Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobkyne: G. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H., A. XXX/ XX, zastúpená: Mgr. Ondrej Barna, advokát so sídlom Stropkov, Zámocká 529/34, proti žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, 2. Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -18 z 27. septembra 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) uznesením č. k. -18 z 27. septembra 2021, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania voči žalobkyne nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , , , , .

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 7.9.2021 domáhala, aby súd rozhodol tak, že žalovaní 1, 2 sú povinní zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v súvislosti so Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o spotrebiteľskom úvere, č. 5800113033 z 29.4.2015 do právoplatného skončenia veci samej o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, a aby jej súd uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia a uplatnila si náhradu trov konania.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že so žalovaným 1 uzatvorila dňa 29.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8500113033, na základe ktorej jej mal veriteľ poskytnúť úver vo výške 1.500 eur, s mesačnou splátkou vo výške 53,08 eura, ale v skutočnosti jej poskytol sumu 1.350 eur. Hoci riadne zaplatila všetky splátky, žalovaný 1 si vykonštruoval ďalšie poplatky. V čase uzatvárania zmluvy nevedela, že uzatvára zároveň aj dohodu o zrážkach zo mzdy, o ktorej doteraz nevie, či nejakú dohodu uzatvárala a ktorú žalovaný 1 jej zamestnávateľovi ani nezaslal. Žalovaný 2 - jej zamestnávateľ je povinný zrážky z jej mzdy vykonávať bez ohľadu na to, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie. Žalovaný 1 ako veriteľ si takto bez súdnej kontroly jednostranne diktuje výšku dlhu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti, úver je preto bezúročný a bez poplatkov a takáto dohoda umožňuje

veriteľovi od nej vymôcť plnenia, na ktoré nemá nárok. Obáva sa, že žalovaný 1 zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, je dôvodné dočasné opatrenie aj žalovanému 2.

5. Prvoinštančný súd konštatoval, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy a to žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 29.4.2015, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 16.9.2020 adresovaná žalovaným 1 mzdovej učtárni žalovaného 2.

6. Konštatoval, predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčovaním zistil, že žalobkyňa zmluvou o úvere zo dňa 29.4.2015 so žalovaným 1 uzatvorila zmluvu o úvere, na základe ktorej jej veriteľ poskytol úver, ktorého vrátenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a osvedčila, že žalovaný 1 sa u jej zamestnávateľa listom zo dňa 16.9.2020 domáhal vykonávania zrážok zo mzdy titulom zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej výške 274,68 eura. Zamestnávateľ, hoci nie je účastníkom záväzkovo-právneho medzi veriteľom a dlžníkom, je podľa povinný zrážať mzdu dlžníka, ktorý je jeho zamestnancom a takto zrazenú mzdu odvádzať veriteľovi jeho zamestnanca, ak mu bola predložená písomná dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov jeho zamestnanca uzavretá podľa .

7. Touto dohodou sa umožňuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, dlžník v nej vyjadruje svoj súhlas so zrážaním súm splátok v určených termínoch zo svojej mzdy v prípade, ak by si prestal plniť povinnosti z uzavretej zmluvy a veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy voči platiteľovi mzdy dlžníka. Dohoda môže byť obsiahnutá priamo v zmluve. Ak ale zabezpečuje splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, musí byť podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch jej uzavretia a musí mať možnosť ju odmietnuť. Zamestnávateľ, ktorému je takáto dohoda predložená musí vo vlastnom záujme preskúmať jej autentickosť a úplnosť, a to najmä z dôvodu, aby zrážky zo mzdy neodvádzal osobe, ktorá na ne nemá nárok. Najpraktickejší spôsob overenia jej autenticity je vyžiadať si od veriteľa alebo zamestnanca jej originál alebo osvedčenú fotokópiu. V prípade, že veriteľ alebo zamestnanec zamestnávateľovi ani napriek žiadosti dohodu v tejto podobe neposkytne a zamestnávateľ zrážky zo mzdy nevykoná, bude pre prípad poddlžníckej žaloby disponovať dôkazom o tom, že vo vzniknutej situácii pristupoval zodpovedne a zrážky zo mzdy nevykonával z oprávnených dôvodov. Žalobkyňa v podanom návrhu netvrdila a ani neosvedčila, že by bola medzi ňou a veriteľom dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená. Dohoda nie je súčasťou zmluvy o úvere a nebola súdu predložená ani na osobitnej listine. To, že by bola uzavretá, netvrdí ani veriteľ v liste zo dňa 16.9.2020. Veriteľ iba jednoducho požiadal zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a o ich poukazovanie na svoj účet. Zamestnávateľovi však vzniká povinnosť zrážky vykonať a odviesť ich na účet veriteľa až po predložení dohody o zrážkach zo mzdy a takáto povinnosť mu nevzniká na základe obyčajnej žiadosti veriteľa akou podľa obsahu je list z 16.9.2020. Žalobkyňa v podanom návrhu ani netvrdila, že by jej zamestnávateľ takéto zrážky vykonával a poukazoval ich na účet veriteľa, hoci od vyhotovenia listu dňa 16.9.2020 ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynul takmer jeden rok.

8. Súd prvej inštancie podľa rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaní 1, 2 boli v konaní celkom úspešní, ale pretože im žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na ich náhradu proti neúspešnej žalobkyni podľa nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa uvádzajúc, že súd prvej inštancie vyhodnotil návrh ako nedôvodný, keď zistil, že zmluvu o úvere uzavrela, že zamestnávateľa požiadal veriteľ o výkon zrážok titulom zmluvnej pokuty (po tom, čo mu zaplatila celý dlh) a s poukazom na , a zákona o ochrane spotrebiteľa návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol s tým, že: Zamestnávateľ by si mal vo vlastnom záujme preskúmať autentickosť a úplnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne si túto vyžiadať od veriteľa, keďže takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy nepredložila, je sporná jej existencia a Zamestnávateľ nemôže vykonávať zrážky z jej mzdy, ak nemá (vo vlastnom záujme) preskúmanú autentickosť a úplnosť Dohody o zrážkach zo mzdy. O existencii Dohody o zrážkach zo mzdy nehovorí ani veriteľ a iba jednoducho požiadal zamestnávateľa o výkon zrážok, čo tento nemá robiť.

10. Pokiaľ by sa bol jej zamestnávateľ riadil vyššie uvedenými úvahami súdu sám, tak by ju nebol informoval po tom, čo sa vrátila na svoje pracovisko po materskej dovolenke, že vzhľadom k tomu, že

disponuje žiadosťou od zamestnávateľa, bude jej tieto zrážky vykonávať, lebo je to v jeho vlastnom záujme. Inak hrozí, že sa bude veriteľ domáhať plnenia (škody) priamo od zamestnávateľa. Ak by sa teda správal tak, ako to prezumuje súd, nemala by dôvod na podanie návrhu. Napriek tomu, že zamestnávateľ by si skutočne mal pre výkon zrážok zo mzdy vyžiadať kompletné dokumenty (s uvedeným sa plne stotožňuje), v praxi to tak mnohokrát nie je. Jej zamestnávateľ je pripravený vykonať zrážku z jej mzdy. Jediným zdržaním tohto jeho konania je jej žiadosť o zdržanie z dôvodu, že podala tento návrh.

11. V čase doručenia žiadosti o výkon zrážok jej zamestnávateľovi bola na materskej dovolenke, neskôr na rodičovskej dovolenke a od 09/2021 sa do výkonu práce vrátila, vzniká jej nárok na mzdu za vykonanú prácu. Až teraz teda vzniká reálna možnosť na výkon zrážok z jej mzdy a tomu chcela predísť, preto podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto netvrdila, že sú jej zrážky vykonávané, ale že je tu reálna hrozba, že k tomu dôjde.

12. Súd prvej inštancie mi tak v podstate odopiera predbežne poskytnúť ochranu práva na majetok, keď na osvedčenie dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia potrebuje, aby jej zamestnávateľ zrážku zo mzdy vykonal. Ona je matka samoživiteľka a nemôže si dovoliť, aby jej pre osvedčenie dôvodnosti zo mzdy zrazil zamestnávateľ sumu, ktorú by inak použila na nákup nevyhnutných potrieb pre svoje dieťa.

13. Pre osvedčenie hrozby výkonu zrážok zo mzdy nemôže byť smerodajné, či v skutočnosti došlo alebo nedošlo aj k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Veriteľ totiž zaslal žiadosť o výkon zrážok a jej zamestnávateľ, v záujme vlastnej ochrany, chce konať v prospech veriteľa, teda vykoná zrážku zo mzdy, čo by sa dalo preukázateľne osvedčiť až vtedy, keby tak aj urobil. Samotné právo veriteľa (resp. neexistenciu tohto práva) na vykonávanie takýchto zrážok zo mzdy ona teda ani v tomto konaní nemala a nemohla osvedčovať. Súd neposkytol ochranu napriek tomu, že okrem iných argumentov si musel všimnúť konštatovanie, že doposiaľ zaplatila celý záväzok a že sporným môže byť právo na sankčné plnenie. Spornosť týchto záväzkov mu musí byť aj z vlastnej možnosti a skúsenosti dostatočne známa. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť ho prvoinštančnému súdu, alebo zmeniť a neodkladné opatrenie nariadiť.

14. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 2./ tak, že v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 8500113033 medzi žalobkyňou a žalovaným v prvom rade, bola zároveň predložená ako zamestnávateľovi, a teda žalovanému v druhom rade dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle ust. v znení neskorších predpisov. Zo strany žalovaného v prvom rade bola predložená dohoda o zrážkach ako aj oznámená výška pohľadávky. Vzhľadom k vyššie uvedenému ich personálne oddelenie vykoná zrážku zo mzdy. Slovenská pošta, a.s. ako žalovaný v druhom rade nie je povinný skúmať okolnosti, či došlo k plneniu riadne a včas zo strany žalobkyne. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky náležitosti, je v písomnej podobe a je zo strany žalobkyne podpísaná. Zároveň ju priložil ako prílohu k tomuto podaniu.

15. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1./ tak, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli ani preukázané a ani splnené zákonné predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca predsa netvrdil (a ani nemohol), že z jeho mzdy sú vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Nepredložil žiadny doklad o svojej mzde (tzv. výplatnú pásku a pod.), z ktorej by vyplývalo vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný žiadne zrážky zo mzdy nevykonáva, a rovnako tak nie sú ani v jeho prospech vykonávané.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa a v spojení s je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

18. Podľa , k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

22. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je v zásade povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie (osvedčovanie). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu zákona vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

23. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobkyne dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vykazuje vady v zmysle a , a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a postup súdu pred vydaním takého rozhodnutia neposkytol slabšej strane ochranu, ktorú vyžaduje zákon a tým bolo porušené právo na spravodlivý proces a tiež prvoinštančný súd (pokiaľ nepovažoval zo žalobných a osvedčovaných tvrdení nárok za osvedčený) za situácie absencie informácií od spotrebiteľa nevykonal ďalšie zisťovania.

24. Z obsahu spisu aj z právneho záveru prvoinštančného súdu vyplýva, že v tomto konaní je prítomný prvok spotrebiteľského charakteru, a preto bolo nevyhnutné, aby súd citlivo tvrdenia spotrebiteľa vyhodnocoval v kontexte tvrdení, ktoré boli spotrebiteľom produkované.

25. Odvolací súd poukazuje na relevantné tvrdenia a dôkazy majúce osvedčiť dôvodnosť návrhu žalobkyne ako spotrebiteľky. V prvom rade, čo bolo aj súčasťou zistení prvoinštančného súdu, žalobkyňa tvrdila existenciu spotrebiteľského právneho vzťahu na základe zmluvy o úvere zo dňa 29.4.2015 č. 8500113033. Ďalším tvrdením bolo, že žalovanému 1./ riadne zaplatila všetky vyžadované mesačné splátky, napriek tomu si žalovaný 1./ vykonštruoval ďalšie poplatky. Ďalej, že v čase podpisovania úveru nemala vedomosť, že podpisuje aj dohodu o zrážkach ani nevie, či takú vôbec podpísala a takú žalovaný 1./ ani jej zamestnávateľovi nezaslal. Žalovaný výšku dlhu sám diktuje bez súdnej kontroly. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované Napokon žalobkyňa okrem úverovej zmluvy predložila list zo dňa 16.9.2020, vo vzťahu ku ktorému prvoinštančný súd urobil správny záver, že týmto listom sa žalovaný 1./ domáhal vykonávania zrážok u zamestnávateľa žalobkyne. Z obsahu listu vyplýva, že zostáva do konca splátkového kalendára uhradiť sumu 0,- eur a veriteľ žiada z dôvodu omeškania ku dňu spísania listu vo výške 274,68 eura.

26. Podľa Čl. 6 , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

27. Podľa , spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

28. Podľa , súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. 29. Odvolací súd konštatuje, že pre naplnenie cieľov ochrany slabšej strany za situácie existencie tzv. informačného deficitu na strane spotrebiteľa, v podobe neschopnosti spotrebiteľa ako žalobcu relevantne tvrdiť existenciu dohody o zrážkach zo mzdy, resp. takú osvedčovaním preukázať, bolo potrebné vyvážiť nerovnosť medzi stranami sporu. Zároveň, za situácie osvedčenia, že „proces“ založenia povinnosti zamestnávateľa zrážať a vyplácať zrážky na podklade žiadosti veriteľa bol veriteľom iniciovaný, čo bolo skutkovým zistením súdu prvej inštancie (prostredníctvom žiadosti veriteľa, a odvolací súd dopĺňa bez ohľadu na to, či ešte veriteľ zaslal alebo nezaslal dohodu o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi), bolo potrebné súdom vyžiadať stanovisko - relevantné tvrdenia strany žalovaného 1./, poprípade žalovaného 2./ v zmysle k otázke existencie alebo neexistencie dohody o zrážkach zo mzdy, pričom následne alebo spolu s takým úkonom prvoinštančnému súdu bolo potrebné taký dôkaz v zmysle vyžiadať. Na základe takého postupu by potom súd v procese osvedčovania vedel upraviť pomery strán sporu spravodlivo a účinne. Odvolací súd konštatuje, že naplnením materiálnej ochrany slabšej strany sporu súdom aj pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je možné zvoliť taký postup, pretože ak hrozí spotrebiteľovi ujma a je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, odopretím súdnej iniciatívy by sa nenaplnil cieľ ochrany slabšej strany, ba naopak, tzv. informačný deficit spotrebiteľa by mal za následok nenaplnenie zákonnej ochrany spotrebiteľa.

30. Keďže v ďalšom postupe v rámci odvolacieho konania sa vyššie uvedené listiny a dokumenty vrátane ďalších tvrdení stali súčasťou súdneho spisu, bude potrebné v ďalšom postupe, aby prvoinštančný súd v ďalšom konaní a novom rozhodnutí rozhodol o procesnom nároku žalobkyne.

31. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti podaného odvolania, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil procesným postupom podľa a a v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá v spojení posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).