Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-25-2021.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, H. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. zastúpená: JUDr. Michaela Kajabová, advokátka so sídlom Budovateľska 2, 821 08 Bratislava, otec - I. zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, a o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, takto
rozhodol:
I. Súd schvaľuje dohodu rodičov v nasledovnom znení:
Otec maloletého H. sa zaväzuje počnúc dňom 1.12.2021 prispievať na výživu maloletého sumou 350,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky maloletého vopred.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 21P/255/2009-105 zo dňa 15.03.2011 v celom rozsahu týkajúcom sa úpravy vyživovacej povinnosti otca.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletého sa návrhom doručeným súdu 10.12.2020 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Argumentoval zmenou pomerov na jeho strane, ku ktorej došlo od posledného rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.03.2011, č. k. 21P/255/2009-105, keď súd znížil vyživovaciu povinnosť otca, pokiaľ ide o spotrebné výživné, zo sumy 500 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a pokiaľ ide o výživného na tvorbu úspor, zo sumy 660 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne. Uviedol, že medzičasom musel, aj z dôvodu zranenia, ukončiť aktívnu hráčsku kariéru profesionálneho hokejistu, a medzičasom sa mu narodili ďalšie dve deti, maloletá G. a I.. 2. Matka s návrhom otca nesúhlasila, uvádzala, že otec musel rátať s tým, že raz dôjde k ukončeniu profesionálnej kariéry, poukazovala tiež na to, že otec mal možnosť si počas kariéry vytvoriť úspory. Taktiež poukazovala na to, že otec dokáže generovať nejaký príjem aj spolu komentovaním hokejových zápasov a napokon aj na skutočnosť, že otec sa v jari 2021 stal športovým manažérom T.. Taktiež poukazovala na to, že v prípade maloletého nebolo výživné menené 10 rokov, pričom sa vyvíja, rastie, zvyšujú sa jeho oprávnené potreby. Zároveň poukazovala na zdravotné problémy maloletého, ktorý trpí histamínovou intoleranciou, má alergiu na trávy a tiež komplikovanú migrénu s aurou, v dôsledku čoho musí užívať viacero liekov. Náklady na maloletého vyčíslila vo výške okolo 848 eur mesačne. Matka dosahuje príjem 532 eur mesačne. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, voči maloletej N.. Vyživovaciu povinnosť otca v časti spotrebného výživného navrhovala matka zvýšiť na sumu 500 eur mesačne.
3. Z výsluchu otca maloletého súd zistil, že zásadnú zmenu pomerov oproti poslednému rozhodovaniu súdu v roku 2011 vidí v tom, že vtedy, ako profesionálny hokejista zarábal okolo 4.000 eur mesačne, pričom takýto príjem dosahoval počas ôsmich mesiacov, zvyšok roka mal prestávku. V roku 2020 po zranení ukončil kariéru. Asi 5 mesiacov nemal žiaden príjem. Od jari 2021 začal pracovať ako manažér v T., s príjmom 2500 eur btto. Má ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, uhrádza odvody 265 eur mesačne, daňovú povinnosť odhaduje na 500 eur mesačne. Úspory má okolo 15 až 20 tisíc eur. 4. Z výsluchu matky súd zistil, že pracuje na polovičný úväzok vo firme W.., dôvodom sú synove zdravotné problémy. V prípade zlepšenia zdravotného stavu by chcela pracovať na celý úväzok. Otec sa so synom stretáva príležitostne, keď sú v L., na návšteve u starých rodičov. Matka vlastní tretinový podiel na byte, v ktorom býva s partnerom, zvyšok vlastní partner. V polovičnom podiele vlastní chalupu, druhú polovicu vlastní jej partner (na nadobudnutie podielu si požičala prostriedky od matky, mesačne jej ich spláca po 100 eur). Má úspory asi vo výške 2.000 eur. Peniaze, ktoré otec uhrádza na tvorbu úspor, sú uložené na osobitnom účte maloletého, nikdy z nich nič nevyberala. 5. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. 6. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Rodičia napokon počas konania dňa 30.11.2021 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorej obsahom je záväzok otca prispievať na výživu maloletého (počnúc dňom 01.12.2021) sumou 350 eur mesačne, s tým, že týmto dňom sa zároveň zruší povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor maloletého. Kolízny opatrovník s navrhovanou rodičovskou dohodou súhlasil. Súd tak napokon v konaní uzavrel, že rodičmi uzatvorená dohoda je s ohľadom na všetky okolnosti v záujme maloletého, preto túto dohodu schválil, čím zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 21P/255/2009-105 zo dňa 15.03.2011 v celom rozsahu týkajúcom sa úpravy vyživovacej povinnosti otca.
15. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku rozsudku, ktorým bola schválená dohoda rodičov, v súlade s ustanovením § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 122 Civilného mimosporového poriadku rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie. Inak proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie (proti výroku o trovách konania) v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na odvolanie nemá matka a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
V Bratislave 30.11.2021
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Peter Kalata Miroslava Kopernická sudca