Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-115-2021.pdf
PDF · 82.73 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/115/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. F. XXX, o vymoženie pohľadávky v sume 777,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/1476/2012-12 zo dňa 14.03.2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (EX 17200/12). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 15.08.2012 sa oprávnený domáhal voči povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 777,17 eura s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Oprávnený predložil ako exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 35 922 761, vedený pod sp.zn. SR 06432/11 zo dňa 20.07.2011.
2. Súd po oboznámení sa so spisom zistil, že medzi oprávneným a povinnou bola uzatvorená Zmluva o úvere, ktorá bola podkladom pre rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Súd posúdil úverovú zmluvu uzatvorenú dňa 18.11.2010 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd po preskúmaní úverovej zmluvy vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru zistil, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na riešenie sporu vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu, pretože ani zmluva, ani všeobecné podmienky neposkytujú informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je síce mediačná doložka, no dohoda zmluvných strán o mimosúdnom riešení sporu vo forme rozhodcovského konania zakotvená v zmluve nie je. Súd bol toho názoru, že pokiaľ táto zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v tejto zmluve nie je, právomoc riešenie sporov je daná výlučne všeobecným súdom. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu mal súd za to, že v danom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie veci. Súd podľa neho prekročil rámec svojej prieskumnej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), a na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, avšak v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal i nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia absentuje postup, ktorým súd dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Aplikáciou § 54 OZ, ktorú použil súd možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržal zásadu pacta sunt servanda, a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého uznesenia. Preto toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 15.08.2012, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava, IČO: 35 922 761, vedený pod sp.zn. SR 06432/11 zo dňa 20.07.2011. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 20.08.2012, doručeným súdu dňa 26.09.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 14.03.2013 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov vyššie uvedených, pričom však podľa názoru odvolacieho súdu vec nesprávne právne posúdil.
6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
9. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy pre exekučný súd teda vyplýva priamo zo zákona. V predmetnom exekučnom konaní sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy.
10. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením vzťahu oprávneného a povinnej ako vzťahu spotrebiteľského, pretože z predložených listín je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2010 vystupoval v postavení dodávateľa a povinná v postavení spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval na danú vec ustanovenia spotrebiteľského práva, a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Na druhej strane sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že v úverovej zmluve, ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi účastníkmi zmluvy o úvere, preto rozhodcovský súd nemal právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinnou vyplývajúceho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí poukázal aj na mediačnú doložku dojednanú v čl. 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom správne uviedol, že mediačná doložka nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu medzi účastníkmi konania. Odvolací súd však má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, za účelom zistenia právomoci rozhodcovského súdu, pretože práve v ňom bolo uvedené, z čoho rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť v predmetnej veci. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa konštatuje, že oprávnený a povinná uzatvorili samostatnú rozhodcovskú zmluvu. Na základe tejto skutočnosti mal súd prvej inštancie správne postupovať tak, že mal oprávneného vyzvať na predloženie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, aby mohol obsah tejto zmluvy preskúmať v tých intenciách, či rozhodcovská zmluva nie je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a teda nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a súčasne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.
11. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že ani v úverovej zmluve, ani vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola dojednaná rozhodcovská doložka. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd správne posudzoval právny vzťah účastníkov zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľský právny vzťah, avšak následne keď dospel k záveru o absencii rozhodcovskej doložky vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, mal preskúmať exekučný titul, v ktorom rozhodcovský súd uvádzal, z akého dojednania medzi účastníkmi odvodil svoju právomoc v spore rozhodnúť. Súd
prvej inštancie však exekučný titul nepreskúmal, a preto nezistil, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dojednaná samostatná rozhodcovská zmluva. Z dôvodu, že súd nepreskúmal platnosť dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá sa v spisovom materiáli ani nenachádza, odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu za nesprávne. Súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, keď nepreskúmal uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu, ktorá mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je v danej veci exekučným titulom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne vecou zaoberať najmä v tom smere, či rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok ako kompetentný orgán na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy. Na tento účel si od oprávneného vyžiada rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania a ak dospeje k záveru, že rozhodcovský súd konal vo veci bez platne dojednanej rozhodcovskej zmluvy, posúdi rozhodcovský rozsudok ako nulitný akt, ktorý nemôže byť riadnym podkladom pre vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie teda nanovo rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vo svojom novom rozhodnutí sa súd vysporiada i s odvolacími námietkami oprávneného.
12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).