Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Tos-1-2026.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci obvineného A. B., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona, o sťažnosti obvineného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24.11.2025, sp. zn. 3T/66/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21. januára 2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť obvineného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) podľa § 241 ods. 1 písm. j/ Tr. por. prijal obžalobu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 14.10.2025, č. 1 Pv 527/23/4403, doručenú súdu I. stupňa 23.10.2025 na obvineného A. B. (ďalej len obžalovaný) pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra podala dňa 23.10.2025 obžalobu č. 1 Pv 527/23/4403 na obžalovaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. s tým, že po jej preskúmaní nezistil splnenie podmienok pre postup podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. v znení zák. č. 40/2024 Z. z., preto postupoval podľa § 241 ods. 1 písm. j/ Tr. por. v znení zák. č. 40/2024 Z. z. a dňa 28.10.2025 rozhodol trestným rozkazom, ktorým obvineného uznal vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. a uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti C. D. E., a. s. spôsobenú škodu vo výške 6 888,84 eur. Ďalej uviedol, že obvinený prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne podal odpor proti trestnému rozkazu, ku ktorému pripojil návrhy na vykonanie dokazovania. Záverom konštatoval, že nezistil žiadne závažné procesné chyby, ktoré by sa vyskytli v prípravnom konaní, ani porušenie práva obvineného na obhajobu a zároveň zistil, že okresná prokurátorka predložila súdu úplný spis, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a obžaloba spĺňa všetky náležitosti uvedené v ustanovení § 235 Tr. por.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený v zákonnej lehote sťažnosť prostredníctvom svojej obhajkyne a žiadal, aby sťažnostný súd podľa § 241 ods. 4 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že pri preštudovaní spisu dňa 02.10.2025 poukázal na to, že poškodený F. B. zmenil svoje štyri predchádzajúce výpovede po tom, ako si naštudoval znalecký posudok a pochopil, že mechanizmus vzniku jeho zranení musel byť iný ako predtým opakoval a následne až v poslednom výsluchu uviedol, že on ho udrel päsťou a nie otvorenou dlaňou ako dovtedy uvádzal štyrikrát, sám sa pritom priznal, že tento
údaj si všimol v znaleckom posudku. Z uvedeného dôvodu preto navrhol preveriť špecifickú vierohodnosť svedka poškodeného, pričom jeho návrh bol zamietnutý ako nedôvodný a vyšetrovateľ PZ nevysvetlil z akého dôvodu jeho návrh, hoci plne relevantný vzhľadom na vývoj dôkaznej situácie, zamietol a to napriek tomu, že išlo o rozhodnutie o jeho práve na obhajobu. Poukázal na to, že každé rozhodnutie musí mať svoje odôvodnenie a musí byť vysvetliteľné, preskúmateľné a presvedčivé, inak vykazuje znaky arbitrárnosti, predovšetkým tomu musí byť tak, keď sa rozhoduje o takom základnom práve obvineného, akým je jeho právo na obhajobu a pri tak netransparentnej zmene výpovede, k akej došlo pri poslednej výpovedi poškodeného a mal za to, že tým, že jeho riadne odôvodnený a logický návrh na doplnenie dokazovania bol zamietnutý bez akéhokoľvek odôvodnenia, bolo porušené jeho právo na obhajobu zásadným spôsobom. Ďalej uviedol, že vyšetrovateľovi PZ predložil do vyšetrovacieho spisu video, na ktorom mu poškodený nadáva do „panicov“, pričom na tomto videu je podľa vlastného vyjadrenia už po údere, ktorý mu mal zlomiť sánku, no na videu však rozpráva normálne, dokonca sa mu vysmieva, preto navrhol doplniť znalecké dokazovanie podľa § 146 Tr. por. doplnkom (dodatkom) k Znaleckému posudku č. 79/2023 Doc. MUDr. Vladimíra Popelku, PhD., ktorému by bolo predložené poskytnuté video, a ktorý by zodpovedal na odbornú otázku, či je možné, aby poškodený po zlomení sánky mohol hovoriť a či je možné identifikovať ním popisované zranenie na videu. Dodal, že uvedený návrh mal preukázať zásadnú vec – či poškodený utrpel zranenie skutočne po potýčke so mnou alebo či v čase bezprostredne po potýčke vôbec toto zranenie mal. Namietal, že tento návrh na doplnenie dokazovania bol taktiež zamietnutý bez akéhokoľvek odôvodnenia, čo považuje za porušenie svojho práva na obhajobu. Taktiež mu nie je zrejmé, či bol vyšetrovací spis predložený ako úplný, keďže zo strany prokuratúry nebolo v obžalobe zo dňa 23.10.2025 v rámci časti návrhov na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní navrhnuté vypočuť svedkov: G. H. a I. J. ani čítať ich zápisnice, hoci títo svedkovia sa opakovane ku skutku vyjadrovali a na rozpory ich výpovedí s výpoveďou poškodeného viackrát poukazoval vo svojich sťažnostiach, ani nebolo navrhnuté prečítať zápisnice o rekognícii, prehrať kamerové záznamy z Mestskej polície Nitra, ani prehrať ním predložené video ako vecný dôkaz. Z uvedených dôvodov žiadal, aby nadriadený súd jeho sťažnosti vyhovel.
Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
- obžalovaným, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 241 ods. 1 písm. j/ Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f/ a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu nadriadený súd zistil, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď prijal obžalobu na obvineného po jej preskúmaní, ako aj preskúmaní obsahu spisu, na podklade odporu podaného obžalovaným prostredníctvom jeho obhajkyne. Správne súd I. stupňa poukázal na to, že nezistil žiadne závažné procesné chyby, ktoré by sa vyskytli v štádiu prípravného konania, ani porušenie práva na obhajobu. Tomuto postupu po procesnej stránke síce možno vytknúť, že samosudca súčasne s prijatím obžaloby nenariadil termín hlavného pojednávania a neurčil rozsah dokazovania, avšak tento postup nemá akýkoľvek negatívny materiálny dopad na obhajobné práva obvineného a ani dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia.
Nadriadený súd sa plne stotožňuje so záverom súdu I. stupňa, že v posudzovanej trestnej veci neexistuje dôvod na odmietnutie obžaloby uvedený v § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por., keďže v danom štádiu konania, rozhodujúc o prijatí - odmietnutí obžaloby v zmysle uvedeného ustanovenia súd skúma vec len z pohľadu, či sú zistené závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, či prokurátor predložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, ako aj či obžaloba spĺňa všetky náležitosti podľa § 235 Tr. por. alebo či spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.
K sťažnostným námietkam obvineného, ktoré sú po obsahovej stránke totožné s odporom proti trestnému rozkazu, je potrebné uviesť, že v tejto súvislosti nedošlo k žiadnemu závažnému porušeniu jeho práv, ktoré by smerovalo k nutnosti rozhodnutia o odmietnutí obžaloby a vrátenie veci do prípravného konania. Nadriadený súd poukazuje na skutočnosť, že trestné stíhanie podaním obžaloby nekončí, práve naopak, v tomto konaní začína tzv. pravé kontradiktórne konanie, v ktorom má obžalovaný vytvorené všetky možnosti na uplatnenie svojich procesných práv.
Pokiaľ ide o skutočnosť ohľadne predloženia vyšetrovacieho spisu, už súd I. stupňa konštatoval, že prokurátorka predložila úplný spis, vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a že obžaloba spĺňa všetky náležitosti podľa § 235 Tr. por. Nemožno teda hovoriť o porušení práva na obhajobu prostredníctvom neúplného spisu. Obvinený má právo predkladať nové dôkazy alebo navrhovať svedkov aj na hlavnom pojednávaní, čo je súčasťou princípu kontradiktórneho konania. K sťažnostným námietkam obvineného ohľadne návrhu na doplnenie znaleckého posudku nadriadený súd zdôrazňuje, že si môže dať vyhotoviť znalecký posudok aj na vlastné náklady ako procesná strana. Súd nie je povinný automaticky vyhovieť každému návrhu obhajoby, pokiaľ neexistuje dôkaz, že by rozhodnutie porušilo zákon alebo právo na obhajobu. Zároveň obžaloba nemusí obsahovať všetky možné dôkazy ani navrhnúť všetkých svedkov, ktorých obžalovaný považuje za relevantných. Obžaloba je pohľad prokurátora na skutok, nie vyčerpávajúci súhrn všetkých možných dôkazov. Obvinený má právo navrhovať doplnenie svedkov alebo prečítať zápisnice a videonahrávky počas hlavného pojednávania. To zaručuje kontradiktórnosť konania a plnú možnosť obhajoby. Nadriadený súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný bol riadne oboznámený s obžalobou, mohol a môže predkladať návrhy, podávať dôkazy a obhajovať sa. Žiadne zákonné právo na obhajobu nebolo zásadným spôsobom porušené, pretože: spis bol kompletný; obvinený má možnosť navrhovať dôkazy na hlavnom pojednávaní; možné rozpory vo výpovedi poškodeného je možné preveriť pri hlavnom pojednávaní napr. krížovým výsluchom alebo doplneným znaleckým dokazovaním. Proces je koncipovaný tak, aby každá strana mohla prezentovať svoj dôkazy a návrhy.
I nadriadený súd preto konštatuje, že zásadná procesná chyba nenastala, keďže zamietnutie návrhov neznamená porušenie zákona, súd I. stupňa teda postupoval v rámci svojej právomoci a na základe predloženého spisu, obvinený má všetky možnosti na obhajobu na hlavnom pojednávaní a predložený spisový materiál je i z pohľadu nadriadeného súdu úplný. Bude vecou súdu I. stupňa, aby sa s námietkami, resp. návrhmi obvineného vysporiadal na hlavnom pojednávaní v rámci vykonávania dokazovania a týmto buď vyhovel alebo ich odmietol a súčasne svoj procesný postup odôvodnil preskúmateľným spôsobom v meritórnom rozhodnutí o podanej obžalobe.
Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné a správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť obvineného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré by napadnutému uzneseniu predchádzali.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.