Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/48/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. XX, XXX XX N. proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -316 zo dňa 02.10.2020, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere ´´Flexipôžička ´´ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.09.2016 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov.

II. Náhradu trov prvoinštančného a ani odvolacieho konania stranám nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch; , nariadenia vlády SR č. ; , , (ďalej len ,P“).

3. Skonštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.03.2018 domáhal neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmluve o spotrebiteľskom úvere Flexi pôžička z 02.09.2016, ktorú uzavrel so žalovaným, ako aj neplatnosti časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétne článku II. bode 2 ohľadom vyhlásenia žalobcu, že sa oboznámil s VOP a dojednávaním poistenia. Zároveň žiadal určiť, že spomínaná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatková a napokon, aby bol zaviazaný doplatiť žalovanému rozdiel do sumy nesplatenej istiny úveru 5.756,80 Eur v mesačných splátkach po 158,20 Eur až do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov a to rozsudkom č. k. -110 zo dňa 24.10.2018, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na nesprávnosť názoru žalobcu na nutnosť rozdelenia splátky, poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

- sp. zn. z 22.02.2018, sp. zn. z 23.04.2018 a sp. zn. z 17.04.2018, v zmysle ktorých je potrebné použiť eurokomformný výklad sporného zákonného ustanovenia so záverom, že členenie splátky na istinu, úrok a poplatky nutné nie je. Zároveň v rozsudku skonštatoval, že nezistil ani iné dôvody pre aplikáciu

5. Žalobca rozsudok napadol odvolaním, ktorý Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby o určenie bezúročnosti úveru a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. Pripustil správnosť názoru súdu prvej inštancie ohľadom nie nutného členenia splátky, ale vytkol súdu, že nezisťoval iné dôvody pre aplikáciu a že nepostačuje len strohé konštatovanie, že súd iné dôvody pre túto fikciu nezistil.

6. Po vrátení veci, súd prvej inštancie uviedol, že veriteľ VÚB a.s. a žalobca ako dlžník uzatvorili dňa 02.09.2016 písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ pod č. XXXXXXXXXXXXXXX. Ďalej zistil, že v článku I. pod názvom „základné podmienky“ sú uvedené tieto náležitosti zmluvy: druh spotrebiteľského úveru - na splatenie spotrebiteľských úverov; výška úveru - 8.780,- Eur; lehota splatnosti - 96 mesiacov; druh úrokovej sadzby - fixná počas celej lehoty splatnosti úveru; čerpanie úveru jednorázovo 02.09.2016; celkový počet splátok - 95; dátum prvej anuitnej splátky

- 14.10.2016; termín konečnej splatnosti - 14.08.2024; doba trvania zmluvy - do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa zmluvy; výška úrokovej sadzby 11,40 % p.a. (so zľavami, ak boli poskytnuté); mesačná anuitná splátka vrátane poistného - 148,37 Eur; z toho mesačná splátka poistného - 7,11 Eur; výška úrokovej sadzby bez zľavy - 13,40% p.a.; mesačná anuitná splátka vrátane poistného bez zľavy - 158,20 Eur, z toho mesačná splátka poistného - 7,11 Eur. Nasleduje špecifikácia zľavy voliteľnej služby a to konkrétne zľava z úrokovej sadzby vo výške 2 % p.a. a konštatuje sa, že táto predstavuje zľava benefit pre dlžníka po celú dobu splatnosti úveru za podmienky, že úver nebude predčasne splatený. Ďalej sa uvádza v akých prípadoch zaniká nárok na zľavu z úrokovej sadzby v takomto prípade však banka písomne oznámi zmenu úrokovej sadzby klientovi 15 dní pred touto zmenou.

7. Žalovaný na základe výzvy predložil súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce skúmanie bonity žalobcu a to už spomínanú jeho žiadosť o Flexipôžičku ním podpísanú, v ktorej uviedol, že je ženatý, má jednu vyživovaciu povinnosť, býva u rodičov, je zamestnaný na Krajskom riaditeľstve PZ Košice s čistým mesačným príjmom 950,- Eur, zisťované boli aj jeho záväzky, vyznačený má spotrebný úver s mesačnou splátkou 148,- Eur a hypotéku so splátkou 364,- Eur mesačne. Aj keď v danom formulári sa nachádza aj kolónka „popis iných výdavkov“ žalobca ju nevyplnil. Doložené bolo aj potvrdenie vystavené jeho zamestnávateľom o jeho čistom mesačnom príjme za obdobie od mája do júla 2016 po 956,19 Eur.

8. Veriteľ v priebehu sporu postúpil pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., čo bolo preukázané rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2020 a jej prílohou, tiež žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 02.03.2020. Postupca toto postúpenie pohľadávky oznámil žalovanému listom zo dňa 06.03.2020, na základe neho žalobca podal návrh na zmenu strany sporu na strane žalovaného, ktorému súd prvej inštancie vyhovel uznesením č. k. -276 zo dňa 23.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.08.2020. Žalovaným sa na základe uvedeného stala spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.

9. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,,Flexipôžička“ uviedol, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere a preto je potrebné ju posúdiť podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.12.2016.

10. Mal za to, že povinné náležitosti zmluvy, absencia ktorých spôsobuje fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa nachádzajú v zmluve. Ide o náležitosti: druh úveru - účelový na splatenie iných úverov. To, že pri jednom z nich je opravený názov veriteľa, pričom zmluva je identifikovaná jej číslom, ale aj číslom účtu veriteľa, súd prvej inštancie nepovažoval za nedostatok, ktorý by mal spôsobiť spomínanú fikciu, pretože zo zákona to nevyplýva. V zákone nikde nie je uvedené, že pri chybnom označení veriteľa, na účet ktorého sa má časť úveru použiť, pričom číslo účtu je správne, aby malo dôjsť k danej fikcii. V zmluve sú v súlade so zákonom označený veriteľ a spotrebiteľ, náležitosti uvedené pod § 9 ods. 2 písm. e), h), s) v tomto prípade neprichádzajú do úvahy. Adresa veriteľa, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (náležitosť pod písm. c)) je jasne uvedená v článku II. bode 9 Zmluvy, kde sa uvádza, že dlžník môže reklamáciu alebo sťažnosť predložiť osobne v ktorejkoľvek pobočke VÚB banky a.s., telefonicky na konkrétne číslo, mailom alebo písomne na konkrétnej adrese VÚB a.s. oddelenia riešenia podnetov klientov.

11. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti (náležitosť pod písm. f)) je v zmluve uvedená do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa zmluvy a ako termín konečnej splatnosti je uvedený 14.08.2024 a lehota splatnosti 96 mesiacov. V zmluve je jasne uvedená celková výška úveru 8.780,- Eur. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, podmienky, ktoré upravujú jej uplatnenie a to aj pri rôznych úrokových sadzbách (náležitosť pod písm. i)) je taktiež uvedená v bode 1 základných podmienky zmluvy. Zákon pripúšťa aj zmenu úrokovej sadzby, v tomto prípade bola žalobcovi poskytnutá zľava vo výške 2 % p.a. v čase uzavretia zmluvy bola teda dohodnutá úroková sadzba 11,40 % p.a. Ak by nastali podmienky dohodnuté v zmluve pre zánik zľavy, o čom by veriteľ informoval klienta písomne vopred v 15dňovej lehote, úroková sadzba by činila 13,40 % p.a.

12. V dôsledku týchto dvoch možností výšky úrokovej sadzby boli následne stanovené aj dve výšky odplaty a RPMN. Odplata predstavuje náležitosť pod písm. j) a bola jasne uvedená v bode 3 základných podmienok vo výške 14,37 % v prípade zľavnenej úrokovej sadzby a v prípade nezľavnenej úrokovej sadzby vo výške 16,37 %.

13. RPMN a celková čiastka na zaplatenie s uvedením predpokladov pre výpočet RPMN (náležitosť pod písm. k)) sú uvedené taktiež v bode 3 základných podmienok opäť logicky v dvoch prípadoch odvíjajúcich sa od výšky úrokovej sadzby a tým inej výšky mesačnej splátky.

14. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov (náležitosť pod písm. l)) sú v bode 1 základných podmienok nasledovne: počet splátok - 95, výška pri úrokovej sadzbe 11,40 % je 148,37 Eur, z toho poistné 7,11 Eur, pri úrokovej sadzbe 13,40 % p.a. je mesačná splátka 158,20 Eur, z toho poistné 7,11 Eur a splatnosť je uvedená v bode 4 Zmluvy - číselne sa zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky t.j. 14.deň v mesiaci. Podobne je uvedená aj celková čiastka na zaplatenie, v prvom prípade vo výške 13.595,30 Eur, v druhom prípade vo výške 14.529,15 Eur a uvedené je aj to, konkrétne z akých údajov sa v oboch prípadoch RPMN vypočítalo. Napokon v zmluve je jasne uvedená aj priemerná hodnota RPMN (povinná náležitosť pod písm. z)) - 9,22 % a to v bode 3 základných podmienok.

15. Napokon súd prvej inštancie skonštatoval, že veriteľ si splnil aj svoju zákonnú povinnosť ohľadom zisťovania bonity žalobcu. Fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by nastala až vtedy, ak by veriteľ vôbec nemal žiadne údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalobcu, pretože až to zákonodarca definuje ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 a až vtedy by nastala spomínaná fikcia. Veriteľ mal k dispozícii údaje o jeho pomeroch od samotného žalobcu v jeho žiadosti a to konkrétne údaj o príjme, výdavkoch, rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, pričom súd upozorňuje, že žalobca mal zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé skutočnosti ako to vyplýva z Veriteľ si aj preveroval výšku príjmu žalobcu u jeho zamestnávateľa a ako dôkaz o tom doložil do spisu potvrdenie o čistom mesačnom zárobku žalobcu za posledné tri mesiace. Preto dospel k záveru, že nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ani podľa vety druhej citovaného zákona.

16. Na základe uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

17. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle a , keďže v spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

18. Proti tomuto rozhodnutiu, a to v celom rozsahu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , . Namietal, že súd prvej inštancie sa znovu nedostatočne zaoberal otázkou či zmluva obsahuje všetky náležitosti o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyžaduje ustanovenie a či boli riadne zisťované schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle Súd prvej inštancie vyzval žalovaného na predloženie dôkazov, ktoré by preukázali, že zo strany žalovaného bola s odbornou starostlivosťou preskúmaná schopnosť žalobcu splácať úver. Žalovaný na toto požiadanie súdu predložil ako dôkaz žiadosť o poskytnutie Flexipôžičku, podpísanú žalobcom. Doložené bolo aj potvrdenie vystavené zamestnávateľom žalobcu o čistom príjme od mája do júla

2016, to však nič nemení na skutočnosti, že tieto údaje sú nedostatočné na stanovenie tzv. skóre a objektivizovanie disponibilných finančných prostriedkov na splácanie úveru. Po odčítaní všetkých položiek na strane výdajov ostane čistý mesačný disponibilný príjem. Nestotožnil sa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním nebol zistený dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa , Okrem iného mal od zisteného súčtu príjmov odpočítať položky ako mesačné zrážky zo mzdy, mesačné výživné, mesačné poistné akéhokoľvek druhu, splátky hypotekárnych a iných úverov, iné mesačné záväzky a platby, suma životného minima o životnom minime, náklady na osoby žijúce v jednej domácnosti, čo však žalovaný nevykonal. Odborne sa nevysporiadal s požadovanými údajmi o bonite žalobcu a vôbec ju odborne nevyhodnotil. Bez hodnotenia poskytnutých údajov v ich súvislostiach, nemožno hovoriť o tom, že zo strany žalovaného došlo k splneniu si povinnosti veriteľa, ktorú mu ukladá zákon, že s odbornou starostlivosťou vyhodnotí schopnosť klienta splácať úver podľa Navrhol, aby odvolací súd určil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere ,,Flexipôička“ zo dňa 02.09.2016 za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

19. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania (s. 1 a contrario), s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke odvolacieho súdu dňa 24.11.2021 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

22. Odvolací súd má za to, že žalovaný nepostupoval dôsledne podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

23. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

24. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade

celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku , t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalobcu náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

26. Veriteľ tvrdil a v konaní aj preukazoval, že bonitu klienta zisťoval na základe údajov poskytnutých mu žalobcom v žiadosti o úver. Zo žiadosti o úver vyplýva, že žalobca býva u rodičov, je ženatý a má 1 vyživovaciu povinnosť. Zistil, že žalobca pracuje na KR PZ Košice na trvalý pracovný pomer. Zisťoval čistý príjem žalobcu za posledné 3 mesiace, ktorý je vo výške 950,- Eur, ako aj celkový čistý mesačný príjem domácnosti, ktorý je vo výške 1.500,- Eur. Zo záväzkov zistil, že má spotrebný úver, ktorý spláca sumou 148,- Eur a hypotéku v sume 364,- Eur. Z uvedeného nevyplýva, aby veriteľ zisťoval žalobcove výdavky vo väčšom meradle ako je uvedené v žiadosti o pôžičku.

27. Odvolací súd má za to, že žalovaný síce zhromaždil o žalobcovi isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalovaný si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, nakoľko vôbec nepoznal pravidelnú výšku jeho výdavkov. Zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy síce vyslovene neustanovoval, že dodávateľ je povinný skúmať aj výdavky žiadateľa o úver, avšak z dikcie: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.

28. Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy.

29. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať len ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa spôsobujúci bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 2 ZosÚ).

30. Vychádzajúc z ust. § 7 ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta veriteľom. Pokiaľ si veriteľ uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. a nasl. , zákon o spotrebiteľských úveroch a ďalšie. Bolo na veriteľovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovanej náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka. Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime podľa a o priemerných výdajoch obyvateľstva a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (Najvyšší súd ČR pod sp. zn. ). Veriteľ v zmysle ust. a ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie 100 % istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ napr. dostane výpoveď z

pracovného pomeru alebo dlhodobo ochorie. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácie dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (rozhodnutie KS v Prešove pod sp. zn. ).

31. Za tohto stavu odvolací súd konštatuje, že v konaní žalovaný riadne nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalovaný resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

32. Preto odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu nie je správny.

33. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol odvolací súd vyššie bolo dôvodné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku ( ).

34. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. . V konaní bol úspešný žalobca. Tento si však trovy prvoinštančného a ani odvolacieho konania neuplatnil a žiadne mu ani zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu prvoinštančného a ani odvolacieho konania nárok. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania stranám nepriznáva.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.