Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-37-2025.pdf
PDF · 79.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/37/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.01.2026 v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.05.2025, sp. zn. 12T/41/2023, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.05.2025, sp. zn. 12T/41/2023 súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovanú A. B. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou právne kvalifikovanej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
v období od 01.01.2023 doposiaľ, v Novej Lehote, okr. Nové Mesto nad Váhom, si ako zákonná matka maloletých detí C. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, voči týmto z nedbanlivosti neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu jej zo Zákona o rodine tým, že aj keď bola zamestnaná, svoju vyživovaciu povinnosť si nenahlásila a to aj napriek tomu, že Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 9P/25/2019-10, zo dňa 03.05.2019, bola zaviazaná prispievať na výživné na svoje maloleté deti C. B. a D. B. sumou 30,00 Eur mesačne na každé z nich k rukám otca detí E. F., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenému E. F. sumu najmenej 420,00 Eur,
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.07.2025. Namietal, že v uvedenom prípade bolo preukázané, že obžalovaná zo spoločnej domácnosti odišla, pričom maloleté deti ostali žiť v domácnosti so svojím otcom E. F. a tento im poskytuje starostlivosť. V konaní bolo tiež preukázané, že mal. C. B. je študentkou druhého ročníka strednej školy v meste Snina, kde žije na internáte, venuje sa boxu, navštevuje vodičský kurz, za ktorý jej otec zaplatil 800,- eur, ktoré si požičal. Mal. D. každý deň dochádza do školy do mesta Stropkov, kde jeho výdavky spočívajú v stravnom a cestovnom, prípadne kupuje iné pomôcky do školy. Poškodený E. F. vypovedal, že obžalovaná sa o deti nezaujímala, a to ani pri príležitosti menín a narodenín, nebola s deťmi ani v telefonickom kontakte a žiadnym iným spôsobom neprispievala na výživu maloletých detí. Poškodený je poberateľom starobného dôchodku a poukázal na viaceré zdravotné problémy. Je nepochybne zrejmé, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo však obžalovaná neplnila. V kontexte prejednávanej veci nemôže
obstáť ani to, že pokiaľ obžalovaná žila v spoločnej domácnosti s poškodeným a oboma maloletými deťmi, tak sa o nich riadne starala, starala sa o domácnosť, nakupovala potraviny, varila, upratovala, starala sa o záhradu, či nezáujem maloletých detí o komunikáciu s obžalovanou. Predmetnom skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, bolo obdobie, kedy už obžalovaná s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti nežila. Nemožno poľahčiť obžalovanej ani to, že ak prejavila záujem o svoje deti, tak deti záujem neopätovali. Nemôže sa stotožniť ani s tým, že súd porovnáva majetkové predpoklady na uspokojenie základných životných potrieb maloletých detí a vyvodzuje závery, že poškodený má lepšie majetkové pomery. U obžalovanej boli rozpoznávacie schopnosti zachované v plnom rozsahu, ovládacie schopnosti boli podstatnou mierou znížené, avšak neboli zaniknuté. Na základe uvedených skutočností má za to, že postup súdu, keď obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou nebol správny a zákonný, nakoľko súd nesprávne vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu postupom podľa § 321 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaná odišla zo spoločnej domácnosti, pričom nemala prispievať na výživu svojich maloletých detí od 01.01.2023. Takisto je nepochybné, že každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Súd poukazuje aj na to, že pri posudzovaní zodpovednosti páchateľa za spáchanie daného trestného činu nie je viazaný rozhodnutím vydaným civilným súdom v konaní a pri rozhodovaní o vine samostatne posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti, čiže môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti, ako bola určená právoplatným, hoci doposiaľ nezmeneným rozhodnutím vydaným v občianskom súdnom konaní. Pri rozhodovaní vo veci súd musel zohľadniť výšku životného minima na fyzickú osobu, pričom z prehľadu súm životného minima, výšky invalidného dôchodku obžalovanej, v tom ktorom období, spadajúcom do rozhodnej doby, je nepochybné, že obžalovaná by po úhrade výživného na obe maloleté deti, a to dokonca ani neprihliadajúc na vykonávané exekučné zrážky, aj keď práve na účely výživného, mala príjem len niečo tesne nad hranicou životného minima. Pokiaľ by súd však zohľadnil aj reálne vykonávané exekučné zrážky z tohto jediného príjmu obžalovanej, tak po uhradení bežného výživného na obe maloleté deti by ostal obžalovanej príjem už pod hranicou životného minima. Nie je možné prehliadnuť ani vyjadrenie obžalovaného, že z tohto nízkeho príjmu v prvom rade bola obžalovaná povinná hradiť náklady za energie a zostávajúcu sumu používala na zaplatenie potrebných liekov na ochorenia, ktorými obžalovaná trpí, ako aj na stravu a už jej neostávali ani finančné prostriedky na nákup oblečenia, ktoré z uvedeného dôvodu nekupuje. Nemožno preto uprieť povinnej osobe uspokojovanie jej základných bytových potrieb na úkor plnenia si vyživovacej povinnosti voči oprávnenej osobe. Preto nebolo možné od obžalovanej spravodlivo žiadať, aby na úkor získania finančných prostriedkov na úhradu výživného realizovala aj odplatný prevod alebo predaj domu, v ktorom riadne býva. Nie je možné nezohľadniť ani to, že uvedený dom chátra a trpí hnilobou a súčasti prináležiace k tomuto príbytku sú v nevyhovujúcom stave. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že obžalovaná neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnila objektívnu stránku žalovaného trestného činu, avšak obžalovanej nie je možné pričítať zavinenie, teda subjektívnu stránku daného trestného činu, a to ani vo forme nedbanlivosti. Vychádzajúc z uvedeného, súd obžalovanú podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Krajský súd, po oboznámení sa s odvolaním prokurátora, týmto odvolaním napadnutým rozsudkom, ako aj obsahom predloženého spisu, konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce dokazovanie týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a následne upraveného prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní dňa 29.01.2025. Boli vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom, pričom ani procesné strany sa v rámci odvolacieho konania nedomáhali vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.
Prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd považuje tieto skutkové zistenia za správne a zákonné a s nimi sa stotožňuje, a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje. S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že skutok kladený obžalovanej za vinu, je trestným činom, preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku za správne a zákonné.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, v prejednávanej trestnej veci neboli produkované také dôkazy, ktoré by preukázali vinu obžalovanej, nakoľko z obsahu vykonaného dokazovania tak, ako to uviedol už súd prvého stupňa, vyplýva, že obžalovaná v rozhodnom období nemala dostatočný príjem, aby mohla uhrádzať výživné na svoje maloleté deti, C. a D., ani vo výške minimálnej, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaná v rozhodnom období poberala iba invalidný dôchodok, z ktorého jej boli vykonávané zrážky exekútorom práve na účely výživného. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že výška príjmu obžalovanej pred vykonaním exekučných zrážok, bola iba o niečo vyššia ako je výška životného minima, a po vykonaní exekučných zrážok bola nižšia ako je výška životného minima, pričom obžalovaná z tohto príjmu hradila svoje životné náklady, a to náklady na energie, stravu a lieky, keďže trpí viacerými ochoreniami. Je potrebné poukázať na to, že po odpočítaní exekučných zrážok sa mesačný príjem obžalovanej pohyboval vo výške okolo 280,- Eur, teda ani nie vo výške 10,- Eur denne. Aj keď obžalovaná je vlastníčkou nehnuteľnosti, táto je v nevyhovujúcom stave, obžalovaná nemá prostriedky na jej rekonštrukciu a aj podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné od obžalovanej spravodlivo požadovať predaj tejto nehnuteľnosti za účelom uhrádzania výživného, nakoľko ide o jedinú nehnuteľnosť, ktorú obžalovaná vlastní a týmto by sa zbavila vlastného bývania. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, aby obžalovaná mala iný príjem, ktorý by jej umožňoval výživné aspoň v minimálnej výške platiť.
Zároveň súd uveril obžalovanej, že vzhľadom na jej zdravotné problémy, skutočnosť, že táto je invalidná, čo vyplýva z vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na jej psychický stav, kde znalec u nej konštatoval, že trpí paranoidnou schizofréniou, ktorá viedla k negatívnym zmenám v osobnosti obžalovanej, táto má problém sa riadne zamestnať.
Nad rámec uvedeného krajský súd udáva, že obžalovaná v priebehu odvolacieho konania predložila odvolaciemu súdu potvrdenie o úhrade sumy 250,- Eur pre svoje deti, ako aj potvrdenia o zaslaní balíkov pre svoje deti, čím prejavila snahu o úhradu aspoň časti výživného nad rámec výživného jej sťahovaného exekučnými zrážkami, teda prejavila snahu v rámci svojich schopností a možností aspoň časť výživného na svoje deti uhradiť.
S poukazom na konštatované sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, a to nielen vo forme úmyslu, ale ani vo forme nedbanlivosti, preto, s poukazom na zásadu in dubio pro reo, rovnako ako prvostupňový súd, dospel k záveru, že je potrebné obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora, poukazujúcim na to, že obžalovaná sa o svoje maloleté deti nezaujímala, že nemôže obstáť to, že v čase, keď žila v spoločnej domácnosti s poškodeným a maloletými deťmi sa o nich riadne starala, starala sa o domácnosť, záhradu, nakupovala a varila, že pre účely trestného konania nie je možné poukazovať na to, že poškodený má lepšie majetkové pomery, krajský súd v súhrnne udáva, že uvedené skutočnosti nesporuje, avšak tieto samé osebe, s poukazom na už uvedené, nemôžu byť dôvodom na uznanie viny obžalovanej zo žalovaného skutku.
Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a zákonné, odvolanie prokurátora vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.