Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/18/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692 proti žalovanej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. W. XX, o zaplatenie 392,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. novembra 2020, č.k. -113, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým uznesením, súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 167,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 167,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia , až 4, , a , vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Súd prvej inštancie mal dokazovaním zistené, že právny predchodca žalobcu - Poštová banka, a.s. ako veriteľ a právny predchodca žalovanej (Arpád Benes) ako dlžník uzatvorili dňa 30.11.2009 zmluvu o úvere č. 5516022609, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 5.600 Eur, ktorý sa tento zaviazal splácať v mesačných splátkach (70) po 136,20 Eur, pri celkovej výške nákladov 3.605,12 Eur, úrokovej sadzbe 19% p.a., RPMN banky 20,74% p.a., priemernej RPMN na trhu 18,45% p.a. a dohodnutom základnom súbore poistenia. Z textu zmluvy vyplýva dátum 1. platby do 19.12.2009, dátum každej ďalšej platby k 19. dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 19.9.2015. Dlžník porušil povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto bol veriteľom opakovane vyzvaný na splatenie dlžnej časti úveru a upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy. Z dôvodu neuhradenia dlhu veriteľ listom zo dňa 9.5.2016 oznámil dlžníkovi predčasnú splatnosť pohľadávky k 09.05.2016 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 882,47 Eur (z toho suma 841,58 Eur dlžná istina, suma 37,39 Eur úrok a suma 3,50 Eur poplatky za upomienky) v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.12.2018 uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a žalovaná nadobudla dlh podľa , keďže sa stala jedinou dedičkou zomrelého dlžníka. 3. Súd prvej inštancie vychádzal z posúdenia zmluvy ako úverovej v zmysle a zároveň spotrebiteľskej v zmysle až 4 . Súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalovanej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dlhoval právnemu predchodcovi žalobcu na istinu sumu 841,58 Eur, na úroky 37,39 Eur a na poplatky sumu 3,50 Eur. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru právny predchodca žalovanej vykonal úhrady vo výške 715 Eur. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,47 Eur ako

rozdiel medzi dlžnou sumou ku dňu zosplatnenia úveru 882,47 Eur a sumou, ktorú právny predchodca žalovanej uhradil po zosplatnení 715 Eur, t.j. sumu 167,47 Eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V časti zmluvného úroku vo výške 19% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 392,18 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal za preukázané, že strany si dojednali zmluvný úrok 19% p.a. ako premenlivý do doby splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dohodnutá ku dňu 19.9.2015. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie od splatnosti úveru úroky z omeškania. Súd vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Súd preto žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny, kedy však už veriteľovi patria iba úroky z omeškania. Tieto súd priznal žalobcovi v zmysle a Nariadenia vlády č. z nezaplatenej sumy vo výške 5% ročne od 1.12.2018 až do zaplatenia, pričom nakoľko si žalobca v konaní uplatnil úroky z omeškania v nesprávnej výške (5,15% ročne), v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán sporu určil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a závislého výroku o trovách konania. Odvolateľ uviedol, že súd vo zvyšku žalobu zamietol s odôvodnením, že nakoľko po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru právny predchodca žalovanej uhradil sumu vo výške 715,- Eur, a túto sumu súd odpočítal od sumy uvedenej vo výzve, ktorou došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a za dôvodný považoval potom nárok žalobcu len do výšky 167,47 Eur. Podľa názoru odvolateľa je takýto záver súdu nesprávny, nakoľko súd pri sume 715,- Eur, ktorá predstavovala platby právneho predchodcu žalovanej, vychádzal z aktuálneho stavu úveru, avšak tu žalobca podotýka, že z tohto listinného dôkazu zároveň jednoznačne vyplýva započítanie jednotlivých platieb uskutočnených zo strany žalovanej. Z dôkazu vyplýva, že nie všetky sumy boli v celom rozsahu započítané na istinu, ale v prevažnej miere boli započítané na úroky. V danom prípade je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu úveru a započítania jednotlivých platieb a nie zo svojvoľného rozhodnutia o započítaní všetkých platieb na istinu ako to urobil súd. Nesprávne súd rozhodol aj z dôvodu, že zamietol žalobu tiež v časti uplatňovaného 19% úroku. Takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Pokiaľ ide o zmluvný úrok, žalobca zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, ktoré je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od existencie ktorej závisí aj zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru teda bol spätý nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto vedomý a svojim podpisom zmluvy sa zaviazal tieto zmluvné úroky uhrádzať. Žalobca poukazuje na , ktorý jasne upravuje obdobie, za ktoré má veriteľ nárok na zmluvný úrok, pričom už z jazykového výkladu je zrejmé, že má nárok na úrok až do splatenia úveru. Poukazuje tiež aj na bod 6.4 Obchodných podmienok a na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 26.10.2020. Žalobca na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby zamietajúcu časť zmenil tak, že vo zvyšku žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a

contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zaplatenie istiny vo výške 392,18 Eur, úrokov vo výške 2,58 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny 392,18 Eur vo výške 19% ročne od 01.12.2018 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 392,18 Eur od 01.12.2018 do zaplatenia ako aj náhrada trov konania. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 167,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 167,47 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť zvyškového zamietnutia žaloby výrokom II, ako aj správnosť závislého výroku III o trovách konania.

8. Zásadnou odvolacou námietkou bola nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, ďalej to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom i obsahom celej spisovej dokumentácie musel odvolací súd dospieť k záveru, že odvolacie námietky žalobcu sú dôvodné.

9. Žalobca si v konaní uplatnil neuhradené záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 5516022609, ktorú uzatvoril dňa 30.11.2009 jeho právny predchodca ako veriteľ s právnym predchodcom žalovanej ako dlžníkom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd mal predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že na základe uvedenej zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver vo výške 5.600 Eur, a dlžník sa zaviazal splatiť dlh v 70 mesačných splátkach po 136,20 Eur. Strany si dohodli celkovú výšku nákladov 3.605,12 Eur, úrokovú sadzbu 19% p.a., RPMN banky 20,74% p.a., priemernú RPMN na trhu 18,45% p.a. a poistenie, dátum 1. platby do 19.12.2009, dátum každej ďalšej platby k 19. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru 19.9.2015. Dlžník splatil dlh iba sčasti a keďže opakované výzvy na úhradu zostali márne, veriteľ listom zo dňa 09.05.2016 oznámil dlžníkovi predčasnú splatnosť pohľadávky k 09.05.2016 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 882,47 Eur (z toho suma 841,58 Eur dlžná istina, suma 37,39 Eur úrok a suma 3,50 Eur poplatky za upomienky) v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vzhľadom na vykonané úhrady dlžníka po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vo výške 715 Eur je teda žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 167,47 Eur ako rozdiel medzi dlžnou sumou ku dňu zosplatnenia úveru 882,47 Eur a sumou uhradenou po zosplatnení 715 Eur, t.j. sumu 167,47 Eur a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. V časti zmluvného úroku vo výške 19% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 392,18 Eur od 1.12.2018 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol majúc za to, že za obdobie od splatnosti úveru prichádzajú do úvahy iba úroky z omeškania a preto žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok z istiny do splatnosti, ktorý si žalobca uplatnil aj po zosplatnení istiny.

10. Odvolací súd považoval zhodne s odvolateľom takéto odôvodnenie rozsudku za nepreskúmateľné. Vyššie uvedená argumentácia súdu prvej inštancie je nejasná a nezrozumiteľná, a nie je ani zrejmé, konkrétne ktoré žalobcom uplatnené nároky, resp. ich časti boli zamietnuté. Podľa obsahu odôvodnenia súd zrejme vychádzal pri výpočte dlžnej sumy z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 09.05.2016, ktorou malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. V tejto sa uvádza dlžná suma ku dňu 09.05.2016 vo výške 882,47 Eur, majúca pozostávať z istiny 841,58 Eur, úrokov 37,39 Eur a poplatkov 3,50 Eur. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval, že dlžník po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vykonal úhrady vo výške 715 Eur a hoci neobjasnil, z akého dôkazu vychádzal pri tomto zistení, možno dôvodne usudzovať, že za podklad mu slúžil listinný dôkaz doložený žalobcom označený ako „Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018“, ktorý obsahuje jednotlivé platby žalovaného vykonané od uzavretia úverovej zmluvy až do 18.12.2018. Nie je potom ale zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie prihliadol iba na výšku a dátumy vykonaných splátok a neprihliadol zároveň na to, akým spôsobom veriteľ tieto platby započítaval ( akú časť započítaval na poplatky, akú na úroky a akú na istinu), aj keď tieto skutočnosti rovnako vyplývajú z uvedeného dokumentu. Súd nijako nevysvetlil, prečo pri výpočte dlžnej sumy postupoval jednoduchým odpočítaním sumy 715 Eur od sumy 882,47 Eur, ani to, prečo z vykonaného dôkazu prihliadol iba na časť údajov tam uvedených. Je potom oprávnená odvolacia námietka žalobcu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň je rozhodnutie nepreskúmateľné.

11. Na presvedčivosti rozhodnutiu nepridáva ani zjavný rozpor v tvrdeniach žalobcu ohľadom splatnosti predmetného úveru, ktoré rozporné tvrdenia súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal aj do odôvodnenia rozsudku a nijako sa s nimi nevysporiadal, hoci ide o údaj, majúci významný vplyv na rozhodnutie. Na

jednej strane totiž z úverovej zmluvy vyplýva dohodnutý dátum konečnej splatnosti úveru 19.09.2015 (ktorý údaj súd uvádza aj v odôvodnení rozsudku), pričom však veriteľ podľa ďalších predložených listinných dôkazov až dňa 09.05.2016, teda takmer o desať mesiacov neskôr, mal pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (vtedy už dávno splatného). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ale neobsahuje ani zmienku na vysvetlenie tohto zjavného rozporu v skutkových zisteniach, ktoré boli súdom prevzaté do rozhodnutia ale neboli podrobené žiadnym úvahám (pričom ani žalobca v žalobe neuvádzal, že by bolo došlo k predĺženiu pôvodne dohodnutej splatnosti) a javí sa, že súd bez zjavného dôvodu považoval úver za predčasne zosplatnený. Už uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom zároveň vyriešenie otázky splatnosti pohľadávky je nevyhnutné aj pre rozhodovanie o uplatnenom príslušenstve, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie tak bolo aj predčasné.

12. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa , čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania (strany sporu) na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby účastník konania (strana) nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán (, , , , a pod.).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť s názorom odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné vzhľadom na nedostatok dôvodov, nakoľko neobsahuje základné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Je pravdou, že súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú otázku, každý argument strany, ale musí reagovať na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

15. Keďže uvedeným spôsobom súd prvej inštancie nepostupoval, odvolateľovi znemožnil uskutočnenie základných procesných práv, ktoré mu patria. Takýmto nesprávnym postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. S prihliadnutím na vytknuté pochybenia odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti podľa zrušil a podľa vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté uvedeným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo v danom prípade vylučovalo rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu podľa bude posúdiť žalobou uplatnené nároky v časti, v ktorej žalobe vyhovené nebolo (berúc do úvahy už právoplatný výrok I rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol odvolaním napadnutý). Súd si v prvom rade ustáli, ktoré konkrétne nároky, resp. ich časti zostali predmetom konania a následne vec opätovne prejedná. Pri dokazovaní sa sústredí na otázky dôvodne vytýkané odvolateľom, teda najmä na zistenia, akým spôsobom boli platby dlžníka započítavané veriteľom a zohľadní tieto zistenia pri výpočte zostatku dlhu (v prípade, ak súd neuzná spôsob započítavania platieb realizovaný veriteľom, je potrebné takýto postup súdu náležite zdôvodniť). Ako prvé však bude súd povinný vysporiadať sa s otázkou, kedy vlastne nastala splatnosť predmetného úveru, v prípade potreby za týmto účelom vyzve žalobcu na doplnenie alebo objasnenie svojich rozporných skutkových tvrdení. K žalobcom vytýkanému nesprávnemu právnemu posúdeniu súdu v otázke, či po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru má alebo nemá veriteľ nárok na dohodnuté zmluvné úroky, dáva odvolací súd do pozornosti aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, s ktorou doterajšie posúdenie danej veci prvoinštančným súdom nemožno považovať za súladné. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie náležite vyhodnotí vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Základných princípov a v ust. , uplatnené zostávajúce nároky podrobí novému právnemu posúdeniu a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s ust. . V novom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( ).

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).