Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-48-2021.pdf
PDF · 92.82 KB
Case nature
Subarea
17Co/48/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcu DT SMART s.r.o., Strojnícka 5, 080 01 Prešov, IČO: 46 777 555, právne zastúpený JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému BETABYT Prešov s.r.o., Masarykova 8, 080 01 Prešov, IČO: 36 464 228, právne zastúpený Mgr. Stanislav Ilavský, advokát so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, o zriadenie vecného bremena, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/52/2020-113 zo dňa 1.10.2021 takto
rozhodol:
Mení uznesenie prvoinštančného súdu tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd na návrh žalovaného nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. Žalobcovi uložil povinnosť umožniť žalovanému, ako aj nájomcom v budove žalovaného (k jej zadnej časti), súp. č. XXXX, postavená na parcele C-KN XXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. K., ktorí si prenajímajú garáže, prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalobcu, parcela C-KN č. XXX/X, na LV č. XXXX, k.ú. K., denne, bez obmedzenia technickými prostriedkami. Ďalej výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov a úkonov k zabráneniu žalovanému a jeho nájomcom v prechode a prejazde motorovými vozidlami k budove žalovaného (k jej zadnej časti), súp. č. XXXX, postavená na parcele C-KN č. XXX/X, zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. K., cez pozemok žalobcu parcela C-KN č. XXX/X na LV č. XXXX, k.ú. K..
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd zistil, že neodkladné opatrenie bolo podané v konaní, v ktorom sa žalobca vo veci samej sp. zn. 8C/52/2020 domáha zriadenia vecného bremena vo svoj prospech voči žalovanému, ktoré vecné bremeno spočíva v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a peši cez pozemok patriaci žalovanému. Okrem toho vo veci samej sám žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, aby žalovaný sa zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k zabráneniu práva prechodu žalobcu po jeho pozemku. Neodkladné opatrenie bolo uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 8C/52/2020-71 zo dňa 7.6.2021, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 20Co/23/2021-105 zo dňa 14.7.2021 nariadené a odvolacím súdom uznesenie potvrdené. V prejednávanej veci, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal, aby súd nariadil žalobcovi povinnosť uvoľniť žalovanému a jeho nájomníkom garáží prechod peši a prejazd motorovými vozidlami cez pozemok vo vlastníctve žalobcu a zároveň aby žalobca bol povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov a úkonov k zabráneniu žalovanému a jeho nájomcom v prechode a prejazde motorovými vozidlami k budove žalovaného. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalobca nainštaloval na hranici susediacich parciel vo vlastníctve žalobcu a žalovaného dva stojany prepojené reťazou po celej šírke podchodu budovy, zvisle sa pohybujúcou, na diaľkové ovládanie, ktorá denne znemožňuje
žalovanému a nájomcom v budove súp. č. XXXX používať nehnuteľnosť spôsobom prejazdu motorových vozidiel k budove žalovaného cez jediný prístup, a to pozemok patriaci žalobcovi, označený ako parcela C-KN XXX/X. Žalobca vo veci samej sám doložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žiadal vydať žalobca, fotografiu, ktorá popísanú situáciu zachytáva, zobrazuje celý podchod v budove vo vlastníctve žalovaného, dva stojany s upevnenou reťazou, ktoré bránia vo vjazde motorových vozidiel, v prechode osôb. Tým dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného a nájomcov, ktorí majú v nájme zadnú časť budovy žalovaného. Nie je dodržaný princíp reciprocity vo vzťahu k už nariadenému neodkladnému opatreniu v prospech žalobcu, žalovaný je znevýhodnený rozhodnutím súdu. Preto existuje potreba naliehavej, rýchlej dočasnej úpravy a recipročnej úpravy práv a povinností účastníkov obojstranne a vyvážene. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329, § 334 a § 324 ods. 3 CSP. Považoval nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodné, pretože mal jednoznačne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby so súpisným číslom XXXX - budova ubytovacieho zariadenia, dom, postavený na pozemku KN-C parcelné číslo XXX/X a tiež pozemku KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX m2. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. K., a to stavby so súp. č. XXXX - iná budova, ktorá je postavená na pozemku KN-C parcela č. XXX/X, k.ú. K. a ďalej pozemku KN-C č. XXX/X, k.ú. K. - zastavané plochy a nádvoria, všetko o výmere XXX m2. Na parcele žalobcu sa nachádza účelová komunikácia zabezpečujúca prístup k jeho nehnuteľnostiam, ale aj ku garážam, nachádzajúcim sa v budove vo vlastníctve žalovaného. Prvoinštančný súd vychádzal z tvrdenia žalovaného o dôvodnosti potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, podľa ktorého mu žalobca reťazou, upevnenou na stojanoch, bráni v prejazde cez svoju parcelu za účelom prístupu ku garážam, nachádzajúcim sa v jeho budove súp. č. XXXX, čím obmedzil v pohybe chodcov, ale zabránil aj prejazdu vozidiel cez svoj pozemok. Prvoinštančný súd týmto tvrdením považoval za preukázanú naliehavú potrebu rýchlej a dočasnej úpravy práv a povinností medzi stranami sporu, pretože žalobcovi a jeho nájomcom hrozí bezprostredná ujma a škoda spočívajúca v nemožnosti užívať nehnuteľnosť. Žalovaný nebude nariadeným neodkladným opatrením nijako neprimerane obmedzený, resp. zaťažený (prvoinštančný súd mal na mysli zrejme žalobcu - poznámka odvolacieho súdu).
3. Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zmenil tak, že návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uplatnil si trovy konania. Žalobca v odvolaní uviedol, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom, len fotografiou, z ktorej je možné reálne zistiť inštalovanie reťaze, avšak nie to, kto inštaloval reťaz na vstup na pozemok žalobcu a ani to, že žalovaný má v zadnej časti budovy, súp. č. XXXX nejaké garáže a v nich nejakých nájomcov. Prvoinštančný súd aj napriek tomu vydal neodkladné opatrenie. Žalobca tento postup vníma ako kompenzovanie v prospech žalovaného už predtým nariadeného neodkladného opatrenia v jeho prospech. Nie je sporné, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi nehnuteľností, a to parcely č. XXX/X, k.ú. K. žalobca a žalovaný parcely č. XXX/X, k.ú. K.. Žalobca na hranici svojho pozemku na parcele KN-C č. XXX/X, k.ú. K., dal nainštalovať dva stojany, na ktorých je natiahnutá reťaz na diaľkové ovládanie, ktorá slúži ako vstupná zábrana na jeho pozemok. Žalobca k ovládaniu tohto zariadenia dostal príslušný počet ovládačov. Dôvodom inštalácie nebola okolnosť zabrániť žalovanému alebo jeho nájomcom vo vstupe do zadnej časti ich budovy súp. č. XXXX, ale situácii, že na pozemku žalobcu v čase druhej vlny pandémie koronavírusu od novembra 2020 do apríla 2020 (poznámka odvolacieho súdu - zrejme do apríla 2021), kedy bol vyhlásený aj núdzový stav, neznáme motorové vozidlá parkovali na pozemku žalobcu celý deň, pričom išlo o osoby, ktoré nemali vzťah ani k budove žalovaného, ani k žalobcovi, resp. nešlo ani o nájomcu žalovaného. Žalobca ihneď po inštalácii tohto zariadenia protokolárne odovzdal jeden kus ovládača na reťazovú bránu dňa 7.5.2021 jedinému nájomcovi žalovaného. Ide o p. Y. I., pričom ďalší nájomca žalovaného, ktorý má v garáži sklad akváriových potrieb a rybičiek, má prístup do garáže zabezpečený tak, že samotný žalobca mu pravidelne otvára reťazovú bránu. Zvyšné dve garáže nie sú prenajaté a užívané vôbec. Žalovaný so žalobcom nekomunikuje, doteraz vydané neodkladné opatrenie nedodržuje. Žalovaný chce pozemok žalobcu využívať na parkovanie svojich osobných motorových vozidiel. Žalovaný neosvedčil okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, bezprostredne hroziacu ujmu a potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dva mesiace po tom,
čo žalobca odovzdal ovládač na reťazovú bránu nájomcovi žalovaného, p. Y. I. dňa 7.5.2021. Do tej doby žalovanému viac ako dva mesiace nevadilo, že nemá ovládač od tejto brány a prístup k zadnej časti budovy. Preto nie je zo strany žalovaného preukázaná okamžitá potreba úpravy pomerov. Žalobca považuje uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako akt pomsty v dôsledku už predchádzajúceho neodkladného opatrenia, vydaného v prospech žalobcu. Žalobca nebráni žalovanému ani nájomcovi žalovaného k prístupu k zadnej časti budovy.
4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca inštalovaním stojanov prepojených zvisle posuvnou reťazou neumožňuje kedykoľvek žalovanému a jeho nájomcom vstup a vjazd vozidiel, ale bráni v prechode a prejazde žalovanému k zadnej časti jeho budovy, v ktorej sú štyri garáže a jedna plynová kotolňa, iný prístup a príjazd k zadnej časti budovy žalovaného, ako cez parcelu C-KN XXX/X vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nie je možný. Žalovaný poprel dôvody inštalácie reťazovej brány žalobcom, pretože žalobca si musel byť vedomý, že inštaláciou reťaze 24 hodín denne a 7 dní v týždni zámerne bráni vstupu a vjazdu, teda koná blokačne a tým nezákonne, pretože obmedzuje vlastnícke právo žalovaného užívať vlastnú budovu bez obmedzení, kedykoľvek a podľa potrieb. Skutočnosť, že žalobca odovzdal jeden ovládač nájomcovi žalovaného, vôbec nestačí, aby súd nevydal žiadané neodkladné opatrenie. Žalovaný odmieta telefonicky hlásiť prevádzkarovi žalobcu, že chce vstúpiť do vlastnej budovy, takéto správanie, ak by nastalo, bolo by šikanózne a nezákonné voči žalovanému. Argument, že štyri garáže nie sú prenajaté, neobstojí, žalovaný nemusí žalobcovi preukazovať nájomné zmluvy, nemusí preukazovať a hlásiť čas príchodu k zadnej časti svojej budovy, žalovaný má mať bez obmedzení denne zabezpečený prístup a príjazd vozidiel k svojej budove. Vstup a vjazd nie je možné viazať na akýsi súhlas žalobcu. Podľa žalovaného, z morálneho hľadiska by forma odplaty v prospech žalovaného v dôsledku umožnenia prejazdu žalovaným v prospech žalobcu po pozemku žalovaného bolo poskytnutie 4 - 6 parkovacích miest pred garážami žalovaného. Bolo to tak v minulosti a žiadne konflikty sa nevyskytovali. Zásadným dôvodom, pre ktorý má mať žalovaný denne zabezpečený bez technických prekážok prístup a príjazd vozidiel k zadnej časti budovy je existencia plynovej kotolne v zadnej časti. Vchod do kotolne je výlučne iba z pozemku patriaceho žalobcovi, z parc. č. XXX/X. Kotolňa potrebuje nielen údržbu, ale aj zabezpečovať prevenciu pred možnou hrozbou tragédie.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevychádza pri právnom posúdení veci zo správneho právneho názoru, a preto je potrebné napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmeniť.
6. Ako to vyplýva z ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie podľa § 324 ods. 3 CSP súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. V prejednávanej veci je podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý návrh podáva žalovaný. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania, ako je to v prejednávanej veci, keď žalobca sa žalobou vo veci samej domáha zriadenia vecného bremena, je typickým procesným úkonom žalobcu. Z povahy veci vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia sa nemôže domáhať žalovaný, ktorý v konaní neuplatňuje žiaden nárok a jeho procesná pozícia je determinovaná obranou proti žalobe. Nie je však vylúčené, aby žalovaný podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v samostatnom konaní, resp. po tom, ako sa vo veci samej vzájomnou žalobou bude domáhať ochrany svojich práv. Z tohto pohľadu je preto možné posudzovať aj neodkladné opatrenie žalovaného, ktoré s prejednávanou vecou a nariadeným neodkladným opatrením, ktorého sa domáhal žalobca, nie je možné posudzovať a ani nie je možné vychádzať zo zistení, ktoré vyšli najavo v konaní o veci samej a v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je potrebné posudzovať uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaného samostatne od predmetu sporu a konania o neodkladnom opatrení žalobcu.
7. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodnosť jeho nariadenia odôvodnil tým, že žalobca nainštaloval na svojom pozemku, na hranici medzi pozemkom žalovaného a žalobcu, dva stojany prepojené reťazou, ktorá sa zvisle pohybuje na diaľkové ovládanie. Táto okolnosť nie je sporná, žalobca túto okolnosť ani nerozporuje. V ďalšej časti žalovaný tvrdí, že žalobca mu denne znemožňuje a takisto aj jeho nájomcom v jeho budove, užívať svoju nehnuteľnosť tak, že zabraňuje prejazdu motorových vozidiel k budove žalovaného cez jediný prístup po parcele žalobcu C-KN č. XXX/X. Tým má dochádzať k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalovaného, resp. práv jeho nájomcov. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný nepredložil žiadne listiny, ktoré by dôvodnosť jeho nároku osvedčovali. Žalovaný poukázal jedine na fotografiu, ktorú predložil k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca, z ktorej vyplýva existencia dvoch stĺpov prepojených reťazou na hranici pozemku žalobcu. Vlastníctvo pozemkov a stavieb je zrejmé z verejne prístupných registrov. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že existencia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Citované zákonné ustanovenie výslovne ukladá navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam vzhľadom na to, že súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje zrýchlenou formou, bez výsluchu strán. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Osvedčené skutočnosti následne musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a až tak z týchto okolností pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádza súd. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného i hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie je povinný súdu preukázať navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v tejto veci žalovaný. V prejednávanej veci navrhovateľ neodkladného opatrenia, teda žalovaný, uvedené okolnosti nepreukázal, neosvedčil v takej miere, aby mohlo byť neodkladnému opatreniu, ktoré žiadal vydať, vyhovené. Pokiaľ žalovaný žiadal vydať neodkladné opatrenie, okolnosti, ktoré uvádza vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a to existencia plynovej kotolne v zadnej časti budovy, resp. existencia garáží, ktoré sú prenajaté nájomcom žalovaného, tvrdené neboli. Bolo len všeobecne tvrdené znemožnenie užívania budovy žalovaným a jeho nájomcami. Preto uvedené okolnosti v čase rozhodovania prvoinštančného súdu známe neboli, žalovaný ako navrhovateľ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich neosvedčil. Skutočnosť, že žalobca si postavil na svojom pozemku reťazovú bránu, nie je okolnosťou, ktorá má nezákonný charakter a obmedzuje vlastnícke právo žalovaného. To, že žalovaný mieni po pozemku žalobcu prechádzať a užívať svoju budovu, ktorá stojí na hranici pozemku so žalobcom, neoprávňuje žalovaného užívať pozemok žalobcu kedykoľvek, akokoľvek a v akejkoľvek miere. Táto otázka, pokiaľ je sporná a strany sporu sa nedohodnú, môže byť predmetom konania vo veci samej. Ak však vzťahy medzi stranami sporu nie sú upravené, a to dohodou alebo súdnym rozhodnutím, v takom prípade, pokiaľ žalovaný tak, ako to uvádza vo vyjadrení, mieni užívať pozemok žalobcu a odmieta prijať alternatívu, že sám žalobca (prevádzkar žalobcu) po nahlásení mu umožní vstup na pozemok žalobcu, nesvedčí o tom, že žalobca bráni žalovanému v užívaní jeho budovy. Samotná okolnosť, že žalobca dobrovoľne osobám, ktoré užívajú garáže žalovaného, umožnil podľa dohody prístup k zadnej časti budovy patriacej žalovanému, nesvedčí o tom, že žalobca bráni žalovanému v užívaní tejto budovy, a teda tvrdenie žalovaného v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia nie je osvedčené. Preto, vzhľadom na uvedené okolnosti prejednávanej veci a vzhľadom na to, že žalovaný neosvedčil dôvodnosť nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré nemôže byť vydané len ako recipročný nástroj vo vzťahu k už vydanému neodkladnému opatreniu v prospech žalobcu, odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.