovať výklad dotknutých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii odvolacím súdom za taký, ktorý sa prieči zmyslu a účelu právnej úpravy konkurzného konania. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu (hoci navrhovateľ predložil konkurznému súdu s návrhom aj potvrdenie audítora o tom, že pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, ako aj o doložení dôvodu jej vzniku v účtovníctve navrhovateľa), neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli. Krajský súd vo veci sťažovateľa svojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého bol povinný postupovať pri nachádzaní práva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne formalisticky, a takto neumožniť priechod zjavnej nespravodlivosti. Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie dotknutých ustanovení právneho poriadku krajským súdom so sťažovateľom označenými ustanoveniami ústavy dospel ústavný súd k záveru, že je vylúčené, aby uznesením krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv. S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozhodnutiu krajského súdu odmietol podľa § 25 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Iba to, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jeho sťažnosti. Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
36. Jedným z aktívne legitimovaných subjektov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ - v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len pre platobnú neschopnosť dlžníka a nie pre predĺženie. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám,
ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu legitimáciu veriteľa iba na prípad dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu posudzovania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v rámci konania bude posudzovať platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej formy úpadku.
37. Súd vyhlási konkurz na majetok dlžníka za kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: sú splnené podmienky ustanovené v § 11 a 14 ZKR, veriteľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu, dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka nedôjde.
38. Od platobnej neschopnosti je potrebné odlišovať neochotu dlžníka plniť peňažný záväzok, t. j. stav, keď dlžník je schopný splniť peňažný záväzok, ale z rôznych dôvodov nie je ochotný záväzok uhradiť, napr. z dôvodu, že ho považuje za sporný a pod.
39. Ak dlžník osvedčí, že jeho záväzky (s výnimkou sporných záväzkov, na ktoré sa neprihliada) sú kryté hodnotou jeho likvidného finančného majetku (tento majetok vymedzuje vyhláška č. 643/2005 Z. z.), znamená to, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť.
40. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí mať aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR).
41. Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu [§ 19 ods. 1 písm. c) ZKR].
42. Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 300/2014 správne uviedol, že zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal.
43. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť spornosť u tých pohľadávok, ktoré sa týkajú veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa-navrhovateľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu.
44. Preto, pokiaľ obsah konkurzného spisu ako celok dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka, neostáva než návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa zamietnuť, a to aj v prípade, ak by pohľadávky iných veriteľov voči dlžníkovi sporné neboli.
45. Ak sa v začatom konkurznom konaní ukáže, že pohľadávku navrhovateľa je neexistentná (ak zanikla zaplatením), resp. sporná, je to dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany navrhovateľa.
46. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu – splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky
musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoKR/24/2014 zo dňa 31.07.2014).
47. Existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť totiž v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 ZKR). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosť, že navrhovateľ má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu konania (uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoKR/5/2017 zo dňa 23. 2. 2017; uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/5/2017 z 23. 2. 2017).
48. Podľa súdnej praxe povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok ním označeného dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013).
49. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29 NSČR 30/2009-A-64 zo dňa 29.04.2010, publikovaný v českej zbierke pod Rc 14/20211: Důvodem k zamítnutí insolvenčního návrhu věřitele v řízení před soudem prvního stupně je i to, že v insolvenčním řízení vyjde najevo, že sporné skutečnosti týkající se pohledávky, kterou je insolvenční navrhovatel povinen doložit, nebude možné osvědčit pouze listinami a že provedením věcně (okruhem sporných skutečností) opodstatněných důkazů (výslechem účastníků, výslechem svědků, znaleckými posudky, ohledáním apod.) by insolvenční soud nahrazoval sporné řízení o takové pohledávce.
50. Ak ide o spornú pohľadávku označenú veriteľom v návrhu, postačuje dlžníkovi spornosť pohľadávky iba osvedčiť, aby súd na ňu neprihliadal, t. j. dlžník nemusí spornosť pohľadávky preukázať. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samotného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta (komentár k ZKR JUDr. Branislav Pospíšil, 2012).
51. Súd v zmysle citovaných ustanovení ZKR skúmal hmotnoprávne podmienky vyhlásenia konkurzu, vychádzal z návrhu a vyjadrenia dlžníka založených v súdnom spise, prednesu zástupcu dlžníka na pojednávaní, ako aj z účastníkmi predložených listinných dôkazov, pričom v rámci tejto fázy konkurzného konania nemohol vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie, nakoľko by to bolo nad rámec povahy konania o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktoré nie je určené na riešenie sporu veriteľov a dlžníka ohľadne existencie pohľadávok, pre ktoré sa navrhuje vyhlásenie konkurzu, keďže súd v rámci začatého konkurzného konania ako už uviedol vyššie podľa súdnej praxe povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu vylučuje, aby súd o sporných skutočnostiach vykonával dokazovanie a nahrádzal tým sporové konanie. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie nesporných pohľadávok. Konkurzný súd dokazovanie vykonáva len v otázke naplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktoré vyplývajú z ust. § 3 ods. 2, ods. 3 ZKR (otázka posúdenia úpadku dlžníka označeného v návrhu na vyhlásenie konkurzu). Navrhovateľ je povinný svoju pohľadávku osvedčiť natoľko, aby nebolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť
v rámci konkurzného konania rozsiahle dokazovanie vo veci preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa v konaní namieta. Uvedené závery korešpondujú s judikatúrou, ktorá sa vyvinula v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok ním označeného dlžníka (napr. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 4CoKR/24/2014, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR/778/2013 zo dňa 14.11.2013, ako aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave vydaného v konaní pod č. k. 2CoKR42/2013-147 zo dňa 22.08.2013). Taktiež vykonanie dokazovania vo vzťahu k úpadku dlžníka v prípade straty aktívnej vecnej legitimácie dlžníka, nie je potrebné, keďže v prípade nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa-navrhovateľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľ má aktívnu legitimáciu. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám, ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka. Zákon teda limituje aktívnu legitimáciu veriteľa iba na prípad dlžníkovho úpadku vo forme platobnej neschopnosti, preto je z pohľadu posudzovania veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu stav predĺženia irelevantný, keďže súd v rámci konania bude posudzovať platobnú schopnosť/neschopnosť dlžníka a nie stav predĺženia ako inej formy úpadku.
52. Konkurzný súd vzhľadom na vyššie uvedené sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nakoľko dlžník spochybnil pohľadávku navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa § 19 ods. I písm. c) ZKR, časť vety za bodkočiarkou, pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Súd poukazuje na skutočnosť, že dlžník pohľadávku navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ spochybnil vo svojom vyjadrení ako aj na pojednávaní s odôvodnením, že pohľadávka zanikla započítaním. Z tohto pohľadu je predmetná pohľadávka navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ sporná a nie je možné na ňu prihliadať pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu.
53. Súd s poukazom na ustálenú judikatúru uvádza, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j. či je dlžník v úpadku). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu, výšky pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť táto pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu pred vyhlásením konkurzu, prípadne správcom alebo veriteľom počas lehoty na popieranie pohľadávok. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva, resp. uvádza okolnosti, pre ktoré podľa dlžníka tieto pohľadávky už neexistujú, resp. ak má dostatok majetkového krytia, nejde o dlžníkovu neschopnosť platiť. Úlohou konkurzného súdu je len vytvoriť podmienky navrhujúcemu veriteľovi, domôcť sa uspokojenia osvedčenej a nespornej pohľadávky, ktorú dlžník bez právne akceptovateľného dôvodu neplní. Nesporový charakter konkurzného konania označovaného aj za ..generálnu exekúciu“ premietol zákonodarca a konštantná judikatúra do povinnosti navrhovateľa preukázať súdu existenciu nespornej (osvedčenej) pohľadávky voči dlžníkovi.
54. V predmetnom konaní navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ svoju pohľadávku voči dlžníkovi, označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu, doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c) ZKR., teda potvrdením audítora, že navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ pohľadávku voči dlžníkovi účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Súd dodáva, že audítor nevydáva potvrdenie o nespornosti nároku, ale len potvrdenie o evidencii a existencii pohľadávky v účtovných dokumentoch veriteľa a o doložení jej pôvodu zmluvou alebo inými listinami preukazujúcimi dôvod jej vzniku. Veriteľ v zmysle platnej právnej úpravy môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté (v prípade, ak návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý
je právnickou osobou). To však neznamená, že ak je taký návrh podaný, nahradzuje konkurzné konanie riadne konanie o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o pohľadávke rozhodnúť.
55. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je teda len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 90 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Dlžník, voči ktorému je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, má právo sa v štádiu do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok proti podanému návrhu brániť (okrem iných) aj tým spôsobom, že relevantným spôsobom spochybní pohľadávku navrhovateľa, resp. ostatných v návrhu označených veriteľov, o ktorých navrhovateľ - veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a splatné. V prípade, ak dlžník relevantne spochybní ich oprávnenosť, resp. osvedčí ich spornosť, súd na takéto pohľadávky v súlade s § 19 ods. 1 písm. c) ZKR nemôže prihliadať.
56. V posudzovanom prípade má navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ ako uviedol v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči Dlžníkovi pohľadávku veriteľ 1/ DXT s.r.o. - vyčíslenú ku dňu 13.04.2025 v celkovej výške 35.302,47 eura – faktúra č. 20250021 a veriteľ 2/ HYDROS Bánovce, spol. s r.o. – vyčíslenú ku dňu 07.05.2025 v celkovej výške 48.189,50 eura – faktúra č. 13250019. Konkurzný súd považuje za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa - veriteľa 1/ a 2/ je sporná, nakoľko dlžník osvedčil jej spornosť, tým, že poukázal na to, že došlo k jej zániku započítaním a to v dôsledku uplatnenia voči navrhovateľovi veriteľovi 1/ či už zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela, uplatnenia nárokov zo zastavenia stavebných prác pri vykonaní diela , nároku na náhradu nákladov na vykonanie prác naviac, náhrady nákladov vynaložených na splnenie povinnosti namiesto navrhovateľa 1/ a vo vzťahu k navrhovateľovi veriteľovi 2/ za uplatnenie nárokov na zmluvnú pokutu, porušenie povinnosti na úseku BOZP, porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a VOP. O spornosti pohľadávky nemusí súd viesť ďalšie dokazovanie, postačuje, ak dlžník osvedčil spornosť pohľadávky navrhovateľa. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávku uplatnenú navrhovateľom je možné pre toto konanie považovať za spornú a nakoľko dlžník hodnoverne osvedčil spornosť navrhovateľovej veriteľovej 1/ a 2/ pohľadávky, nie je daná aktívna vecná legitimácia navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Aj v prípade, ak by jednostranné zápočty dlžníka neuznal navrhovateľ veriteľ, súd uvádza, že z komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Komentár prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD., 4. vydanie 2021, vydavateľstvo C.H.BECK, str. 158 vyplýva, že dlžník má možnosť preukázať, že záväzok vôbec nevznikol alebo že zanikol (v dôsledku preklúzie alebo započítaním a pod). Súd konštatuje, že obrana dlžníka spočívajúca v tom, že pohľadávka veriteľa zanikla započítaním je vo formálnom konkurznom konaní prípustná a spornosť pohľadávky či už navrhovateľa alebo dlžníka má byť predmetom samostatného sporového konania, nie konkurzného konania. V konkurznom konaní stačí osvedčiť spornosť, pričom podľa citovanej judikatúry ako aj komentára na osvedčenie spornosti stačí, ak dlžník poukáže, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním, prípadne že je predmetom samostatného sporového konania. V tomto prípade dlžník osvedčil spornosť , nakoľko poukázal na zánik pohľadávky navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ jej započítaním, pričom toto tvrdenie preukázal aj listinami založenými v súdnom spise vrátane doručeniek – jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 26.08.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 1/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 05.09.2025 a jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 30.09.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 2/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 03.10.2025. Spornosť či už pohľadávky navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ alebo pohľadávky dlžníka sa preukáže až po vykonanom dokazovaní v samostatnom sporovom konaní.
57. Ustálená judikatúra všeobecných súdov a Ústavného súdu SR, ako aj odborná literatúra (viď napr. Komentár k ZKR Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD.), už v dostatočnej miere ustálila právny záver, že pre účely vyhlásenia konkurzu sa aktívna legitimácia spája len s osvedčenou a nespornou pohľadávkou veriteľa, ktorej hmotnoprávny základ a existenciu je konkurzný súd spôsobilý zistiť (má ju za preukázanú) bez potreby dokazovania týchto skutočností.
58. Čo sa týka testu platobnej schopnosti dlžníka, v tejto súvislosti konkurzný súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014, ktorá citoval vyššie a z ktorého vyplýva, že pre zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu postačuje osvedčiť spornosť u tých pohľadávok, ktoré sa týkajú veriteľa, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade nedostatku aktívnej legitimácie veriteľa je už bezpredmetné skúmať, či dlžník úspešne absolvoval test platobnej schopnosti, keďže neboli splnené všetky podmienky na vyhlásenie konkurzu. K skúmaniu a osvedčovaniu platobnej schopnosti dochádza v konkurznom konaní iba za predpokladu, že navrhovateľ
má aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na záver o absencii aktívnej vecnej legitimácii Navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ konkurzný súd sa ďalej v predmetnej veci nezaoberal skúmaním platobnej schopnosti dlžníka.
59. Taktiež Ústavný súd SR v tejto súvislosti vo svojom rozhodnutí č. IV. ÚS 244/2018 konštatoval: V štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je účelom konkurzného konania zisťovať oprávnenosť pohľadávok veriteľov. Pokiaľ dlžník relevantným spôsobom spochybní niektoré splatné pohľadávky veriteľov (o ktorých veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a sú splatné), nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Obdobne Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí III. ÚS 383/2020 konštatoval: Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi. Súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania a skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok sa zaoberá, len ak je táto podmienka splnená. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu.
60. V posudzovanej právnej veci preto, podľa názoru súdu, dlžník voči pohľadávke navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ dostatočne osvedčil spornosť, čím veriteľ 1/ a 2/ nemá aktívnu vecnú legitimáciu – dlžník náležite označil spornosť ich uplatnenej pohľadávky (tvrdená spornosť pohľadávky dlžníkom z dôvodu započítania s poukazom na predložené listiny je podrobne špecifikovaná v predchádzajúcich odsekoch tohto uznesenia, kde súd popísal obranu dlžníka s uvedením listín, ktoré účastníci konania do konania predložili).
61. Súd preto konštatuje, že aj pohľadávky navrhovateľov veriteľov 1/ a 2/ ako účastníkov konania sú natoľko sporné, že súd na tieto pohľadávky nemôže prihliadať. Súd konštatuje, že dlžníkovi stačí osvedčiť spornosť pohľadávok, nemusí túto spornosť aj preukázať. Túto spornosť dlžník v prebiehajúcom konkurznom konaní aj preukázateľne a dostatočne osvedčil vo svojom vyjadrení uvedenom v predchádzajúcich odsekoch a prednesu na pojednávaní a to uvedením poukazu na zánik pohľadávok započítaním a priložením listín, na ktoré sa dlžník odvoláva. Vo vzťahu k pohľadávkam uplatnených veriteľom 1/ a 2 / dlžník vzhliadol spornosť v tom, že zanikli jednostranným započítaním a to v dôsledku uplatnenia voči navrhovateľovi veriteľovi 1/ či už zmluvnej pokuty za omeškanie so zhotovením a odovzdaním diela, uplatnenia nárokov zo zastavenia stavebných prác pri vykonaní diela , nároku na náhradu nákladov na vykonanie prác naviac, náhrady nákladov vynaložených na splnenie povinnosti namiesto navrhovateľa 1/ a vo vzťahu k navrhovateľovi veriteľovi 2/ za uplatnenie nárokov na zmluvnú pokutu, porušenie povinnosti na úseku BOZP, porušenie ďalších povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo a VOP , čo dlžník preukázal aj listinami založenými v súdnom spise vrátane doručeniek – jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 26.08.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 1/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 05.09.2025 a jednostranné započítanie v písomnom podaní zo dňa 30.09.2025 vo vzťahu v navrhovateľovi veriteľovi 2/ vrátane doručenky o doručení výzvy dňa 03.10.2025.
62. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 18. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 300/2014 preto správne uviedol, že zmyslu a účelu právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii preto zodpovedá iba taký výklad citovaných ustanovení tohto zákona, ktorý vylučuje v prípade, ak by obsah konkurzného spisu ako celok nepotvrdzoval existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľom a dlžníkom, ktorého obsahom je pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi, vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Nemožno totiž pripustiť, aby bol konkurz na majetok dlžníka vyhlásený na návrh osoby, ktorá nie je veriteľom dlžníka. Rovnako v tomto štádiu konkurzného konania je z rovnakého dôvodu vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal. S poukazom na ust. § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, preto pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu nemožno prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Dlžník náležite osvedčil spornosť záväzkov samotného veriteľa – navrhovateľa 1/ a 2/. Z uvedených záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na vyhlásenie konkurzu je v tomto štádiu konkurzného konania relevantná pohľadávka navrhovateľa veriteľa, nakoľko je vylúčené, aby za tejto situácie pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka postačovala existencia iných veriteľov, napr. pristúpených (hoci aj s nespornou pohľadávkou voči dlžníkovi), z ktorých však žiaden návrh na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi so zákonom predpísanými náležitosťami nepodal .
63. Na základe uvedených skutočnosti a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že z dôvodu spornosti pohľadávky, na základe ktorej sa navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ domáha vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, nie je navrhovateľ veriteľ 1/ a 2/ aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a teda nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v konaní, preto návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol (výrok I.).
64. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 67. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. Súd konštatuje, že ustanovenia ZKR priamo neriešia otázku náhrady trov konania, preto súd o trovách konania rozhodol pri použití § 196 ZKR v spojení s ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
69. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na skutočnosť že súd rozhodol o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa veriteľa 1/ a 2/ v dôsledku označenia spornosti pohľadávok súd konštatuje, že úspešný v konaní bol dlžník, keďže súd návrh zamietol. Z uvedeného dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania dlžníkovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (výrok II.). 70. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
71. O zaplatenom preddavku súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je účastník konkurzného konania oprávnený podať odvolanie. Odvolanie (§ 196 ZKR v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou CSP) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh, § 363 CSP).
Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).
U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v insolvenčnom registri, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 4, ods. 3, ods. 1 ZKR), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v insolvenčnom registri (§ 199 ods. 7 veta prvá ZKR).