Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-2-2026.pdf
PDF · 139.85 KB
Case nature
Subarea
26Co/2/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Ivana Šlesarová v právnej veci navrhovateľa: FABROS drevostavby, a.s., IČO 54 783 119, so sídlom Lovčická 655/79, Brestovany zastúpený splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., IČO 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. A. XXXX/X, D. E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17C/61/2025-61 zo dňa 13. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnému s a n e p r i z n á v a voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. rozhodol, že odporca nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 19b ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že predmet povinnosti odporcu spočívajúci v zdržaní sa šírenia akýchkoľvek príspevkov, komentárov, článkov a recenzií týkajúcich sa činnosti a podnikania navrhovateľa prostredníctvom sociálnych sietí, recenzií na stránke A. a verejne dostupných online diskusií, je vymedzený tak všeobecne a široko, že nariadené neodkladné opatrenie by sa tak malo, resp. mohlo vzťahovať na akékoľvek budúce príspevky, komentáre, články a recenzie povinného týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa. Uvedené by však odporcu nepochybne obmedzovalo nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, keďže v zásade by mu zakazovalo v budúcnosti zverejňovať o navrhovateľovi príspevky s akýmkoľvek, vopred nepredvídateľným obsahom, a to paradoxne aj pozitívne, ktoré by boli navrhovateľovi na prospech. Takáto úprava vzťahov trvalého charakteru nezodpovedá zásade proporcionality, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zmietol. V časti navrhovanej povinnosti, ktorou sa navrhovateľ domáhal natrvalo odstrániť existujúce príspevky a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa zverejnené na sociálnej sieti F., na profile odporcu na stránke A., na stránke G. H. argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti je nedôvodný a nezodpovedá zásade proporcionality. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Navrhovateľ ničím neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby
bolo nariadené práve neodkladné opatrenie a prečo nie je na mieste, aby prebehlo riadne konanie o ochranu osobnosti. V súvislosti s požiadavkou navrhovateľa natrvalo zmazať už existujúce príspevky a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa súd prvej inštancie argumentoval, že preventívny charakter neodkladného opatrenia neumožňuje, aby sa navrhovateľ úspešne domáhal neodkladným opatrením povinnosti odstrániť príspevky z internetových stránok, prípadne z F. B. a sociálnych sietí, ak tieto už boli zverejnené, t. j. tvrdený zásah do práva navrhovateľa už nastal. Iba v konaní vo veci samej je možné posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa. Predmetné príspevky a komentáre povinného obsahujú opis negatívnych vlastných skúseností odporcu s navrhovateľom a ich zverejnením bez ďalšieho nemusí dochádzať k prekročeniu oprávnenej kritiky. Navrhovateľ je obchodný subjekt pôsobiaci v oblasti poskytovania služieb, pričom od neho možno očakávať vyššiu mieru odolnosti voči negatívnej kritike prezentovanej na verejných platformách, a preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.
4. Súd prvej inštancie odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko mu preukázateľne žiadne trov konania v konaní nevznikli.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie označenom v záhlaví podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neobjasnil, prečo je právo odporcu slobodne šíriť nepravdivé a zavádzajúce informácie o navrhovateľovi, nadradené právu navrhovateľa na ochranu jeho podnikania a majetku. Navrhovateľ mal za to, že v rozpore so zásadou proporcionality je naopak uprednostnenie práva odporcu útočiť na navrhovateľa zneužívajúc pritom slobodu prejavu pred právom navrhovateľa na ochranu jeho majetku a slobodného podnikania. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na vysokú intenzitu útokov zo strany odporcu, jeho cielenú snahu o úplnú likvidáciu podnikania navrhovateľa, ako aj výrazné negatívne následky (drastický prepad tržieb), ktoré sa začali prejavovať bezprostredne po prvých útokoch zo strany odporcu. Súdne konanie, v rámci ktorého strany sporu vzájomne rozporujú svoje skutkové tvrdenia, vykonáva sa dokazovanie a následne zväčša príde tiež k podaniu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu trvá 2-3 roky, často aj výrazne dlhšie. Navrhovateľ mal za to, že za čas trvania súdneho sporu by správanie odporcu spôsobilo také škody na podnikaní, že výsledok by bol irelevantný. Pokiaľ bol súd prvej inštancie presvedčený o tom, že v tomto prípade nemožno postupovať podľa § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (hoci bližšie neobjasnil prečo), nič mu nebránilo vyhovieť návrhu, nariadiť neodkladné opatrenie a vyzvať navrhovateľa, aby v súdom stanovenej lehote podal žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany pred neoprávneným zásahom povinného do svojej dobrej povesti. Uvedený postup priamo predpokladá § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Trvanie neodkladného opatrenia mohol následne súd prvej inštancie obmedziť len na čas do skončenia konania vo veci samej, čím by bola splnená aj požiadavka na dočasnosť tejto formy rozhodnutia. Navrhovateľ pred podaním svojho návrhu nepodal žalobu, nakoľko mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov medzi stranami, v dôsledku čoho by iniciovanie samostatného súdneho konania s totožným predmetom bolo nehospodárne. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého príspevky odporcu sú opisom vlastných negatívnych skúseností s navrhovateľom, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie týmto uznal právo odporcu verejne vyhlasovať, že okráda svojich klientov. Odôvodnenie súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom nemožnosti vydať neodkladné opatrenie umožňujúce konečnú úpravu pomerov, prípadne reagujúce na už vzniknutý zásah v situácií, kedy jeho následky pretrvávajú, spolu s nepochopiteľne extenzívnym súdnym výkladom pojmu „hranice oprávnenej kritiky“, považoval navrhovateľ za nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Navrhovateľ požadoval výlučne odstránenie neoprávneného zásahu do jeho dobrej povesti a znemožnenie ďalších útokov na svoju osobu. Je nepochybné, že pokiaľ aj k poklesu príjmov navrhovateľa nedošlo výlučne v dôsledku konania odporcu, jeho konanie k tomuto poklesu minimálne prispelo. Otázka do akej miery nie je pre posúdenie dôvodnosti návrhu podstatná, hoci navrhovateľ mal za to, že konanie odporcu malo na pokles príjmov navrhovateľa zásadný vplyv. Navrhovateľ nie je verejným činiteľom, ide o súkromnú osobu, pričom ako podnikateľ je samozrejme pripravený aj na kritiku, avšak zo strany odporcu nejde o vecnú kritiku konkrétnych aspektov podnikania. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení označil strany ako „navrhovateľ“ a „odporca“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovateľ“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval stranu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, ako „povinný“, ktorá je totožná so subjektom, ktorý súd prvej inštancie označil ako „odporca“.
8. Navrhovateľ sa v preskúmavanom prípade domáhal nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov, komentárov, článkov a recenzií týkajúcich sa činnosti a podnikania žalobcu prostredníctvom sociálnych sietí, recenzií na stránke A. a verejne dostupných online diskusií a to s okamžitou účinnosťou (ďalej aj „uloženie povinnosti zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov“), v uložení povinnosti povinnému natrvalo odstrániť nasledovné príspevky a komentáre týkajúce sa činnosti a podnikania navrhovateľa: • Príspevok zverejnený dňa na sociálnej sieti F. na účte vedenom na meno žalovaného dňa 11.04.2025, dostupný I. v znení: „J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo. Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou. Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby). Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte 1 až 2 mesiace na realizáciu stavby. Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných mesiacov som na internete videl sťažnosti na túto firmu od viacerých ľudí, ktorých B. podviedol a oklamal! U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov! Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkého
rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na Veľkonočné zľavy! Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne! I. I.“ • Príspevok zverejnený na sociálnej sieti F. v skupine „I. E. M. H. M.“ dňa 11.04.2025, dostupný: I. SK v znení: „J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo. Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou. Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby). Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte 1 až 2 mesiace na realizáciu stavby. Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných mesiacov som na internete videl sťažnosti na túto firmu od viacerých ľudí, ktorých B. podviedol a oklamal! U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov! Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkého rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na Veľkonočné zľavy! Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne! I. I.“ • Príspevok zverejnený na sociálnej sieti F. v skupine „P. M. B.“ dňa 11.04.2025, dostupný: I. v znení: „J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B. . Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo. Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou. Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby). Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte 1 až 2 mesiace na realizáciu stavby.
Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných mesiacov som na internete videl sťažnosti na túto firmu od viacerých ľudí, ktorých B. podviedol a oklamal! U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov! Aktuálna situácia je taká, že podvedených ľudí pánom B. je už veľmi veľa a celková suma zálohových platieb presiahla 700.000€!!! Právnici v našom mene podajú hromadnú žalobu za podvod veľkého rozsahu, keďže firma Fabros drevostavby a.s. naďalej pokračuje vo svojej činnosti láka ľudí na Veľkonočné zľavy! Ak vás táto firma tiež podviedla, tak sa nám ozvite - spájame sa a budeme konať spoločne! I. I.“ • Recenzia zverejnená na stránke G. H. dňa 24.05.2025, dostupná: Q. F. D. - Recenzie/hodnotenia - G. H., v znení: „J. K. L. F. @XXXXXX D. M. @XXXN. B.. Táto firma nám dlží 45.500€!!! Objednali sme si u nich chatu L. ešte v auguste 2023 s tým, že nám dielo dodajú najneskôr do 24 týždňov. Na stretnutí u nich v kancelárii vo O. boli veľmi milí a ústretoví, avšak po vyplatení zálohy sa zrazu všetko zmenilo. Keďže nás nasledujúce 3 mesiace nikto z tejto firmy nekontaktoval, tak som im zavolal kvôli projektovej dokumentácii, ktorú sme potrebovali na stavebné povolenie. Vtedy začali prvé výhovorky a projektovej dokumentácie som sa dočkal až v marci 2024 po neustálych urgenciách z našej strany! Následne sme si vybavili stavebné povolenie a dotazoval som firmu Fabros drevostavby a.s. kedy začnú s výstavbou. Nasledovali niekoľkomesačné ťahanice a neustále výhovorky a sľuby! Keď už pán B. nevedel čo s nami, tak nám zalepil oči tým, že v októbri 2024 nainštalovali betónové pätky. Toto boli prvé aj posledné stavebné práce, ktoré nám firma Fabros drevostavby a.s. vykonala za 45.500€ a to až po 14 mesiacoch po podpise zmluvy! Keďže sme boli už extrémne nespokojní s týmto prístupom a potrebovali sme tú chatu čím skôr, tak sme B. navrhli, že mu zaplatíme dodatočných 15.000€, aby nám tú stavbu čo najskôr urobil (peniaze sme mu už vtedy nedali žiadne, dohodli sme sa že to zaplatíme po dokončení stavby). Náš návrh prijal s tým, že mu stačí 8.000€ a chata bude kompletne hotová najneskôr do 4 mesiacov od podpisu tohto dodatku k zmluve (toto bolo 24.10.2024). Počas nasledujúcich 4 mesiacov nás však firma opäť nekontaktovala a B. už nedvíhal telefón a nereagoval ani na moje správy. Následne sme mu mailom poslali odstúpenie od zmluvy a vtedy mi B. odpísal, že sa prepočítali vo firme a potrebujú ešte 1 až 2 mesiace na realizáciu stavby. Samozrejme sme už nesúhlasili a aktuálne riešime vrátenie peňazí súdnou cestou. Počas posledných mesiacov som na internete videl sťažnosti na túto firmu od viacerých ľudí, ktorých B. podviedol a oklamal! U mnohých poškodených bola celá situácia podobná tej našej, že po zaplatení zálohy firma prestala komunikovať a B. sa zatajoval a vyhýbal riešeniu vzniknutých problémov!“ • Recenzia zverejnená na profile žalobcu na stránke A., dostupná: I. v znení: „UPOZORNENIE pre všetkých záujemcov o Fabros Drevostavby: Moja osobná skúsenosť s firmou Fabros Drevostavby je extrémne negatívna. Od roku 2023 má firma odo mňa zaplatenú vysokú zálohu, no dodnes mi tovar (chata) nebol dodaný. Termíny sa opakovane nedodržali, komunikácia prakticky neexistuje, na výzvy firma nereaguje a namiesto riešenia situácie len zavádza zákazníkov. Po tom, čo som zverejnil svoju skúsenosť na F., sa mi ozvalo viac než 20 ľudí s totožným scenárom – firma od nich vybrala peniaze, ale stavba sa nikdy nezačala. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o vedomý spôsob podnikania založený na zálohách, bez reálneho úmyslu stavať. Ďalším znepokojujúcim faktom je, že firma má na internete viacero pozitívnych recenzií, ktoré pôsobia veľmi neautenticky – opakujú sa frázy, sú bez detailov a vznikajú krátko po negatívnych hodnoteniach. Mnohé z nich pravdepodobne pochádzajú z falošných účtov, čo ešte viac podkopáva dôveryhodnosť firmy. Podľa dostupných informácií firma pokračuje v rovnakom štýle aj v Českej republike. Na základe mojej skúsenosti a skúseností mnohých ďalších dôrazne varujem pred spoluprácou s touto firmou. Ak ste už zaplatili zálohu a nedostali žiaden tovar, odporúčam obrátiť sa na SOI, políciu a právneho zástupcu.“ (ďalej aj „uloženie povinnosti natrvalo odstrániť príspevky a komentáre“), a to všetko s okamžitou účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
11. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. V zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. V zmysle § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
18. V zmysle § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
19. Odvolaciemu súdu bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V prípade, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má podľa ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku umožniť protistrane vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené ustanovenie v spojení s ustanovením § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku si odvolací súd vykladá tak, že protistrane má doručiť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o zamietnutí tohto návrhu a odvolanie v tom prípade, ak uvažuje o zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle, že návrhu mieni vyhovieť. Pokiaľ považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za vecne správne a potvrdzuje toto rozhodnutie, doručenie návrhu, uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolania protistrane žiaden význam nemá. Z tohto dôvodu nepostupoval odvolací súd podľa ustanovenia § 329 ods. Civilného sporového poriadku a prejednal vec bez vyjadrenia protistrany.
20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná
kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
21. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
22. Ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku upravujúce možnosť nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej, je súčasťou civilného sporového kódexu od 1.7.2016. Dôvodová správa ako interpretačné pravidlo zákona k jeho zneniu, vypovedajúce o vôli a zámeroch zákonodarcu, k ustanoveniu § 330 ods. 2, resp. spoločne k ustanoveniam § 329 a § 332 Civilného sporového poriadku, len stroho uvádza, že v navrhovanej právnej úprave sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a v ktorej predkladateľ upúšťa od dočasnosti predbežných opatrení zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave. Pri absencii objasnenia dôvodu, pre ktorý zákonodarca pristúpil k zásadnej zmene procesnej úpravy rozhodovania súdu, aj úpravou danou ustanovením § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku a okolností jej prijatia, tzv. occasio legis, je na interpretovi zákona identifikovať zmysel slovného textu normatívneho aktu, v ktorom je právna norma vyjadrená jeho výkladom. Platiť by pritom malo, že je žiadúce výrazovým prostriedkom použitým v právnej norme priradiť taký význam, resp. rozumieť im v zmysle právneho jazyka a jeho kontextu s ďalšími zákonnými ustanoveniami. Kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, je nielen povaha veci ale aj potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, účinky ktorého budú smerovať do budúcna. Vo všeobecnosti nie je možné vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou vždy pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným, ako je výrok vo veci samej. Spravidla ide o špecifické zdržovacie nároky, z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie peňažnej sumy a podobne.
23. Súdna prax i odborná verejnosť dospela k záveru, že nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je prípustné predovšetkým pri zdržovacích nárokoch, typických pre ochranu vlastníckeho práva a iných absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým (napr. ochrana osobnosti, ochrana dobrej povesti právnickej osoby, ochrana proti nekalej súťaži a pod.). Najmä v prípade takýchto nárokov môže byť navrhovateľ skutkovými okolnosťami vystavený nevyhnutnosti domáhať sa neodkladnej ochrany v rovnakom rozsahu a s rovnakými účinkami ako pri konečnom rozhodnutí. Ide o také situácie, keď nariadenie iného neodkladného opatrenia nie je možné, efektívne ani potrebné, no zároveň treba zamedziť pokračovaniu v protiprávnom konaní, ktoré by vzhľadom na svoju závažnosť mohlo viesť k nenapraviteľnej, prípadne ťažko napraviteľnej ujme, respektíve ktoré neustále spôsobuje (narastajúcu) ujmu, pričom poskytnutie následnej ochrany v konečnom rozhodnutí vo veci samej by bolo nemožné alebo prinajmenšom nedostatočné.
24. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (pozri napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/76/2016, sp. zn. 8Cdo/83/2017).
25. Legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku nie je možné aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného procesu. Práve špecifikum prejednávaného prípadu (prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie vo veci samej) si podľa odvolacieho súdu vyžaduje dôsledné skúmanie všetkých zákonných predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože predmetné neodkladné opatrenie nemá v takom prípade dočasnú povahu a ani sa v ňom nevykonáva dokazovanie v rozsahu, v akom sa vykonáva vo veci samej.
26. K uvedenej problematike sa vyjadril Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 511/2021 z 16. septembra 2021 a uviedol: „Otázkou však zostáva vymedzenie tých situácií, kedy môže súd rozhodujúci o nariadení neodkladného opatrenia dospieť k presvedčeniu, že ním nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán. Trvalá úprava pomerov je zásadne dosiahnuteľná len rozhodnutiami vo veci samej, ktoré sú výsledkom zákonom definovaného civilného sporového konania a ktoré končia právoplatným rozsudkom alebo zákonom pripusteným odklonom s rovnakými účinkami (platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie). Preto rozhodnutie o neodkladnom opatrení bez uloženia povinnosti podania žaloby vo veci samej môže byť len celkom výnimočným nástrojom vyriešenia sporu dvoch strán, a to v zásade len v situácii, ak v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia dôjde ku konsenzu strán o tom, že ich spor bude vyriešený touto procesnou formou. Vyriešenie sporu neodkladným opatrením, ktoré konzumuje konanie vo veci samej, je bez súhlasu oboch strán o takomto riešení sporu nielen konštrukciou, ktorá sa bez jasného základu vymyká Civilným sporovým poriadkom predpokladanému rozhodovaniu vo veci samej, ale aj konštrukciou na hrane základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“
27. Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáha nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti povinnému zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov a v uložení povinnosti povinnému natrvalo odstrániť príspevky a komentáre dôvodiac, že poškodzovanie dobrého mena a povesti navrhovateľa konaním povinného zasahuje do jeho práva na ochranu súkromného majetku a slobodného podnikania, čím je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán.
28. I podľa odvolacieho súdu nie sú naplnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia uvedené vyššie. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ neosvedčil také konanie protistrany, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov, resp. neosvedčil, že v dôsledku konania povinného dochádza k narušeniu jeho podnikania a vzniku finančných škôd. Len predloženie samotným navrhovateľom uskutočneného porovnania objemov faktúr v minulosti (1-7/2023) a v aktuálnom období (1-7/2025), nie je dostatočným osvedčením skutočnosti, že je to práve povinný, kto svojim konaním spôsobuje navrhovateľovi vážne finančné a reputačné škody. Neodkladné opatrenie je totiž výnimočný inštitút, ktorý vyžaduje výnimočnú situáciu. K argumentom navrhovateľa, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu súd prvej inštancie odoprel ochranu a umožnil povinnému zneužiť slobodu prejavu pred právom navrhovateľa na ochranu jeho majetku a podnikania, odvolací súd uvádza, že niet pochybností o spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby medzi stranami v dôsledku skúseností povinného ako zákazníka s podnikaním navrhovateľa. To však neznamená, že bolo zároveň osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľa majúcej viesť až k nútenému ukončeniu jeho podnikania. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu.
29. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie, že príliš všeobecne žalobcom formulovaná požiadavka na uloženie povinnosti zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov vedie k neprimeranému obmedzovaniu povinného. Ak je výrok požadovaného neodkladného opatrenia navrhovateľom naformulovaný bez toho, aby bolo uvedené, akých konkrétnych výrokov sa má povinný vo vzťahu k navrhovateľovi zdržať (pozn. navrhovateľ žiada akékoľvek príspevky a komentáre), dochádza k zásahu, ktorý je neprimeraný. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahujúci všeobecnú formuláciu zdržať sa šírenia a zverejňovania akýchkoľvek príspevkov a komentárov. Vymedzenie obsahu a rozsahu navrhovaného obmedzenia je obsiahnuté v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
je súd viazaný (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku), a preto ak navrhovateľ nevymedzil konkrétne príspevky a komentáre, ktorých šírenia a zverejňovania sa má navrhovateľ zdržať, nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovieť.
30. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie v časti požiadavky navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti natrvalo odstrániť príspevky a komentáre, nakoľko to neumožňuje preventívny charakter neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľom tvrdený zásah už nastal. Ak sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domnieval, že už zverejnené príspevky a komentáre informácií boli nepravdivé a spôsobilé privodiť mu určitú ujmu, môže sa toho domáhať žalobou vo veci samej o ochranu dobrého mena a povesti v sporovom konaní. Navrhovateľ ničím nepodložené tvrdenia o nútenom ukončení podnikania v dôsledku konania povinného (1 osoby), nemožno považovať za dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia majúceho povahu podania vo veci samej. Iba v konaní o veci samej pri rešpektovaní základných princípov sporového konania, najmä princíp prejednací a princíp rovnosti zbraní, bude možné po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené príspevky a komentáre sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že súdu prvej inštancie nič nebránilo vyhovieť návrhu a vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote podal žalobu vo veci samej, nie je jeho argumentácia náležitá. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že variabilita procesnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ v konečnom dôsledku domáha, je výlučne v jeho dispozícii a súd je návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ navrhovateľ požadoval nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej, správne postupoval súd prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako podanie vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti posúdil ako neopodstatnený.
31. V preskúmavanej veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľa nebola spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že je naplnený prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý. Navrhovateľ má samozrejme možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným opatrením nie je nevyhnutný.
32. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
33. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal navrhovateľ splnené neboli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnému povinnému nepriznal voči navrhovateľovi nárok na náhrada trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).